Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 354/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť , zastúpeného

JUDr. Františkom Komkom, advokátska kancelária, Hlavná 27, Prešov, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Prešov v konaní vedenom sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e v konaní vedenom sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €

(slovom dvetisíc päťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. Františka Komku, advokátska kancelária, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 10. júna 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom napadnutého konania na strane

žalovaného. Konanie bolo iniciované žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorú

žalobca podal 19. marca 2009.

Sťažovateľ uviedol, že v jeho právnej veci okresný súd plynulo nekoná a dochádza

v nej k zbytočným prieťahom, pričom ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo

napadnuté konanie právoplatne skončené.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd podľa vyslovil, že postupom

okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a zároveň navrhuje prikázať

okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon sa

domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € a úhrady trov konania.

Okresný súd sa napriek opakovanej výzve ústavného súdu z 15. júla 2014

a zo 7. decembra 2015 k žiadosti nemohol vyjadriť, keďže spis sa nachádzal na Krajskom

súde v Prešove a následne u znalca. Okresný súd z dôvodu zachovania plynulosti konania

ústavného súdu vo svojej odpovedi, ktorá bola ústavnému súdu doručená 4. januára 2016,

súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.

Súhlas s upustením od ústneho pojednávania vyjadril aj sťažovateľ vo svojej

sťažnosti.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd zistil tento priebeh a stav konania:

Dňa 19. marca 2009 podal žalobca na okresnom súde žalobu o určenie

neplatnosti právneho úkonu a návrh na vydanie predbežného opatrenia proti sťažovateľovi

a žalovanému v 2. rade. Okresný súd uznesením z 30. marca 2009 návrh na vydanie

predbežného opatrenia zamietol.

Uznesením z 29. apríla 2009 vyzval okresný súd účastníkov konania k vyjadreniu

k podanej žalobe.

Sťažovateľ 16. júna 2009 žiadal okresný súd o preloženie termínu pojednávania

určeného k dátumu 30. jún 2009 z dôvodu zahraničného dovolenkového pobytu. Okresný

súd určený termín odročil na 10. september 2009. Právny zástupca žalobcu oznámil

okresnému súdu kolíziu určeného termínu s termínom pojednávania vo veci iného klienta

a žiadal určiť nový termín. Okresný súd 10. septembra 2009 pojednávanie odročil

na 8. október 2009 a pristúpil k overeniu relevantnosti dôvodov neúčasti právneho zástupcu

žalobcu.

Okresný súd vykonal 8. októbra 2009 pojednávanie, na ktorom bol vypočutý žalobca,

dokazovanie bolo vyhlásené za skončené a bol prijatý rozsudok o zamietnutí žaloby.

Žalobca napadol rozsudok odvolaním 7. decembra 2009. Spisový materiál bol

predložený Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) 18. decembra 2009.

Krajský súd uznesením z 26. apríla 2010 zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec

na nové konanie. Spisový materiál bol okresnému súdu vrátený 20. mája 2010.

Okresný súd uskutočnil 16. septembra 2010 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili

účastníci konania. Sťažovateľ sa na pojednávaní nezúčastnil, keďže si neprevzal

predvolanie na pojednávanie kvôli zmene adresy, ktorú súdu vopred neoznámil.

Pojednávanie bolo odročené na 18. november 2010 na účely vyhodnotenia dôkazov

a zistenia adresy sťažovateľa, ktorý si neprevzal predvolanie na pojednávanie. Právny

zástupca sťažovateľa oznámil jeho aktuálnu adresu 22. septembra 2010.

Okresný súd vykonal 18. novembra 2010 pojednávanie, na ktorom sťažovateľ

ospravedlnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoju neúčasť z dôvodu

dlhodobého zahraničného pobytu. Pojednávanie bolo odročené na 13. január 2011 na účely

vyhodnotenia dôkazov a predvolania sťažovateľa a žalovanej v 2. rade.

Okresný súd uskutočnil 13. januára 2011 pojednávanie, ktoré bolo odročené

z dôvodu neúčasti účastníkov konania. Pojednávanie bolo odročené na 10. marec 2011.

Právny zástupca sťažovateľa a právny zástupca žalovanej v 2. rade žiadali 9. marca 2011

pojednávanie odročiť z dôvodu kolízie pojednávaní. Okresný súd uskutočnil 10. marca 2011

pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnili sťažovateľ a žalovaná v 2. rade. Pojednávanie bolo

odročené na 28. apríl 2011.

Okresný súd vykonal 28. apríla 2011 pojednávanie, na ktoré súd opomenul predvolať

sťažovateľa, preto bolo pojednávanie odročené na 16. jún 2011.

Okresný súd uskutočnil 16. júna 2011 pojednávanie, na ktoré sa nedostavil

sťažovateľ z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, dokazovanie bolo vyhlásené za skončené

a bol prijatý rozsudok o zamietnutí žaloby.

Žalobca napadol rozsudok 30. augusta 2011 odvolaním, ktoré bolo predložené

krajskému súdu 11. októbra 2011. Krajský súd uznesením z 29. októbra 2012 rozsudok

zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Spisový materiál bol

okresnému súdu vrátený 3. decembra 2012.

Okresný súd vykonal 21. augusta 2013 pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil

sťažovateľ. Po vyjadrení právnych zástupcov účastníkov konania bolo pojednávanie

odročené na 7. október 2013.

Okresný súd vykonal 7. októbra 2013 pojednávanie, na ktorom boli vypočutí

svedkovia. Pojednávanie bolo odročené na účely vyžiadania relevantných podkladov

na 13. január 2014.

Okresný súd vykonal 13. januára 2014 pojednávanie, sťažovateľ svoju neprítomnosť

ospravedlnil prostredníctvom právneho zástupcu. Pojednávanie bolo odročené na neurčito

na účely znaleckého dokazovania.

Okresný súd uznesením z 28. februára 2014 rozhodol o ustanovení znalca a uložil mu

povinnosť vypracovať znalecký posudok v lehote 4 týždňov od doručenia spisového

materiálu. Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca. Okresný súd vyzval účastníkov

na predloženie vyjadrenia k podanému odvolaniu 2. apríla 2014, na ktoré účastníci reagovali

v priebehu apríla 2014.

Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zisťoval aktuálny stav napadnutého

konania. Okresný súd uviedol, že znalec mu vrátil spis 14. júna 2016, a teda je možné

konštatovať, že v čase rozhodovania ústavného súdu o tejto sťažnosti nebolo napadnuté

konanie právoplatne skončené.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z Občianskeho súdneho

poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorej len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá. Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa

skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä

podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu.

Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval

aj v danom prípade.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je žaloba o určenie neplatnosti

právneho úkonu. Ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej

agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka napadnutého konania nebola závislá

od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto

súdneho konania.

Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že k samotnej dĺžke konania prispel

do určitej miery aj sám sťažovateľ, kvôli ktorému bolo pojednávanie viackrát odročené

(16. júna 2009 z dôvodu zahraničného dovolenkového pobytu, 16. septembra 2010

z dôvodu neprevzatia predvolania kvôli zmene adresy, ktorú súdu vopred neoznámil,

18. novembra 2010 z dôvodu zahraničného dovolenkového pobytu). Ústavný súd taktiež

poukazuje na neúčasť sťažovateľa na pojednávaní 13. januára 2011, 10. marca 2011,

21. augusta 2013 a 13. januára 2014. Správanie sťažovateľa preto ústavný súd zohľadnil

pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd prihliadal

na ustanovenie prvú vetu , podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje

v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre poukázal na to, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť

porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých

práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne

napr. , , , ).

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že postup okresného súdu

v napadnutom konaní bol poznačený jeho opakovanou neefektívnou činnosťou a v dôsledku

toho aj zbytočnými prieťahmi. Rozsudok okresného súdu z 8. októbra 2009 bol zrušený

uznesením krajského súdu z 26. apríla 2010, pričom spis bol okresnému súdu vrátený

20. mája 2010, čo predstavuje zbytočné predĺženie napadnutého konania o 8 mesiacov.

Aj ďalší rozsudok okresného súdu zo 16. júna 2011 bol zrušený uznesením krajského súdu

z 29. októbra 2012, pričom spis bol okresnému súdu vrátený 3. decembra 2012,

čo predstavuje zbytočné predĺženie napadnutého konania o 17 mesiacov. Neefektívne

postupoval okresný súd aj v súvislosti odročením pojednávania z 28. apríla 2011,

keď na pojednávanie opomenul predvolať sťažovateľa. V dôsledku uvedeného sa konanie

znova zbytočne predĺžilo o takmer 2 mesiace.

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavného súdu možno konštatovať, že okresný súd sa

v napadnutom konaní dopustil zbytočných prieťahov v celkom trvaní viac ako dva roky.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní vedenom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 .

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa bolo postupom

okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa

rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € z dôvodu

spôsobenia ujmy spočívajúcej v dlhoročných pocitoch neistoty a úzkosti spojených

s neprimerane dlhým stavom právnej neistoty, ako aj z dôvodu nepriaznivých následkov

súdneho konania na jeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva. Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza

do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia

ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské

práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu, berúc

do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu a neefektívnu činnosť okresného súdu,

ako aj skutočnosť, že posudzované konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu

právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 500 € za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2013

v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľa nárok aj na náhradu režijného paušálu v sume 8,04 € za dva úkony

podľa vyhlášky vykonané v roku 2014. Právny zástupca je zároveň platiteľom dane

z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň

z pridanej hodnoty v sume 56,82 €.

Náhrada trov konania uplatnená sťažovateľom neprevyšuje sumu, ktorú vypočítal

ústavný súd, preto ju priznal v požadovanej sume 340,90 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ) v lehote

uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2016