Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 270/2016
PDF · 119.13 KB
No categories available
I. ÚS 270/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2016
v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu
Petra Brňáka prerokoval sťažnosť ,
zastúpeného advokátkou Mgr. Margarétou Lukačovičovou, Námestie Martina Benku 15,
Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd a práva na prerokovanie záležitostí v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 308/2008
a takto
rozhodol:
1. Základné právo , na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie veci v primeranej dobe podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 C 308/2008 p o r u š e n é b o l o .
2. , p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume
1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Nové Mesto nad Váhom p o v i n n ý
vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
26. februára 2016 doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), na prieťahy v označenom konaní pred Okresným súdom Nové Mesto
nad Váhom (ďalej len „okresný súd“), ktoré začalo 15. apríla 2008 a do podania sťažnosti
nebolo právoplatne skončené, a to aj napriek sťažnosti adresovanej predsedníčke okresného
súdu, ktorá ju uznala za dôvodnú.
2. Sťažovateľ žiadal vysloviť porušenie v záhlaví označených základných práv,
prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznať mu finančné
zadosťučinenie v sume 12 000 € a nahradiť trovy konania.
3. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie predsedníčka okresného súdu na výzvu
ústavného súdu vo vyjadrení z 23. mája 2016 k jej obsahu urobila chronológiu procesných
úkonov súdu od podania návrhu 15. apríla 2008 až po 20. máj 2016, keď bol spis
predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu v dôsledku podaného odvolania
navrhovateľom proti rozsudku okresného súdu z 11. januára 2016 so záverom, že sťažnosť
nepovažuje za dôvodnú a netrvá na jej ústnom prerokovaní. Uviedla, že nezistila
subjektívne prieťahy pri vybavovaní veci a že vec sa iba z objektívnych príčin
(práceneschopnosť konajúcej sudkyne, jej veľká pracovná zaťaženosť) a z príčin na strane
navrhovateľa neskončila v primeranej dobe.
4. Sťažovateľ tiež súhlasil s upustením od ústneho pojednávania ústavného súdu.
5. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
6. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 308/2008 dochádzalo k porušovaniu základného
práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
8. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
9. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány veci prerokovali, prípadne vykonali
rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03,
IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá
povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne
realizovalo (II. ÚS 21/01).
10. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza
z ustanovenia § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“), ktorý
súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby
ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa
konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť
vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie
dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého
sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa
pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové
pojednávanie.
11. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho
konania a postup samotného súdu.
12. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj
v danom prípade.
12.1 Predmetom konania na okresnom súde bolo určenie neúčinnosti
zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva medzi dlžníčkou a veriteľom. Vec nie je
zložitá z právneho ani skutkového hľadiska a patrí k štandardnej rozhodovacej činnosti
s dostatkom stabilizovanej a rozsiahlej judikatúry.
12.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania účastníkov súdneho
konania, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by samotný
sťažovateľ akýmkoľvek významným spôsobom prispel k zbytočným prieťahov v konaní.
12.3 Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu z hľadiska
posudzovania, či v právnej veci sťažovateľa došlo k zbytočným prieťahom.
13. Pokiaľ ide o hodnotenie postupu okresného súdu, ústavný súd zistil, že došlo
k viacerým obdobiam nečinnosti v konaní, ktoré možno charakterizovať ako zbytočné
prieťahy najmä z hľadiska celkovej dĺžky konania pred okresným súdom, ktoré trvalo
takmer 8 rokov a ešte stále nie je právoplatne skončené (proti rozsudku okresného súdu bolo
podané odvolanie).
14. Na základe uvedeného ústavný súd hodnotí postup okresného súdu v označenom
konaní za taký, ktorý bol poznačený ničím neospravedlniteľnou nečinnosťou okresného
súdu a ktorý v konečnom dôsledku nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa
a prispel k celkovej dĺžke napadnutého konania bez právoplatného skončenia veci.
V napadnutom konaní došlo k neodôvodneným prieťahom, ktoré neboli spôsobené
zložitosťou veci či v dôsledku správania účastníkov konania, ale výlučne v dôsledku
nečinnosti okresného súdu. Na tomto závere nič nemení ani dlhodobá práceneschopnosť
konajúcej sudkyne či jej enormné pracovné zaťaženie, ktoré nesmú ísť na ťarchu účastníka
konania − sťažovateľa.
15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol, že doterajším postupom okresného
súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
16. Ústavný súd vzhľadom na meritórne rozhodnutie už nemusel prikazovať
okresnému súdu, aby konal vo veci bez zbytočných prieťahov; preto v tejto časti sťažnosti
nevyhovel.
17. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
18. Podľa § 50 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak sa sťažovateľ
domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje,
a z akých dôvodov sa ho domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
19. Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou
o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo
priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 12 000 €.
20. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušovaného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
21. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia v celkovej sume 1 000 €, ktorú sťažovateľovi
zaplatí okresný súd.
22. Trovy konania sťažovateľovi neboli priznané, lebo ich v písomných podaniach
nevyčíslil (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júla 2016