Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 270/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2016

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Petra Brňáka prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátkou Mgr. Margarétou Lukačovičovou, Námestie Martina Benku 15,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa ,

Listiny základných práv a slobôd a práva na prerokovanie záležitostí v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo , na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie veci v primeranej dobe podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. , p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Nové Mesto nad Váhom p o v i n n ý

vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. februára 2016 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), na prieťahy v označenom konaní pred Okresným súdom Nové Mesto

nad Váhom (ďalej len „okresný súd“), ktoré začalo 15. apríla 2008 a do podania sťažnosti

nebolo právoplatne skončené, a to aj napriek sťažnosti adresovanej predsedníčke okresného

súdu, ktorá ju uznala za dôvodnú.

2. Sťažovateľ žiadal vysloviť porušenie v záhlaví označených základných práv,

prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznať mu finančné

zadosťučinenie v sume 12 000 € a nahradiť trovy konania.

3. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie predsedníčka okresného súdu na výzvu

ústavného súdu vo vyjadrení z 23. mája 2016 k jej obsahu urobila chronológiu procesných

úkonov súdu od podania návrhu 15. apríla 2008 až po 20. máj 2016, keď bol spis

predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu v dôsledku podaného odvolania

navrhovateľom proti rozsudku okresného súdu z 11. januára 2016 so záverom, že sťažnosť

nepovažuje za dôvodnú a netrvá na jej ústnom prerokovaní. Uviedla, že nezistila

subjektívne prieťahy pri vybavovaní veci a že vec sa iba z objektívnych príčin

(práceneschopnosť konajúcej sudkyne, jej veľká pracovná zaťaženosť) a z príčin na strane

navrhovateľa neskončila v primeranej dobe.

4. Sťažovateľ tiež súhlasil s upustením od ústneho pojednávania ústavného súdu.

5. Ústavný súd podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

6. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádzalo k porušovaniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru.

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

8. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

9. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa

nestačí, aby štátne orgány veci prerokovali, prípadne vykonali

rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. ,

). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo ().

10. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza

z ustanovenia (ďalej aj „“), ktorý

súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby

ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa

konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť

vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie

dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa

pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

11. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu.

12. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj

v danom prípade.

12.1 Predmetom konania na okresnom súde bolo určenie neúčinnosti

zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva medzi dlžníčkou a veriteľom. Vec nie je

zložitá z právneho ani skutkového hľadiska a patrí k štandardnej rozhodovacej činnosti

s dostatkom stabilizovanej a rozsiahlej judikatúry.

12.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania účastníkov súdneho

konania, ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by samotný

sťažovateľ akýmkoľvek významným spôsobom prispel k zbytočným prieťahov v konaní.

12.3 Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu z hľadiska

posudzovania, či v právnej veci sťažovateľa došlo k zbytočným prieťahom.

13. Pokiaľ ide o hodnotenie postupu okresného súdu, ústavný súd zistil, že došlo

k viacerým obdobiam nečinnosti v konaní, ktoré možno charakterizovať ako zbytočné

prieťahy najmä z hľadiska celkovej dĺžky konania pred okresným súdom, ktoré trvalo

takmer 8 rokov a ešte stále nie je právoplatne skončené (proti rozsudku okresného súdu bolo

podané odvolanie).

14. Na základe uvedeného ústavný súd hodnotí postup okresného súdu v označenom

konaní za taký, ktorý bol poznačený ničím neospravedlniteľnou nečinnosťou okresného

súdu a ktorý v konečnom dôsledku nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa

a prispel k celkovej dĺžke napadnutého konania bez právoplatného skončenia veci.

V napadnutom konaní došlo k neodôvodneným prieťahom, ktoré neboli spôsobené

zložitosťou veci či v dôsledku správania účastníkov konania, ale výlučne v dôsledku

nečinnosti okresného súdu. Na tomto závere nič nemení ani dlhodobá práceneschopnosť

konajúcej sudkyne či jej enormné pracovné zaťaženie, ktoré nesmú ísť na ťarchu účastníka

konania − sťažovateľa.

15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol, že doterajším postupom okresného

súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa

podľa , ako i práva podľa dohovoru.

16. Ústavný súd vzhľadom na meritórne rozhodnutie už nemusel prikazovať

okresnému súdu, aby konal vo veci bez zbytočných prieťahov; preto v tejto časti sťažnosti

nevyhovel.

17. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

18. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak sa sťažovateľ

domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

19. Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa

a právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo

priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 12 000 €.

20. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušovaného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

21. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia v celkovej sume 1 000 €, ktorú sťažovateľovi

zaplatí okresný súd.

22. Trovy konania sťažovateľovi neboli priznané, lebo ich v písomných podaniach

nevyčíslil ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2016