Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 564/2016
PDF · 168.08 KB
No categories available
II. ÚS 564/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. júla 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpeného JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s. r. o.,
Národná 17, Žilina, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ing. Jozef Lalinský, ktorou namieta
porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa
čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní
vedenom pod sp. zn. 30 D 1079/2005, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2016
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s. r. o., Národná 17, Žilina, v mene
ktorej koná advokát JUDr. Ing. Jozef Lalinský, ktorou namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Žilina (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
30 D 1079/2005 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti, z jej príloh, z vyjadrenia podpredsedu okresného súdu a z obsahu
vyžiadaného spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 30 D 1079/2005 okrem iného
vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom dedičského konania vedeného okresným súdom pod
sp. zn. 30 D 1079/2005, pôvodne vedeným povereným notárom ako súdnym komisárom
pod sp. zn. Dnot 2015/2005 a v súčasnosti
poverenou notárkou ako súdnou komisárkou
pod sp. zn. Dnot 237/2014. Poručiteľkou v označenom dedičskom konaní je
, (ďalej aj „poručiteľka“), ktorá bola manželkou
sťažovateľa.
Sťažovateľ namietané porušenie svojich v sťažnosti označených práv garantovaných
ústavou, listinou a dohovorom odôvodňuje najmä takto:
„Okresný súd Žilina porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...
v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline, č. k. 30 D 237/2014, nakoľko súdne konanie
prebieha už viac ako 10 rokov a do dnešného dňa súd právoplatne nerozhodol.
... Pri uplatnení ochrany môjho základného práva som využil všetky právne
prostriedky, ktoré mi právne predpisy na jeho ochranu poskytujú. Dňa 16. 02. 2016 som
podal sťažnosť proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa § 62 zák. č. 757/2004 Z. z. (zákon o súdoch) v znení neskorších predpisov
predsedovi Okresného súdu v Žiline.
... Súd mi doručil vyjadrenie k našej sťažnosti dňa 08. 04. 2015, v ktorom uznal moju
sťažnosť za dôvodnú a prisľúbil nápravu.
... Mám za to, že v predmetnom konaní boli spôsobené prieťahy nečinnosťou súdu, čo
predstavuje k dnešnému dňu viac ako 10 rokov.
... Predmetné dedičské konanie je vedené po mojej manželke , pričom
ja som zákonným dedičom, žili sme spolu 30 rokov. Predmetom dedičstva je okrem iného
podiel 5/6 v rodinnom dome, v ktorom ja bývam , pričom ostávajúci podiel 1/6 vlastním ja.
Nakoľko ide o nehnuteľnosť v ktorej ja bývam mám záujem na rýchlom skončení dedičského
konania a aktuálna dĺžka dedičského konania mi spôsobuje stav právnej neistoty.“
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
takto rozhodol:
„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd
Okresným súdom v Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 30 D 237/2014 porušené
bolo.
Okresnému súdu v Žiline prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 30 D 237/2014
konať bez zbytočných prieťahov.
priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške
20.000,- €...
Okresný súd Žilina je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľov...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu namieta, že postupom okresného
súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa
jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,
pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
Ústavný súd v posudzovanej veci v prvom rade poukazuje na to, že petit sťažnosti
sťažovateľa, ktorý je v konaní pred ústavným súdom zastúpený kvalifikovaným právnym
zástupcom, obsahuje označenie napadnutého konania spisovou značkou (30 D 237/2014),
ktorá nezodpovedá skutočnosti. Z odôvodnenia sťažnosti i priloženej dokumentácie totiž
vyplýva, že napadnuté konanie je okresným súdom vedené pod sp. zn. 30 D 1079/2005
a poverenou notárkou ako súdnou komisárkou pod sp. zn. Dnot 237/2014. Ústavný súd je
podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na rozhodnutie vo veci, čo
znamená, že môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ v petite svojej sťažnosti
domáha. Uvedený nedostatok petitu sťažnosti sťažovateľa by pri rigoróznom prístupe
ústavného súdu sám osebe zakladal dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, a to bez ohľadu
na to, že z obsahu sťažnosti možno vyvodiť správne označenie napadnutého konania.
Uprednostňujúc materiálny prístup k ochrane ústavnosti, ústavný súd napriek uvedenému
nedostatku preskúmal sťažnosť aj z hľadiska toho, či existujú aj iné dôvody vyplývajúce
z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je podaná niekým zjavne
neoprávneným. O sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou ide vtedy, keď
namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu
základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a osobou
sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov (m. m. III. ÚS 319/2012, III. ÚS 131/2012,
I. ÚS 243/2011, II. ÚS 245/2011). O nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
namietaným postupom, príp. rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa ide zvlášť
vtedy, ak sťažovateľ nie je účastníkom namietaného konania, alebo aspoň jeho relevantnej
(namietanej) časti.
Z ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany
základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba len v záujme
ochrany svojich základných práv alebo slobôd (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06).
Sťažovateľ musí teda namietať porušenie svojich základných práv alebo slobôd, pričom ak
ide o vec, ktorá je spojená s konaním pred všeobecným súdom, to prichádza do úvahy
v zásade len vtedy, ak je účastníkom súdneho konania, v ktorom namieta porušenie svojich
základných práv alebo slobôd (m. m. II. ÚS 3/05).
Podľa prvej vety § 175b zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
v znení neskorších predpisov [ďalej aj „OSP“ (v čase relevantnom na preskúmavanie
sťažnosti sťažovateľa bol platný a účinný)] účastníkmi konania o dedičstve sú tí, o ktorých
sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb niet, štát.
Podľa § 469 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného
činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného
konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento
čin odpustil.
Na tzv. dedičskú nespôsobilosť ustanovenú v § 469 Občianskeho zákonníka súd
prihliada z úradnej povinnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 OSP je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal.
Z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu vyplýva, že sťažovateľ bol
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 29 T 87/2012-416 z 15. mája 2013
uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. d) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), za čo mu bol okrem iného uložený trest odňatia
slobody vo výmere tri roky s podmienečným odkladom s probačným dohľadom na päť
rokov. Označeného úmyselného trestného činu sa sťažovateľ dopustil okrem iného voči
dcére poručiteľky, , , pričom skutok podľa skutkovej vety
výroku rozsudku páchal „najmenej od mesiaca december roku 2004 do 26. 10. 2011“, teda
aj za života poručiteľky, ktorá zomrela
Podľa druhej vety § 175b OSP poručiteľov veriteľ je účastníkom konania
o dedičstve, ak sa účastníci konania dohodnú, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom
na úhradu dlhov, v prípade, keď sa vyporiadava pohľadávka veriteľa a pri likvidácii
dedičstva.
Z vyžiadaného spisu okresného súdu tiež vyplýva, že sťažovateľ 16. februára 2016
podal Okresnému súdu Žilina „žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
poručiteľky a pozostalého manžela“, ktorou sa okrem iného domáha určenia, že do
dedičstva po poručiteľke patrí aj jeho pohľadávka vo výške 13 995,78 € z titulu náhrady
toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na ostatný majetok vo vlastníctve
poručiteľky. Konanie o označenej žalobe sťažovateľa je okresným súdom vedené pod
sp. zn. 42 C 57/2016 a podľa zistení ústavného súdu toto konanie ku dňu predbežného
prerokovania sťažnosti nebolo právoplatne skončené. Napadnuté konanie okresného súdu
bolo v súvislosti so žalobou sťažovateľa uznesením č. k. 30 D 1079/2005-549 z 29. februára
2016 (právoplatným 21. marca 2016, pozn.) prerušené až do právoplatného skončenia
konania vedeného pod sp. zn. 42 C 57/2016.
Z uvedených skutočností podľa názoru ústavného súdu zjavne vyplýva, že sťažovateľ
v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už nebol účastníkom napadnutého konania
vedeného okresným súdom, pretože spáchaním úmyselného trestného činu proti dcére
poručiteľky sa stal dedičsky nespôsobilým, a vzhľadom na to, že o jeho tvrdenom nároku
voči poručiteľke z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov dosiaľ
nebolo súdom právoplatne rozhodnuté, nemožno ho považovať ani za veriteľa poručiteľky,
ktorého účastníctvo v konaní prichádza do úvahy za podmienok ustanovených v druhej vete
§ 175b OSP. Sťažovateľ preto v napadnutom konaní okresného súdu nedisponuje žiadnymi
procesnými právami, ktoré by mu vyplývali z Občianskeho súdneho poriadku, resp.
Civilného sporového poriadku, a teda z ústavného hľadiska nedisponuje v napadnutom
konaní ani základnými právami podľa ústavy, listiny a dohovoru, ktorých porušenie svojou
sťažnosťou namieta.
Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť v posudzovanej veci
podal sťažovateľ, ktorý nie je aktívne legitimovaný na jej podanie, a teda že ide o sťažnosť
podanú zjavne neoprávnenou osobou.
Navyše z už uvedeného vyplýva, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu bolo
napadnuté konanie prerušené, t. j. v tomto čase okresný súd už zjavne nemohol porušovať
základné práva účastníkov konania podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a ani ich
právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju
ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť pred ústavným
súdom uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva ešte mohlo
dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať (m. m. I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00,
II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05). Ak v čase, keď sťažnosť bola ústavnému súdu doručená, už
nemôže dochádzať k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť
odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (napr.
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol
sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom ako podanú zjavne
neoprávnenou osobou a tiež z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa
ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. júla 2016