Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 564/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. júla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s. r. o.,

Národná 17, Žilina, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ing. Jozef Lalinský, ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a podľa

čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s. r. o., Národná 17, Žilina, v mene

ktorej koná advokát JUDr. Ing. Jozef Lalinský, ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa (ďalej len „“)

a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

30 D 1079/2005 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti, z jej príloh, z vyjadrenia podpredsedu okresného súdu a z obsahu

vyžiadaného spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. okrem iného

vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom dedičského konania vedeného okresným súdom pod

sp. zn. , pôvodne vedeným povereným notárom ako súdnym komisárom

pod sp. zn. a v súčasnosti

poverenou notárkou ako súdnou komisárkou

pod sp. zn. . Poručiteľkou v označenom dedičskom konaní je

, (ďalej aj „poručiteľka“), ktorá bola manželkou

sťažovateľa.

Sťažovateľ namietané porušenie svojich v sťažnosti označených práv garantovaných

, listinou a dohovorom odôvodňuje najmä takto:

„Okresný súd Žilina porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...

v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline, č. k. , nakoľko súdne konanie

prebieha už viac ako 10 rokov a do dnešného dňa súd právoplatne nerozhodol.

... Pri uplatnení ochrany môjho základného práva som využil všetky právne

prostriedky, ktoré mi právne predpisy na jeho ochranu poskytujú. Dňa 16. 02. 2016 som

podal sťažnosť proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (zákon o súdoch) v znení neskorších predpisov

predsedovi Okresného súdu v Žiline.

... Súd mi doručil vyjadrenie k našej sťažnosti dňa 08. 04. 2015, v ktorom uznal moju

sťažnosť za dôvodnú a prisľúbil nápravu.

... Mám za to, že v predmetnom konaní boli spôsobené prieťahy nečinnosťou súdu, čo

predstavuje k dnešnému dňu viac ako 10 rokov.

... Predmetné dedičské konanie je vedené po mojej manželke , pričom

ja som zákonným dedičom, žili sme spolu 30 rokov. Predmetom dedičstva je okrem iného

podiel 5/6 v rodinnom dome, v ktorom ja bývam , pričom ostávajúci podiel 1/6 vlastním ja.

Nakoľko ide o nehnuteľnosť v ktorej ja bývam mám záujem na rýchlom skončení dedičského

konania a aktuálna dĺžka dedičského konania mi spôsobuje stav právnej neistoty.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

takto rozhodol:

„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upravené v , v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd

Okresným súdom v Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn. porušené

bolo.

Okresnému súdu v Žiline prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

20.000,- €...

Okresný súd Žilina je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľov...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu namieta, že postupom okresného

súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 48 ods. 2

a podľa listiny a práva podľa dohovoru.

Podľa , ako aj podľa listiny každý má právo, aby sa

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Ústavný súd v posudzovanej veci v prvom rade poukazuje na to, že petit sťažnosti

sťažovateľa, ktorý je v konaní pred ústavným súdom zastúpený kvalifikovaným právnym

zástupcom, obsahuje označenie napadnutého konania spisovou značkou (),

ktorá nezodpovedá skutočnosti. Z odôvodnenia sťažnosti i priloženej dokumentácie totiž

vyplýva, že napadnuté konanie je okresným súdom vedené pod sp. zn.

a poverenou notárkou ako súdnou komisárkou pod sp. zn. . Ústavný súd je

podľa viazaný návrhom na rozhodnutie vo veci, čo

znamená, že môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ v petite svojej sťažnosti

domáha. Uvedený nedostatok petitu sťažnosti sťažovateľa by pri rigoróznom prístupe

ústavného súdu sám osebe zakladal dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, a to bez ohľadu

na to, že z obsahu sťažnosti možno vyvodiť správne označenie napadnutého konania.

Uprednostňujúc materiálny prístup k ochrane ústavnosti, ústavný súd napriek uvedenému

nedostatku preskúmal sťažnosť aj z hľadiska toho, či existujú aj iné dôvody vyplývajúce

z , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je podaná niekým zjavne

neoprávneným. O sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou ide vtedy, keď

namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a osobou

sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov (m. m. , ,

, ). O nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

namietaným postupom, príp. rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa ide zvlášť

vtedy, ak sťažovateľ nie je účastníkom namietaného konania, alebo aspoň jeho relevantnej

(namietanej) časti.

Z ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany

základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba len v záujme

ochrany svojich základných práv alebo slobôd (napr. , ).

Sťažovateľ musí teda namietať porušenie svojich základných práv alebo slobôd, pričom ak

ide o vec, ktorá je spojená s konaním pred všeobecným súdom, to prichádza do úvahy

v zásade len vtedy, ak je účastníkom súdneho konania, v ktorom namieta porušenie svojich

základných práv alebo slobôd (m. m. ).

Podľa prvej vety

v znení neskorších predpisov [ďalej aj „OSP“ (v čase relevantnom na preskúmavanie

sťažnosti sťažovateľa bol platný a účinný)] účastníkmi konania o dedičstve sú tí, o ktorých

sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb niet, štát.

Podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného

činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného

konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento

čin odpustil.

Na tzv. dedičskú nespôsobilosť ustanovenú v súd

prihliada z úradnej povinnosti, pričom podľa je súd viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal.

Z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu vyplýva, že sťažovateľ bol

právoplatným rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -416 z 15. mája 2013

uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208

ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. d) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), za čo mu bol okrem iného uložený trest odňatia

slobody vo výmere tri roky s podmienečným odkladom s probačným dohľadom na päť

rokov. Označeného úmyselného trestného činu sa sťažovateľ dopustil okrem iného voči

dcére poručiteľky, , , pričom skutok podľa skutkovej vety

výroku rozsudku páchal „najmenej od mesiaca december roku 2004 do 26. 10. 2011“, teda

aj za života poručiteľky, ktorá zomrela

Podľa druhej vety poručiteľov veriteľ je účastníkom konania

o dedičstve, ak sa účastníci konania dohodnú, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom

na úhradu dlhov, v prípade, keď sa vyporiadava pohľadávka veriteľa a pri likvidácii

dedičstva.

Z vyžiadaného spisu okresného súdu tiež vyplýva, že sťažovateľ 16. februára 2016

podal Okresnému súdu Žilina „žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

poručiteľky a pozostalého manžela“, ktorou sa okrem iného domáha určenia, že do

dedičstva po poručiteľke patrí aj jeho pohľadávka vo výške 13 995,78 € z titulu náhrady

toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na ostatný majetok vo vlastníctve

poručiteľky. Konanie o označenej žalobe sťažovateľa je okresným súdom vedené pod

sp. zn. a podľa zistení ústavného súdu toto konanie ku dňu predbežného

prerokovania sťažnosti nebolo právoplatne skončené. Napadnuté konanie okresného súdu

bolo v súvislosti so žalobou sťažovateľa uznesením č. k. -549 z 29. februára

2016 (právoplatným 21. marca 2016, pozn.) prerušené až do právoplatného skončenia

konania vedeného pod sp. zn. .

Z uvedených skutočností podľa názoru ústavného súdu zjavne vyplýva, že sťažovateľ

v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už nebol účastníkom napadnutého konania

vedeného okresným súdom, pretože spáchaním úmyselného trestného činu proti dcére

poručiteľky sa stal dedičsky nespôsobilým, a vzhľadom na to, že o jeho tvrdenom nároku

voči poručiteľke z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov dosiaľ

nebolo súdom právoplatne rozhodnuté, nemožno ho považovať ani za veriteľa poručiteľky,

ktorého účastníctvo v konaní prichádza do úvahy za podmienok ustanovených v druhej vete

. Sťažovateľ preto v napadnutom konaní okresného súdu nedisponuje žiadnymi

procesnými právami, ktoré by mu vyplývali z , resp.

, a teda z ústavného hľadiska nedisponuje v napadnutom

konaní ani základnými právami podľa , listiny a dohovoru, ktorých porušenie svojou

sťažnosťou namieta.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť v posudzovanej veci

podal sťažovateľ, ktorý nie je aktívne legitimovaný na jej podanie, a teda že ide o sťažnosť

podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Navyše z už uvedeného vyplýva, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu bolo

napadnuté konanie prerušené, t. j. v tomto čase okresný súd už zjavne nemohol porušovať

základné práva účastníkov konania podľa a listiny a ani ich

právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju

ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez

zbytočných prieťahov podľa len vtedy, ak bola sťažnosť pred ústavným

súdom uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva ešte mohlo

dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať (m. m. , ,

, ). Ak v čase, keď sťažnosť bola ústavnému súdu doručená, už

nemôže dochádzať k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa (napr.

).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom ako podanú zjavne

neoprávnenou osobou a tiež z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júla 2016