Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 635/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. augusta 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 26

ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2 v spojení

s , 2 a 3, , 2 a 4 a a ods. 3 Slovenskej

republiky a

práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 10 ods. 1,

čl. 13 v spojení s čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

čl. 1 ods. 1 a ods. 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd

postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uzneseniami č. k. -120 zo 14. mája 2009, č. k. -134 z 9. februára

2010, č. k. -140 z 29. marca 2010, č. k. -165 z 25. mája 2010,

č. k. -241 zo 14. marca 2012, č. k. -250 z 23. júla 2012

a rozsudkom č. k. -284 z 9. novembra 2012,

postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením č. k. -178 z 21. októbra 2011 a v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením č. k. -304 z 28. marca 2013,

postupom právneho zástupcu odporkyne v súvislosti s neoprávneným vymáhaním

finančných odmien a

postupom súdneho exekútora „vo veci exekúcie“, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára

2014 doručená sťažnosť , ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 26

ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2 v spojení

s , 2 a 3, , 2 a 4 a a ods. 3 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a

práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 10 ods. 1,

čl. 13 v spojení s čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“), čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), čl. 1 ods. 1 a ods. 2 Protokolu č. 12

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „protokol č. 12“)

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“) a jeho uzneseniami

č. k. -120 zo 14. mája 2009, č. k. -134 z 9. februára 2010,

č. k. -140 z 29. marca 2010, č. k. -165 z 25. mája 2010,

č. k. -241 zo 14. marca 2012, č. k. -250 z 23. júla 2012

a rozsudkom č. k. -284 z 9. novembra 2012 (spolu ďalej len „napadnuté

rozhodnutia okresného súdu“),

postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením č. k. -178 z 21. októbra 2011

a v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -304

z 28. marca 2013 (spolu ďalej len „napadnuté uznesenia krajského súdu“),

postupom právneho zástupcu odporkyne v súvislosti s neoprávneným vymáhaním

finančných odmien a

postupom súdneho exekútora „vo veci exekúcie“.

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. v postavení navrhovateľa,

ktorý sa návrhom doručeným krajskému súdu 27. januára 2005 domáhal preskúmania

„zákonnosti a postupu a rozhodovania obce s náhradou vzniknutej škody

vo veci protiprávneho a násilného uloženia odpadovej kanalizácie... zo žumpy RD... do

miestneho vodného toku na pozemky sťažovateľa“. Návrh sťažovateľa bol uznesením

krajského súdu sp. zn. z 10. marca 2005 postúpený okresnému súdu ako vecne

a miestne príslušnému vo veci konať.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza, že okresný súd sa „za celých osem rokov

v tomto konaní evidovanom pod sp. zn. , nezaoberal ničím iným, iba tým, ako

sťažovateľa neoslobodiť od súdnych poplatkov a tým mu zamedziť možnosť bezplatného

právneho zastúpenia, ba práve naopak zaoberal sa vymáhaním rôznych poplatkov za

podávanie oprávnených námietok, ako to vyplýva aj z nasledovných dokumentov, čo

sťažovateľ považuje za finančné šikanovanie a psychické týranie, lebo to malo za následok

zhoršovanie jeho zdravotného stavu s hrozbou smrti... súd mu bezplatné zastupovanie

protiprávne v rozpore s , SR a ustanovenia , písm. j,

písm. k, (obec v uvedenej veci stavebného zákona prebrala

kompetencie štátu a tým aj zodpovednosť), zmaril zrejme zámerne, čím ho diskriminoval,

ako to vidno aj z prieťahov v konaní a ďalšieho postupu súdu, odmietnutím oslobodenia od

súdnych poplatkov, hoci v iných konaniach za tých istých podmienok oslobodený bol

a dokonca mu bol ustanovený bezplatný právny zástupca aj Ústavným súdom Slovenskej

republiky... Takýmto postupom a konaním mu súd znemožnil súdnu ochranu porušených

základných práv a slobôd...“.

Namietané porušenie svojich práv garantovaných , dohovorom, dodatkovým

protokolom a protokolom č. 12 postupom právneho zástupcu odporkyne v napadnutom

konaní (obec sťažovateľ odôvodňuje tým, že „právnik protistrany... obhajoval

porušenie zákona a , obcou , čo je vlastne trestné. Ďalej si zrejme, tiež

zámerne účtoval trovy právneho zastúpenia v rozpore so zákonom, aby sťažovateľa a i jeho

manželku, finančne a psychicky týral s dopadom na ich zdravie...“.

V snahe vyhnúť sa ďalším finančným nákladom sťažovateľ vzal návrh späť, avšak

„i tak vinou súdu nepredišiel exekúcii pre nezaplatenie súdneho poplatku určeného

uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 3. 2013, sp. zn. ... Aj v tomto

exekučnom konaní si zastupujúci právnik odporkyne vyúčtoval neprimeranú sumu za

zastupovanie (bez pojednávania) v porovnaní s uznanou sumou zastupovania vo vyššie

uvedenom uznesení Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 3. 2013, sp. zn. , čo

sťažovateľ považuje za snahu sa neoprávnene obohatiť a psychicky ho týrať.“.

K namietanému porušeniu práv podľa , dohovoru, dodatkového protokolu

a protokolu č. 12 postupom súdneho exekútora vo veci exekúcie sťažovateľ argumentuje, že

„samotný exekútor konal chaoticky a v rozpore so zákonom, pretože z upovedomenia nie je

jasné, kto ho exekúciou poveril, akým dokladom a akú vlastne sumu a komu má sťažovateľ

zaplatiť. Ďalej exekútor porušil právo sťažovateľa na ochranu zdravia a tým aj právo na

život, pretože sťažovateľovi zakázal nakladať so svojím majetkom a zablokoval mu účet na

ktorý mu chodí dôchodok a dôchodok jeho manželky, ako i výplata jeho dcéry...“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1/ Základné právo , nevylúčením zaujatého sudcu, protiprávne

odmietajúceho oslobodenie od súdnych poplatkov a tým neustanovenie mu bezplatného

právneho zástupcu z radov advokátov, prieťahov v konaní a pripustením späť vzatia návrhu

na začatie konania s jeho zastavením v zmysle čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a čl. 2 ods. 2,

čl. 13 ods. 1, písm. a, ods. 3, čl. 16 ods. 1, ods. 2, čl. 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 2 ods. 1,

ods. 3, čl. 26 ods. 1, čl. 39 ods. 1, ods. 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2, ods. 3,

. ods. 2, , , , , ,

ods. 1, ods. 2, čl. 10 ods. 1, čl. 13, čl. 14, čl. 17 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu k tomuto Dohovoru a čl. 1 ods. 1,

ods. 2, Protokolu č. 12 k Dohovoru, postupom Krajského súdu v Žiline vo veciach vedených

pod sp. zn. -178 zo dňa 21. 10. 2011 a sp. zn. -304 zo dňa

28. 3. 2013, porušené bolo.

2/ Základné právo o neoslobodení od súdnych poplatkov a tým

neustanovení mu bezplatného právneho zástupcu z radov advokátov, prieťahov v konaní

a zamietnutí mu žalobného návrhu v zmysle čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a čl. 2 ods. 2, čl. 13

ods. 1, písm. a) ods. 3, čl. 16 ods. 1, ods. 2, čl. 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 2 ods. 1, ods. 3;

čl. 26 ods. 1, čl. 39 ods. 1, ods. 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2, ods. 3, čl. 48 ods. 2

, , , , , , ods. 2,

čl. 10 ods. 1, čl. 13, čl. 14, čl. 17 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Čl. 1, Dodatkového protokolu k tomuto Dohovoru a čl. 1 ods.1, ods. 2,

Protokolu č. 12 k Dohovoru, postupom Okresného súdu v Žiline vo veciach vedených pod

sp. zn. -120 zo dňa 14. 5. 2009, sp. zn. -134 zo dňa 9. 2. 2010,

sp. zn. -140 zo dňa 29. 3. 2010, sp. zn. -165 zo dňa 25. 5. 2010,

sp. zn. -241 zo dňa 14. 3. 2012, sp. zn. -250 zo dňa 23. 7. 2012,

sp. zn. -284 zo dňa 9. 11. 2012, porušené bolo.

3/ Základné právo , protiprávnym, neetickým konaním právneho

zástupcu odporkyne v zmysle čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1, písm. a)

ods. 3, čl. 16 ods. 1, ods. 2, čl. 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 2 ods. 1, ods. 3, čl. 26 ods. 1,

, ods. 2, , až 4, , ods. 3,

Slovenskej republiky, čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1. čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, ods. 2, čl. 10

ods. 1, čl. 13, čl. 14, čl. 17 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, čl. 1, Dodatkového protokolu k tomuto Dohovoru a čl. 1 ods. 1, ods. 2, Protokolu

č. 12 k Dohovoru, postupom právneho zástupcu odporkyne vo veciach neoprávneného

vymáhania si finančných odmien, porušené bolo.

4/ Základné právo , nesprávnym úradným postupom exekútora v zmysle

čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1, písm. a, ods. 3, čl. 16 ods. 1, ods. 2,

čl. 19 ods. 1. ods. 2, ods. 3, čl. 2 ods. 1, ods. 3, čl. 26 ods. 1, čl. 39 ods. 1, ods. 2, čl. 40,

až 4, , ods. 3, , ,

ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, ods. 2, čl. 10 ods. 1, čl. 13, čl. 14, čl. 17

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 Dodatkového

protokolu k tomuto Dohovoru a čl. 1 ods.1, ods. 2, Protokolu č. 12 k Dohovoru, postupom

exekútora vo veci exekúcie porušené bolo.

5/ Ústavný súd Slovenskej republiky ruší Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa

21. 10. 2011, sp. zn. -178 a zo dňa 28. 3. 2013, sp. zn. -304

a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

6/ Ústavný súd Slovenskej republiky ruší Rozsudok a uznesenia Okresného súdu

v Žiline zo dňa 9. 11. 2012, sp. zn. -284, zo dňa 23. 7. 2012, sp. zn.

-250, zo dňa 14. 3. 2012, sp. zn. -241, zo dňa 25. 5. 2010, sp. zn.

-165, zo dňa 29. 3. 2010, sp. zn. -140 zo dňa 9. 2. 2010, sp. zn.

-134 a zo dňa 14. 5. 2009, sp. zn. -120.

7/ Sťažovateľovi , priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 15000

Eur (slovom pätnásť tisíc eur), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný mu vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť sťažovateľa o ustanovenie zástupcu z radov

advokátov. Podaním z 5. februára 2014 bol sťažovateľ ústavným súdom poučený o nároku

na poskytnutie právnej pomoci Centrom právnej pomoci (ďalej len „centrum“) a zároveň

vyzvaný, aby v určenej lehote ústavnému súdu preukázal, že centru písomnú žiadosť

o poskytnutie právnej pomoci podal. Listom doručeným ústavnému súdu 17. februára 2014

sťažovateľ ústavnému súdu oznámil, že žiadosť o poskytnutie právnej pomoci a ustanovenie

bezplatného právneho zástupcu centru podal. Rozhodnutím centra sp. zn.

z 3. apríla 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. januára 2016, sťažovateľovi nebol

priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v konaní pred ústavným súdom vo veci

sťažnosti vedenej pod sp. zn. .

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19

ods. 1, 2 a 3, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 26 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47

ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 1, 2 a 3, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 ods. 1

písm. a) a ods. 3 a práv podľa , , , ,

ods. 1 a 2, čl. 10 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 14 a čl. 17 dohovoru, čl. 1 dodatkového

protokolu, čl. 1 ods. 1 a 2 protokolu č. 12 postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uzneseniami č. k. -120 zo 14. mája 2009,

č. k. -134 z 9. februára 2010, č. k. -140 z 29. marca 2010, č. k.

-165 z 25. mája 2010, č. k. -241 zo 14. marca 2012, č. k.

-250 z 23. júla 2012 a rozsudkom č. k. -284 z 9. novembra

2012

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

V uvedenom článku je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany

tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže

domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne

iným zákonom upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

(napr. m. m. , , , , ,

).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

Zo zistení ústavného súdu vyplývajú vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam

a postupom okresného súdu tieto skutočnosti relevantné pre posúdenie tejto časti sťažnosti

sťažovateľa:

Uzneseniami č. k. -120 zo 14. mája 2009 a č. k. -134

z 9. februára 2010 okresný súd nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

Proti označeným uzneseniam okresného súdu mal sťažovateľ právo podať odvolanie,

o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd.

Uznesením č. k. -140 z 29. marca 2010 okresný súd konanie vedené

pod sp. zn. vo veci náhrady škody a o odstránenie kanalizácie z pozemku

proti odporkyni (obec ) zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku

sťažovateľom. Sťažovateľ mal proti označenému uzneseniu okresného súdu o zastavení

konania právo podať odvolanie, o ktorom bol oprávnený a povinný rozhodnúť krajský súd.

Uznesením č. k. -165 z 25. mája 2010 okresný súd uložil sťažovateľovi,

aby v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti citovaného uznesenia zaplatil súdny

poplatok za vznesenie námietky zaujatosti v sume 66 €. Aj proti označenému rozhodnutiu

okresného súdu mal sťažovateľ právo podať odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj

povinný rozhodnúť krajský súd.

Okresný súd uznesením č. k. -241 zo 14. marca 2012 konanie v časti

o odstránenie kanalizácie z pozemku sťažovateľa a uvedenia tohto pozemku do pôvodného

stavu zastavil. Proti označenému rozhodnutiu okresného súdu mal sťažovateľ právo podať

odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd.

Uznesením okresného súdu č. k. -250 z 23. júla 2012 bolo konanie

v časti o zaplatenie istiny v sume 297,20 € a úrokov z omeškania 16,5 % zo sumy 331,94 €

od 10. júna 2002 do zaplatenia zastavené. Aj proti citovanému uzneseniu okresného súdu

mal sťažovateľ právo podať opravný prostriedok, o ktorom bol oprávnený a aj povinný

rozhodnúť krajský súd.

Rozsudkom okresného súdu č. k. -284 z 9. novembra 2012 bol návrh

sťažovateľa na zaplatenie sumy 34,74 € zamietnutý. Proti označenému rozsudku okresného

súdu mal sťažovateľ právo podať opravný prostriedok, o ktorom bol oprávnený a aj povinný

rozhodnúť v rámci odvolacieho konania krajský súd.

Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaniach sťažovateľa v danom prípade

vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť

sťažnosti odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci na jej prerokovanie.

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19

ods. 1, 2 a 3, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 26 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47

ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 1, 2 a 3, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 ods. 1

písm. a) a ods. 3 a práv podľa , , , ,

ods. 1 a 2, čl. 10 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 14 a čl. 17 dohovoru, čl. 1 dodatkového

protokolu, čl. 1 ods. 1 a 2 protokolu č. 12 postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -178 z 21. októbra 2011

a v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -304

z 28. marca 2013

V rámci predbežného prerokovania ústavný súd skúma, či sťažnosť obsahuje

všeobecné, ako aj osobitné náležitosti ustanovené v a ,

a preskúmava tiež ďalšie okolnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie,

v tejto súvislosti okrem iného posudzuje, či sťažnosť bola podaná včas, t. j. v zákonom

ustanovenej lehote ( ).

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako podanej oneskorene podľa . V prípade

podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom

súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. , , ).

Zo zistení ústavného súdu vyplývajú tieto skutočnosti relevantné pre predbežné

prerokovanie tejto časti sťažnosti:

Uznesenie krajského súdu sp. zn. z 21. októbra 2011, ktorým sudca

okresného súdu nebol vylúčený z prerokúvania a rozhodovania veci

vedenej okresným súdom pod sp. zn. , nadobudlo právoplatnosť 2. novembra

2011. Uznesenie krajského súdu sp. zn. z 28. marca 2013, ktorým bol zrušený

rozsudok okresného súdu č. k. -284 z 9. novembra 2005 a konanie bolo

vo veci zastavené, nadobudlo právoplatnosť 17. mája 2013.

Na tomto základe ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenia krajského súdu

nadobudli právoplatnosť 2. novembra 2011, resp. 17. mája 2013, pričom sťažnosť bola

ústavnému súdu doručená až 16. januára 2014, teda zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej

v . Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa

v spojení s ako podanú oneskorene.

II.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19

ods. 1, 2 a 3, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 26 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47

ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 1, 2 a 3, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 ods. 1

písm. a) a ods. 3 a práv podľa , , , ,

ods. 1 a 2, čl. 10 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 14 a čl. 17 dohovoru, čl. 1 dodatkového

protokolu, čl. 1 ods. 1 a 2 protokolu č. 12 postupom právneho zástupcu odporkyne

vo veciach neoprávneného vymáhania finančných odmien

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľa v predloženej podobe nespĺňa

náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené

v a . V sťažnosti predovšetkým absentuje

označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým k porušeniu

označených práv podľa , dohovoru, dodatkového protokolu a protokolu č. 12 podľa

sťažovateľa vo veci „neoprávneného vymáhania finančných odmien“ malo dôjsť.

Uplatnením prísne formalistického prístupu by ústavný súd musel túto časť sťažnosti

odmietnuť z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

Aj napriek uvedenému však ústavný súd v rámci predbežného prerokovania tejto

časti sťažnosti pristúpil k preskúmaniu existencie ďalších dôvodov na odmietnutie tejto časti

sťažnosti podľa .

Z argumentácie vyvoditeľnej zo sťažnosti vyplýva, že k porušeniu sťažovateľom

označených práv podľa , dohovoru, dodatkového protokolu a protokolu č. 12 malo

dôjsť konaním právneho zástupcu v súvislosti s právnym zastupovaním odporkyne tým, že

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. si „účtoval trovy právneho

zastúpenia v rozpore so zákonom“, jeho konanie tak považuje sťažovateľ za trestné.

Pokiaľ je sťažovateľ toho názoru, že právny zástupca odporkyne sa v konaní

vedenom okresným súdom pod sp. zn. dopustil skutku, ktorý vykazuje znaky

niektorého z trestných činov, konanie právneho zástupcu je spôsobilé byť predmetom

prípadného trestného konania, v rámci ktorého je úlohou orgánov činných v trestnom

konaní a všeobecných súdov zistiť, či bol spáchaný trestný čin, a ak áno, zistiť jeho

páchateľa a spravodlivo ho podľa zákona potrestať. Ústavný súd v tejto súvislosti

zdôrazňuje, že nedisponuje trestnou právomocou. Právomoc konať a rozhodovať v trestných

veciach majú orgány činné v trestnom konaní a vecne a miestne príslušné všeobecné súdy.

Právomoc týchto orgánov verejnej moci vylučuje právomoc ústavného súdu.

Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre nedostatok svojej právomoci.

II.4 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19

ods. 1, 2 a 3, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 26 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47

ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 1, 2 a 3, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 ods. 1

písm. a) a ods. 3 a práv podľa , , , ,

ods. 1 a 2, čl. 10 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 14 a čl. 17 dohovoru, čl. 1 dodatkového

protokolu, čl. 1 ods. 1 a 2 protokolu č. 12 postupom súdneho exekútora

„vo veci exekúcie“

Ústavný súd konštatuje, že ani táto časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta

porušenie svojich práv podľa , dohovoru, dodatkového protokolu a protokolu č. 12

„postupom súdneho exekútora vo veci exekúcie“, v predloženej

podobe nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným

súdom ustanovené v a . V sťažnosti

predovšetkým absentuje označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ktorými k namietanému porušeniu práv sťažovateľa vo veci „exekúcie“ malo dôjsť.

Uplatnením prísne formalistického prístupu by ústavný súd musel aj túto časť sťažnosti

odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Prihliadajúc na argumentáciu obsiahnutú v sťažnosti, ústavný súd túto časť sťažnosti

neodmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ale preskúmal ju z pohľadu

existencie ďalších dôvodov, ktoré zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25

ods. 2 .

Namietané porušenie práv podľa , dohovoru, dodatkového protokolu

a protokolu č. 12 postupom súdneho exekútora „vo veci exekúcie“ sťažovateľ odôvodňuje

tým, že „samotný exekútor konal chaoticky a v rozpore so zákonom, pretože

z upovedomenia nie je jasné, kto ho exekúciou poveril, akým dokladom a akú vlastne sumu

a komu má sťažovateľ zaplatiť“.

Z odôvodnenia sťažnosti možno usúdiť, že sťažovateľ namieta postup súdneho

exekútora v konaní vedenom pod č. k. EX -11 a upovedomenie o začatí exekúcie

č. k. EX -11 z 10. decembra 2013.

V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov mal sťažovateľ ako

povinný možnosť využiť viacero právnych prostriedkov ochrany svojich práv, keďže pri

nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí, ako to sám tvrdí, sa vyskytli absolútne alebo

relatívne prekážky ďalšieho postupu exekučných orgánov.

K takým právnym prostriedkom ochrany patria nielen námietky podľa § 50

Exekučného poriadku, ale aj návrh na odklad exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku

a návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Účel týchto právnych

prostriedkov ochrany povinného v exekučnom konaní je rovnaký a spravidla spočíva v tom,

že v absolútne alebo relatívne neprípustnej exekúcii sa nesmie pokračovať a musí sa

zastaviť a prípadne pred rozhodnutím o zastavení sa môže odložiť aj jej vykonávanie.

Sťažovateľ bol oprávnený všetky právne prostriedky, ktoré mu Exekučný poriadok

poskytuje, pred podaním sťažnosti podľa využiť, t. j. mohol podať

nielen námietky podľa § 50 Exekučného poriadku, ale aj návrh na zastavenie exekúcie

podľa § 57 Exekučného poriadku alebo návrh na odklad exekúcie podľa § 56 Exekučného

poriadku. Z obsahu sťažnosti sa dá usudzovať, že sťažovateľ nevyužil všetky právne

prostriedky ochrany svojich práv, ktoré mu vyplývajú z Exekučného poriadku.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že jeho

právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa je založená na princípe

subsidiarity. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre

každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie

svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu

ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza uplatneniu právomoci ústavného

súdu (podobne , , , ).

Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (porovnaj m. m.

, , , ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nevyužil všetky

právne prostriedky ochrany svojich práv, ktoré mu účinne poskytuje Exekučný poriadok.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd túto časť sťažnosti sťažovateľa odmietol podľa § 25

ods. 2 ako neprípustnú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa

ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. augusta 2016