Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 635/2016
PDF · 295.27 KB
No categories available
II. ÚS 635/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. augusta 2016
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej
a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť
, ktorou namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 26
ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2 v spojení
s čl. 2 ods. 1, 2 a 3, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky a
práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 10 ods. 1,
čl. 13 v spojení s čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
čl. 1 ods. 1 a ods. 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd
postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 122/2005 a jeho
uzneseniami č. k. 6 C 122/2005-120 zo 14. mája 2009, č. k. 6 C 122/2005-134 z 9. februára
2010, č. k. 6 C 122/2005-140 z 29. marca 2010, č. k. 6 C 122/2005-165 z 25. mája 2010,
č. k. 6 C 122/2005-241 zo 14. marca 2012, č. k. 6 C 122/2005-250 z 23. júla 2012
a rozsudkom č. k. 6 C 122/2005-284 z 9. novembra 2012,
postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 5 NcC 10/2011
a jeho uznesením č. k. 5 NcC 10/2011-178 z 21. októbra 2011 a v konaní vedenom pod
sp. zn. 8 Co 93/2013 a jeho uznesením č. k. 8 Co 93/2013-304 z 28. marca 2013,
postupom právneho zástupcu odporkyne v súvislosti s neoprávneným vymáhaním
finančných odmien a
postupom súdneho exekútora „vo veci exekúcie“, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára
2014 doručená sťažnosť , ktorou namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 26
ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2 v spojení
s čl. 2 ods. 1, 2 a 3, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a
práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 10 ods. 1,
čl. 13 v spojení s čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“), čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), čl. 1 ods. 1 a ods. 2 Protokolu č. 12
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „protokol č. 12“)
postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 6 C 122/2005 (ďalej len „napadnuté konanie“) a jeho uzneseniami
č. k. 6 C 122/2005-120 zo 14. mája 2009, č. k. 6 C 122/2005-134 z 9. februára 2010,
č. k. 6 C 122/2005-140 z 29. marca 2010, č. k. 6 C 122/2005-165 z 25. mája 2010,
č. k. 6 C 122/2005-241 zo 14. marca 2012, č. k. 6 C 122/2005-250 z 23. júla 2012
a rozsudkom č. k. 6 C 122/2005-284 z 9. novembra 2012 (spolu ďalej len „napadnuté
rozhodnutia okresného súdu“),
postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 5 NcC 10/2011 a jeho uznesením č. k. 5 NcC 10/2011-178 z 21. októbra 2011
a v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 93/2013 a jeho uznesením č. k. 8 Co 93/2013-304
z 28. marca 2013 (spolu ďalej len „napadnuté uznesenia krajského súdu“),
postupom právneho zástupcu odporkyne v súvislosti s neoprávneným vymáhaním
finančných odmien a
postupom súdneho exekútora „vo veci exekúcie“.
Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom
konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 6 C 122/2005 v postavení navrhovateľa,
ktorý sa návrhom doručeným krajskému súdu 27. januára 2005 domáhal preskúmania
„zákonnosti a postupu a rozhodovania obce s náhradou vzniknutej škody
vo veci protiprávneho a násilného uloženia odpadovej kanalizácie... zo žumpy RD... do
miestneho vodného toku na pozemky sťažovateľa“. Návrh sťažovateľa bol uznesením
krajského súdu sp. zn. 10 S 21/2005 z 10. marca 2005 postúpený okresnému súdu ako vecne
a miestne príslušnému vo veci konať.
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza, že okresný súd sa „za celých osem rokov
v tomto konaní evidovanom pod sp. zn. 6 C 122/05, nezaoberal ničím iným, iba tým, ako
sťažovateľa neoslobodiť od súdnych poplatkov a tým mu zamedziť možnosť bezplatného
právneho zastúpenia, ba práve naopak zaoberal sa vymáhaním rôznych poplatkov za
podávanie oprávnených námietok, ako to vyplýva aj z nasledovných dokumentov, čo
sťažovateľ považuje za finančné šikanovanie a psychické týranie, lebo to malo za následok
zhoršovanie jeho zdravotného stavu s hrozbou smrti... súd mu bezplatné zastupovanie
protiprávne v rozpore s čl. 47 ods. 2, Ústavy SR a ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c, písm. j,
písm. k, zákona č. 71/1992 Zb. (obec v uvedenej veci stavebného zákona prebrala
kompetencie štátu a tým aj zodpovednosť), zmaril zrejme zámerne, čím ho diskriminoval,
ako to vidno aj z prieťahov v konaní a ďalšieho postupu súdu, odmietnutím oslobodenia od
súdnych poplatkov, hoci v iných konaniach za tých istých podmienok oslobodený bol
a dokonca mu bol ustanovený bezplatný právny zástupca aj Ústavným súdom Slovenskej
republiky... Takýmto postupom a konaním mu súd znemožnil súdnu ochranu porušených
základných práv a slobôd...“.
Namietané porušenie svojich práv garantovaných ústavou, dohovorom, dodatkovým
protokolom a protokolom č. 12 postupom právneho zástupcu odporkyne v napadnutom
konaní (obec sťažovateľ odôvodňuje tým, že „právnik protistrany... obhajoval
porušenie zákona a Ústavy, obcou , čo je vlastne trestné. Ďalej si zrejme, tiež
zámerne účtoval trovy právneho zastúpenia v rozpore so zákonom, aby sťažovateľa a i jeho
manželku, finančne a psychicky týral s dopadom na ich zdravie...“.
V snahe vyhnúť sa ďalším finančným nákladom sťažovateľ vzal návrh späť, avšak
„i tak vinou súdu nepredišiel exekúcii pre nezaplatenie súdneho poplatku určeného
uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 3. 2013, sp. zn. 8 Co 93/2013... Aj v tomto
exekučnom konaní si zastupujúci právnik odporkyne vyúčtoval neprimeranú sumu za
zastupovanie (bez pojednávania) v porovnaní s uznanou sumou zastupovania vo vyššie
uvedenom uznesení Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 3. 2013, sp. zn. 8 Co 93/2013, čo
sťažovateľ považuje za snahu sa neoprávnene obohatiť a psychicky ho týrať.“.
K namietanému porušeniu práv podľa ústavy, dohovoru, dodatkového protokolu
a protokolu č. 12 postupom súdneho exekútora vo veci exekúcie sťažovateľ argumentuje, že
„samotný exekútor konal chaoticky a v rozpore so zákonom, pretože z upovedomenia nie je
jasné, kto ho exekúciou poveril, akým dokladom a akú vlastne sumu a komu má sťažovateľ
zaplatiť. Ďalej exekútor porušil právo sťažovateľa na ochranu zdravia a tým aj právo na
život, pretože sťažovateľovi zakázal nakladať so svojím majetkom a zablokoval mu účet na
ktorý mu chodí dôchodok a dôchodok jeho manželky, ako i výplata jeho dcéry...“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1/ Základné právo , nevylúčením zaujatého sudcu, protiprávne
odmietajúceho oslobodenie od súdnych poplatkov a tým neustanovenie mu bezplatného
právneho zástupcu z radov advokátov, prieťahov v konaní a pripustením späť vzatia návrhu
na začatie konania s jeho zastavením v zmysle čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a čl. 2 ods. 2,
čl. 13 ods. 1, písm. a, ods. 3, čl. 16 ods. 1, ods. 2, čl. 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 2 ods. 1,
ods. 3, čl. 26 ods. 1, čl. 39 ods. 1, ods. 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2, ods. 3,
čl. 48. ods. 2, Ústavy Slovenskej republiky, čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8
ods. 1, ods. 2, čl. 10 ods. 1, čl. 13, čl. 14, čl. 17 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu k tomuto Dohovoru a čl. 1 ods. 1,
ods. 2, Protokolu č. 12 k Dohovoru, postupom Krajského súdu v Žiline vo veciach vedených
pod sp. zn. 5 NcC 10/2011-178 zo dňa 21. 10. 2011 a sp. zn. 8 Co 93/2013-304 zo dňa
28. 3. 2013, porušené bolo.
2/ Základné právo o neoslobodení od súdnych poplatkov a tým
neustanovení mu bezplatného právneho zástupcu z radov advokátov, prieťahov v konaní
a zamietnutí mu žalobného návrhu v zmysle čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a čl. 2 ods. 2, čl. 13
ods. 1, písm. a) ods. 3, čl. 16 ods. 1, ods. 2, čl. 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 2 ods. 1, ods. 3;
čl. 26 ods. 1, čl. 39 ods. 1, ods. 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2, ods. 3, čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, ods. 2,
čl. 10 ods. 1, čl. 13, čl. 14, čl. 17 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Čl. 1, Dodatkového protokolu k tomuto Dohovoru a čl. 1 ods.1, ods. 2,
Protokolu č. 12 k Dohovoru, postupom Okresného súdu v Žiline vo veciach vedených pod
sp. zn. 6 C 122/2005-120 zo dňa 14. 5. 2009, sp. zn. 6 C 122/2005-134 zo dňa 9. 2. 2010,
sp. zn. 6 C 122/2005-140 zo dňa 29. 3. 2010, sp. zn. 6 C 122/2005-165 zo dňa 25. 5. 2010,
sp. zn. 6 C 122/2005-241 zo dňa 14. 3. 2012, sp. zn. 6 C 122/2005-250 zo dňa 23. 7. 2012,
sp. zn. 6 C 122/2005-284 zo dňa 9. 11. 2012, porušené bolo.
3/ Základné právo , protiprávnym, neetickým konaním právneho
zástupcu odporkyne v zmysle čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1, písm. a)
ods. 3, čl. 16 ods. 1, ods. 2, čl. 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 2 ods. 1, ods. 3, čl. 26 ods. 1,
čl. 39 ods. 1, ods. 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2, ods. 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1. čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, ods. 2, čl. 10
ods. 1, čl. 13, čl. 14, čl. 17 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, čl. 1, Dodatkového protokolu k tomuto Dohovoru a čl. 1 ods. 1, ods. 2, Protokolu
č. 12 k Dohovoru, postupom právneho zástupcu odporkyne vo veciach neoprávneného
vymáhania si finančných odmien, porušené bolo.
4/ Základné právo , nesprávnym úradným postupom exekútora v zmysle
čl. 12 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1, písm. a, ods. 3, čl. 16 ods. 1, ods. 2,
čl. 19 ods. 1. ods. 2, ods. 3, čl. 2 ods. 1, ods. 3, čl. 26 ods. 1, čl. 39 ods. 1, ods. 2, čl. 40,
čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2, ods. 3, čl. 48 ods. 2, Ústavy Slovenskej republiky, čl. 2
ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, ods. 2, čl. 10 ods. 1, čl. 13, čl. 14, čl. 17
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 Dodatkového
protokolu k tomuto Dohovoru a čl. 1 ods.1, ods. 2, Protokolu č. 12 k Dohovoru, postupom
exekútora vo veci exekúcie porušené bolo.
5/ Ústavný súd Slovenskej republiky ruší Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa
21. 10. 2011, sp. zn. 5 NcC 10/2011-178 a zo dňa 28. 3. 2013, sp. zn. 8 Co 93/2013-304
a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.
6/ Ústavný súd Slovenskej republiky ruší Rozsudok a uznesenia Okresného súdu
v Žiline zo dňa 9. 11. 2012, sp. zn. 6 C 122/2005-284, zo dňa 23. 7. 2012, sp. zn.
6 C 122/2005-250, zo dňa 14. 3. 2012, sp. zn. 6 C 122/2005-241, zo dňa 25. 5. 2010, sp. zn.
6 C 122/2005-165, zo dňa 29. 3. 2010, sp. zn. 6 C 122/2005-140 zo dňa 9. 2. 2010, sp. zn.
6 C 122/2005-134 a zo dňa 14. 5. 2009, sp. zn. 6 C 122/2005-120.
7/ Sťažovateľovi , priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 15000
Eur (slovom pätnásť tisíc eur), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný mu vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť sťažovateľa o ustanovenie zástupcu z radov
advokátov. Podaním z 5. februára 2014 bol sťažovateľ ústavným súdom poučený o nároku
na poskytnutie právnej pomoci Centrom právnej pomoci (ďalej len „centrum“) a zároveň
vyzvaný, aby v určenej lehote ústavnému súdu preukázal, že centru písomnú žiadosť
o poskytnutie právnej pomoci podal. Listom doručeným ústavnému súdu 17. februára 2014
sťažovateľ ústavnému súdu oznámil, že žiadosť o poskytnutie právnej pomoci a ustanovenie
bezplatného právneho zástupcu centru podal. Rozhodnutím centra sp. zn. 2740/14-KaZa
z 3. apríla 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. januára 2016, sťažovateľovi nebol
priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v konaní pred ústavným súdom vo veci
sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 84/2014.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19
ods. 1, 2 a 3, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 26 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47
ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 1, 2 a 3, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 ods. 1
písm. a) a ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8
ods. 1 a 2, čl. 10 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 14 a čl. 17 dohovoru, čl. 1 dodatkového
protokolu, čl. 1 ods. 1 a 2 protokolu č. 12 postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 C 122/2005 a jeho uzneseniami č. k. 6 C 122/2005-120 zo 14. mája 2009,
č. k. 6 C 122/2005-134 z 9. februára 2010, č. k. 6 C 122/2005-140 z 29. marca 2010, č. k.
6 C 122/2005-165 z 25. mája 2010, č. k. 6 C 122/2005-241 zo 14. marca 2012, č. k.
6 C 122/2005-250 z 23. júla 2012 a rozsudkom č. k. 6 C 122/2005-284 z 9. novembra
2012
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
V uvedenom článku ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný
súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami
iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.
Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky
nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany
tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže
domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne
iným zákonom upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom,
musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie
(napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,
Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov
ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní
o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
Zo zistení ústavného súdu vyplývajú vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam
a postupom okresného súdu tieto skutočnosti relevantné pre posúdenie tejto časti sťažnosti
sťažovateľa:
Uzneseniami č. k. 6 C 122/2005-120 zo 14. mája 2009 a č. k. 6 C 122/2005-134
z 9. februára 2010 okresný súd nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.
Proti označeným uzneseniam okresného súdu mal sťažovateľ právo podať odvolanie,
o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd.
Uznesením č. k. 6 C 122/2005-140 z 29. marca 2010 okresný súd konanie vedené
pod sp. zn. 6 C 122/2005 vo veci náhrady škody a o odstránenie kanalizácie z pozemku
proti odporkyni (obec ) zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku
sťažovateľom. Sťažovateľ mal proti označenému uzneseniu okresného súdu o zastavení
konania právo podať odvolanie, o ktorom bol oprávnený a povinný rozhodnúť krajský súd.
Uznesením č. k. 6 C 122/2005-165 z 25. mája 2010 okresný súd uložil sťažovateľovi,
aby v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti citovaného uznesenia zaplatil súdny
poplatok za vznesenie námietky zaujatosti v sume 66 €. Aj proti označenému rozhodnutiu
okresného súdu mal sťažovateľ právo podať odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj
povinný rozhodnúť krajský súd.
Okresný súd uznesením č. k. 6 C 122/2005-241 zo 14. marca 2012 konanie v časti
o odstránenie kanalizácie z pozemku sťažovateľa a uvedenia tohto pozemku do pôvodného
stavu zastavil. Proti označenému rozhodnutiu okresného súdu mal sťažovateľ právo podať
odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd.
Uznesením okresného súdu č. k. 6 C 122/2005-250 z 23. júla 2012 bolo konanie
v časti o zaplatenie istiny v sume 297,20 € a úrokov z omeškania 16,5 % zo sumy 331,94 €
od 10. júna 2002 do zaplatenia zastavené. Aj proti citovanému uzneseniu okresného súdu
mal sťažovateľ právo podať opravný prostriedok, o ktorom bol oprávnený a aj povinný
rozhodnúť krajský súd.
Rozsudkom okresného súdu č. k. 6 C 122/2005-284 z 9. novembra 2012 bol návrh
sťažovateľa na zaplatenie sumy 34,74 € zamietnutý. Proti označenému rozsudku okresného
súdu mal sťažovateľ právo podať opravný prostriedok, o ktorom bol oprávnený a aj povinný
rozhodnúť v rámci odvolacieho konania krajský súd.
Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaniach sťažovateľa v danom prípade
vylučuje právomoc ústavného súdu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť
sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej
právomoci na jej prerokovanie.
II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19
ods. 1, 2 a 3, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 26 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47
ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 1, 2 a 3, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 ods. 1
písm. a) a ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8
ods. 1 a 2, čl. 10 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 14 a čl. 17 dohovoru, čl. 1 dodatkového
protokolu, čl. 1 ods. 1 a 2 protokolu č. 12 postupom krajského súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 NcC 10/2011 a jeho uznesením č. k. 5 NcC 10/2011-178 z 21. októbra 2011
a v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 93/2013 a jeho uznesením č. k. 8 Co 93/2013-304
z 28. marca 2013
V rámci predbežného prerokovania ústavný súd skúma, či sťažnosť obsahuje
všeobecné, ako aj osobitné náležitosti ustanovené v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde,
a preskúmava tiež ďalšie okolnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie,
v tejto súvislosti okrem iného posudzuje, či sťažnosť bola podaná včas, t. j. v zákonom
ustanovenej lehote (§ 53 ods. 3 zákon o ústavnom súde).
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie
sťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V prípade
podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom
súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03, III. ÚS 14/03).
Zo zistení ústavného súdu vyplývajú tieto skutočnosti relevantné pre predbežné
prerokovanie tejto časti sťažnosti:
Uznesenie krajského súdu sp. zn. 5 NcC 10/2011 z 21. októbra 2011, ktorým sudca
okresného súdu nebol vylúčený z prerokúvania a rozhodovania veci
vedenej okresným súdom pod sp. zn. 6 C 122/2005, nadobudlo právoplatnosť 2. novembra
2011. Uznesenie krajského súdu sp. zn. 8 Co 93/2013 z 28. marca 2013, ktorým bol zrušený
rozsudok okresného súdu č. k. 6 C 122/2005-284 z 9. novembra 2005 a konanie bolo
vo veci zastavené, nadobudlo právoplatnosť 17. mája 2013.
Na tomto základe ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenia krajského súdu
nadobudli právoplatnosť 2. novembra 2011, resp. 17. mája 2013, pričom sťažnosť bola
ústavnému súdu doručená až 16. januára 2014, teda zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej
v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa
§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
II.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19
ods. 1, 2 a 3, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 26 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47
ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 1, 2 a 3, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 ods. 1
písm. a) a ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8
ods. 1 a 2, čl. 10 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 14 a čl. 17 dohovoru, čl. 1 dodatkového
protokolu, čl. 1 ods. 1 a 2 protokolu č. 12 postupom právneho zástupcu odporkyne
vo veciach neoprávneného vymáhania finančných odmien
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na
začatie konania.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili
základné práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje.
Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľa v predloženej podobe nespĺňa
náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené
v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde. V sťažnosti predovšetkým absentuje
označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým k porušeniu
označených práv podľa ústavy, dohovoru, dodatkového protokolu a protokolu č. 12 podľa
sťažovateľa vo veci „neoprávneného vymáhania finančných odmien“ malo dôjsť.
Uplatnením prísne formalistického prístupu by ústavný súd musel túto časť sťažnosti
odmietnuť z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
Aj napriek uvedenému však ústavný súd v rámci predbežného prerokovania tejto
časti sťažnosti pristúpil k preskúmaniu existencie ďalších dôvodov na odmietnutie tejto časti
sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Z argumentácie vyvoditeľnej zo sťažnosti vyplýva, že k porušeniu sťažovateľom
označených práv podľa ústavy, dohovoru, dodatkového protokolu a protokolu č. 12 malo
dôjsť konaním právneho zástupcu v súvislosti s právnym zastupovaním odporkyne tým, že
v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 6 C 122/2005 si „účtoval trovy právneho
zastúpenia v rozpore so zákonom“, jeho konanie tak považuje sťažovateľ za trestné.
Pokiaľ je sťažovateľ toho názoru, že právny zástupca odporkyne sa v konaní
vedenom okresným súdom pod sp. zn. 6 C 122/2005 dopustil skutku, ktorý vykazuje znaky
niektorého z trestných činov, konanie právneho zástupcu je spôsobilé byť predmetom
prípadného trestného konania, v rámci ktorého je úlohou orgánov činných v trestnom
konaní a všeobecných súdov zistiť, či bol spáchaný trestný čin, a ak áno, zistiť jeho
páchateľa a spravodlivo ho podľa zákona potrestať. Ústavný súd v tejto súvislosti
zdôrazňuje, že nedisponuje trestnou právomocou. Právomoc konať a rozhodovať v trestných
veciach majú orgány činné v trestnom konaní a vecne a miestne príslušné všeobecné súdy.
Právomoc týchto orgánov verejnej moci vylučuje právomoc ústavného súdu.
Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde pre nedostatok svojej právomoci.
II.4 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19
ods. 1, 2 a 3, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 26 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47
ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 1, 2 a 3, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 ods. 1
písm. a) a ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8
ods. 1 a 2, čl. 10 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 14 a čl. 17 dohovoru, čl. 1 dodatkového
protokolu, čl. 1 ods. 1 a 2 protokolu č. 12 postupom súdneho exekútora
„vo veci exekúcie“
Ústavný súd konštatuje, že ani táto časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta
porušenie svojich práv podľa ústavy, dohovoru, dodatkového protokolu a protokolu č. 12
„postupom súdneho exekútora vo veci exekúcie“, v predloženej
podobe nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným
súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde. V sťažnosti
predovšetkým absentuje označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného
zásahu, ktorými k namietanému porušeniu práv sťažovateľa vo veci „exekúcie“ malo dôjsť.
Uplatnením prísne formalistického prístupu by ústavný súd musel aj túto časť sťažnosti
odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Prihliadajúc na argumentáciu obsiahnutú v sťažnosti, ústavný súd túto časť sťažnosti
neodmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ale preskúmal ju z pohľadu
existencie ďalších dôvodov, ktoré zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Namietané porušenie práv podľa ústavy, dohovoru, dodatkového protokolu
a protokolu č. 12 postupom súdneho exekútora „vo veci exekúcie“ sťažovateľ odôvodňuje
tým, že „samotný exekútor konal chaoticky a v rozpore so zákonom, pretože
z upovedomenia nie je jasné, kto ho exekúciou poveril, akým dokladom a akú vlastne sumu
a komu má sťažovateľ zaplatiť“.
Z odôvodnenia sťažnosti možno usúdiť, že sťažovateľ namieta postup súdneho
exekútora v konaní vedenom pod č. k. EX 1222/2013-11 a upovedomenie o začatí exekúcie
č. k. EX 1222/2013-11 z 10. decembra 2013.
V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov mal sťažovateľ ako
povinný možnosť využiť viacero právnych prostriedkov ochrany svojich práv, keďže pri
nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí, ako to sám tvrdí, sa vyskytli absolútne alebo
relatívne prekážky ďalšieho postupu exekučných orgánov.
K takým právnym prostriedkom ochrany patria nielen námietky podľa § 50
Exekučného poriadku, ale aj návrh na odklad exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku
a návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Účel týchto právnych
prostriedkov ochrany povinného v exekučnom konaní je rovnaký a spravidla spočíva v tom,
že v absolútne alebo relatívne neprípustnej exekúcii sa nesmie pokračovať a musí sa
zastaviť a prípadne pred rozhodnutím o zastavení sa môže odložiť aj jej vykonávanie.
Sťažovateľ bol oprávnený všetky právne prostriedky, ktoré mu Exekučný poriadok
poskytuje, pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy využiť, t. j. mohol podať
nielen námietky podľa § 50 Exekučného poriadku, ale aj návrh na zastavenie exekúcie
podľa § 57 Exekučného poriadku alebo návrh na odklad exekúcie podľa § 56 Exekučného
poriadku. Z obsahu sťažnosti sa dá usudzovať, že sťažovateľ nevyužil všetky právne
prostriedky ochrany svojich práv, ktoré mu vyplývajú z Exekučného poriadku.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že jeho
právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe
subsidiarity. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre
každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie
svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu
ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza uplatneniu právomoci ústavného
súdu (podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).
Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani
podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých
orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto
súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade
nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti
podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného
súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (porovnaj m. m.
III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013).
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nevyužil všetky
právne prostriedky ochrany svojich práv, ktoré mu účinne poskytuje Exekučný poriadok.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd túto časť sťažnosti sťažovateľa odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa
ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. augusta 2016