Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 475/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Milošom Kvasňovským, Dunajská 32, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Malacky (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Sťažovateľ podal dňa 20.10.2008 na Okresnom súde Malacky návrh na

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorým sa domáhal vyporiadania

bezdpodielového spoluvlastníctva manželov vzniknutého počas trvania manželstva

so ... uzatvoreného dňa 11.09.1999, ktoré bolo rozvedené rozsudkom

Okresného súdu Malacky zo dňa 07.04.2008, sp. zn.: , ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 15.04.2008.

Dňa 10.11.2008 okresný súd odoslal žalobný návrh sťažovateľa na vyjadrenie sa

druhému účastníkovi konania, avšak následne až do 20.09.2010, kedy bolo okresným súdom

vytýčené v predmetnej veci prvé pojednávanie, zostal okresný súd takmer dva roky nečinný.

Predmetné pojednávanie bolo následne odročené na dátum 22.11.2010. Napriek

skutočnosti, že v priebehu roku 2011 sa uskutočnilo viacero ústnych pojednávaní

(17.01.2011, 07.03.2011, 13.04.2011, 13.06.2011) tieto žiadnym spôsobom neprispeli

k objasneniu skutkového stavu a vyriešeniu predmetu sporu. Dňa 13.06.2011 bolo

pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu prípadnej mimosúdnej dohody účastníkov

konania, a následného znaleckého dokazovania, pričom vykonaním znaleckého posudku bol

uznesením okresného súdu sp. zn.: -131 zo dňa 11.08.2011 poverený súdny

znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností .

Následne uznesením okresného súdu sp. zn.: -194 zo dňa 27.02.2012 bol

poverený vykonaním znaleckého posudku súdny znalec z odboru bytové zariadenie, odvetvie

nábytok (sektorový a kancelársky) dipl. tech. . Dňa 27.02.2012 bol

uznesením okresného súdu sp. zn.: -195 poverený vykonaním znaleckého

posudku taktiež súdny znalec zodboru elektrotechnika, odhad hodnoty elektrotechnických

zariadení a elektroniky , ktorý bol následne uznesením okresného súdu

sp. zn.: -223 zo dňa 27.08.2012 odvolaný z dôvodu zistenia, že veci, ktoré mali

byť predmetom znaleckého skúmania, nie sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva.

Znalecký posudok na nehnuteľný majetok bol okresnému súdu doručený dňa

27.01.2012 a znalecký posudok na hnuteľný majetok bol okresnému súdu doručený dňa

17.01.2013.

Po vyššie vykonanom znaleckom dokazovaní, napriek skutočnosti, že znalecké

dokazovanie bolo zo strany ustanovených znalcov vykonané riadne a včas, okresný súd až

do 03.04.2014 už žiadne ďalšie pojednávanie neinicioval, ani neurobil žiadny iný úkon,

ktorý by viedol k meritórnemu riešeniu veci.

Keďže okresný súd zostal napriek dĺžke trvania sporu dlhodobo bezdôvodne nečinný,

sťažovateľ dňa 21.01.2014 podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní

v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Predmetná sťažnosť na prieťahy v konaní bola zo strany predsedu okresného súdu

prešetrená a vo vyjadrení predsedu okresného súdu zo dňa 11.02.2014 bolo uznané, že,

k čiastočným prieťahom došlo z objektívnych dôvodový s odôvodnením, že „vzhľadom na

kritický personálny stav okresného súdu nie je možné vybavovať veci v pridelených

lehotách.“

Následne bolo dňa 03.04.2014 vytýčené pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito z dôvodu prípadnej mimosúdnej dohody účastníkov konania vynútenej pod

nátlakom zákonnej sudkyne. Nakoľko k mimosúdnej dohode účastníkov konania nedošlo,

dňa 02.12.2014 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie v predmetnej veci.

V priebehu rokov 2015 a 2016 sa uskutočnilo v predmetnej veci na okresnom súde

viacero pojednávaní (18.02.2015, 01.04.2015, 04.05.2015, 23.09.2015, 25.11.2015,

03.02.2016, 16.03.2016) okresný súd nebol napriek nenáročnosti sporu schopný skutkový

stav riadne posúdiť a správne vyhodnotiť.

Meritórne rozhodnutie vo veci samej bolo vyhlásené až dňa 18.04.2016, t.j. po sedem

a pol roku trvania predmetného konania, pričom písomné vyhotovenie rozsudku okresného

súdu sp. zn.: -406 zo dňa 18.04.2016 bolo sťažovateľovi doručené až dňa

04.06.2016.

Dovoľujem si tiež zdôrazniť, že napriek dĺžke trvania predmetného konania, okresný

súd pri rozhodovaní v predmetnej právnej veci pochybil a vec nesprávne právne posúdil,

z ktorého dôvodu sťažovateľ podal proti predmetnému rozsudku v zákonom stanovenej

lehote odvolanie, a teda v predmetnej veci tohto času naďalej nie je právoplatne

rozhodnuté.

Napriek tomu, že neexistovali žiadne prekážky postupu a napriek nenáročnosti

samotného predmetu konania, okresný súd zisťoval a vyhodnocoval skutkový stav

v predmetnej veci sedem a pol roka, pričom si dovoľujem zdôrazniť, že predmetný spor

do momentu podania tejto sťažnosti nie je právoplatne ukončený a neistota sťažovateľa

naďalej pretrváva.

Z vyššie uvedeného postupu okresného súdu je zrejmé, že okresný súd nepostupoval

v súlade so zásadami hospodárneho a rýchleho prejednania a rozhodnutia veci a už vôbec

nie v prospech ochrany práv účastníkov konania, ale svojimi úkonmi a svojou nečinnosťou,

ako aj svojim neefektívnym a nesústredeným postupom len vytvára procesné prekážky

riadneho výkonu rozhodovacích právomocí.

Je nutné konštatovať, že nesústredený a neefektívny postup okresného súdu a jeho

zjavná nečinnosť vo veci samej v trvaní sedem a pol roka, je nelogická, neodôvodnená

a z pohľadu sťažovateľa nespravodlivá, a teda v rozpore s jeho základným právom, tak, ako

je to špecifikované v odseku 2 . Na naplnenie základného práva, tak, ako je

priznané odsekom 2 sa vyžaduje predovšetkým aktivita a iniciatíva zo strany

konajúceho sudcu, ktorá v tomto prípade vo veľkom rozsahu absentuje. ...

Vzhľadom na priebeh konania pred okresným súdom si dovoľujem poukázať na to, že

v jeho priebehu sa vyskytli viaceré väčšie obdobia nečinnosti, a to nečinnosť v trvaní viac

ako 22 mesiacov od 10.11.2008 (odoslanie žalobného návrhu druhému účastníkovi na

vyjadrenie) do 20.09.2010 (prvé pojednávanie); nečinnosť v trvaní viac než 6 mesiacov od

11.08.2011 (ustanovenie zodboru stavebníctvo, odvetvie odhad

hodnoty nehnuteľností) do 27.02.2012 (ustanovenie dipl.tech. zodboru

bytové zariadenie, odvetvie nábytok a z odboru elektrotechnika,

odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky), v súvislosti s čím si dovoľujem

upozorniť, že mám za to, že nebol dôvod na to, aby neboli všetci uvedení súdni znalci

ustanovení už dňa 11.08.2011, preto postup ustanovovania súdnych znalcov z rôznych

odvetní s tak značným časovým odstupom považujem za neefektívny. Ďalej nečinnosť

v trvaní 26 mesiacov od 27.02.2012 (ustanovenie dipl. tech. z odboru

bytové zariadenie, odvetvie nábytok a z odboru elektrotechnika,

odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky) do 03.04.2014 (nariadenie

ústneho pojednávania). Rád by som tiež zdôraznil, že znalecký posudok na cenu

nehnuteľnosti, ktorá bola najpodstatnejším prvkom vyporiadania bol okresnému súdu

súdnym znalcom doručený dňa 27.01.2012, z čoho je zrejmé, že okresný súd nemal dôvod

čakať s vytýčením najbližšieho pojednávania až na termín 03.04.2014. A taktiež nečinnosť

v trvaní 8 mesiacov od 03.04.2014 (pojednávanie pod nátlakom zákonnej sudkyne odročené

na neurčito) do 02.12.2014 (najbližšie ďalšie pojednávanie).

Okrem toho okresný súd konal aj neefektívne. O neefektívnom postupe okresného

súdu svedčí okrem spôsobu ustanovovania súdnych znalcov predovšetkým to, že celé

prejednávanie veci trvalo napriek jej nenáročnosti, súčinnosti sťažovateľa a aktívneho

pôsobenia sťažovateľa v predmetnom konaní od 20.10.2008, kedy bol sťažovateľom podaný

návrh na začatie konania až do 18.04.2016, kedy bolo okresným súdom vo veci meritórne

rozhodnuté, t.j. sedem a pol roka, pričom tohto času naďalej v predmetnej veci nie je

rozhodnuté právoplatne, z čoho je zrejmé, že stav neistoty naďalej pretrváva.

V súvislosti s uvedeným by som rád odkázal na ustálenú judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP“) (napr. prípad Frigo proti Slovenskej republike),

podľa ktorej sa nemá preskúmavať dĺžka predmetného konania samostatne na jednotlivých

stupňoch, ale predmetom preskúmavania má byť celková dĺžka konania, ktorá v tomto

prípade predstavuje už takmer osem rokov.

Mám za to, že trvanie napadnutého konania (takmer osem rokov) je už samo osebe

celkom jednoznačne neprimerané. Podľa ustáleného názoru ústavného súdu konanie, ktoré

trvá tak neobyčajne dlho, ako to bolo v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia

ako celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v

(obdobne napr. , , ).

Charakter prerokovávanej veci neodôvodňoval nutnosť konať o žalobnom návrhu po

dobu dlhšiu ako je všeobecne obvyklé, pretože zložitosť tohto prípadu neprekračuje rámec

podobných civilných vecí. Taktiež mám za to, že proces dokazovania v danej veci

nevykazoval rysy výnimočnosti spôsobujúcej potrebu viesť súdne konanie po dobu dlhšiu

ako je obvyklé. Preto nemožno tolerovať, aby zatiaľ len v jednom štádiu konania (pred

okresným súdom) bola dĺžka konania vyše 7 rokov, a to bez ohľadu na celkový rozsah

nevybavenej súdnej agendy na okresnom súde zapríčinenej nižším či nedostatočným počtom

sudcov.

Zbytočné prieťahy v konaní priznal aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti

zo dňa 11.02.2014 s odôvodnením, že „vzhľadom na kritický personálny stav okresného

súdu nie je možné vybavovať veci v pridelených lehotách.“ ...

Rozsudok vo veci samej bol sťažovateľovi doručený dňa 04.06.2016 a z dôvodu

odvolacieho konania tohto času naďalej nie je právoplatný, teda neistota sťažovateľa

a prieťahy v konaní v čase podania tejto sťažnosti naďalej pretvávajú.

Rád by som v súvislosti s uvedeným poukázal na rozsudok ESĽP vo veci Jakubička

a Magyaricsová proti Slovenskej republike, kde sa ESĽP nestotožnil s argumentáciou vlády,

že sťažovatelia, ktorí podali ústavnú sťažnosť na porušenie základného práva v zmysle

článku 48 ods. 2 týkajúcu sa konania pred prvostupňovým súdom v čase

prejednávania predmetnej právnej veci odvolacím súdom, podali predmetnú ústavnú

sťažnosť vo vzťahu k postupu prvostupňového súdu oneskorene, v čase, kedy konanie

prebiehalo už pred krajským súdom, a teda vo vzťahu k dĺžke konania pred okresným súdom

nevyčerpali vnútroštátne prostriedky nápravy, pretože pri podaní prvej ústavnej sťažnosti

mali dodržať všetky podmienky na jej účinné podanie. Rovnako sa ESĽP nestotožnil

s argumentáciou vlády, že sťažovatelia mohli po vyhlásení nálezu ústavného súdu podať

novú ústavnú sťažnosť. V tejto súvislosti podotkol, že ústavný súd odmietol preskúmať

podstatnú časť prvej ústavnej sťažnosti smerujúcej proti postupu okresného súdu iba

z dôvodu, že konanie už neprebiehalo na prvom stupni. Napriek tomu, že sťažovatelia podali

novú ústavnú sťažnosť proti postupu okresného súdu v čase, keď konanie pred ním opätovne

prebiehalo, ústavný súd podstatu ich sťažnosti neposúdil. Po preskúmaní podstaty sťažnosti

ESĽP dospel k záveru, že dĺžka konania bola neprimeraná, v dôsledku čoho konštatoval

porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru. ...

Sťažovateľ zároveň požaduje, aby mu bolo priznané primerané finančné

zadosťučinenie v sume 35.000 EUR..., a to z dôvodu dlhotrvajúceho stavu právnej neistoty

a dlhodobého neefektívneho konania okresného súdu. Takto uplatnenú sumu primeraného

finančného zadosťučinenia odôvodňuje tým, že sa ocitol v právnej neistote, v ktorej sa

dlhodobo nachádza, vzhľadom na to, že jeho vec nebola riadne a včas prejednaná

a niekoľko rokov sa bezúspešne pokúša uplatňovať svoje návrhy, pričom neustále vyvíja

úsilie vedúce k preukázaniu svojich tvrdení bez očividného výsledku. Táto skutočnosť mu

spôsobuje najmä materiálnu ujmu, v dôsledku ktorej je sťažovateľ nútený odkladať niektoré

finančné rozhodnutia, keďže nie je možné predvídať dĺžku a celkové náklady konania.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo ... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn.:

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Malacky prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 35.000 EUR..., ktoré je

Okresný súd Malacky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia (nálezu).

4. Sťažovateľovi priznáva trovy konania/právneho zastúpenia 363,79 EUR..., ktoré je

Okresný súd Malacky povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Miloša Kvasňovského... do

dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia (nálezu).“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa domáha

vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov

( ) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote (

dohovoru) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí

sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať

proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , ).

Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne

návrhu buď nevyhovel (napr. ) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , , ).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že namietané konanie vedené okresným súdom sa

začalo 20. októbra 2008 podaním návrhu sťažovateľa, ktorým sa domáhal vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva s bývalou manželkou ako odporkyňou zaniknutého

rozvodom ich manželstva.

Podľa tvrdení sťažovateľa okresný súd v konaní postupoval neefektívne, v priebehu

konania sa vyskytli dlhšie obdobia úplnej nečinnosti okresného súdu a doterajšia dĺžka

namietaného konania je neprimerane dlhá vo vzťahu k predmetu konania a zložitosti

prejednávanej veci, ktorá podľa sťažovateľa nie je náročná na skutkové a právne posúdenie.

Sťažovateľ poukázal na to, že okresný súd vo veci prvýkrát meritórne rozhodol po viac ako

sedem a polročnom trvaní konania rozsudkom z 18. apríla 2016, ktorý mu bol v písomnom

vyhotovení doručený 4. júna 2016. Predmetný rozsudok podľa sťažovateľa nie je vecne

správny, a preto ho napadol v zákonnej lehote odvolaním. V tejto súvislosti sťažovateľ

zdôraznil, že ním namietané konanie dosiaľ (teda ani ku dňu podania sťažnosti ústavnému

súdu 29. júla 2016) nie je právoplatne skončené.

Ústavný súd po oboznámení so sťažovateľom opísanou a tvrdenou neefektívnosťou

postupu okresného súdu v konaní konštatuje, že napriek dĺžke namietaného konania do

meritórneho rozhodnutia okresného súdu vo veci samej v trvaní viac ako sedem a pol rokov

s prihliadnutím na to, že okresný súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už vo veci

meritórne rozhodol, ako aj so zohľadnením zložitosti veci po skutkovej stránke (vzhľadom

na potrebu vykonania početných znaleckých dokazovaní), opakovaných zmien návrhu

sťažovateľom v priebehu konania (ako to vyplýva z rozsudku okresného súdu), postup

okresného súdu v tomto konaní, nie je namieste charakterizovať ako postup, ktorý by sa

vyznačoval prieťahmi takej intenzity, ktoré by odôvodňovali toho času možnosť porušenia

označených práv sťažovateľa a zásah ústavného súdu v rámci jeho právomocí. Ústavný súd

neprehliadol skutočnosť, že vec dosiaľ nie je právoplatne skončená, pretože proti rozsudku

okresného súdu z 18. apríla 2016 podal sťažovateľ odvolanie, ešte v čase pred podaním

sťažnosti ústavného súdu. Avšak táto okolnosť v čase, kedy otázka vecnej správnosti

rozsudku okresného súdu nebola odvolacím súdom ustálená (pričom posudzovanie vecnej

správnosti rozsudku okresného súdu nie je v právomoci ústavného súdu), nemôže byť

skutočnosť, že vec nie je právoplatné skončená z dôvodu vedenia odvolacieho konania,

pripisovaná na vrub efektívnosti, resp. neefektívnosti postupu okresného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa

nezaoberal.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

sťažovateľ za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo

k zbytočným prieťahom alebo by činnosť okresného súdu bola neefektívna, predložil

ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2016