Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 475/2016
PDF · 209.41 KB
No categories available
I. ÚS 475/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom JUDr. Milošom Kvasňovským, Dunajská 32, Bratislava, vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 561/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2016
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Malacky (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 561/2008.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
«Sťažovateľ podal dňa 20.10.2008 na Okresnom súde Malacky návrh na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorým sa domáhal vyporiadania
bezdpodielového spoluvlastníctva manželov vzniknutého počas trvania manželstva
so ... uzatvoreného dňa 11.09.1999, ktoré bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Malacky zo dňa 07.04.2008, sp. zn.: 4C 6/2008, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 15.04.2008.
Dňa 10.11.2008 okresný súd odoslal žalobný návrh sťažovateľa na vyjadrenie sa
druhému účastníkovi konania, avšak následne až do 20.09.2010, kedy bolo okresným súdom
vytýčené v predmetnej veci prvé pojednávanie, zostal okresný súd takmer dva roky nečinný.
Predmetné pojednávanie bolo následne odročené na dátum 22.11.2010. Napriek
skutočnosti, že v priebehu roku 2011 sa uskutočnilo viacero ústnych pojednávaní
(17.01.2011, 07.03.2011, 13.04.2011, 13.06.2011) tieto žiadnym spôsobom neprispeli
k objasneniu skutkového stavu a vyriešeniu predmetu sporu. Dňa 13.06.2011 bolo
pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu prípadnej mimosúdnej dohody účastníkov
konania, a následného znaleckého dokazovania, pričom vykonaním znaleckého posudku bol
uznesením okresného súdu sp. zn.: 4C/561/2008-131 zo dňa 11.08.2011 poverený súdny
znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností .
Následne uznesením okresného súdu sp. zn.: 4C/561/2008-194 zo dňa 27.02.2012 bol
poverený vykonaním znaleckého posudku súdny znalec z odboru bytové zariadenie, odvetvie
nábytok (sektorový a kancelársky) dipl. tech. . Dňa 27.02.2012 bol
uznesením okresného súdu sp. zn.: 4C/561/2008-195 poverený vykonaním znaleckého
posudku taktiež súdny znalec zodboru elektrotechnika, odhad hodnoty elektrotechnických
zariadení a elektroniky , ktorý bol následne uznesením okresného súdu
sp. zn.: 4C 561/2008-223 zo dňa 27.08.2012 odvolaný z dôvodu zistenia, že veci, ktoré mali
byť predmetom znaleckého skúmania, nie sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva.
Znalecký posudok na nehnuteľný majetok bol okresnému súdu doručený dňa
27.01.2012 a znalecký posudok na hnuteľný majetok bol okresnému súdu doručený dňa
17.01.2013.
Po vyššie vykonanom znaleckom dokazovaní, napriek skutočnosti, že znalecké
dokazovanie bolo zo strany ustanovených znalcov vykonané riadne a včas, okresný súd až
do 03.04.2014 už žiadne ďalšie pojednávanie neinicioval, ani neurobil žiadny iný úkon,
ktorý by viedol k meritórnemu riešeniu veci.
Keďže okresný súd zostal napriek dĺžke trvania sporu dlhodobo bezdôvodne nečinný,
sťažovateľ dňa 21.01.2014 podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní
v zmysle § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predmetná sťažnosť na prieťahy v konaní bola zo strany predsedu okresného súdu
prešetrená a vo vyjadrení predsedu okresného súdu zo dňa 11.02.2014 bolo uznané, že,
k čiastočným prieťahom došlo z objektívnych dôvodový s odôvodnením, že „vzhľadom na
kritický personálny stav okresného súdu nie je možné vybavovať veci v pridelených
lehotách.“
Následne bolo dňa 03.04.2014 vytýčené pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito z dôvodu prípadnej mimosúdnej dohody účastníkov konania vynútenej pod
nátlakom zákonnej sudkyne. Nakoľko k mimosúdnej dohode účastníkov konania nedošlo,
dňa 02.12.2014 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie v predmetnej veci.
V priebehu rokov 2015 a 2016 sa uskutočnilo v predmetnej veci na okresnom súde
viacero pojednávaní (18.02.2015, 01.04.2015, 04.05.2015, 23.09.2015, 25.11.2015,
03.02.2016, 16.03.2016) okresný súd nebol napriek nenáročnosti sporu schopný skutkový
stav riadne posúdiť a správne vyhodnotiť.
Meritórne rozhodnutie vo veci samej bolo vyhlásené až dňa 18.04.2016, t.j. po sedem
a pol roku trvania predmetného konania, pričom písomné vyhotovenie rozsudku okresného
súdu sp. zn.: 4C/561/2008-406 zo dňa 18.04.2016 bolo sťažovateľovi doručené až dňa
04.06.2016.
Dovoľujem si tiež zdôrazniť, že napriek dĺžke trvania predmetného konania, okresný
súd pri rozhodovaní v predmetnej právnej veci pochybil a vec nesprávne právne posúdil,
z ktorého dôvodu sťažovateľ podal proti predmetnému rozsudku v zákonom stanovenej
lehote odvolanie, a teda v predmetnej veci tohto času naďalej nie je právoplatne
rozhodnuté.
Napriek tomu, že neexistovali žiadne prekážky postupu a napriek nenáročnosti
samotného predmetu konania, okresný súd zisťoval a vyhodnocoval skutkový stav
v predmetnej veci sedem a pol roka, pričom si dovoľujem zdôrazniť, že predmetný spor
do momentu podania tejto sťažnosti nie je právoplatne ukončený a neistota sťažovateľa
naďalej pretrváva.
Z vyššie uvedeného postupu okresného súdu je zrejmé, že okresný súd nepostupoval
v súlade so zásadami hospodárneho a rýchleho prejednania a rozhodnutia veci a už vôbec
nie v prospech ochrany práv účastníkov konania, ale svojimi úkonmi a svojou nečinnosťou,
ako aj svojim neefektívnym a nesústredeným postupom len vytvára procesné prekážky
riadneho výkonu rozhodovacích právomocí.
Je nutné konštatovať, že nesústredený a neefektívny postup okresného súdu a jeho
zjavná nečinnosť vo veci samej v trvaní sedem a pol roka, je nelogická, neodôvodnená
a z pohľadu sťažovateľa nespravodlivá, a teda v rozpore s jeho základným právom, tak, ako
je to špecifikované v odseku 2 čl. 48 ústavy. Na naplnenie základného práva, tak, ako je
priznané odsekom 2 čl. 48 ústavy sa vyžaduje predovšetkým aktivita a iniciatíva zo strany
konajúceho sudcu, ktorá v tomto prípade vo veľkom rozsahu absentuje. ...
Vzhľadom na priebeh konania pred okresným súdom si dovoľujem poukázať na to, že
v jeho priebehu sa vyskytli viaceré väčšie obdobia nečinnosti, a to nečinnosť v trvaní viac
ako 22 mesiacov od 10.11.2008 (odoslanie žalobného návrhu druhému účastníkovi na
vyjadrenie) do 20.09.2010 (prvé pojednávanie); nečinnosť v trvaní viac než 6 mesiacov od
11.08.2011 (ustanovenie zodboru stavebníctvo, odvetvie odhad
hodnoty nehnuteľností) do 27.02.2012 (ustanovenie dipl.tech. zodboru
bytové zariadenie, odvetvie nábytok a z odboru elektrotechnika,
odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky), v súvislosti s čím si dovoľujem
upozorniť, že mám za to, že nebol dôvod na to, aby neboli všetci uvedení súdni znalci
ustanovení už dňa 11.08.2011, preto postup ustanovovania súdnych znalcov z rôznych
odvetní s tak značným časovým odstupom považujem za neefektívny. Ďalej nečinnosť
v trvaní 26 mesiacov od 27.02.2012 (ustanovenie dipl. tech. z odboru
bytové zariadenie, odvetvie nábytok a z odboru elektrotechnika,
odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky) do 03.04.2014 (nariadenie
ústneho pojednávania). Rád by som tiež zdôraznil, že znalecký posudok na cenu
nehnuteľnosti, ktorá bola najpodstatnejším prvkom vyporiadania bol okresnému súdu
súdnym znalcom doručený dňa 27.01.2012, z čoho je zrejmé, že okresný súd nemal dôvod
čakať s vytýčením najbližšieho pojednávania až na termín 03.04.2014. A taktiež nečinnosť
v trvaní 8 mesiacov od 03.04.2014 (pojednávanie pod nátlakom zákonnej sudkyne odročené
na neurčito) do 02.12.2014 (najbližšie ďalšie pojednávanie).
Okrem toho okresný súd konal aj neefektívne. O neefektívnom postupe okresného
súdu svedčí okrem spôsobu ustanovovania súdnych znalcov predovšetkým to, že celé
prejednávanie veci trvalo napriek jej nenáročnosti, súčinnosti sťažovateľa a aktívneho
pôsobenia sťažovateľa v predmetnom konaní od 20.10.2008, kedy bol sťažovateľom podaný
návrh na začatie konania až do 18.04.2016, kedy bolo okresným súdom vo veci meritórne
rozhodnuté, t.j. sedem a pol roka, pričom tohto času naďalej v predmetnej veci nie je
rozhodnuté právoplatne, z čoho je zrejmé, že stav neistoty naďalej pretrváva.
V súvislosti s uvedeným by som rád odkázal na ustálenú judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP“) (napr. prípad Frigo proti Slovenskej republike),
podľa ktorej sa nemá preskúmavať dĺžka predmetného konania samostatne na jednotlivých
stupňoch, ale predmetom preskúmavania má byť celková dĺžka konania, ktorá v tomto
prípade predstavuje už takmer osem rokov.
Mám za to, že trvanie napadnutého konania (takmer osem rokov) je už samo osebe
celkom jednoznačne neprimerané. Podľa ustáleného názoru ústavného súdu konanie, ktoré
trvá tak neobyčajne dlho, ako to bolo v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia
ako celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy
(obdobne napr. IV. ÚS 173/05, IV. ÚS 251/05, II. ÚS 3/09).
Charakter prerokovávanej veci neodôvodňoval nutnosť konať o žalobnom návrhu po
dobu dlhšiu ako je všeobecne obvyklé, pretože zložitosť tohto prípadu neprekračuje rámec
podobných civilných vecí. Taktiež mám za to, že proces dokazovania v danej veci
nevykazoval rysy výnimočnosti spôsobujúcej potrebu viesť súdne konanie po dobu dlhšiu
ako je obvyklé. Preto nemožno tolerovať, aby zatiaľ len v jednom štádiu konania (pred
okresným súdom) bola dĺžka konania vyše 7 rokov, a to bez ohľadu na celkový rozsah
nevybavenej súdnej agendy na okresnom súde zapríčinenej nižším či nedostatočným počtom
sudcov.
Zbytočné prieťahy v konaní priznal aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti
zo dňa 11.02.2014 s odôvodnením, že „vzhľadom na kritický personálny stav okresného
súdu nie je možné vybavovať veci v pridelených lehotách.“ ...
Rozsudok vo veci samej bol sťažovateľovi doručený dňa 04.06.2016 a z dôvodu
odvolacieho konania tohto času naďalej nie je právoplatný, teda neistota sťažovateľa
a prieťahy v konaní v čase podania tejto sťažnosti naďalej pretvávajú.
Rád by som v súvislosti s uvedeným poukázal na rozsudok ESĽP vo veci Jakubička
a Magyaricsová proti Slovenskej republike, kde sa ESĽP nestotožnil s argumentáciou vlády,
že sťažovatelia, ktorí podali ústavnú sťažnosť na porušenie základného práva v zmysle
článku 48 ods. 2 ústavy týkajúcu sa konania pred prvostupňovým súdom v čase
prejednávania predmetnej právnej veci odvolacím súdom, podali predmetnú ústavnú
sťažnosť vo vzťahu k postupu prvostupňového súdu oneskorene, v čase, kedy konanie
prebiehalo už pred krajským súdom, a teda vo vzťahu k dĺžke konania pred okresným súdom
nevyčerpali vnútroštátne prostriedky nápravy, pretože pri podaní prvej ústavnej sťažnosti
mali dodržať všetky podmienky na jej účinné podanie. Rovnako sa ESĽP nestotožnil
s argumentáciou vlády, že sťažovatelia mohli po vyhlásení nálezu ústavného súdu podať
novú ústavnú sťažnosť. V tejto súvislosti podotkol, že ústavný súd odmietol preskúmať
podstatnú časť prvej ústavnej sťažnosti smerujúcej proti postupu okresného súdu iba
z dôvodu, že konanie už neprebiehalo na prvom stupni. Napriek tomu, že sťažovatelia podali
novú ústavnú sťažnosť proti postupu okresného súdu v čase, keď konanie pred ním opätovne
prebiehalo, ústavný súd podstatu ich sťažnosti neposúdil. Po preskúmaní podstaty sťažnosti
ESĽP dospel k záveru, že dĺžka konania bola neprimeraná, v dôsledku čoho konštatoval
porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru. ...
Sťažovateľ zároveň požaduje, aby mu bolo priznané primerané finančné
zadosťučinenie v sume 35.000 EUR..., a to z dôvodu dlhotrvajúceho stavu právnej neistoty
a dlhodobého neefektívneho konania okresného súdu. Takto uplatnenú sumu primeraného
finančného zadosťučinenia odôvodňuje tým, že sa ocitol v právnej neistote, v ktorej sa
dlhodobo nachádza, vzhľadom na to, že jeho vec nebola riadne a včas prejednaná
a niekoľko rokov sa bezúspešne pokúša uplatňovať svoje návrhy, pričom neustále vyvíja
úsilie vedúce k preukázaniu svojich tvrdení bez očividného výsledku. Táto skutočnosť mu
spôsobuje najmä materiálnu ujmu, v dôsledku ktorej je sťažovateľ nútený odkladať niektoré
finančné rozhodnutia, keďže nie je možné predvídať dĺžku a celkové náklady konania.»
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:
„1. Základné právo ... na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn.:
4 C/561/2008 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Malacky prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
4 C/561/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 35.000 EUR..., ktoré je
Okresný súd Malacky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia (nálezu).
4. Sťažovateľovi priznáva trovy konania/právneho zastúpenia 363,79 EUR..., ktoré je
Okresný súd Malacky povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Miloša Kvasňovského... do
dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia (nálezu).“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,
ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného
práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,
ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo
procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa domáha
vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov
(čl. 48 ods. 2 ústavy) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote (čl. 6 ods. 1
dohovoru) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 561/2008.
Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať
proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu
funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,
a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo
(napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/ 07, III. ÚS 305/07).
Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie
základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne
návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že namietané konanie vedené okresným súdom sa
začalo 20. októbra 2008 podaním návrhu sťažovateľa, ktorým sa domáhal vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva s bývalou manželkou ako odporkyňou zaniknutého
rozvodom ich manželstva.
Podľa tvrdení sťažovateľa okresný súd v konaní postupoval neefektívne, v priebehu
konania sa vyskytli dlhšie obdobia úplnej nečinnosti okresného súdu a doterajšia dĺžka
namietaného konania je neprimerane dlhá vo vzťahu k predmetu konania a zložitosti
prejednávanej veci, ktorá podľa sťažovateľa nie je náročná na skutkové a právne posúdenie.
Sťažovateľ poukázal na to, že okresný súd vo veci prvýkrát meritórne rozhodol po viac ako
sedem a polročnom trvaní konania rozsudkom z 18. apríla 2016, ktorý mu bol v písomnom
vyhotovení doručený 4. júna 2016. Predmetný rozsudok podľa sťažovateľa nie je vecne
správny, a preto ho napadol v zákonnej lehote odvolaním. V tejto súvislosti sťažovateľ
zdôraznil, že ním namietané konanie dosiaľ (teda ani ku dňu podania sťažnosti ústavnému
súdu 29. júla 2016) nie je právoplatne skončené.
Ústavný súd po oboznámení so sťažovateľom opísanou a tvrdenou neefektívnosťou
postupu okresného súdu v konaní konštatuje, že napriek dĺžke namietaného konania do
meritórneho rozhodnutia okresného súdu vo veci samej v trvaní viac ako sedem a pol rokov
s prihliadnutím na to, že okresný súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už vo veci
meritórne rozhodol, ako aj so zohľadnením zložitosti veci po skutkovej stránke (vzhľadom
na potrebu vykonania početných znaleckých dokazovaní), opakovaných zmien návrhu
sťažovateľom v priebehu konania (ako to vyplýva z rozsudku okresného súdu), postup
okresného súdu v tomto konaní, nie je namieste charakterizovať ako postup, ktorý by sa
vyznačoval prieťahmi takej intenzity, ktoré by odôvodňovali toho času možnosť porušenia
označených práv sťažovateľa a zásah ústavného súdu v rámci jeho právomocí. Ústavný súd
neprehliadol skutočnosť, že vec dosiaľ nie je právoplatne skončená, pretože proti rozsudku
okresného súdu z 18. apríla 2016 podal sťažovateľ odvolanie, ešte v čase pred podaním
sťažnosti ústavného súdu. Avšak táto okolnosť v čase, kedy otázka vecnej správnosti
rozsudku okresného súdu nebola odvolacím súdom ustálená (pričom posudzovanie vecnej
správnosti rozsudku okresného súdu nie je v právomoci ústavného súdu), nemôže byť
skutočnosť, že vec nie je právoplatné skončená z dôvodu vedenia odvolacieho konania,
pripisovaná na vrub efektívnosti, resp. neefektívnosti postupu okresného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa
nezaoberal.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
sťažovateľ za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo
k zbytočným prieťahom alebo by činnosť okresného súdu bola neefektívna, predložil
ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. augusta 2016