Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 653/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. septembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa

a 2 a a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bližšie neoznačenými

rozhodnutiami „správnych orgánov“ a „súdov“ a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa a 2 a

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) bližšie neoznačenými rozhodnutiami

„správnych orgánov“ a „súdov“.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že sťažnosť podáva „za účelom umožnenia nápravy

chýb a nezákonných postupov, ktorých sa správne orgány dopustili nedôsledným,

neobjektívnym a nezákonným šetrením dopravnej nehody porušovaním mojich základných

práv“.

Sťažovateľ bol rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného

dopravného inšpektorátu, oddelenia bezpečnosti cestnej premávky v Košiciach II (ďalej len

„OR PZ ODI“) o priestupku sp. zn. ORP-P-329/ODI-III-2002 z 11. septembra 2002 (ďalej

len „rozhodnutie o priestupku“) uznaný za vinného zo spáchania dopravného priestupku.

O návrhu sťažovateľa na obnovu konania rozhodol OR PZ ODI rozhodnutím sp. zn.

ORP-P-329/ODI-III-2002 z 29. januára 2003 (ďalej len „rozhodnutie o obnove konania“)

tak, že obnovu konania nepovolil.

O odvolaní sťažovateľa proti rozhodnutiu o obnove konania rozhodlo Krajské

riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach (ďalej len „krajské riaditeľstvo“) rozhodnutím

sp. zn. KRP-41-1/Dl/1-2003 z 15. apríla 2003 (ďalej len „rozhodnutie o potvrdení

rozhodnutia o obnove konania“) tak, že rozhodnutie o obnove konania potvrdilo.

Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom sp. zn.

z 27. júla 2005 (ďalej len „rozhodnutie okresného súdu“) v konaní o preskúmanie

rozhodnutia správneho orgánu zamietol žalobu sťažovateľa, ktorou napádal rozhodnutie

o potvrdení rozhodnutia o obnove konania.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) ako odvolací súd rozsudkom

sp. zn. z 23. mája 2007 (ďalej len „rozhodnutie krajského súdu“) rozhodnutie

okresného súdu potvrdil.

Proti rozhodnutiu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie. Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.

z 21. februára 2008 (ďalej len „rozhodnutie najvyššieho súdu“) dovolacie konanie zastavil.

Zároveň sťažovateľ podal „podnet za zneužitie právomoci verejného činiteľa dňa

04.07.2008 za protiprávny postup pri objasňovaní a vydaní rozhodnutia o priestupku

zodpovedného za OR PZ ODI Košice kpt. na Okresnú prokuratúru Košice,

Moyzesova 5.

Riaditeľ OR PZ ODI Martin oznamuje dňa 02.05.2008 postúpenie podnetu na

zneužitie právomoci verejného činiteľa ppráp. na Úrad inšpekčnej služby

v Banskej Bystrici.

Oznámenie na zneužitie právomoci verejných činiteľov bolo prokuratúrou odložené,

so zdôvodnením, že trestné stíhanie z dôvodu premlčania trestného stíhania je neprípustné.

Z tohto dôvodu sa prokuratúra skutkami nezaoberá.“.

Sťažovateľ žiadosťou z 8. januára 2009 znovu požiadal o obnovu konania.

OR PZ ODI rozhodnutím o nepovolení obnovy konania sp. zn. ORP-P-217/1-ODI-1-2009

z 20. júla 2009 (ďalej len „rozhodnutie o nepovolení obnovy konania“) rozhodlo tak, že

obnovu konania nepovolilo.

Krajské riaditeľstvo sp. zn. KRP-145-6/DI-1-2009 z 18. decembra 2009 (ďalej len

„rozhodnutie o potvrdení rozhodnutia o nepovolení obnovy konania“) rozhodnutie

o nepovolení obnovy konania potvrdilo.

Sťažovateľ podal 8. februára 2010 návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia,

ktorým napádal rozhodnutie o potvrdení rozhodnutia o nepovolení obnovy konania.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 24. apríla 2013 (ďalej len „rozhodnutie

krajského súdu 2“) žalobu zamietol.

Najvyšší sud ako odvolací súd rozsudkom sp. zn. z 12. augusta 2014

(ďalej len „rozhodnutie najvyššieho súdu 2“) rozhodnutie krajského súdu 2 potvrdil.

Proti rozhodnutiu najvyššieho súdu 2 podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom najvyšší

súd rozhodol uznesením sp. zn. zo 14. apríla 2015 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie“) tak, že dovolacie konanie zastavil.

Sťažovateľ v sťažnosti rekapituluje svoju skutkovú argumentáciu prezentovanú

v priestupkovom konaní, v konaniach o obnovu konania pred správnymi orgánmi

a v konaniach o preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov pred všeobecnými súdmi.

Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že „obdržal od zamestnávateľa

zamietavú odpoveď na žiadosť vo veci vyrovnania

mzdy v dôsledku pracovného úrazu s odkazom na priloženú kópiu Rozhodnutia o priestupku

ORP-P-329/ODI-III-2002 zo dňa 11.09.2002...“. A zdôrazňuje, že „[p]ri autonehode som

utrpel ťažký pracovný úraz a snahou zamestnávateľa bolo 100 % vyvinenia sa

zo zodpovednosti zo škody na zdraví. Obsah predmetnej zápisnice nemá právnu podstatu

pre posúdenie dopravnej nehody a miery zavinenia. V nej sú zneužité osobné a pracovné

údaje, vzorové podpisy určeného podozrivého T. Partilu, ktoré mal k dispozícii

zamestnávateľ Stavoindustria Liptovský Mikuláš...“.

V súvislosti s lehotou na podanie sťažnosti sťažovateľ uvádza, že „[n]a základe

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.04.2015, doručené

07.05.2015 podávam v zákonnej lehote sťažnosť na ústavný súd z dôvodu nápravy

nezákonných postupov správnych orgánov za účelom objektívneho a spravodlivého

vyšetrenia dopravnej nehody s určením miery mojej zodpovednosti za dopravnú nehodu“.

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ako aj čl. 48 ods. 2

ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím správnych orgánov

ako aj súdov porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie súdov a vec vracia OR PZ

ODI Košice na ďalšie konanie na základe práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne uvádza, že sťažnosť

podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok

ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , , ,

).

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v .

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Pri právoplatnom rozhodnutí vydanom

v trestnom konaní je pre začiatok plynutia lehoty dvoch mesiacov podľa citovaného

ustanovenia rozhodujúci moment náležitého oznámenia rozhodnutia sťažovateľovi, ktorým

je buď vyhlásenie rozhodnutia v prítomnosti sťažovateľa, alebo doručenie rovnopisu

rozhodnutia (napr. , ).

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa do 30. júna 2016 na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia Občianskeho súdne poriadku (ďalej len „OSP“) a od 1. júla 2016

ustanovenia .

Podľa v znení účinnom v čase doručenia sťažnosti (8. júl 2015)

lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa

svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak

ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu

alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Sťažovateľ za deň, v ktorom došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty podľa § 53

ods. 3 (lehoty dvoch mesiacov), označuje 7. máj 2015, deň v ktorý

mu bolo doručené napadnuté rozhodnutie (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

zo 14. apríla 2015), a to 7. máj 2015.

Ústavný súd zistil (overil), že napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť tak,

ako to uvádza aj sťažovateľ, 7. mája 2015. Posledný deň lehoty na podanie sťažnosti

pripadol na 7. júl 2015 (utorok). Sťažovateľ doručil sťažnosť ústavnému súdu osobne do

podateľne až 8. júla 2015 (streda), teda po uplynutí lehoty dvoch mesiacov.

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty

neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť

(napr. , , ). Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2

).

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2

ako podanú oneskorene.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd uvádza, že s poukazom

na dôvody, pre ktoré rozhodol o odmietnutí sťažnosti, sa z dôvodu hospodárnosti konania

už nezaoberal otázkou odstránenia procesnej prekážky konania spočívajúcej v nedostatku

kvalifikovaného právneho zastúpenia sťažovateľa, pretože dôvody, pre ktoré ústavný súd

rozhodol o odmietnutí sťažnosti, by neboli odstrániteľné ani prostredníctvom právneho

zástupcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2016