Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/33/2011

Potvrdené rozhodnutím 1Sžd/22/2013, 10Sžd/41/2011
„Identifikačné číslo spisu: 7110203310 Dátum vydania rozhodnutia: 12.08.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7110203310.3 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: I. V., bytom J. X/XXX, S., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, (pôvodne: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, Košice), o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.p. KRP-145-6/DI-1-2009 zo dňa 18. decembra 2009, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/33/2011-167 zo dňa 24. apríla 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/33/2011-167 zo dňa 24. apríla 2013, p o t v r d z u j e . Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."
„Najvyšší súd 10Sžd/41/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu E. F., G.., proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu policajného zboru, Krajskému dopravnému inšpektorátu, Kuzmányho 8, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.p.: KRP-145-6/DI-1-2009 zo dňa 18.12.2009, o návrhu žalobcu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/33/2011-103 zo 14. októbra 2011, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/33/2011-103 zo 14. októbra 2011 p o t v r d z u j e."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej, členov JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Tamary Sklenárovej, v právnej veci žalobcu: I. V., O. J. X/XXX, S., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.p.: KRP - 145-6/DI-1-2009 zo dňa 18.12.2009, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím žalovaného č.p.: KRP-145-6/DI-1-2009 zo dňa 18.12.2009, žalovaný ako príslušný druhostupňový správny orgán, podľa ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon o správnom konaní“/ na základe podaného odvolania žalobcom vo veci nepovolenia obnovy konania rozhodol tak, že potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie ODI OR PZ v Košiciach, vydané pod č. p.: ORP-P-217/1-ODI-2009 zo dňa 20.7.2009 a odvolanie zamietol, s poukazom na ust. zákona o správnom konaní.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že vo veci nepovolenia obnovy konania, na základe podaného návrhu žalobcom prvostupňový správny orgán rozhodol dňa 20.7.2009 pod č.p.: ORP-P-217/1-ODI-2009 podľa ust. § 62 a nasl. zákona o správnom konaní. Obnovou konania sa žalobca domáhal zrušenia právoplatného rozhodnutia o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke, ktorý sa stal v roku 2002 /26.8./.

Predmetom obnovy konania bola skutočnosť, že v správnych konaniach došlo k úmyselným chybám, nepravdivým dôkazom, pričom žiadal aj zrušiť zápisnicu zo dňa 30.6.2002.

Návrh na obnovu konania bol prvostupňovým správnym orgánom posúdený ako oneskorene podaný, nakoľko nebola dodržaná subjektívna ani objektívna lehota pre podanie návrhu podľa ust. § 63 ods. 3 zákona o správnom konaní. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa ust. § 62 ods. 1 písm. a/ zákona o správnom konaní, konanie správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné sa na návrh účastníka konania obnoví, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa uplatniť bez zavinenia účastníka konania,

podľa ust. § 62 ods. 1 písm. e/ cit. zákona sa konanie obnoví, ak sa rozhodnutie opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé alebo sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom.

Obnovu konania podal žalobca aj dňa 26.9.2002 v tej istej veci, táto obnova konania nebola povolená na základe rozhodnutia správneho orgánu zo dňa 29.1.2003, v odvolacom konaní boli rozhodnutia správnych orgánov potvrdené, NS SR uznesením zo dňa 21.2.2008 konanie zastavil.

Vzhľadom na nesplnenie všetkých zákonných podmienok pre obnovu konania podľa ust. § 62 ods. 1 písm. a/ a e/ Správneho poriadku, návrhu na obnovu konania nebolo možné vyhovieť.

Žalobca proti vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 23.12.200 podal žalobu na Okresnom súde Košice II. osobne, dňa 8.2.2010, teda v zákonnej lehote.

V dôvodoch žaloby žalobca tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím žalovaného, pričom jeho tvrdenie spočívalo v tom, že vyšetrenie a objasnenie dopravného priestupku sa dosiahlo na základe nepravdivých udaní a protiprávnym konaním. Bola vyhotovená falšovaná zápisnica o podanom vysvetlení dňa 30.6.2002, bez prítomnosti priestupcu, s falšovaním jeho podpisu, pričom vo všetkých bodoch žalobných dôvodov, žalobca sa vracia meritórne k spáchanému priestupku, svoje zavinenie popiera a poukazuje na dokumenty, ktoré sa vzťahovali k dopravnej nehode v tom čase.

Žalobca dňa 15.5.2007 podal oznámenie na podozrenie z falšovania zápisnice o podanom vysvetlení zo dňa 30.6.2002 v Martine, všetko bolo súčasťou aj súdnych konaní, avšak súdy sa s týmito tvrdeniami nevysporiadali. Žalobca zistil, že úradný záznam zo dňa 30.6.2002 pri viacnásobnej kontrole vyšetrujúceho spisu, tam nebol, prehlásil, že ppráp. V. nepozná, nestretol ho a jeho meno mu bolo známe len z vyšetrujúceho spisu.

Žalobca bol presvedčený, že došlo pri návrhu na obnovu konania k predloženiu nových dôkazov, ktoré by mali pre neho priaznivejší výsledok a ktoré nemohol v konaní o priestupku použiť, keďže bol ťažko zranený a nemohol vypovedať.

Dňa 29.4.2008 znovu požiadal OR PZ ODI Martin o zrušenie protiprávne vyhotovenej zápisnice o podanom vysvetlení, táto žiadosť bola dňa 2.5.2008 postúpená na príslušnú prokuratúru s oznámením o podaní podnetu z podozrenia zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa vtedy platného ust. /ppráp. V./, vec bola odložená z dôvodov, že došlo k premlčaniu trestného stíhania. Žalobca podal podnet aj na generálnu prokuratúru SR. Žalobca opakovane opisuje priebeh dopravnej nehody, nesúhlasí so žiadnym rozhodnutím súdu, ani pri opakovanej obnove konania rozhodnutím správneho orgánu zo dňa 3.5.2003 neboli zohľadnené nové skutočnosti a nezrovnalosti a poznatky získané správnym orgánom v dôkaznom konaní považoval za subjektívne názory a sám uzavrel, že príčinou dopravnej nehody bola nezistená technická príčin a doplňuje odborný posudok Ing. Q. s vlastnými výhradami k nemu, pričom podáva svoje stanovisko k odbornému vyjadreniu č. 8/2003 znalca Ing. Q..

Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že nebola dodržaná lehota na vybavenie žiadosti o obnovu konania a sám uvádza lehoty, kedy mal byť spis vybavený. Vytýka správnemu orgánu, že nedodržanie lehôt na vybavenie spisu nebolo žalobcovi oznámené. Ako aj nesprávne poučenie o procesných lehotách vo vzťahu k súdu.

V závere zhrnul svoje žalobné dôvody pod bodmi 1/ až 6/ a k trestným skutkom pod bodmi 5 b/ a c/ predložil čestné prehlásenie svojej manželky.

Nesúhlasil s tým, že nebola dodržaná subjektívna ani objektívna lehota pre podanie návrhu, pretože v jeho prípade zákon o správnom konaní nepripúšťa premlčanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách ust. a nasl. a zistil, že žaloba nebola dôvodná.

Súd sa nezaoberal žalobnými dôvodmi, ktoré sa vzťahovali na priestupkové konanie, pretože rozhodnutie o priestupku nadobudlo právoplatnosť, na základe rozhodnutí súdnych orgánov a voči nemu už nie je prípustné odvolanie, ani iný opravný prostriedok.

Žalobca opakovane podáva návrhy na obnovu konania a v týchto konaniach sa snaží preukázať svoju nevinu, vo vzťahu k dopravnému priestupku, ktorý sa stal v roku 2002.

Jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených správnym rozhodnutím je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Aj v správnom súdnictve platí princíp „rei iudicatae“, ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať. Výnimku tvoria opravné prostriedky /obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania/, ktorými sa dosahuje náprava právoplatných správnych rozhodnutí. Dôvodom pre takýto postup je existencia závažných skutočností, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia. V porovnaní s odvolaním, obnova konania ustanovuje určité obmedzenia vymedzené zákonom, limity na podanie takého mimoriadneho prostriedku a i.

Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona o správnom konaní, podľa písm. :

a/ konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania ;

e/ rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.

Žalobca ani pri tomto konaní o návrhu na povolenie obnovy konania nepreukázal také skutočnosti alebo dôkazy o ktorých v pôvodnom konaní nevedel, prípadne z akéhokoľvek dôvodu ich neuplatnil. Súd zdôrazňuje, že novými skutočnosťami sú len také skutočnosti, ktoré nastali do vydania pôvodného rozhodnutia správneho orgánu. Správne, ako aj súdne orgány sa s týmito skutočnosťami vysporiadali a neuznali obranu žalobcu, že priestupok ním nebol spáchaný a z tohto dôvodu žalobca nemôže namietať, že vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré už v čase prejednávania priestupku boli známe.

Na uplatnenie dôvodu, že rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom, je rozhodujúci právoplatný rozsudok súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal.

Žalobca nepredložil súdu ani správnemu orgánu žiadne právoplatné rozhodnutie súdu o spáchaní trestného činu konkrétnou osobou, napr. vo veci zneužívania právomoci verejného činiteľa a i.

Žalobca ďalej tvrdil, že nedošlo k premlčaniu subjektívnych, ani objektívnych lehôt na podanie návrhu na obnovu konania.

Podľa ust. § 63 ods. 1 zákona o správnom konaní, obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.

Podľa ust. §2 cit. zákona, v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.

Podľa ust. § 63 ods. 3zákona o správnom konaní, návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa ust. § 63 ods. 4 cit. zákona, po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia možno podať návrh na obnovu konania alebo obnovu konania nariadiť len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom.

Je nepochopiteľné pre súd, ako dospel k záveru žalobca, že jeho nárok nie je premlčaný, keď rozhodnutie o obnove konania na základe rozhodnutia č. p.: ORP-P-329/ODI-III-2002 zo dňa 11.9.2002 nadobudlo

právoplatnosť dňa 13.6.2007, na základe rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach vydaného pod sp. zn. zo dňa 23.5.2007, ktorý v tom čase rozhodoval v druhom stupni.

Žalobca aj v konaní, ktoré sa viedlo pod sp.zn. na Krajskom súde v Košiciach, namietal tie isté skutočnosti, ktoré namieta aj v tomto konaní. Aj po rozhodnutí súdu v tejto veci podal podanie zo dňa 29.4.2013, v ktorom tak ako na pojednávaní, žiadal vykonať znaleckú expertízu vo veci priestupku z roku 2002 a opäť namieta, že jeho vec prejednávali nevylúčení sudcovia, vrátane JUDr. X. S., ktorý vo veci konal ako predseda senátu.

Žalobca ani po vysvetlení na pojednávaní nemal snahu pochopiť, že v tomto konaní sa meritórne neprejednáva spáchanie priestupku, ale sa preskúmava rozhodnutie o nepovolení obnovy konania, pre neprípustnosť z dôvodu zániku práva na podanie opakovaného návrhu na povolenie obnovy konania. Zákony Slovenskej republiky vo všeobecnosti rozoznávajú dve prekluzívne lehoty: subjektívne a objektívne. Z dôvodu zániku týchto lehôt, nemôže sa úspešne dovolať na súde svojho práva žiadny účastník konania.

V tomto prípade, ak sa žalobca domáhal obnovy konania v súvislosti so spáchaním trestného činu, platí výnimka podľa ust. § 63 ods. 4 zákona o správnom konaní, ale v takom prípade, by musel pred súdom preukázať, že sa rozhodnutie, ktorého nápravy sa žalobca domáha, dosiahlo trestným činom. K uvedenému tvrdeniu bol žalobca vyzvaný, aby predložil súdu právoplatný trestný rozsudok súdu, ktorý konal vo veci zneužitia právomoci verejného činiteľa, pri prejednávaní priestupku žalobcu alebo iného trestného činu. Žalobca takéto rozhodnutie súdu nepredložil.

Na záver je potrebné pripomenúť, že pokiaľ ide o vznesené námietky zaujatosti, tieto boli operatívne riešené, JUDr. K. bol z prejednávania veci vylúčený a senát v zložení JUDr. S., JUDr. X. a W. prejednali vec podľa rozvrhu práce a JUDr. X. bol spis pridelený náhodným výberom, ktorý generuje počítač. Na Krajskom súde v Košiciach sú iba dva senáty, ktoré preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Ani jeden z členov senátu, ktorí prejednávali túto vec, sa necítil byť zaujatý, lebo neprejednával vec meritórne a z procesných dôvodov vec nemohol prejednať pre zánik práva.

Žalobcovi boli podrobne vysvetlené skutočnosti, ktoré sa týkali uplatňovania práv voči rozhodnutiu o priestupku a iba v tomto konaní sa mohol domáhať nápravy včas podanými návrhmi. Aj keď sa žalobca cíti byť ukrivdený, ako to vyplýva z jeho písomných podaní, vina v trestnom konaní sa dá preukazovať iba relevantnými dôkazmi a ak absentujú, v takom prípade vo väčšine prípadoch padajú oslobodzujúce rozsudky. Rozhodnutie o vine a treste nespadá do právomoci správneho súdu. V trestnom konaní žalobca tiež zmeškal lehoty, preto súd v tomto konaní nemohol zo žiadnych dôvodov žalobe vyhovieť.

Ak žalovaný potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie, pre zmeškanie lehôt, ktoré pre podanie návrhu na obnovu konania ustanovuje § 63 ods. 3, 4 zákona o správnom konaní, postupoval v súlade s platnou právnou úpravou a nedošlo k nezákonného rozhodnutiu ani postupu správneho orgánu.

Podľa ust. , ak súd po preskúmaní rozhodnutí a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe /ďalej len „v medziach žaloby“/ dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. prvá veta , neúspešnému žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.