Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 302/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2016

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa

Tkáčika prerokoval sťažnosť , ,

, , ,

, a , , zastúpených

Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s. r. o., Bočná 10, Košice,

v mene ktorej koná konateľka JUDr. Nicol Hlaváčiková, pre namietané porušenie ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo , , ,

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. , , ,

a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume

po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý

zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť ,

, , a trovy

právneho zastúpenia v sume 1 441,50 € (slovom tisícštyristoštyridsaťjeden eur a päťdesiat

centov) na účet ich právneho zástupcu Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri

s. r. o., Bočná 10, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažnosti , , ,

a vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 11. mája 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, , , ,

, , a ,

(ďalej len „sťažovatelia“), podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva: „... 28. 04. 2010 sme podali spolu s ďalšími

žalobcami na Okresný súd žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti... V danom

roku bolo súdom iba doručené oznámenie a poučenie o procesných právach a

povinnostiach a zaslané vyjadrenie... žalovanej. Okresný súd následne na prvom

pojednávaní konanom dňa 18. 02. 2011 konanie prerušil až do právoplatného skončenia

dedičskej veci po jednej zo žalobkýň. Dňa 24. 06. 2011 bolo toto uznesenie o prerušení

konania zrušené.

V roku 2011 Okresný súd požiadal nášho právneho zástupcu o doručenie dvoch

ďalších rovnopisov návrhu, pretože sa rozrástol počet žalobcov o príslušných dedičov.

Požadované rovnopisy boli súdu... doručené... 01. 11. 2011. V tento deň podal náš právny

zástupca aj... návrh na zmenu petitu, ktorý odrážal výlučne spomenuté úmrtie. V júli 2013

náš právny zástupca podal návrh na zmenu odporcu, keďže medzičasom zomrela aj

samotná odporkyňa. Tento návrh bol posledným úkonom v predmetnej vecí. Okresný súd

do dnešného dňa nerozhodol o návrhu na zmenu petitu z roku 2011, ako ani o návrhu

na zmenu odporcu z roku 2013...

Od podania žaloby dňa 28. 04. 2010 uplynulo už 6 rokov, napriek tomu vykonal

Okresný súd len minimálny počet úkonov, ktoré naviac absolútne nevedú k prejednaniu

a následnému rozhodnutiu veci. Od októbra 2011 je Okresný súd absolútne nečinným, teda

viac ako 4 roky! Predmet sporu - určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti – nie je právne

ani faktický zložitý a patrí do štandardnej rozhodovacej praxe všeobecných súdov.

Ako účastníci konania sme žiadnym spôsobom, ktorý by nám mohol byť kladený za vinu,

neprispeli k celkovej dĺžke konania. Naopak máme za to, že Okresný súd koná neefektívne

a liknavo. Zároveň zdôrazňujeme, že vyšší počet účastníkov konania rovnako nemôže byť

braný ako faktor vplývajúci na faktickú zložitosť konania, pretože Okresný súd v predmetnej

veci neurobil žiadne relevantné úkony, na čo nemá počet účastníkov žiaden vplyv...

... navrhujeme, aby bolo každému z nás priznané finančné zadosťučinenie

vo výške 3.500 EUR. Požadovanú sumu považujeme, vzhľadom na utrpenú ujmu v podobe

dlhoročnej právnej neistoty, za primeranú. Dlhodobá právna neistota a frustrácia z nej

prirodzene vyplývajúca má nezanedbateľný dopad na každodenný život (ak už len

zohľadníme nemožnosť nakladať so svojím vlastníctvom, zaujímavým stavebným

pozemkom). Z daných dôvodov je priznanie finančného zadosťučinenia spravodlivé.

... sťažnosť predsedovi príslušného súdu nepovažujeme vo svetle judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva za stabilný a efektívny prostriedok nápravy. Naviac,

predseda príslušného súdu nám nemôže utrpenú ujmu ani len čiastočne zahojiť priznaním

primeraného finančného zadosťučinenia.“

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil ich základné právo podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru, aby mu prikázal vo veci konať

bez zbytočných prieťahov a zaplatiť každému zo sťažovateľov finančné zadosťučinenie

v sume 3 500 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. 1 Spr z 27. júna 2016

doručeným ústavnému súdu 30. júna 2016 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom

okrem iného uviedla: „Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov vyplýva, že tunajší súd

v období od začatia konania až do pripojenia spisu k spisovému materiálu súvisiaceho

konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. dňa 29. 5. 2012, konal

v tomto konaní priebežne a bez prieťahov. Nebolo zistené dlhšie časové obdobie, počas

ktorého by súd nevykonal žiaden úkon, procesné úkony súdu boli vykonávané v časových

intervaloch niekoľkých dní až troch mesiacov.

K tvrdeniu o súvise oboch konaní uvádzam, že konanie vedené na tunajšom súde

pod sp. zn. bolo začaté dňa 24. 2. 2010, teda pred začatím konania

sp. zn. . Predmetom konania vedeného pod sp. zn. bolo určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti... Okruh účastníkov v tomto konaní je totožný s okruhom

účastníkov v konaní sp. zn. , pričom účastníci konania vystupujú v opačnom

procesnom postavení. Navrhovateľka v konaní sp. zn. (pôvodná odporkyňa

v konaní sp. zn. ) v tomto konaní odvodzovala svoje vlastnícke právo

od dohody o zámene pozemkov uzatvorenej medzi právnymi predchodcami účastníkov

konania z rokov 1952, resp. 1955, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti – pozemky..., ktoré

mali byť právnym predchodcom navrhovateľky zamenené za nehnuteľnosti – pozemky...

Konanie vedené pod sp. zn. bolo skončené rozsudkom zo dňa

30. 4. 2014. Spis bol dňa 5. 9. 2014 predložený Krajskému súdu v Košiciach

ako odvolaciemu súdu za účelom rozhodnutia o podanom odvolaní a jeho späťvzatí.

Po návrate spisu z odvolacieho súdu dňa 18. 12. 2015 a právoplatnosti rozhodnutia zo dňa

19. 11. 2015 o zastavení odvolacieho konania, bolo v spisovom materiáli a v registri súdu

vyznačené nadobudnutie právoplatnosti rozsudku zo dňa 30. 4. 2014 dňom 31. 5. 2014.

Z odôvodnenia nálezu ústavného súdu č. k. -30 vyplýva konštatovanie

nečinnosti súdu v tomto konaní v období takmer 4 rokov. Ústavný súd SR pri tomto

zhodnotení nezobral v úvahu obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii, že postup

v napadnutom konaní sp. zn. závisel od rozhodnutia vo veci vedenej

pod sp. zn. tunajšieho súdu, ktoré bolo začaté skôr a preto bol spis sp. zn.

pripojený k spisu sp. zn. , nakoľko táto skutočnosť zo spisu sp. zn.

nevyplývala.

V súvislosti s vyššie uvedeným uvádzam, že pripojenie spisu k inému spisu sa

v konkrétnom spise neuvádza, nevyznačuje, ale táto informácia je zrejmá len zo súdneho

manažmentu, do ktorého sa zapisuje vedenie spisu (viď príloha).

Po doručení nálezu ústavného súdu č. k. -30 dňa 15. 4. 2016 boli

predsedníčkou súdu prijaté opatrenia na zabezpečenie plynulosti konania spočívajúce

v nariadení dohľadu predsedníčky súdu nad ďalším priebehom konania, upozornením

všetkých členov senátu, aby úkony v tejto veci vykonávali obratom a v sledovaní priebehu

a plynulosti konania dozorným úradníkom tunajšieho súdu.

Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov vyplýva, že po nariadení dohľadu súd

vo veci koná ďalej priebežne. Uznesením zo dňa 10. 5. 2016 bolo rozhodnuté o pripustení

zmeny žalobného návrhu, dedičovi po zomrelej odporkyni bol zaslaný návrh na vyjadrenie

a poučenie o procesných právach a povinnostiach, v konaní bol nariadený termín

pojednávania na deň 10. 6. 2016, ktoré sa uskutočnilo. V konaní je vytýčený termín

pojednávania na deň 7. 10. 2016. Priebeh vykonávaných procesných úkonov ako aj

plynulosť konania bude v rámci nariadeného dohľadu naďalej sledovaná.“

Predsedníčka okresného súdu zároveň vo vyjadrení vyslovila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti.

K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujala na základe výzvy ústavného súdu

stanovisko aj právna zástupkyňa sťažovateľov. Táto vo svojom podaní doručenom

ústavnému súdu 29. júla 2016 okrem iného uviedla: „Rozhodne nesúhlasíme s tvrdením

Okresného súdu Košice – okolie..., že v súdnom konaní vedenom pod spis. zn.

konal priebežne a nie sú tam dlhšie časové obdobia nečinnosti.

V prvom rade dávame do pozornosti Ústavného súdu Slovenskej republiky,

že Okresný súd medzi úkony, ktoré vykonal, zaraďuje aj jednoduché prijatie pošty.

Medzi inými takto ako svoje úkony uvádza napríklad, že dňa 10. 08. 2010 mu bola doručená

odpoveď alebo že dňa 07. 02. 2011 mu bolo doručené oznámenie o úmrtí. Takéto úkony sa

ťažko dajú zohľadniť pri posudzovaní efektivity práce Okresného súdu.

Okresný súd uvádza, že už dňa 27. 10. 2010 vytýčil termín pojednávania.

Z predvolania, ktoré je súčasťou spisu, ale vyplýva, že bolo vyhotovené až 03. 01. 2011.

Okresný súd teda od vypracovania výzvy Správe katastra Košice dňa 10. 08. 2010 do dňa

03. 01. 2011 neurobil žiaden relevantný úkon, tak ako sme to uviedli v našej ústavnej

sťažnosti zo dňa 10. 11. 2015.

Vážne pochybenia Okresného súdu sú najtransparentnejšie po novembri 2011. Dňa

04. 11. 2011 bol Okresnému súdu doručený návrh na zmenu petitu. V súlade s § 95 ods. 3

v znení neskorších predpisov rozhodne

súd o zmene návrhu mimo pojednávania do 60 dní od podania návrhu na zmenu petitu.

Okresný súd nielenže dodnes nedodržal uvedenú zákonnú lehotu, ale po viac

ako 6 mesiacoch pripojil súdny spis k inému súdnemu spisu, nakoľko usúdil, že veci spolu

súvisia. O tomto kroku žiadnym spôsobom procesne nerozhodol (nespojil veci na spoločné

konanie, neprerušil súdne konanie do skončenia druhého súdneho konania). Okresný súd

neurobil ani to, aby účastníkov konania o svojom názore informoval! Niekoľkoročná

absolútna nečinnosť Okresného súdu nemá oporu v zákone, je závažná

a neospravedlniteľná. Obrana Okresného súdu v danom ohľade je absolútne neprijateľná.

Rovnako sa ohradzujeme voči tvrdeniu Okresného súdu, že ďalší postup v konaní

vedenom pod spis. zn. závisel od rozhodnutia vo veci vedenej pod spis. zn.

.

Uznávame, že konania vedené pod spis. zn. a sú

čiastočne podobné, čo evokuje najmä totožná skupina účastníkov týchto konaní. Avšak,

skutkový stav týchto konaní je odlišný, pozemky, ktoré sú ich predmetom sú v držbe iných

osôb a za iných okolností (v konaní je pozemok v držbe žalovanej a v konaní

v našej držbe). Opätovne musíme zdôrazniť, že ak by Okresný súd vykonal

aspoň výsluch účastníkov konania a porovnal základné skutkové okolnosti v týchto sporoch,

musel by dospieť k záveru, že bezprostredne spolu nesúvisia a nebol dôvod nekonať.

Ak aj mal Okresný súd iný názor, mal postupovať riadne a zákonne. Mal súdne

konanie pod spis. zn. prerušiť do skončenia konania pod spis. zn.

. Takto by nám aspoň dal možnosť voči jeho rozhodnutiu sa brániť

a preukázať, že konania spolu nesúvisia a že súd by mal konať a rozhodnúť. Postup súdu

nás zanechal v absolútnej právnej neistote.“

Právna zástupkyňa sťažovateľov zároveň v stanovisku vyslovila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti.

Z obsahu predloženého súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd zistil rovnaké skutočnosti, ako vyplývali z vyjadrení účastníkov konania, preto ich

považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namietajú aj porušenie čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

K porušeniu sťažovateľmi označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu

v napadnutom konaní.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej

z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť

rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania

(obdobne predtým a účinného

do 30. júna 2016).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“) v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ).

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že po právnej

stránke ide o návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré patrí ku

štandardnej rozhodovacej činnosti súdov. Čo sa týka skutkovej stránky, ústavný súd

konštatuje, že k faktickej zložitosti veci, a tým aj k predĺženiu konania, mohol prispieť väčší

počet účastníkov na strane navrhovateľov.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pri hodnotení

podľa tohto kritéria ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na ťarchu účastníkov konania pri posudzovaní otázky, či a z akých

dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v konaní v doterajšom priebehu a zistil, že okresný súd

od 14. októbra 2011 do 19. apríla 2016 vo veci nevykonal žiadny úkon, ktorý by smeroval

k rozhodnutiu vo veci samej. Celková doba nečinnosti okresného súdu tak predstavuje

viac ako 4 roky.

Obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o tom, že postup v napadnutom

konaní závisel od rozhodnutia vo veci vedenej pod sp. zn. , ktoré bolo začaté

skôr, a preto bol spis vo veci sťažovateľov vedený pod sp. zn. pripojený

k spisu sp. zn. , ústavný súd neakceptoval. V súvislosti s tým ústavný súd

poukazuje na správnosť argumentácie sťažovateľov uvedenej v stanovisku k vyjadreniu

predsedníčky okresného súdu, v zmysle ktorej ak podľa názoru okresného súdu konania

vedené pod sp. zn. a sp. zn. spolu súvisia a postup

v napadnutom konaní závisel od rozhodnutia vo veci vedenej pod sp. zn. ,

mal postupovať v súlade s príslušnými procesnými predpismi a napadnuté konanie prerušiť

do skončenia konania vedeného pod sp. zn. . Sťažovatelia tiež správne

argumentovali tým, že v prípade prerušenia konania by sa mohli proti danému procesnému

rozhodnutiu okresného súdu brániť a predostrieť svoju argumentáciu, že uvedené konania

spolu nesúvisia. Následne by bolo ustálené, či dôvody na prerušenie konania sú relevantné

alebo nie. V prípade, že by bolo napadnuté konanie právoplatne prerušené, k zbytočným

prieťahom by v ňom nedošlo, a v prípade, že by napadnuté konanie napokon na základe

argumentov sťažovateľov prerušené nebolo, bolo by pre okresný súd zrejmé,

že má v napadnutom konaní pokračovať a nečakať do rozhodnutia vo veci vedenej

pod sp. zn. . Okresný súd však jednoducho pripojil spis sp. zn.

k spisu sp. zn. bez toho, aby sa s vecou relevantne procesne vysporiadal,

a takto nechal účastníkov napadnutého konania v právnej neistote.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Hoci ústavný súd zistil, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu označených

práv sťažovateľov, neprikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov v zmysle druhej vety , pretože uvedené už

okresnému súdu prikázal v náleze sp. zn. zo 16. marca 2016, ktorým vyslovil

porušenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, avšak vo vzťahu k iným sťažovateľom,

ktorí sú tiež ako navrhovatelia účastníkmi napadnutého konania.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia v sťažnosti žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 3 500 € pre každého z nich, čo odôvodnili dlhoročnou právnou neistotou a z toho

vyplývajúcou frustráciou.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

neodôvodnenú nečinnosť v trvaní vyše štyroch rokov, berúc do úvahy predmet konania

na okresnom súde, postavenie sťažovateľov zodpovedajúce nerozlučnému procesnému

spoločenstvu a všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd považoval priznanie

sumy 1 500 € pre každého zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie

podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľov si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 1 441,50 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta za tri úkony právnej služby v roku 2016

(prevzatie a príprava právneho zastúpenia, sťažnosť a vyjadrenie), a vychádzal pritom

z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena

advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby

1/6 z výpočtového základu.

Sťažovateľmi uplatnená suma trov konania neprevyšuje sumu vypočítanú ústavným

súdom, preto ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov konania v požadovanej sume.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľov ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2016