Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 557/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

14. septembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Cáfalom,

Murgašova 3, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. augusta 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ, v právnom postavení žalobcu v konaní

o určenie vlastníckeho práva vedenom na okresnom súde pod sp. zn. ,

„... dňa 12.05.2014 Okresnému súdu Košice II doručil návrh na určenie vlastníckeho práva

spojený s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia... Tejto veci bola pridelená

spisová značka .

Bezprostredne na to bola vec postúpená porušovateľovi (Okresnému súdu Košice-

okolie) ako príslušnému súdu, kde je konanie vedené pod sp. zn. . K návrh

na začatie konania sťažovateľ priložil všetky potrebné listinné dôkazy a označil ďalšie

dôkazy, ktoré chcel v konaní vykonať.

Spočiatku (ale len veľmi krátku dobu) konal porušovateľ bez prieťahov, kedy

uznesením zo dňa 02.06.2014 priznal sťažovateľovi ako navrhovateľovi oslobodenie

od súdnych poplatkov. Porušovateľ uznesením sp. zn. zo dňa 05.06.2014

nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporkyni nakladať s nehnuteľnosťami,

ku ktorým v konaní navrhuje sťažovateľ určiť vlastnícke právo. Odporkyňa proti tomuto

uzneseniu podala dňa 10.07.2014 odvolanie, ku ktorému sa sťažovateľ vyjadril

dňa 17.09.2014. Krajský súd v Košiciach toto uznesenie potvrdil a spis doručil

porušovateľovi dňa 16.10.2014.

Od septembra 2014 (teda takmer dva roky) porušovateľ vo veci nijakým spôsobom

nekonal, nevytýčil ani jedno pojednávanie a navyše sťažovateľovi ako navrhovateľovi

nedoručil ani vyjadrenie odporkyne k jeho návrhu.“.

3. Ako ďalej sťažovateľ uvádza, „... doposiaľ nebolo vo veci samej rozhodnuté,

dokonca ani len vytýčené pojednávanie. Takmer dva roky od podania návrhu na začatie

konania sú neprimerane dlhou dobou na to, aby sa dalo čo i len tvrdiť, že porušovateľ sa

ešte len pripravuje na pojednávanie.“. Vzhľadom na predmet konania, ktorým je ochrana

jeho vlastníckeho práva, sťažovateľ zároveň žiada i priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia, pretože okresný súd do času podania ústavnej sťažnosti podľa tvrdení

sťažovateľa neurobil žiaden krok smerujúci k poskytnutiu súdnej ochrany jeho osobe

a nastoleniu právnej istoty.

Sťažovateľ ústavnému súdu taktiež oznamuje nevyužitie možnosti podať sťažnosť

na prieťahy predsedníčke okresného súdu vzhľadom na judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva z dôvodu, že okresný súd „... takmer dva roky vo veci nekonal, dôsledkom

čoho časové trvanie tohto konania je zjavne neprimerané aj s predpokladom do budúcnosti,

nebolo by rozumné a ani spravodlivé, ak by ústavný súd prijatie sťažnosti podmieňoval

podaním sťažnosti predsedovi dotknutého všeobecného súdu“.

4. V závere podanej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie konštatoval porušenie ním označených práv (bod 1) postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , okresnému súdu prikázal

konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie, ako

aj úhradu trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej

porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. , ).

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

9. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok

sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, ktorým malo byť porušené jeho základné právo zaručené čl. 48 ods. 2

a právo zaručené dohovoru.

10. V súvislosti s podanou sťažnosťou sa ústavný súd zameral v prvom rade

na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach

namietajúcich porušenie základného práva podľa odmieta sťažnosť ako

zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom,

ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov,

a tým ani porušenie základného práva podľa “ (), resp. ak

„argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu

porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“

(, ).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, , ,

, , ).

11. Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu, je potrebné

poukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle , respektíve dohovoru,

nevyslovil porušenie základného práva zaručeného týmto článkom (napr.

), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako

zjavne neopodstatnený (napr. , ).

12. Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe sťažnostnej argumentácie

sťažovateľa a ním tvrdených skutočností považovať postup okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v konaní. Doterajší priebeh konania pred označeným súdom reálnu

možnosť vysloviť porušenie základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa názoru ústavného súdu nezakladá.

Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu v  pre sťažovateľa významnej veci  by

eventuálne mohla spôsobiť porušenie jeho základného práva podľa

(resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže

posúdiť.

13. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, vyhodnotil, že v konaní vedenom

na okresnom súde pod sp. zn. zatiaľ  i napriek nie celkom optimálnemu

vedeniu súdneho konania  nedošlo k takej intenzite zásahu do práva sťažovateľa, ktorá by

zodpovedala ústavnorelevantnému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedeného a vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným

súdom pod sp. zn. (2 roky a 4 mesiace), ako aj samotnú dĺžku nečinnosti

okresného súdu ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

14. V kontexte podanej ústavnej sťažnosti a sťažnostnej argumentácie sťažovateľa

ústavný súd ďalej konštatuje, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sa zásadne stále považuje za účinný prostriedok

ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako

aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania

sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety

druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je

povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho

odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti

zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie

nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám

dôsledky.“.

15. Účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutím príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.

16. Z obsahu podanej ústavnej sťažnosti však jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ

s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v konaní vedenom pred

okresným súdom jednoducho „rezignoval“, sám v „čase ním tvrdenej nečinnosti okresného

súdu“ okresnému súdu „nesignalizoval jeho nečinnosť“, sťažnosť na prieťahy v konaní

predsedníčke okresného súdu nepodal, a teda nevyužil svoje zákonné oprávnenie

a okresnému súdu tak vzhľadom na dĺžku samotného konania (2 roky a 4 mesiace, pozn.)

nedal žiadnu „príležitosť“ na poskytnutie nápravy, t. j. neposkytol mu primeraný čas

na odstránenie ním tvrdeného protiprávneho stavu, ktorý mal podľa jeho názoru porušiť

jeho práva zaručené , ako i dohovorom (bod 1).

Ústavný súd s ohľadom na uvedené sťažnosť sťažovateľa odmietol i pre jej

neprípustnosť v zmysle dikcie ustanovenia .

17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

18. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci v závere zdôrazňuje, že toto

rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania

na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom,

predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2016