Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 324/2018
PDF · 124.9 KB
No categories available
I. ÚS 324/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. septembra
2018 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom JUDr. Jánom Vajdom, advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 201,
Námestovo, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní
vedenom pod sp. zn. 11 C 24/2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
23. augusta 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 24/2017 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažnosť bola doplnená podaním sťažovateľa z 12. septembra 2018 doručeným ústavnému
súdu 18. septembra 2018.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že na okresnom súde prebieha od 7. júla 2017
konanie o vydanie neodkladného opatrenia v právnej veci žalobkyne
proti sťažovateľovi ako žalovanému. Konanie trvá už 13 mesiacov a nie je ešte
právoplatne skončené.
3. K priebehu napadnutého konania a k právnej a skutkovej zložitosti veci sťažovateľ
v sťažnosti uvádza, že konanie nie je právne zložité a žalobkyňa podľa neho podala
„zmätočný a nepreskúmateľný návrh“, a tvrdí to, že okresný súd v jeho veci nekoná podľa
príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, pretože dosiaľ do dnešného dňa
nepredložil spis opätovne na rozhodnutie Krajskému súdu v Žiline o jeho odvolaní
zo 7. augusta 2017 proti výroku uznesenia okresného súdu zo 7. júla 2017, v ktorom žiadal
zrušiť vydané neodkladné opatrenie.
4. Okresný súd v jeho veci spôsobil prieťahy v trvaní od augusta až do decembra
2017, od marca až do mája 2018 a napokon aj v júli 2018, a keďže v konaní pretrváva stále
stav jeho právnej neistoty a ide podľa neho o závažnú záležitosť, v ktorej ide o užívanie
rodinného domu, v ktorom stále býva jeho bývalá manželka, týmto postupom malo dôjsť už
aj k zásahu do jeho ,,vlastníckych práv k sporným nehnuteľnostiam“.
5. Sťažovateľ podal 24. novembra 2017 aj sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní,
ktorú predsedníčka okresného súdu nepovažovala za opodstatnenú.
6. Vzhľadom na tieto skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom
rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v napadnutom konaní porušené boli. Súčasne sa domáha, aby ústavný súd prikázal
okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu aj
finančné zadosťučinenie v sume 2 000 eur a úhradu trov konania v sume 325,42 eur.
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný
stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená
procesná situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
10. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Zo zistenia
ústavného súdu vyplýva, že napadnuté konanie nebolo do dňa podania sťažnosti ústavnému
súdu právoplatne skončené, o veci však okresný súd rozhodol už 7. júla 2017 tak, že vydal
neodkladné opatrenie. Proti uvedenému rozhodnutiu sťažovateľ podal odvolanie. Neskôr
súdny spis s odvolaniami bol odvolaciemu súdu predložený už dvakrát, ale pre pochybenia
okresného súdu bol vrátený na odstránenie nedostatkov bez rozhodnutia o odvolaní
sťažovateľa, a to 8. februára 2018 a tiež 4. septembra 2018. Ústavný súd súčasne zistil, že
okresný súd 15. februára 2018 vydal dopĺňacie uznesenie, 23. mája 2018 zaslal právnemu
zástupcovi žalobcu odvolanie sťažovateľa proti dopĺňaciemu uzneseniu, 30. mája 2018
vydal opravné uznesenie k dopĺňaciemu uzneseniu, 5. júna 2018 vydal uznesenie, ktorým
súd zamietol návrh sťažovateľa na ďalšie doplnenie uznesenia a napokon 31. augusta 2018
spis druhýkrát opätovne predložil na rozhodnutie o odvolaniach proti uzneseniu okresného
súdu zo 7. júla 2017 (neodkladné opatrenie), dopĺňaciemu uzneseniu z 15. februára 2018,
opravnému uzneseniu z 30. mája 2018 a proti uzneseniu z 5. júna 2018. Teda z uvedeného
vyplýva, že okresný súd nebol v tejto veci ani úplne nečinný a ani nespôsoboval zbytočné
prieťahy v takom rozsahu, ako to uvádza sťažovateľ v bode 4.
11. Dôvodom na odmietnutie sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ako zjavne
neopodstatnenej je aj zistenie, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy
(I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej
porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní
pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo
vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04,
12. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti je teda zrejmé, že aj keď konanie o neodkladnom
opatrení sa nevedie celkom efektívne, zatiaľ celková doba trvania tohto súdneho konania
nenapĺňa ústavnú intenzitu prieťahov. Z odôvodnenia sťažnosti a zistení ústavného súdu
nevyplývajú tiež také obdobia nečinnosti, prípadne taký neefektívny postup okresného súdu
v napadnutom konaní, ktoré by mali zjavne ústavnoprávny rozmer.
13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol
sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
14. Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné
uviesť, že v prípade, ak by okresný súd v ďalšom období v napadnutom konaní
bez ospravedlniteľného dôvodu nepostupoval naďalej plynulo, resp. efektívne,
sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby sa opätovne obrátil na ústavný súd so sťažnosťou,
ktorou bude namietať porušenie označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. septembra 2018