Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 569/2016
PDF · 183.66 KB
No categories available
I. ÚS 569/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
14. septembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť ,
, správcu konkurznej podstaty úpadcu V A V invest, s. r. o. v konkurze,
Námestie SNP 3, Banská Bystrica, Waldviertler Sparkasse Bank AG, Sparkassenplatz 3,
Zwettl, Rakúska republika, Všeobecnej úverovej banky, a. s., Mlynské nivy 1, Bratislava,
a spoločnosti Europa SC ZV a. s., Námestie SNP 63, Zvolen, zastúpených spoločnosťou
Matejka Friedmannová s. r. o., Svätoplukova 28, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ
a advokát JUDr. Ondrej Matejka, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa
čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 43 CoKR 5/2016 z 12. mája 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť , správcu konkurznej podstaty úpadcu V A V invest,
s. r. o. v konkurze, Waldviertler Sparkasse Bank AG, Všeobecnej úverovej banky, a. s.,
a spoločnosti Europa SC ZV a. s. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2016
doručená sťažnosť , , správcu konkurznej
podstaty úpadcu V A V invest, s. r. o. v konkurze, Námestie SNP 3, Banská Bystrica
(ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), Waldviertler Sparkasse Bank AG, Sparkassenplatz 3,
Zwettl, Rakúska republika (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“), Všeobecnej úverovej
banky, a. s., Mlynské nivy 1, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka v 3. rade“), a spoločnosti
Europa SC ZV a. s., Námestie SNP 63, Zvolen (ďalej len „sťažovateľka vo 4. rade“, spolu
ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základných práv podľa čl. 20 a čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 43 CoKR 5/2016 z 12. mája 2016
(ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že obchodná spoločnosť REAL IB,
s. r. o., Námestie SNP 3, Banská Bystrica (ďalej len „dlžník“ alebo „REAL IB, s. r. o.“),
konajúca prostredníctvom konateľa doručila Okresnému súdu Banská
Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „konkurzný súd“) 22. decembra 2015 dlžnícky
návrh na vyhlásenie konkurzu. Na základe návrhu dlžníka konkurzný súd uznesením
sp. zn. 2 K 97/2015 z 5. januára 2016 začal voči REAL IB, s. r. o., konkurzné konanie.
3. Okresný súd uznesením sp. zn. 2 R 8/2015 z 29. decembra 2015 zastavil
reštrukturalizačné konanie voči spoločnosti V A V invest, s. r. o., Námestie SNP 3, Banská
Bystrica (ďalej len „úpadca“), začal konkurzné konanie a súčasne vyhlásil konkurz
na majetok úpadcu a ustanovil za správcu konkurznej podstaty spoločnosť
Reštrukturalizácie a konkurzy RS, v. o. s., Rimavská Sobota (ďalej len „pôvodný správca“).
Do konkurzu na majetok úpadcu prihlásili svoje pohľadávky sťažovateľka v 2. rade
v celkovej sume 12 081 334,68 € a sťažovateľka v 3. rade v celkovej sume 14 090 033,27 €.
Uznesením konkurzného súdu sp. zn. 2 R 8/2015 z 28. apríla 2016 zverejneným
v Obchodnom vestníku č. 85 zo 4. mája 2016 bol pôvodný správca odvolaný z funkcie
správcu úpadcu a za nového správcu bol ustanovený sťažovateľ v 1. rade.
4. Zo sťažnosti ďalej vyplynulo, že „Pôvodný správca po svojom ustanovení
do funkcie z verejne dostupných zdrojov zistil, že vyhlásením konkurzu... nezanikla účasť
úpadcu V A V invest v obchodnej spoločnosti REAL IB, ktorej obchodný podiel tak podlieha
konkurzu vyhlásenému na majetok úpadcu V A V invest (V A V invest je jediným
spoločníkom spoločnosti REAL IB). Ďalej Pôvodný správca zistil, že štatutárny orgán
2
obchodnej spoločnosti REAL IB podal dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu, a to aj
napriek tomu, že obchodná spoločnosť REAL IB podľa účtovnej závierky zostavenej ku dňu
31. 12. 2014 nebola predĺžená a nešlo tak o plnenie zákonnej povinnosti podľa ust. § 11
ods. 2 ZKR. So zreteľom na zákonný príkaz ochrany majetku podliehajúceho konkurzu...
tak dňa 13. 01. 2016 Pôvodný správca konajúci v mene úpadcu V A V invest ako jediného
spoločníka v súlade s ust. § 132 ods. 1 ObZ rozhodnutím jediného spoločníka odvolal
z funkcie konateľa obchodnej spoločnosti REAL IB a za nového
konateľa ustanovil p. . Nový štatutárny orgán spoločnosti REAL IB zobral
dňa 14. 01. 2016 návrh na vyhlásenie konkurzu späť.“.
5. Konkurzný súd rozhodol o návrhu (ďalej len „nový konateľ
dlžníka“) uznesením sp. zn. 2 K 97/2015 z 18. januára 2016 tak, že konkurzné konanie proti
dlžníkovi nezastavil, keď dospel k záveru, že návrh na vyhlásenie konkurzu bol vzatý späť
neoprávnenou osobou. Podľa názoru konkurzného súdu „z ustanovenia § 44 ods. 1 ZKR
vyplýva, že správca koná za úpadcu výlučne vo veciach týkajúcich sa majetku
podliehajúceho konkurzu a v iných veciach nie je oprávnený za úpadcu konať, t. j. nie je
oprávnený napr. odvolávať a menovať konateľov spoločnosti“. Proti označenému uzneseniu
konkurzného súdu podal nový konateľ dlžníka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd
napadnutým uznesením tak, že rozhodnutie konkurzného súdu ako vecne správne potvrdil.
Uznesením konkurzného súdu sp. zn. 2 K 97/2015 z 2. júna 2016 zverejneným
v Obchodnom vestníku č. 110 z 8. júna 2016 bol následne vyhlásený konkurz na majetok
REAL IB, s. r. o.
6. Sťažovatelia nesúhlasia so závermi napadnutého uznesenia, v ktorom krajský súd
„(i) dospel k arbitrárnemu popretiu jednoty zložiek obchodného podielu, čím sa významne
odchýlil od doterajšieho chápania obchodného podielu ako predmetu právnych vzťahov,
(ii) odňal správcovi oprávnenie a povinnosť výslovne upravenú v ZKR spravovať majetok
úpadcu počas konkurzu až do jeho speňaženia a tak aj veriteľským orgánom zákonné právo
zasahovať do výkonu správy tohto majetku zo strany správcu a (iii) vyložil zákonné
ustanovenia ohľadom rozsahu oprávnení správcu konať vo veciach týkajúcich sa majetku
podliehajúceho konkurzu ústavne nekonformným spôsobom“.
7. Podľa argumentácie sťažovateľov „Odopretím oprávnení správcu vykonávať
práva spoločníka v dôsledku rozštiepenia obchodného podielu na jeho majetkovú
a nemajetkovú zložku... tak došlo v priamom rozpore s ust. § 40 ods. 2 a § 86 ods. 1 ZKR
k odňatiu práva a... tomu zodpovedajúcej povinnosti správcu spravovať majetok úpadcu
podliehajúci konkurzu a ohrozeniu základného účelu ZKR, ktorým je najvyššie možné
uspokojenie veriteľov prihlásených pohľadávok.
... práva spoločníka označované teóriou ako nemajetková zložka obchodného podielu
prechádzajú vyhlásením konkurzu na správcu, nakoľko bez oprávnenia správcu kontrolovať
a riadiť dcérsku spoločnosť nemožno dosiahnuť účel sledovaný ust. § 86 ods. 1 ZKR. Výklad
Odvolacieho súdu, ktorý správcovi priznáva výlučne oprávnenie previesť majetok
podliehajúci konkurzu v rámci speňažovania na tretiu osobu, nemôže vzhľadom na účel
ust. § 86 ods. 1 ZKR obstáť.
... Z ústavnoprávnej perspektívy bol Odvolací súd povinný uplatňovať metódu
ústavne konformného výkladu ust. § 40 ods. 2 a § 86 ods. 1 ZKR, ktorú však Odvolací súd
v posudzovanom prípade celkom zjavne neuplatnil, v dôsledku ktorej skutočnosti došlo
k porušeniu základného práva Sťažovateľov na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky.“.
8. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd prijal sťažnosť
na ďalšie konanie a rozhodol týmto nálezom:
„I. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoKR/5/2016 - 100 zo dňa
12. 05. 2016 boli porušené základné práva Sťažovateľov upravené v čl. 20 a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
II. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoKR/5/2016-100
zo dňa 12. 05. 2016 a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2K/97/2015-112
zo dňa 02. 06. 2016 sa zrušujú a vec sa vracia na ďalšie konanie.
III. Sťažovateľom priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 940,40 EUR,
ktoré je Krajský súd v Banskej Bystrici povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
Sťažovateľov..., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
4
II.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. Keďže sťažovatelia sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy namietajú, že krajský súd
v konaní o späťvzatí návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu vedeného konkurzným súdom
pod sp. zn. 2 K 97/2015 napadnutým uznesením porušil ich základné práva podľa čl. 20
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd sa
pri predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie, či sťažnosť bola podaná oprávnenou
osobou.
12. Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať
sa ochrany základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba
jedine v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06).
Sťažovateľ musí teda namietať porušenie svojich základných práv, pričom v spojení
s konaním pred všeobecným súdom to prichádza do úvahy len vtedy, ak je účastníkom
súdneho konania, v ktorom namieta porušenie svojich základných práv (m. m. II. ÚS 3/05).
13. O sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou ide vtedy, keď namietaným
postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného
práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa,
prípadne z iných dôvodov (m. m. III. ÚS 319/2012, III. ÚS 131/2012, I. ÚS 243/2011,
II. ÚS 245/2011). O nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným
postupom, prípadne rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa ide zvlášť vtedy,
ak sťažovateľ nie je účastníkom namietaného konania alebo aspoň jeho relevantnej
(namietanej) časti.
14. Podľa § 24 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze
a reštrukturalizácii“) účastníkmi konkurzného konania sú dlžník (úpadca), navrhovateľ
a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky
(odsek 1). Až do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu môže do konkurzného konania
pristúpiť veriteľ, ktorý preukáže, že by inak bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie
konkurzu... (odsek 2). Účastníkmi konkurzného konania sú aj ďalšie osoby, o ktorých
právach alebo povinnostiach sa má v konkurznom konaní konať; tieto osoby sú účastníkmi
konkurzného konania pre tú časť konkurzného konania, v ktorom sa koná a rozhoduje
o ich právach alebo povinnostiach (odsek 3).
15. Z citovaných ustanovení vyplýva, že účastníkom konania do vyhlásenia konkurzu
je buď len dlžník, ak sám podal návrh na vyhlásenie konkurzu, alebo aj veriteľ (veritelia),
ak je zároveň navrhovateľom, teda podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak dlžník podal
návrh na vyhlásenie konkurzu sám na seba (na svoj majetok), do vyhlásenia konkurzu
je spravidla jediným účastníkom konania. Až do vyhlásenia konkurzu sa veriteľ môže stať
účastníkom konania, ak sám podá návrh na vyhlásenie konkurzu, ak podá návrh
na pristúpenie do konania (§ 14 ods. 4 a § 24 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii)
6
alebo vstúpi do konania (§ 25 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Po vyhlásení
konkurzu sa veriteľ pohľadávky, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, môže stať
účastníkom konania len podaním prihlášky [§ 28 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
(k tomu pozri ĎURICA, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Praha : C. H.
Beck 2012, s. 171 − 172].
16. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd z obsahu sťažnosti,
ako aj z obsahu priložených listín zistil, že účastníkom konania, výsledkom ktorého
je napadnuté uznesenie, bol iba dlžník, ktorý vzal svoj návrh na vyhlásenie konkurzu späť,
a následne podal odvolanie proti uzneseniu konkurzného súdu o nezastavení konkurzného
konania. Sťažovatelia v období, keď krajský súd vydal napadnuté uznesenie, neboli
účastníkmi napadnutého konania, teda v tomto období nedisponovali žiadnymi procesnými
právami, ktoré by im vyplývali buď zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii alebo
subsidiárne z Občianskeho súdneho poriadku, a teda z ústavného hľadiska ani základnými
právami podľa ústavy a dohovoru, ktorých porušenie namietajú touto sťažnosťou.
Sťažovateľ v 1. rade je správcom úpadcu, ktorý, ako to vyplýva zo sťažnosti je jediným
spoločníkom dlžníka, teda úpadca je vlastníkom obchodného podielu v REAL IB, s. r. o.
Sťažovateľky v 2. a v 3. rade sú z titulu nimi prihlásených pohľadávok účastníčkami
konkurzného konania vedeného proti úpadcovi. Postavenie sťažovateľky vo 4. rade
vo vzťahu k dlžníkovi nie je zrejmé ani z obsahu sťažnosti, ani z obsahu jej príloh. Prílohou
sťažnosti je nájomná zmluva uzatvorená 4. augusta 2015 medzi dlžníkom
ako prenajímateľom a spoločnosťou EUROPA SC a. s., Na Troskách 25/14180, Banská
Bystrica, ako nájomcom; v prípade nájomcu však zjavne nejde o subjekt totožný
so sťažovateľkou vo 4. rade.
17. Keďže sťažovatelia nemali v napadnutom konkurznom konaní v relevantnom
čase (v časti konania, v ktorej sa rozhodovalo o návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu,
resp. o jeho späťvzatí novým konateľom dlžníka, a v rámci ktorej došlo k vydaniu
napadnutého uznesenia) procesné postavenie účastníkov konania, nemohli v tejto časti
konania uplatňovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti. Z tohto dôvodu
nemohlo v posudzovanej časti konania dochádzať k porušovaniu ich základných práv alebo
slobôd (napr. II. ÚS 205/04).
18. Ústavný súd zároveň konštatuje, že sťažovatelia v sťažnosti netvrdili
ani nepreukázali svoje účastníctvo v konkurznom konaní vedenom okresným súdom
pod sp. zn. 2 K 97/2015 podľa § 24 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a účastníctvo
v označenom konkurznom konaní nevyplýva ani z nimi predložených listín. Tvrdenia
sťažovateliek o tom, že napadnutým uznesením a následným vyhlásením konkurzu
na majetok dlžníka môžu byť ich práva dotknuté (v dôsledku znehodnotenia obchodného
podielu úpadcu v REAL IB, s. r. o.), nezakladajú bez ďalšieho ich účasť v konaní, a tým
možnosť porušenia základných a iných práv napadnutým uznesením krajského súdu.
19. Vychádzajúc z uvedeného podľa názoru ústavného súdu sťažovatelia nie sú
aktívne vecne legitimovanými subjektmi vo vzťahu k preskúmavaniu sťažnosťou
napadnutého uznesenia krajského súdu ani postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu.
Keďže sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy podali sťažovatelia, ktorí nie sú aktívne
legitimovaní na jej podanie, ústavný súd sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou
(obdobne pozri napr. II. ÚS 564/2011, IV. ÚS 5/2012, IV. ÚS 476/2013).
20. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný
súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľov uplatnenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. septembra 2016
8