Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 561/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

14. septembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

GIBALEX, s. r. o., Slovenskej armády 48, Nemšová, zastúpenej advokátom JUDr. Ivanom

Mojžišom, Advokátska kancelária Mojžiš a Partneri, s. r. o., Sasinkova 10, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. júla 2016 v konaní vedenom

pod sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. z 19. novembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti GIBALEX, s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. augusta 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti GIBALEX, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 1. júla 2016 v konaní vedenom pod sp. zn.

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 19. novembra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia najvyššieho

súdu a krajského súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala správnu žalobu, ktorou sa

domáhala zrušenia rozhodnutia správcu dane (Daňového úradu Trenčín z 12. júla 2013),

ktorým jej vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie

a neuznal jej právo odpočítať si DPH v celkovej sume 140 450,40 Sk. Finančné riaditeľstvo

Slovenskej republiky následne rozhodnutie správcu dane potvrdilo.

3. Krajský súd jej žalobu napadnutým rozhodnutím zamietol, pretože námietky

sťažovateľky považoval za neopodstatnené a takisto bolo následne odmietnuté aj jej

odvolanie napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu.

4. Sťažovateľka, poukazujúc na príslušnú judikatúru najvyššieho súdu, ale aj

na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ústavného súdu a konkrétne rozsudky

Súdneho dvora Európskej únie, tvrdí, že uvedené súdy nedostatočne zistili skutkový stav

veci a rozhodli opačne ako v iných jej prípadoch a v obdobných veciach, čím došlo

„k porušeniu princípu rovnosti na spravodlivý proces ako i princípu právnej istoty“,

a taktiež svoje rozhodnutia ani riadne neodôvodnili.

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že postupom

a napadnutými rozhodnutiami najvyššieho súdu a krajského súdu boli porušené jej označené

práva (pozri bod 1) podľa , listiny a dohovoru. Okrem toho sa domáha zrušenia

predmetných rozhodnutí najvyššieho súdu a krajského súdu a úhrady trov konania.

6. Ústavný súd zistil, že sťažovateľka spolu so sťažnosťou nedoručila napadnuté

rozhodnutia najvyššieho súdu a krajského súdu, ktoré neboli ústavnému súdu doručené ani

do času jeho rozhodovania.

7. Podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažnosť

okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva

alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom

súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom

zásahu.

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného

zástupcu, ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, s návrhom

nedoručila aj napadnuté rozhodnutia najvyššieho súdu a krajského súdu, proti ktorým

sťažnosť smeruje, a to ani v období po doručení sťažnosti ústavnému súdu (sťažovateľka

doručila len štyri rôzne rozhodnutia najvyššieho súdu v iných jej veciach, na ktoré

poukázala v odôvodnení sťažnosti, pozn.). Nedoručenie rozhodnutia orgánu verejnej moci,

v danom prípade napadnutých rozhodnutí, proti ktorým ústavná sťažnosť smeruje, je

nesplnením explicitne ustanovenej podmienky konania v zmysle § 50 ods. 2 zákona

o ústavnom súde

11. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 10) ústavný súd pripomína, že tento

nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , ). Ústavný súd

v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol:

„Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“

Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,

t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

12. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký

nedostatok náležitosti predpísanej zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2016