Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 580/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. septembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť ,

; mal. ;

mal. , , a mal. ,

, zastúpených advokátkou Mgr. Evou

Braxatorisovou, Trenčianska 683/17, Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich

základných práv podľa , , a Slovenskej

republiky a čl. 7, čl. 20, čl. 21, čl. 24 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, ako aj

práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 2 a 12 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a čl. 9, čl. 11, čl. 16 a čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu

Dunajská Streda, postupom Okresného súdu Bratislava I, postupom Krajského súdu

v Bratislave a postupom Krajského súdu v Trnave a takto

rozhodol:

Sťažnosť , mal. , mal. a mal.

o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra

2016 doručená sťažnosť ;

mal. ; mal. ,

, a mal. ,

(spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenia svojich

základných práv podľa , , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 7, čl. 20, čl. 21, čl. 24 a čl. 47 Charty základných práv

Európskej únie (ďalej len „charta“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 2 a 12

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 9,

čl. 11, čl. 16 a čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu Dunajská

Streda, postupom Okresného súdu Bratislava I, postupom Krajského súdu v Bratislave

a postupom Krajského súdu v Trnave.

2. Zo sťažnosti vyplýva:

«Krajský súd v Bratislave rozhodol na neverejnom pojednávaní za účastí účastníkov

konania a vstupu Krajskej prokuratúry dňa 14.6.2016 uznesením -866 tak,

že mení rozhodnutie prvostupňového súdu a návrat maloletých detí sťažovateľa

nenariaďuje. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.6. 2016.

Krajský súd v Bratislave rozhodoval vo veci žaloby sťažovateľa zo dňa 7.10.2014 už

druhýkrát potom, čo prvostupňovému súdu vrátil rozhodnutie o nenariadení návratu

na opätovné prejednanie z dôvodu závažných vád v konaní.

Pri opätovnom prejednaní veci prvostupňový súd rozhodol o nariadení návratu

maloletých detí a uložení primeraných opatrení na ich bezpečný návrat, v súlade s názorom

Krajského súdu, ktorý formuloval v uznesení -373 dňa 29.6.2015. Krajský

súd sa následne v totožnom zložení senátu pri rozhodovaní o odvolaní matky a sťažovateľa

voči tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa bez náležitého zdôvodnenia a vysporiadania

s dôkazmi a námietkami otca, zásadne odklonil od právneho názoru, ktorý sám vyslovil

v predchádzajúcom uznesení a zaťažil tak svoje rozhodovanie vadou arbitrárností

a nepredvídateľností. V uznesení bez náležitého odôvodnenia reinterpretuje dôkazy, ktoré

boli súčasťou spisu aj pri jeho prvom rozhodovaní v neprospech sťažovateľa, a to napriek

tomu, že sám predtým tieto dôkazy označil za nevierohodné a rozporné. V odvolacom

konaní pritom nebol doložený žiaden dôkaz, ktorý by tieto rozpory odstránili a preto nie je

zrejmé, z akého dôvodu, odvolací súd svoj názor zmenil.

Sťažovateľ má za to, že dôvodom zvratu v konaní je fakt, že matka pred rozhodnutím

odvolacieho súdu, prípad medializovala a Krajský súd sa cestou svojho hovorcu musel

vyjadrovať do médií, ktoré tvrdo kritizovali postup súdov. Rovnako sťažovateľ vníma ako

zásah do práva na spravodlivý proces a rovnosť zbraní okolnosť, že do spisu bol založený

list kancelárie Prezidenta SR, ktorý adresoval predsedovi Krajského súdu a ktorý vyzdvihol

a upriamoval pozornosť odvolacieho súdu na váhu vyjadrení matky o otcovi a hrozbách

deťom, čím podľa nášho názoru došlo k zásahu do rovnocenného postavenia účastníkov

a tiež princípu nezávislosti a oddeleností štátnych moci. S poukazom na fakt, že prezident

má v rámci svojich kompetencií dosah na fungovanie súdnej moci a aj podľa jeho

aktuálnych krokov aktivít a priorít sa výrazne angažuje v tejto oblasti (napr. odvolávanie

sudcov), sťažovateľ má za to, že takýto list mohol ovplyvniť rozhodovanie senátu a preto

nielenže nemal byť súčasťou spisu, ale predseda Krajského súdu mal reagovať odmietnutím

takýchto zásahov a poukázať na nezávislosť sudcov a viazanosť a všeobecne

záväznými právnymi predpismi, ktoré nemala Kancelária Prezidenta dôvod spochybňovať

a usmerňovať činnosť odvolacieho senátu upozorňovaním na akékoľvek informácie, ktoré

sú len časťou spisu a vypovedajú o pohľade jedného účastníka sporu. To, že odvolací súd

takto nekonal a tento v spise založený dôkaz vôbec nespomenul a nevyhodnotil ho ako

neprípustný, je závažnou vadou konania.

Pokiaľ ide o odôvodnenie, ktoré sa dotýka medializácie, súd síce uvádza, že išlo

o neobjektívne a nešťastné konanie matky, v rozpore so záujmami maloletých, ktoré nemalo

vplyv na výsledok konania, postup súdu však o tom nesvedčí. Sťažovateľ považuje túto časť

odôvodnenia len za deklaratívnu, keďže to, že medializácia nemala vplyv na rozhodovanie

malo vyplynúť nie z tvrdenia súdu, ale výlučne z presvedčivostí a logickej konzistentnosti

jeho rozhodnutí vydaných pred medializáciou ako aj po medializácii prípadu. Nakoniec

samotný odvolací súd svoje predchádzajúce rozhodnutie v odôvodnení vôbec nezmieňuje

a vôbec neuvádza celú chronológiu sporu, ktorá je pre riadne posúdenie veci

a vyhodnotenie dokazovania podstatná.

Dôkazy a tvrdenia, ktoré predložil sťažovateľ v pôvodnom či odvolacom konaní,

v odôvodnení súd úplne opomenul. V odôvodnení uvádza niektoré dôkazy či tvrdenia, ktoré

sú buď vytrhnuté z kontextu alebo ich interpretuje nesprávne. Dôkazy otca tak nie sú

v odôvodnení ani spomenuté a už vôbec nie sú vyhodnotené v konfrontácii s tvrdeniami

a dôkazmi predloženými matkou. Odôvodnenie uznesenia je vágne a nezrozumiteľné, keď

napr. súd odkazuje všeobecne na „predložené lekárske správy“, ktoré vyhodnocuje

spoločne ako jediný dôkaz, ktorý má zhodne vypovedať o skutočnostiach tvrdených matkou

napriek tomu, že do spisu bolo doložených viac ako desať lekárskych správ a dôkazov

o zdravotnom stave a to z obdobia od roku 2012 do 2016, týkajúce sa rôznych osôb,

rôznych skutočností, iných časových období, ako aj správ, ktoré sú vypracované totožnými

osobami s rôznym obsahom. Odvolací súd vôbec nekonkretizoval, ktoré konkrétne lekárske

správy zobral za základ svojho rozhodnutia, ako sa vysporiadal s ich obsahom, časovými

súvislosťami z pohľadu vývoja diagnóz a vierohodnosti záverov, ako sa vysporiadal

so vzájomnými rozpormi medzi tvrdeniami matky a dôkazmi, ktoré sama predložila ako aj

námietkami, na ktoré otec poukázal, (možné iné príčiny diagnóz, navštevovanie lekárov až

po odvolacom konaní po tom, čo mali psychické problémy aj podľa správ, ktoré matka

doložila, prestať, vplyv maďarského prostredia, opätovná zmena bydliska...) Súd len

uviedol, že sa nedajú považovať za neobjektívne len preto, že boli vypracované

na objednávku matky, ako sa však vysporiadal s rozpormi medzi jednotlivými správami

a tvrdeniami matky ako aj ostatnými námietkami otca, už odvolací súd nešpecifikuje.

Rovnako z odôvodnenia nie je zrejmé, aký vplyv z hľadiska právneho posúdenia

a výsledku sporu ďalšie skutočnosti, ktoré súd uvádza, že vzal do úvahy - napr. odvolacím

súdom prezentované zistenia ohľadom správania otca a jeho neúčasť na 3 pojednávaniach,

či jeho vyjadrenie, že je to jediná cesta, ako mať styk s deťmi.

Otcovi bolo tiež postupom odvolacieho súdu odňaté právo konať pred súdom a došlo

tak k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď otázku domáceho násilia a otázku prijatia

primeraných záruk posúdil inak ako to urobil prvostupňový súd, pričom o odlišnom

právnom posúdení týchto otázok účastníka nepoučil a neumožnil mu vyjadriť sa k nemu, ani

zabezpečiť akékoľvek dôkazy v tomto smere.

Odvolací súd a rovnako prvostupňový súd vo veci konali neprimerane dlho,

odročovali pojednávania a vytyčovali ich termíny bez ohľadu na viazanosť lehotou

6 týždňov na rozhodnutie o návrate maloletých detí, konali vo veci 1 rok a 8 mesiacov a tak

udržiavali stav právnej neistoty a nejasného statusu maloletých detí, čím závažne narušili

súkromný a rodinný život všetkých účastníkov konania a celej širšej rodiny, ktorým bolo

postupom súdom znemožnené rozvíjať ich rodinné vzťahy. S ohľadom na trvanie zákazu

styku a priblíženia sa k deťom až do rozhodnutia súdov v ČR, sa otec nemohol bezdôvodne

dlhý čas podieľať na ich výchove a realizovať svoje rodičovské práva. Súdy neprijali žiadne

opatrenie na to, aby nedošlo k odcudzeniu detí od otca, čím porušili práva nielen otca, ale

aj detí na výchovu zo strany oboch rodičov. ...

Okresný súd v Dunajskej Strede, v spojení skonaním Krajského súdu, porušil práva

sťažovateľov tým, že konal na základe návrhu matky bez právomoci rozhodovať vo veci

úpravy rodičovských práv a povinností, keď navyše rozhodol bez účasti otca a jeho

vyjadrenia nielen vo veci samej, ale rozhodol aj o zákaze styku a priblíženia sa k deťom len

na podklade trestného oznámenia matky a bez zohľadnenia dôkazov ním predložených

a následne konanie dodnes nezastavil napriek jednoznačným dôkazom a rozhodnutiam, že

nemá právomoc konať, čo bráni súdom v ČR, aby vo veci úpravy práv a povinností sami

rozhodli. Podľa vyjadrení súdov v ČR ani nereagujú na ich výzvy o zaslanie rozhodnutí

a informácií, čím aktívne zasahujú do práv na súkromný a rodinný život a spravodlivý

proces.»

3. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

SR, na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, na ochranu

proti neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa č. 19 ods. 2

, podľa a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a podľa Charty základných práv Európskej únie, právo podľa SR,

na rovnosť pred zákonom a na ochranu pred diskrimináciou podľa SR

a podľa čl. 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie a práva dieťaťa podľa čl. 24

Charty základných práv Európskej únie podľa čl. 9, 11, 16 a 18 Dohovoru o právach detí

porušené bolo.

Základné právo mal. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 SR, na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie,

na ochranu proti neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa

č. 19 ods. 2 , podľa a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a podľa čl. 7 Charty základných práv Európskej únie, právo podľa čl.

41 SR, na rovnosť pred zákonom a na ochranu pred diskrimináciou podľa

SR a podľa a 21 Charty základných práv Európskej únie a práva dieťaťa

podľa čl. 24 Charty základných práv Európskej únie podľa čl. 9, 11, 16 a 18 Dohovoru

o právach detí porušené bolo.

Základné právo mal. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 SR, na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie,

na ochranu proti neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa

č. 19 ods. 2 , podľa a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a podľa čl. 7 Charty základných práv Európskej únie, právo podľa

SR, na rovnosť pred zákonom a na ochranu pred diskrimináciou podľa

SR a podľa a 21 Charty základných práv Európskej únie a práva dieťaťa

podľa čl. 24 Charty základných práv Európskej únie podľa čl. 9, 11, 16 a 18 Dohovoru

o právach detí porušené bolo.

Základné právo mal. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 SR, na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie,

na ochranu proti neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa

č. 19 ods. 2 , podľa a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a podľa čl. 7 Charty základných práv Európskej únie, právo podľa

SR, na rovnosť pred zákonom a na ochranu pred diskrimináciou podľa

SR a podľa a 21 Charty základných práv Európskej únie a práva dieťaťa

podľa čl. 24 Charty základných práv Európskej únie podľa čl. 9, 11, 16 a 18 Dohovoru

o právach detí porušené bolo.

Okresný súd Dunajská Streda je povinný konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Okresný súd Dunajská Streda a Krajský súd v Trnave sú povinní spoločne

a nerozdielne zaplatiť sumu 25 000 Eur... do 1 mesiaca od právoplatnosti

tohto nálezu z titulu nemajetkovej ujmy.

Okresný súd Dunajská Streda a Krajský súd v Trnave sú povinní spoločne

a nerozdielne zaplatiť mal. sumu 25 000 Eur... do 1 mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu z titulu nemajetkovej ujmy.

Okresný súd Dunajská Streda a Krajský súd v Trnave sú povinní spoločne

a nerozdielne zaplatiť mal. sumu 25 000 Eur... do 1 mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu z titulu nemajetkovej ujmy.

Okresný súd Dunajská Streda a Krajský súd v Trnave sú povinní spoločne

a nerozdielne zaplatiť mal. sumu 25 000 Eur... do 1 mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu z titulu nemajetkovej ujmy.

Sťažovateľom v 1. až 4. rade sa priznáva náhrada trov konania, ktorú sú Okresný

súd Dunajská Streda a Krajský súd v Trnave povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne k

rukám právnej zástupkyne Mgr. Evy Braxatorisovej do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu.

Petit č. 2:

Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

SR, na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, na ochranu

proti neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa č. 19 ods. 2

, podľa a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a podľa Charty základných práv Európskej únie, právo podľa SR,

na rovnosť pred zákonom a na ochranu pred diskrimináciou podľa SR a podľa

čl. 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie a práva dieťaťa podľa čl. 24 Charty

základných práv Európskej únie podľa čl. 9, 11, 16 a 18 Dohovoru o právach detí postupom

a rozhodnutím porušené bolo.

Základné právo mal. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 SR, na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie porušené

bolo, na ochranu proti neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života

podľa č. 19 ods. 2 , podľa a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a podľa čl. 7 Charty základných práv Európskej únie, právo podľa

SR, na rovnosť pred zákonom a na ochranu pred diskrimináciou podľa

SR a podľa a 21 Charty základných práv Európskej únie a práva dieťaťa

podľa čl. 24 Charty základných práv Európskej únie podľa čl. 9, 11, 16 a 18 Dohovoru

o právach detí porušené bolo.

Základné právo mal. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 SR, na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie,

na ochranu proti neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa

č. 19 ods. 2 , podľa a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a podľa čl. 7 Charty základných práv Európskej únie, právo podľa

SR, na rovnosť pred zákonom a na ochranu pred diskrimináciou podľa

SR a podľa a 21 Charty základných práv Európskej únie a práva dieťaťa

podľa čl. 24 Charty základných práv Európskej únie podľa čl. 9, 11, 16 a 18 Dohovoru

o právach detí porušené bolo.

Základné právo mal. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 SR, na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie na

ochranu proti neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa č. 19

ods. 2 , podľa a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a podľa Charty základných práv Európskej únie, právo podľa SR,

na rovnosť pred zákonom a na ochranu pred diskrimináciou podľa SR

a podľa čl. 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie a práva dieťaťa podľa čl. 24

Charty základných práv Európskej únie podľa čl. 9, 11, 16 a 18 Dohovoru o právach detí

porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave -866 zo dňa 14.6. 2016 sa

zrušuje a vec sa vracia na opätovné konanie.

Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne

a nerozdielne zaplatiť sumu 25 000 Eur... do 1 mesiaca od právoplatnosti

tohto nálezu z titulu nemajetkovej ujmy

Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne

a nerozdielne zaplatiť mal. sumu 25 000 Eur... do 1 mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu z titulu nemajetkovej ujmy.

Okresný súd Bratislava I A Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne

a nerozdielne zaplatiť mal. sumu 25 000 Eur... do 1 mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu z titulu nemajetkovej ujmy.

Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne

a nerozdielne zaplatiť mal. sumu 25 000 Eur... do 1 mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu z titulu nemajetkovej ujmy.

Sťažovateľom v 1. až 4. rade sa priznáva náhrada trov konania, ktorú sú Okresný

súd Bratislava I. a Krajský súd v Bratislave povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne k

rukám právnej zástupkyne Mgr. Evy Braxatorisovej do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 citovaného zákona.

6. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľov podľa a skúmal, či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa .

8. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

9. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

10. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania.

11. Ústavný súd má v ústave a v presne definované

právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o ústavnom

súde).

12. V sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa

viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť

ústavného súdu návrhom sa vzťahuje najmä na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa

sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti (m. m. , ), keď navyše znenie

petitu sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľov nemá ústavný

súd dôvod spochybňovať.

13. Týmito pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti sťažovateľov. V danom prípade to znamenalo, že ústavný súd predbežne

prerokoval sťažnosť iba v rozsahu korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci

samej (petitom).

14. Sťažovatelia v prvom petite navrhujú, aby ústavný súd vyslovil porušenie

označených práv, avšak bez toho, aby špecifikovali, akým rozhodnutím alebo postupom

všeobecného súdu, v ktorom konkrétnom konaní mali byť ich práva porušené. Následne

v ďalšej časti petitu navrhujú uložiť povinnosť Okresnému súdu Dunajská Streda konať

bez zbytočných prieťahov, avšak bez uvedenia spisovej značky konania, v ktorom by mal

Okresný súd Dunajská Streda konať bez zbytočných prieťahov.

15. Ústavný súd osobitne zdôrazňuje, aj keď odôvodnenie sťažnosti považuje iba

za súčasť argumentácie, pričom pre rozhodnutie ústavného súdu je relevantný iba samotný

petit sťažnosti, že ani zo samotného odôvodnenia sťažnosti nie je možné zistiť spisovú

značku konania, v ktorom malo dôjsť k porušeniu označených práv postupom Okresného

súdu Dunajská Streda.

16. Sťažovatelia v bode 2 petitu navrhujú vysloviť porušenie označených práv, ale

opätovne bez toho, aby uviedli, akým konkrétnym rozhodnutím alebo postupom

všeobecného súdu mali byť ich práva porušené.

17. Ústavný súd uvádza, že postup, pri ktorom by ústavný súd zrušil uznesenie súdu

bez predchádzajúceho vyslovenia, že práva sťažovateľov boli rozhodnutím alebo postupom

súdu porušené, a ani neumožňujú. Zrušenie rozhodnutia je

totiž viazané na vyhovenie sťažnosti a deklarovanie, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva alebo slobody, prípadne

ľudské práva a slobody sťažovateľa vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská

republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (čl. 127 ods. 2

, ).

18. Pokiaľ sťažovatelia v ďalšej časti petitu v bode 2 navrhujú zrušiť uznesenie

Krajského súdu v Bratislave č. k. -866 zo 14. júna 2016 (ďalej len

„uznesenie krajského súdu“), ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia prostredníctvom

kvalifikovaného zástupcu, ktorý koncipoval samotný návrh, ústavnému súdu spolu

s návrhom doručili splnomocnenie na zastupovanie z 29. augusta 2016 udelené

sťažovateľmi advokátke Mgr. Eve Braxatorisovej. Ústavný súd konštatuje, že v uvedenom

splnomocnení je uvedené, že ho sťažovatelia udelili na zastupovanie pred ústavným súdom

vo veci označených práv „postupom Okresného súdu Dunajská Streda a Krajského súdu

v Trnave v konaní vedenom “. Z uvedeného je zrejmé, že advokátka Mgr. Eva

Braxatorisová nie je splnomocnená na zastupovanie sťažovateľov vo veci porušenia

označených práv uznesením krajského súdu.

19. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (napr. , , ,

, , , , ,

, ). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení

sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať

všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto

povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen

začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom“. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva

v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,

ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

20. Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že sťažnosť vykazuje také

nedostatky náležitostí predpísané zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2016