Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 695/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpených advokátom JUDr. Ivanom Jurčišinom,

Mlynská 26, Košice, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 27. októbra 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka

1“), (ďalej len „sťažovateľka 2“), a

(ďalej len „sťažovateľ“, spolu ďalej len „sťažovatelia“),

zastúpených advokátom JUDr. Ivanom Jurčišinom, Mlynská 26, Košice, ktorou namietajú

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 27. októbra 2014.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v súdnom konaní vedenom Okresným

súdom Košice I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. sa sťažovatelia

domáhali vydania bezdôvodného obohatenia proti Slovenskému vodohospodárskemu

podniku, š. p., Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, odštepný závod Košice (ďalej len

2

„žalovaný“), z dôvodu neoprávneného užívania pozemku parc. č. o výmere 101 m,

druh pozemku orná pôda, zapísaného na LV č. v kat. území , v podielovom

2

spoluvlastníctve sťažovateľov každý v 1/3 a pozemku parc. č. o výmere 108 m, druh

pozemku orná pôda, zapísaného na LV č. v kat. území , v podielovom

spoluvlastníctve sťažovateľky 1 v podiele 4/9, sťažovateľky 2 a sťažovateľa každý v podiele

1/9.

Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 20. januára 2014 zaviazal žalovaného

zaplatiť sťažovateľke 1 sumu 785,41 € s príslušenstvom (úrokmi z omeškania),

sťažovateľke 2 sumu 438,70 € s príslušenstvom (úrokmi z omeškania) a sťažovateľovi sumu

438,70 € s príslušenstvom (úrokmi z omeškania). Súčasne zaviazal žalovaného nahradiť

sťažovateľom trovy konania a trovy právneho zastúpenia v sume 1 220,68 € do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

Proti výroku rozsudku okresného súdu sp. zn. z 20. januára 2014

o trovách konania podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

napadnutým uznesením tak, že odvolaním napadnutý rozsudok v časti, v ktorej okresný súd

uložil žalovanému povinnosť nahradiť sťažovateľom trovy konania a trovy právneho

zastúpenia v sume 1 220,68 €, potvrdil. Podľa sťažovateľov odvolací súd tak rozhodol

s odôvodnením, že „rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku o trovách konania a trovách

právneho zastúpenia zákonný a správny“. Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd

účastníkom nepriznal.

Sťažovatelia sa nestotožňujú so spôsobom výpočtu odmeny za právne zastupovanie

tak, ako to potvrdil krajský súd, pretože „podaním - Špecifikácia trov právneho zastúpenia

zo dňa 21. 01. 2014, sme si prostredníctvom nášho právneho zástupcu uplatnili nárok na

náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 1.753,13 Eur /kde trovy

právneho zastúpenia predstavujú sumu vo výške 1.404,34 Eur a trovy konania sumu

vo výške 348,79 Eur/“.

V tejto súvislosti uvádzajú, že „z písomného odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd

nepriznal žalobcom v 1. až 3. rade náhradu trov právneho zastúpenia celkom vo výške

81,88 Eur + DPH /t. j. náhradu cestovných výdavkov u žalobkyne v 2. rade za účasť na

pojednávaní dňa 02. 03. 2009 vo výške 17,76 Eur a náhradu za stratu času (v súvislosti

s cestou na uvedené pojednávanie) vo výške 23,18 Eur; náhradu cestovných výdavkov

u žalobcu v 3. rade za účasť na pojednávaní dňa 02. 03. 2009 vo výške 17,76 Eur a náhradu

za stratu času (v súvislosti s cestou na uvedené pojednávanie) vo výške 23,18 Eur.

Z hore uvedených skutočností vyplýva, že ak nám bola, vychádzajúc z písomného

odôvodnenia rozhodnutia, zo strany prvostupňového súdu priznaná náhrada trov právneho

zastúpenia v súlade s predloženou písomnou špecifikáciou trov právneho zastúpenia zo dňa

21. 01. 2014, s výnimkou náhrady cestovných výdavkov u žalobkyne v 2. rade za účasť na

pojednávaní dňa 02. 03. 20109 vo výške 17,76 Eur a náhrady za stratu času (v súvislosti

s cestou na uvedené pojednávanie) vo výške 23,18 Eur; náhrady cestovných výdavkov

u žalobcu v 3. rade za účasť na pojednávaní dňa 02. 03. 2009 vo výške 17,76 Eur a náhrady

za stratu času (v súvislosti s cestou na uvedené pojednávanie) vo výške 23,18 Eur, mal

prvostupňový súd vo výroku rozsudku, ktorým zaviazal žalovaného k povinnosti uhradiť

žalobcom v 1. až 3. rade trovy konania uviesť sumu 1.306,08 Eur /t. j. 1.404,34 – 81,88 Eur

+ DPH/ + trovy konania a nie sumu 1.041,18 Eur + trovy konania.“.

Podľa tvrdenia sťažovateľov „v uvedenom prípade došlo zo strany prvostupňového

súdu k zjavnej chybe v písaní a počítaní, keď na jednej strane v odôvodnení svojho

rozhodnutia presne uviedol úkony, spolu s vyčíslením hodnoty toho ktorého úkonu, za ktoré

nám ako žalobcom v 1. až 3. rade priznal náhradu trov právneho zastúpenia, avšak konečnú

hodnotu týchto úkonov a teda celkovú výšku trov právneho zastúpenia k úhrade ktorej

zaviazal žalovaného, vo výrokovej časti rozsudku, ako aj v závere odôvodnenia rozsudku

vyčíslil neprávne“.

Sťažovatelia v sťažnosti ďalej uvádzajú, že na zjavné pochybenie súdu prvého stupňa

spočívajúce v nesprávnom vyčíslení výšky trov právneho zastúpenia, k úhrade ktorých

zaviazal súd žalovaného, poukázali v odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 20. januára

2014, odvolací súd „sa však námietkami sťažovateľov nezaoberal a... považoval napadnuté

rozhodnutie v celom rozsahu za zákonné a správne, pričom toto svoje rozhodnutie nijakým

spôsobom neodôvodnil“.

Sťažovatelia namietajú aj výšku priznaných trov konania, keď namiesto uplatnených

348,79 € im okresný súd priznal len 179,50 €, pričom „nárok na náhradu trov konania vo

výške 169,29 Eur za zhotovený geometrický plán č. 10734431-11/98 zo dňa 03. 06. 1998

súd sťažovateľom nepriznal“. Podľa sťažovateľov prvostupňový súd svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, že „pokladničný doklad na sumu 5.100,- Sk (169,29 Eur) za zhotovenie

geometrického plánu uhrádzal p. (manžel sťažovateľky v 1. rade), ktorý je

účastníkom konania vo veci vedenej na OS KE I pod sp. zn. a je zrejmé, že

p. si bude uplatňovať náhradu tohto poplatku za zhotovený geometrický plán v tomto

konaní“.

V súvislosti s uvedeným sťažovatelia poukazujú na skutočnosť, že „v danom prípade

bol síce vypracovaný jeden geometrický plán č. 10734431-11/98 zo dňa 03. 06. 1998, avšak

za účelom preukázania vlastníckeho práva k viacerým parcelám a pre viacerých

zadávateľov. Z uvedeného dôvodu bola cena za vypracovaný geometrický plán pomerne

rozdelená medzi jednotlivých zadávateľov a to medzi žalobcov v tomto konaní a p.

, žalobcom v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.

.“.

Podľa sťažovateľov „odvolací súd sa však námietkami sťažovateľov nezaoberal, a aj

napriek zjavnému pochybeniu súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa nepriznania náhrady

trov konania vo výške 169,29 Eur za zhotovený geometrický plán, považoval napadnuté

rozhodnutie v celom rozsahu za zákonné a správne, pričom toto svoje rozhodnutie nijakým

spôsobom neodôvodnil“.

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľov... na súdnu ochranu zaručené

SR a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd potvrdzujúcim výrokom a výrokom o náhrade trov

odvolacieho konania uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. -178

zo dňa 27. októbra 2014 porušené boli.

2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. -178 zo dňa

27. októbra 2014 v potvrdzujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania

zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho

zastúpenia vo výške 563,82 Eur na účet právneho zástupcu, JUDr. Ivana Jurčišina,

advokáta... do 15 dní od doručenia tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označili

sťažovatelia, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, , , ). K iným dôvodom, ktoré

môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny

rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti

alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte

s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m. ).

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva

na súdnu ochranu zaručeného , ako aj práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým

bol potvrdený rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania a neboli im priznané

trovy odvolacieho konania. S takýmto rozhodnutím krajského súdu sťažovatelia nesúhlasia

a považujú ho „za nesprávne, arbitrárne, svojvoľné...“.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už uviedol, že

formuláciou uvedenou v zákonodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

Podľa (ďalej len „OSP“) platného

a účinného v čase podania sťažnosti sťažovateľov účastníkovi, ktorý mal vo veci plný

úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa

platia i pre odvolacie konanie.

V okolnostiach prípadu krajský súd ako odvolací súd uznesením sp. zn.

z 27. októbra 2014 na základe odvolania sťažovateľov potvrdil rozsudok

okresného súdu vo výroku o trovách konania.

Krajský súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa o uložení povinnosti

žalovanému nahradiť sťažovateľom trovy konania a trovy právneho zastúpenia v celkovej

výške 1 220,68 €, ktorý považoval „za zákonný a správny“. V relevantnej časti

odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu sa uvádza:

„... v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým

zásadou úspechu v konaní podľa , prísna aplikácia ust. o náhrade trov

konania však by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam, zákon preto

stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu k zmierneniu

dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania.

Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery súd a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd použije iný právny predpis, ako má správne použiť

alebo aplikuje síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloží.

O takýto prípad ale v riešenej veci nešlo (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu

z 20. 3. 2012 o trovách konania). Keďže žalovaný sa k odvolaniu žalobcov

1-3. rade vyjadril tak, že súhlasí s rozsudkom súdu prvého stupňa, tzn. že navrhuje podľa

obsahu vyjadrenia potvrdiť rozsudok aj vo výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1

a to z dôvodu nepreukázania, že uvedený geometrický plán nebol použitý v konaní

vedenom na Okresnom súde Košice I, a preto nebude účtovaný v súdnych

trovách, pričom z odvolania podpísaného JUDr. Ivanom Jurčišinom vyplýva, že súd prvého

stupňa nesprávne vyčíslil trovy právneho zastúpenia o sumu 81,88 € (ide o úkony, za ktoré

súd náhradu žalobcom nepriznal - 1 306,08 €) a ďalej že namieta nepriznanie ďalších trov,

t. j. 169,29 € a to za zhotovenie geometrického plánu, ktorý bol vypracovaný za účelom

preukázania vlastníckeho práva žalobcov k parc. mpč. .

Z uvedeného vyplýva, že čo do priznanej sumy trov konania vo výške 1 220,68 €, žalobcovia

1, 2, 3.rade nepodali odvolanie, žiadali však priznať vyššiu sumu, teda odvolanie bolo

podané len čo do nepriznaných trov tak, aby bol zmenený rozsudok a žalovaný nahradí

žalobcom trovy konania ešte 348,79 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 306,08 €.

V zákonnej lehote odôvodnili svoje odvolanie tým, že účastníkom tohto konania, t. j. vo veci

síce nebol p. a preto nemôže si uplatniť nárok na náhradu trov

konania za vypracovanie geometrického plánu v inom konaní, v ktorom je účastníkom

konania, t. j. vo veci , lebo v inom konaní ani sa nepoužil taký geometrický

plán.

V inom konaní je účastníkom niekto iný a ak p. žiadal vydanie bezdôvodného

obohatenia za neoprávnené užívanie parcely - orné pôdy v k. ú.

a žalovaným a nie mpč. , a preto nie je možné, aby si p.

v tomto konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania za vypracovanie geometrického

plánu, potom sami odvolatelia si protirečia, lebo z obsahu spisu je zrejmé, že v tomto

konaní vystupujú žalobcovia 1. rade , 2. , 3.

. Odvolanie bolo datované 3. 3. 2014, teda bolo podané v zákonom stanovenej

lehote a odvolací súd dopĺňa, že dňa 25. 3. 2014 žalovaný sa vyjadril tak, že navrhuje

potvrdiť rozsudok vo výroku o trovách konania ako vecne správny (došlo súdu prvého

stupňa 28. 3. 2014) a až 23. 5. 2014 k stanovisku zástupca žalobcov 1- 3. rade vysvetlil,

prečo neobstojí tvrdenie žalovaného a prečo súd prvého stupňa nesprávne rozhodol

vo výroku o trovách konania, ak nepriznal aj náklady za zhotovenie predmetného

geometrického plánu, pretože tvrdenie súdu, že vo veci sp. zn. nebol v konaní

použitý a aj účtovaný, je nesprávne to že žalobcovia si v tomto konaní uplatnili nárok na

náhradu trov konania za vypracovanie geometrického plánu zo dňa 3. 6. 1998 za účelom

preukázania vlastníckeho práva k par. mpč. v sume 169,29 €.

Sami odvolatelia však píšu v tomto stanovisku, že reálne túto sumu uhradili

zhotoviteľovi predmetného geometrického plánu, preto aj p. v konaní

vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. za účelom preukázania

vlastníckeho práva k mpč. č. pôvodne k. ú. nechal vypracovať geometrický plán

zo dňa 3. 6. 1998 a náhradu trov za jeho zhotovenie 170,68 €, ktoré uhradil si

následne uplatnil v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. .

V danom prípade bol síce vypracovaný jeden geometrický plán č. 11/98 zo dňa 3. 6. 1998

tak ako je to uvedené vyššie, avšak podľa právneho zást. žalobcov, za účelom preukázania

vlastníckeho práva k viacerým parcelám a pre viacerých zadávateľov. Z uvedeného dôvodu

bola cena za vypracovaný geometrický plán pomerne rozdelená medzi jednotlivých

zadávateľov a to medzi žalobcov v tomto konaní a p. , žalobcom v konaní

vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. . Podľa názoru odvolateľov

však uvedená cena za geometrický plán bola za žalobcov uhradená a podľa ich názoru

nemôže preto byť dôvodom nepriznania týchto trov, teda aj náhrady za vypracovanie

geometrického plánu skutočnosť, keď jedným zo zadávateľov vypracovania tohto

geometrického plánu uhradená p. manželom p. ktorá v tomto konaní

vystupuje ako žalobkyňa v 1. rade.“

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že „žalobcovia v 1 -3. rade sa

mýlia v tom, že ak aj žalobkyňa v 1. rade mala nejaké výlohy v súvislosti so

svojím manželom p. ktorý mal zadávať vypracovanie geometrického plánu, ktorý

bol aplikovaný v inej veci, t. j. pred Okresným súdom Košice I, potom nejde

v žiadnom prípade o účelne vynaložené trovy konania podľa § 1, § 3, § 9, § 10 vyhl.

č. a nemožno preto priznať aj ďalšie trovy konania žalobcom v súlade

s obsahom ich odvolania ( ).

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania, ktorým žalovaný bol

zaviazaný nahradiť žalobcom trovy konania a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške

1 220,68 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, je zákonný a správny a odvolací súd tento

potvrdil podľa ,

Odvolací súd dopĺňa, že s poukazom na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa,

súd pri dokazovaní nariadil aj kontrolné znalecké dokazovanie Znaleckým súdneho

inžinierstva Žilinskej univerzity a to vo veci a následne žalobcovia zobrali

svoj návrh späť.

Výrok vo veci samej nepreskúmaval odvolací súd podľa , , tento

nadobudol právoplatnosť, lebo nebol napadnutý odvolaním.

Odvolací súd podľa a rozhodol o trovách

odvolacieho konania tak, že nepriznal úspešnému žalovanému trovy, lebo vyjadrenie

k odvolaniu žalobcu už nebolo potrebné vo veci, preto nie sú to účelne vynaložené trovy,

a žalovaný ich ani nežiadal.“.

Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania,

a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa môže

rozhodnutím, ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ktorý nie je v súlade

so zákonom ( a ), porušiť základné právo účastníka konania

na súdnu ochranu (obdobne ). Obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade

trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. septembra 1997).

V prípadoch, keď sťažovatelia namietajú porušenie svojich a dohovorom

garantovaných práv rozhodnutím všeobecného súdu týkajúcim sa náhrady trov konania, je

ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre zdržanlivý, keďže problematika trov konania má

vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi akcesorickú povahu, a preto sa

k zrušeniu napadnutého výroku o trovách konania uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí,

že v posudzovanej veci došlo k extrémnemu zásahu do základného práva na súdnu ochranu

(spravodlivý proces), alebo ak zistí, že zároveň došlo k neprípustnému zásahu aj do iného

základného práva (porovnaj m. m. , , ,

, , ). Vo veci sťažovateľov podľa názoru

ústavného súdu o takýto výnimočný prípad nejde. Sťažovateľmi namietané pochybenie

všeobecného súdu nedosahuje podľa názoru ústavného súdu takú intenzitu, že by na jeho

základe bolo možné spochybniť ústavnú regulárnosť napadnutého súdneho konania.

Ústavný súd navyše pri posudzovaní námietok sťažovateľov vychádzal aj z princípu

minimalizácie zásahov do právoplatných rozhodnutí iných orgánov verejnej moci (napr.

, ), ktorým sa vo svojej rozhodovacej činnosti dôsledne riadi.

Ústavný súd považuje napadnuté uznesenie krajského súdu z ústavného hľadiska za

akceptovateľné a udržateľné. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia

krajského súdu ústavný súd konštatuje, že krajský súd ho primeraným spôsobom odôvodnil,

pričom v ňom obsiahnutý výklad a aplikáciu príslušných právnych noriem nemožno

hodnotiť ako arbitrárne, t. j. také, ktoré by predstavovali popretie ich podstaty a zmyslu.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

(a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (, ).

Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý

proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia

však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď.

Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na

konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997). Krajský súd

sa námietkami sťažovateľov zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že

sťažovatelia v tomto konaní (o nároku na náhradu trov konania) dostali odpoveď na všetky

podstatné okolnosti prípadu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktorý stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto

aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m.

, ).

Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali

závery napadnutého uznesenia krajského súdu, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú

oporu vo vykonanom dokazovaní. Pretože napadnuté uznesenie nevykazuje znaky

arbitrárnosti a jeho vydaniu predchádzal postup, v ktorom boli rešpektované princípy

spravodlivého procesu, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný takýto postup

a hodnotenia nahrádzať (podobne aj m. m. , ) a v tejto situácii

nemá ani dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu. Ústavný súd v tejto

súvislosti ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme

všeobecného súdnictva.

Ústavný súd nezistil, že by napadnuté uznesenie krajského súdu vykazovalo

z ústavnoprávneho hľadiska také nedostatky, ktoré by zakladali dôvod na vyslovenie

porušenia základného práva sťažovateľov podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, a preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľov

podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa už ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľov na ochranu ústavnosti nezaoberal.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2016