Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 503/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. septembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti

, zastúpenej Advokátskou

kanceláriou Hagara-Hagarová, s. r. o., Daniela Dlabača 35, Žilina, v mene ktorej koná

advokátka JUDr. Eva Hagarová, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom

pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Liptovský Mikuláš, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Liptovský Mikuláš p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €

(slovom tritisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Liptovský Mikuláš p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Liptovský Mikuláš j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 335,28 € (slovom tristotridsaťpäť eur a dvadsaťosem

centov) na účet jej právnej zástupkyne Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o.,

Daniela Dlabača 35, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla 2016

doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou

kanceláriou Hagara-Hagarová, s. r. o., Daniela Dlabača 35, Žilina, v mene ktorej koná

advokátka JUDr. Eva Hagarová, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti, z jej príloh a zo spisu okresného súdu sp. zn. vyplýva,

že sťažovateľka je v procesnom postavení navrhovateľky v 1. rade účastníčkou napadnutého

konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, resp. po pripustení zmeny návrhu

na začatie konania o určenie, že spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti patria do dedičstva

po poručiteľovi , zomrelému .

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza:

„Právny predchodca sťažovateľky podal dňa 9. 12. 1997 návrh

na začatie konania o určenie jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

... Napriek tomu, že pred vecne a miestne príslušným prvostupňovým súdom sa vedie

konanie po dobu temer 19 rokov, do dnešného dňa nebolo vykonané dokazovanie v takom

rozsahu, aby mal súd pripravené podmienky pre rozhodnutie vo veci samej.

Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 30. 11. 2003 zamietol návrh

v celom rozsahu. Na základe odvolania navrhovateľa prebehlo konanie pred odvolacím

Krajským súdom v Žiline pod č. kon. . Krajský súd odvolaniu vyhovel a rozsudok

Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č. kon. -166 zo dňa 30. 11. 2003

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. ... Spisový materiál bol prvostupňovému súdu

vrátený na ďalšie konanie dňa 11. 1. 2005.

... Máme za to, že prvostupňový súd aj po zrušení jeho rozsudku odvolacím súdom

a vrátení veci na ďalšie konanie opakovane nevykonával efektívne a účelne procesné úkony,

čím došlo k prieťahom v konaní zavineným konaním súdu... V tomto prípade súd doposiaľ

vo veci právoplatne nerozhodol.

... Sme toho názoru, že samotný súd spôsobil neúmernú dĺžku konania, a tým

porušenie základného práva sťažovateľky v zmysle veta prvá SR, aby sa

jej vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a to tým, že vo veci buď nekonal

alebo keď konal, boli jeho úkony neúčelné a neefektívne.

... V súlade s princípom subsidiarity Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa § 53

ods. 1 , sťažovateľka splnila podmienky na konanie pred ním.

Dňa 18. 11. 2015 doručila Okresnému súdu Liptovský Mikuláš sťažnosť na postup

súdu vo veci vedenej po č. j. podľa ust. a nasl. “

Sťažovateľka sa tiež domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 3 500 €, ktoré odôvodňuje okrem iného tým, že „nečinnosť procesného súdu veľmi

negatívne pôsobila na psychický stav jej zomrelého manžela a rovnako

nečinnosť procesného súdu negatívne zasahuje aj do psychiky jeho nástupcov. Okresný súd

svojou nečinnosťou znemožňuje sťažovateľke a ďalším navrhovateľom v konaní výkon ich

dispozičných práv spojených s vlastníctvom nehnuteľností. Dôvodne sa obávajú, že

nečinnosťou súdu bude zmarené vykonať navrhované dokazovanie na preukázanie dôvodnej

ochrany ich vlastníckeho práva.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky na prerokovanie jej veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. porušené

bolo.

Okresnému súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn.

(1997, pozn.) prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3500,- EUR

(slovom tritisícpäťsto eur), ktoré je Okresný súd Liptovský Mikuláš povinný vyplatiť jej

do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Okresný súd Liptovský Mikuláš je povinný uhradiť trovy

konania v sume 335,28 EUR (slovom tristotridsaťpäť eur a dvadsaťosem centov) do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky na účet

jej právneho zástupcu...“

Uznesením sp. zn. z 15. júna 2016 ústavný súd prijal sťažnosť

sťažovateľky na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil tento

priebeh napadnutého konania:

1. Dňa 9. decembra 1997 právny predchodca sťažovateľky podal žalobu o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

2. Dňa 10. júna 1998 okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie k žalobe.

3. Dňa 29. júna 1998 právna zástupkyňa odporcu požiadala o predĺženie lehoty

na vyjadrenie k žalobe a 10. júla 1998 odporca podal okresnému súdu vyjadrenie k žalobe.

4. Dňa 14. septembra 1998 okresný súd vyzval navrhovateľa na doplnenie žaloby

o výpisy z pozemkovej knihy a žiadal katastrálny odbor Okresného úradu Liptovský

Mikuláš o zaslanie listu vlastníctva.

5. Dňa 13. novembra 1998 navrhovateľ doplnil žalobu na základe výzvy okresného

súdu.

6. Dňa 29. septembra 2000 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa nedostavil

odporca ani jeho právna zástupkyňa; okresný súd ho bez prerokovania veci odročil

na neurčito „z dôvodu vyžiadania si správy Okresného úradu... za účelom identifikácie

predmetu sporu, ako aj za účelom získania kópie z pozemkovej mapy a súčasného stavu

predmetných nehnuteľností“.

7. Dňa 22. augusta 2001 okresný súd požiadal katastrálny odbor okresného úradu

o súčinnosť (o zaslanie požadovaných listín) a oznámil mu začatie konania o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

8. Dňa 14. februára 2002 okresný súd požiadal o súčinnosť Katastrálny úrad Žilina,

správu katastra Liptovský Mikuláš a vyzval odporcu na doplnenie jeho písomného podania

z 8. júla 1998 a na predloženie listinných dôkazov.

9. Dňa 15. marca 2002 právna zástupkyňa odporcu požiadala o predĺženie lehoty

na vyjadrenie a predloženie listinných dôkazov a zároveň oznámila, že trvá na svojej

žiadosti o zaslanie spisu Okresnému súdu Bratislava II na účely nahliadnutia.

10. Dňa 22. apríla 2002 okresný súd zaslal spis Okresnému súdu Bratislava II

na účely nahliadnutia právnou zástupkyňou odporcu.

11. Dňa 30. mája 2002 právna zástupkyňa odporcu nahliadla do spisu na Okresnom

súde Bratislava II.

12. Dňa 10. júna 2002 bol spis vrátený súdu Okresným súdom Bratislava II.

13. Dňa 18. júna 2002 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu odporcu na doplnenie

podania v zmysle predošlých výziev.

14. Dňa 9. augusta 2002 okresný súd urgoval žiadosť o súčinnosť

zo 14. februára 2002 Katastrálnemu úradu v Žiline (ďalej aj „KÚ ZA“), správe katastra

Liptovský Mikuláš (ďalej aj „SK LM“).

15. Dňa 11. septembra 2002 odporca podal vyjadrenie vo veci obsahujúce jeho

vzájomný návrh a zároveň právna zástupkyňa prostredníctvom faxu ospravedlnila svoju

neprítomnosť na pojednávaní nariadenom na 13. september 2002.

16. Dňa 13. septembra 2002 sa uskutočnilo pojednávanie bez prerokovania veci,

„vzhľadom na žiadosť právnej zástupkyne žalovaného o odročenie pojednávania, na jej

protinávrh označujúci nejasným spôsobom ďalšieho účastníka konania, ako aj

na nedoloženie žiadnych listinných dôkazov a správy Katastrálnym úradom v Žiline,

správou katastra v Lipt. Mikuláši“; pojednávanie bolo odročené na 23. október 2002.

17. Dňa 13. septembra 2002 okresný súd požiadal KÚ ZA, správu katastra Liptovský

Mikuláš o vyjadrenie, „ktoré skutočnosti bránia riadnemu vybaveniu žiadosti tunajšieho

súdu zo dňa 14. 2. 2002“, a upozornil, že ak požadované listiny mu nebudú doručené

do 15. októbra 2002, „dôjde k opätovnému zmareniu termínu pojednávania“.

18. Dňa 3. októbra 2002 odporca oznámil okresnému súdu, že netrvá na svojom

protinávrhu z 8. júla 1998.

19. Dňa 16. októbra 2002 KÚ ZA, SK LM odpovedal na žiadosť súdu a predložil mu

požadované písomnosti.

20. Dňa 23. októbra 2002 bola vec prerokovaná na pojednávaní, ktoré bolo odročené

na neurčito „z dôvodu vyhodnotenia výpovedí účastníkov konania z dnešného pojednávania

a prípadného vykonania ďalšieho dokazovania“.

21. Dňa 4. februára 2003 bol spísaný úradný záznam, podľa ktorého „v čase

od 1. 11. 2002 do 31. 1. 2003 konajúca sudkyňa JUDr. Jana Halušková z dôvodu

dočasného pridelenia vykonávala funkciu sudcu na Krajskom súde v Žiline“.

22. Dňa 7. júla 2003 okresný súd vyzval navrhovateľa na oznámenie situovania

dotknutej parcely popisným spôsobom „za účelom bezproblémového priebehu ohliadky

na mieste samom“.

23. Dňa 29. júla 2003 sa uskutočnila miestna obhliadka.

24. Dňa 28. októbra 2003 bola vec prerokovaná na pojednávaní, ktoré bolo odročené

na 31. október 2003 na účely vyhlásenia rozsudku.

25. Dňa 31. októbra 2003 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým bola žaloba v celom

rozsahu zamietnutá.

26. Dňa 2. januára 2004 odporca podal odvolanie voči rozsudku č. k. 13 C 146/97-

166 datovanému k 30. novembru 2003 vo výroku o trovách konania.

27. Dňa 8. januára 2004 navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu.

28. Dňa 15. januára 2004 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o podaných odvolaniach.

29. Dňa 21. októbra 2004 krajský súd uznesením č. k. -207 rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

30. Dňa 11. januára 2005 bol spis z krajského súdu vrátený okresnému súdu.

31. Dňa 2. apríla 2005 zákonná sudkyňa dala pokyn na doručenie označeného

uznesenia krajského súdu účastníkom konania.

32. Dňa 12. januára 2006 okresný súd požiadal právneho zástupcu navrhovateľa, aby

„označil všetky dôkazy, ktoré v konaní navrhuje vykonať s poukazom na závery uvedené

v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline... najmä pokiaľ ide o identifikáciu spornej

nehnuteľnosti“.

33. Dňa 8. februára 2006 právny zástupca navrhovateľa oznámil okresnému súdu,

že z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu navrhovateľa bude môcť jeho žiadosti

o označenie dôkazov vyhovieť až po 15. marci 2006.

34. Dňa 17. júla 2006 právny zástupca navrhovateľa oznámil okresnému súdu, že

„Správa katastra Liptovský Mikuláš... dosiaľ žalobcovi nevykonala novú identifikáciu

a ďalšie právne listiny o spornej nehnuteľnosti, ktoré si v zmysle obsahu Uznesenia

odvolacieho súdu... a Výzvy okresného súdu zo dňa 12. 01. 2006 po rekonvalescencii

žalobca osobne objednal pre účely ďalšieho dokazovania... už dňa 21. 06. 2006“.

35. Dňa 14. septembra 2006 právny zástupca navrhovateľa okresnému súdu oznámil,

že skutočnosti uvedené v jeho podaní zo 17. júla 2006 stále trvajú.

36. Dňa 22. septembra 2006 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu

predložil okresnému súdu listinné dôkazy s tým, že zabezpečenie ďalších potrebných

dôkazov bude „zdĺhavejšie“ a že „vzhľadom aj na trvalý pobyt žalobcu, tieto dôkazy

nebude možné žalobcom zistiť ani do konca kal. roka 2006“.

37. Dňa 3. augusta 2007 právny zástupca navrhovateľa oznámil okresnému súdu

spisové značky dedičských konaní týkajúcich sa osôb s právnymi vzťahmi

k nehnuteľnostiam, ktoré sú relevantné pre prerokúvanú vec.

38. Dňa 5. septembra 2007 okresný súd požiadal Okresný súd Poprad o zapožičanie

spisu sp. zn. .

39. Dňa 25. novembra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, ktoré bolo

odročené na 18. marec 2009 na účely uzavretia mimosúdnej dohody, o ktorú účastníci

prejavili záujem.

40. Dňa 9. marca 2009 okresný súd zrušil na žiadosť odporcu termín pojednávania

nariadený na 18. marec 2009.

41. Dňa 23. októbra 2009 okresný súd požiadal KÚ ZA, SK LM o oznámenie

priebehu ROEP a účastníkov konania požiadal o oznámenie, či je predpoklad mimosúdneho

vyriešenia sporu.

42. Dňa 28. októbra 2009 žalobca okresnému súdu oznámil, že k mimosúdnej dohode

nedošlo, pretože nebol vypracovaný geometrický plán, ktorý mal byť jej podkladom, a preto

žalobca navrhol, aby okresný súd ustanovil znalca na účely vykonania znaleckého

dokazovania.

43. Dňa 23. apríla 2010 odporca podal vzájomný návrh a zároveň navrhol vstup

ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu.

44. Dňa 18. augusta 2010 okresný súd požiadal Okresný súd Poprad o zapožičanie

spisu vedeného pod sp. zn. a vyzval navrhovateľa na predloženie výpisu

z listu vlastníctva a výpisov z pozemno-knižných vložiek.

45. Dňa 9. novembra 2010 okresný súd uzneseniami uložil odporcovi povinnosť

zaplatiť súdny poplatok za podanie vzájomného návrhu a povinnosť zaplatiť preddavok

na trovy dôkazu a navrhovateľovi povinnosť zaplatiť preddavok na trovy dôkazu.

46. Dňa 2. februára 2011 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené

na neurčito s tým, že „účastníkom bude poskytnutý časový priestor 30 kalendárnych dní

na prípadnú mimosúdnu dohodu; ak k mimosúdnej dohode účastníkov nedôjde, súd pristúpi

k nariadeniu znaleckého dokazovania“.

47. Dňa 1. marca 2011 sťažovateľka v mene navrhovateľa požiadala o predĺženie

lehoty na uzavretie mimosúdnej dohody.

48. Dňa 30. marca 2011 odporca okresnému súdu oznámil, že s uzavretím

mimosúdnej dohody nesúhlasí a navrhuje znalecké dokazovanie.

49. Dňa 29. apríla 2011 právny zástupca navrhovateľa oznámil okresnému súdu,

že navrhovateľ zomrel.

50. Dňa 12. augusta 2011 sťažovateľka požiadala okresný súd o prerušenie konania

do skončenia dedičského konania po navrhovateľovi.

51. Dňa 29. júna 2012 sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že dedičské konanie

po navrhovateľovi sa skončilo vydaním osvedčenia o dedičstve 5. decembra 2011.

52. Dňa 26. septembra 2014 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie

znalcom z odboru geodézie a kartografie.

53. Dňa 5. novembra 2014 ustanovený znalec požiadal okresný súd o zrušenie svojho

ustanovenia.

54. Dňa 28. novembra 2014 okresný súd uznesením odvolal ustanoveného znalca

a ustanovil súdnu znalkyňu.

55. Dňa 13. marca 2015 okresný súd uznesením rozhodol o poskytnutí preddavku

na trovy znaleckého dokazovania.

56. Dňa 27. marca 2015 ustanovená znalkyňa doručila okresnému súdu vypracovaný

znalecký posudok.

57. Dňa 29. apríla 2015 okresný súd vyzval znalkyňu, aby doplnila vyúčtovanie

znaleckej odmeny.

58. Dňa 9. mája 2015 okresný súd požiadal o súčinnosť (zapožičanie spisu) Okresný

súd Poprad a účastníkov konania vyzval na zabezpečenie dôkazov.

59. Dňa 12. mája 2015 okresný súd uznesením priznal odmenu ustanovenej znalkyni.

60. Dňa 18. mája 2015 navrhovatelia v 3. a 4. rade (dedičia navrhovateľa)

prostredníctvom právnej zástupkyne požiadali o zrušenie termínu pojednávania nariadeného

na 25. máj 2015.

61. Dňa 18. mája 2015 okresný súd oznámil právnej zástupkyni odporcov

v 3. a 4. rade, že žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje.

62. Dňa 25. mája 2015 navrhovatelia v 1. a 2. rade navrhli „zmenu rozsudočného

petitu“, rozšírenie okruhu účastníkov konania na strane odporcov a čiastočne vzali späť

návrh na začatie konania.

63. Pojednávanie nariadené na 25. máj 2015 bolo bez prerokovania veci odročené

na neurčito „z dôvodu rozhodnutia o predložených procesných návrhoch“.

64. Dňa 25. mája 2015 okresný súd požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) o zaslanie spisu bývalého Štátneho notárstva.

65. Dňa 26. mája 2015 ustanovená znalkyňa podala odvolanie proti uzneseniu

o priznaní odmeny za vypracovanie znaleckého posudku.

66. Dňa 19. júna 2015 ministerstvo vnútra odpovedalo okresnému súdu na jeho

žiadosť o predloženie spisu tak, že požadovaný spis sa nachádza v archíve súdu.

67. Dňa 12. októbra 2015 okresný súd pripustil vstup ďalších účastníkov do konania

na strane odporcov (odporcovia v 2. a 3. rade).

68. Dňa 11. decembra 2015 okresný súd vyzval odporcu v 1. rade na vyjadrenie,

či súhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konania.

69. Dňa 29. januára 2016 odporca v 1. rade predložil návrh na zmenu petitu svojho

vzájomného návrhu z roku 2010.

70. Dňa 24. marca 2016 okresný súd pripustil zmenu žaloby.

71. Dňa 16. mája 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

„z dôvodu rozhodnutia o navrhnutej zmene žaloby“.

72. Dňa 19. mája 2016 okresný súd požiadal ustanovenú znalkyňu o podanie

vysvetlenia k záverom jej posudku.

73. Dňa 19. mája 2016 okresný súd konanie čiastočne zastavil na základe návrhu

navrhovateľov.

74. Dňa 19. mája 2016 okresný súd pripustil zmenu žaloby.

75. Dňa 19. mája 2016 okresný súd nariadil pojednávanie na 15. jún 2016.

Predsedníčka okresného súdu sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu vyjadrila

k sťažnosti ešte pred jej prijatím na ďalšie konanie, pričom vo svojom vyjadrení

č. Spr. 678/2016 z 23. mája 2016 po chronologickom opise priebehu napadnutého konania

predovšetkým uviedla:

„Do funkcie predsedníčky súdu som bola vymenovaná 1. 4. 2015. V priebehu roka

2015 a začiatku roka 2016 som niekoľkokrát vykonávala dohľad predsedu súdu v senáte

JUDr. Jany Haluškovej (zákonná sudkyňa v posudzovanej veci, pozn.)..., z ktorého som

zistila, že JUDr. Jana Halušková koná priebežne vo všetkých agendách, ktoré sú jej

pridelené. Aj v tejto veci sú vykonávané úkony smerujúce ku rozhodnutiu vo veci v krátkych

časových intervaloch. (v prílohe pripájam históriu pohybu spisu z Registra). Zákonná

sudkyňa využíva všetky pojednávacie dni, v roku 2015 mesačne rozhodla priemerne 50 vecí,

v tomto roku približne 40 vecí mesačne. K poklesu výkonnosti došlo zastavením nápadu

od 16. marca 2016, z dôvodu, že JUDr. Jana Halušková bola úspešná vo výberovom konaní

na obsadenie miesta sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici, kde bola... preložená ku dňu

1. 7. 2016.

V predmetnej veci som zistila, že súd vo veci konal, pričom dĺžka lehôt medzi

jednotlivými úkonmi zodpovedala možnosti účastníkov zabezpečiť dôkazy, zaťaženosti

sudcov a ostatných zamestnancov Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Okresný súd

Liptovský Mikuláš je dlhodobo personálne nedostatočne obsadený, na čo je Ministerstvo

spravodlivosti SR viac rokov upozorňované. Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo

minulý rok pridelením dvoch miest sudcov, z ktorých ešte jedno nie je obsadené.“

Predsedníčka okresného súdu k svojmu vyjadreniu z 23. mája 2016 priložila aj

vyjadrenie zákonnej sudkyne konajúcej v posudzovanej veci z 10. mája 2016, v ktorom sa

okrem iného uvádza:

„Sústavné porušovanie práva sudcu na prideľovanie primeraného počtu vecí,

napriek plneniu jeho povinnosti podľa v platnom znení,

musí nutne viesť k následnému porušovaniu práv účastníkov na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov.

Z obsahu spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. vyplývajú

obdobia stagnácie v konaní, ktoré sú, žiaľ, prirodzeným a nevyhnutným dôsledkom

neustáleho niekoľkoročného zhoršovania personálnej situácie na tunajšom okresnom súde,

vyvolaného takmer súčasným odchodom viacerých sudcov, čoho dôsledkom bolo neustále

sa opakujúce prerozdeľovanie spisov po odchádzajúcich sudcoch a zvýšenie nápadu

nových...

... Po ďalšom zvýšení nápadu do môjho senátu... som zvýšila svoje pracovné úsilie na

maximálny možný režim na úkor svojho voľného času... Pre úplnosť udávam, že šiesty rok

vykonávam, napriek mojej špecializácii na občianske právo, aj trestné služby, či už ide

o väzobné pohotovosti alebo super rýchle konanie, keď asi v troch prípadoch som z tohto

dôvodu musela vykonať hlavné pojednávanie, príprava na ktoré vyžadovala štúdium

hmotného aj procesného trestného práva.

... Môj postup v konaní, ten vyplýva zo súdneho spisu. Len na okraj podotýkam, že

bola preukázaná neplatnosť ex tunc zmluvy, od ktorej právny predchodca navrhovateľov

odvodzuje svoje vlastnícke právo (podľa pozemnoknižného stavu), nepovažovala som

vzhľadom na zamietnutie žaloby (zdôrazňujem, že predmetom konania nie je podľa opisu

skutkového stavu určenie vlastníckeho práva vydržaním, kde by bol procesný postup

v nadväznosti na hmotné právo iný) za hospodárne stotožňovať parcely, s čím odvolací súd

nesúhlasil. Na notoricky známy nedostatok znalcov z odboru geodézia je zbytočné

poukazovať. O vzájomnom návrhu žalovaného, ako vyplýva z podstaty tohto inštitútu, súd

môže rozhodnúť dvoma spôsobmi: buď spolu s konečným rozhodnutím vo veci o žalobe,

alebo po jeho vylúčení na samostatné konanie (po zistení, že výsledky doterajšieho konania

nemôžu slúžiť ako podklad pre rozhodnutie aj o protinávrhu); v tejto časti je podanie

právneho zástupcu žalobkyne nejasné. Ak sa žalobcovia domnievajú zmarenia možnosti

vykonať dokazovanie výsluchom svedkov, nenavrhli postup podľa § 78 a nasl. Obč. súd.

por... V snahe vo veci rýchlo, ale aj kvalitne konať, doteraz nebolo rozhodnuté o znalečnom

- pretože spis by bolo potrebné predložiť odvolaciemu súdu, čo by znamenalo predĺženie

konania, hoci je riziko sťažnosti znalkyne na dobu trvania rozhodovania o jej nárokoch.“

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie predsedníčka okresného súdu vo svojom

vyjadrení č. Spr. 982/16 z 26. júla 2016 k ďalšiemu priebehu napadnutého konania uviedla:

„Dňa 15. 6. 2016 zákonná sudkyňa pripustila na pojednávaní zmenu vzájomného

návrhu zo dňa 19. 4. 2010, ktorý bol zmenený podaním z 26. 1. 2016, žalovaného I.

Uznesením zo dňa 15. 6. 2016 súd vylúčil tento vzájomný návrh

na samostatné konanie.

Vo veci bol vyhlásený dňa 15. 6. 2016 rozsudok. Súd žalobu v celom rozsahu

zamietol. Žalovaným v rade I., II., III. náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov

konania štátu súd rozhodne samostatne po právoplatnosti rozsudku. Rozsudok doposiaľ

nenadobudol právoplatnosť.“

Sťažovateľka po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie v reakcii na vyjadrenia okresného

súdu vo svojom podaní z 8. augusta 2016 okrem iného uviedla:

«Zlá personálna situácia Okresného súdu Liptovský Mikuláš ako aj prevažnej

väčšiny súdov prvej inštancie v Slovenskej republike je pre účastníkov občianskoprávnych

konaní všeobecne známou skutočnosťou. Nemôže však byť dôvodom pre 19 rokov trvajúce

súdne konanie.

Od podania návrhu na začatie konania je zrejmé, že predmetom konania je určenie

spoluvlastníckeho práva pôvodného žalobcu k nehnuteľnosti špecifikovanej v petite návrhu.

Nemôžeme súhlasiť s názorom zákonnej sudkyne v jej vyjadrení, „že predmetom konania

nie je podľa opisu skutkového stavu určenie vlastníckeho práva vydržaním, kde by bol

procesný postup v nadväznosti na hmotné právo iný“. Zo skutkových tvrdení pôvodného

žalobcu ako aj z písomných podaní jeho právneho zástupcu je zrejmé, že sa jednalo o

určenie vlastníckeho práva žalobcu vydržaním. Takéto hodnotenie predmetu konania

jednoznačne potvrdzuje aj podanie právneho zástupcu žalobcu -

zo dňa 2.8.2007. Týmto podaním navrhoval výsluch svedkov na preukázanie

nikým nerušenej dobromyseľnej držby žalobcom k predmetu určovacej žaloby.

V zmysle zásady iura novit curia bolo vecou súdu aby skutkovú a právnu

argumentáciu žalobcu zákonným spôsobom posúdilo.»

Z vyjadrenia sťažovateľky z 8. augusta 2016 a jeho príloh tiež vyplýva, že

navrhovatelia v napadnutom konaní proti rozsudku okresného súdu č. k. -442

z 15. júna 2016 podali odvolanie.

Vzhľadom na oznámenia predsedníčky okresného súdu z 26. júla 2016 a právnej

zástupkyne sťažovateľky z 8. augusta 2016, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie, ústavný súd v súlade s upustil od

ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa v posudzovanej veci domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd vo vzťahu k namietanému porušeniu označeného základného práva

sťažovateľky v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že v napadnutom konaní došlo

k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene pôvodného účastníka konania na

strane navrhovateľa, a to na základe univerzálnej sukcesie (z titulu dedenia).

Keďže univerzálna sukcesia vyvoláva automaticky aj procesnoprávne nástupníctvo, ústavný

súd v súlade s návrhom sťažovateľky preskúmal namietané porušenie jej základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov aj vo vzťahu k tomu štádiu napadnutého konania,

v ktorom ako navrhovateľ vystupoval jej právny predchodca (m. m. ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení zákona

č. v znení neskorších predpisov (najmä z ,

ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1) a s účinnosťou od 1. júla 2016 vyplýva zo zákona

č. (ďalej len „“), najmä z jeho a

ods. 1. Podľa súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb a podľa § 157

ods. 1 súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že rozhodovanie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. (po úmrtí

pôvodného navrhovateľa v napadnutom konaní) o určenie, že spoluvlastnícke podiely

k nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, tvoria bežnú a početnú súčasť

rozhodovacej činnosti súdov, a preto ju v zásade nemožno považovať za právne zložitú.

Zo skutkového hľadiska sa konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zvlášť

k pozemkom, môže vyznačovať vyššou mierou zložitosti, avšak všeobecný súd disponuje

dostatočnými právomocami, ktoré mu pri koncentrovanom postupe umožňujú včasné

a náležité objasnenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom na meritórne rozhodnutie

o nároku uplatnenom účastníkom súdneho konania. Zložitosť veci preto ústavný súd

nepovažuje za skutočnosť, ktorá by podstatnou mierou prispela k celkovej dĺžke

napadnutého konania. Ústavný súd zároveň prihliadol aj na význam predmetu konania

pre sťažovateľku, ktorá sa v napadnutom konaní (spoločne s ďalšími troma navrhovateľmi)

ako dedička pôvodného navrhovateľa domáha určenia, že spoluvlastnícke podiely

k nehnuteľnostiam patria do dedičstva po poručiteľovi, ktorý sa v napadnutom konaní

pôvodne domáhal určenia svojho vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný

súd, vychádzajúc z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu, konštatuje, že k predlžovaniu

napadnutého konania podľa jeho názoru prispelo aj správanie účastníkov konania

(opakované odročenie pojednávaní na základe žiadosti účastníka konania, resp. jeho

právneho zástupcu, predlžovanie lehôt na vyjadrenie a poskytovanie časového priestoru

na uzavretie mimosúdnej dohody na základe žiadostí účastníkov konania), avšak na celkovú

dobu trvania napadnutého konania (takmer 19 rokov) toto ich správanie nemalo rozhodujúci

vplyv.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal

zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť

zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou

činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty

(, , ).

Z doterajšieho priebehu napadnutého konania popísaného v časti I tohto nálezu

vyplýva, že toto konanie je poznačené obdobiami neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu

(obdobie od 9. decembra 1997 do 10. júna 1998, obdobie od 14. septembra 1998

do 4. septembra 2000, obdobie od 29. septembra 2000 do 22. augusta 2001, obdobie

od 22. augusta 2001 do 14. februára 2002, obdobie od 23. októbra 2002 do 7. júla 2003,

obdobie od 2. apríla 2005 do 12. januára 2006, obdobie od 29. júna 2012 do 26. septembra

2014), keď okresný súd nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty

účastníkov posudzovaného súdneho konania, ako aj neefektívnou činnosťou okresného

súdu, keď jeho procesné úkony nesmerovali sústredene k meritórnemu rozhodnutiu (napr.

pokyn zákonnej sudkyne na doručenie zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu účastníkom

konania po takmer troch mesiacoch od vrátenia spisu prvostupňovému súdu krajským

súdom, žiadosť o súčinnosť ministerstvu vnútra, na ktorú ministerstvo odpovedalo, že

požadovaný spis sa nachádza v archíve súdu), čo taktiež významnou mierou prispelo

k celkovej dĺžke napadnutého konania.

Nad rámec dosiaľ uvedeného ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že dĺžka

napadnutého konania v trvaní takmer 19 rokov, je v zmysle ustálenej judikatúry ústavného

súdu z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a sama osebe je spôsobilým dôvodom

na vyslovenie porušenia základného práva účastníka takého konania na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

).

Vo vzťahu k argumentácii predsedníčky okresného súdu, ako aj zákonnej sudkyne

konajúcej v posudzovanej veci, že podstatným dôvodom prieťahov v napadnutom konaní

je nedostatočné personálne obsadenie okresného súdu a s tým súvisiaca nadmerná

zaťaženosť jeho sudcov, ústavný súd uvádza, že v podobných súvislostiach už viackrát

vyslovil (pozri napr. ), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné

množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohli len dočasne

ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas

adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda

vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie

tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho

sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu

účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich základného práva zaručeného v čl. 48

ods. 2 oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných

súdov (pozri napr. ).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že základné právo

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo

(bod 1 výroku tohto nálezu).

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže napadnuté konanie okresného súdu nebolo ešte v čase rozhodovania

ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 2

a prikázal okresnému súdu konať

vo veci sťažovateľky bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 3 500 € z dôvodov, ktorých podstatná časť je citovaná v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä doterajšiu zjavne

neprimeranú dĺžku napadnutého konania, vysoký vek sťažovateľky, predmet konania,

ktorým je otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ako aj zistené dlhé obdobia

absolútnej nečinnosti okresného súdu a tiež jeho neefektívnu a nesústredenú činnosť,

ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania ( )

dospel k záveru, že v danom prípade je priznanie finančného zadosťučinenia v sume

požadovanej sťažovateľkou primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku

tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka si v sťažnosti uplatnila nárok na náhradu trov konania v sume 335,28 €

za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2016. Uplatnená náhrada trov pozostáva

z odmeny za každý úkon právnej služby vo výške 131,12 €, režijného paušálu za každý

úkon vo výške 8,58 € a DPH vo výške 55,88 €.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním v konaní

pred ústavným súdom. Keďže suma požadovaná sťažovateľkou neprevyšovala sumu

vypočítanú podľa príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania

( ) priznal úhradu trov konania sťažovateľke v sume ňou

požadovanej (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2016