Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 597/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. októbra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ETP Management budov, s. r. o.,

Záhradnícka 30, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. PaedDr. Jozefom Malichom,

Záhradnícka 30, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa a 2 a a 2 Listiny

základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy podľa

čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Bratislave č. k. -65 z 22. októbra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti ETP Management budov, s. r. o., o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. decembra

2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ETP Management budov, s. r. o.,

Záhradnícka 30, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa a 2

(ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa

čl. 13 dohovoru uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-65 z 22. októbra 2015 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala krajskému súdu

žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa

(ďalej len „OSP“), ktorou sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému – Okresnému úradu

Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „okresný úrad“) konať a rozhodnúť vo veci ním

vedenej pod sp. zn. Z-12680/13.

3. Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že

orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným

právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil

povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak

navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

4. Predmetom konania vedeného okresným úradom pod sp. zn. Z-12680/13 bolo

konanie o návrhu sťažovateľky ako správkyne bytov v bytovom dome (na ulici

) na vykonanie záznamu zákonného záložného práva k bytom a nebytovým

priestorom v bytovom dome v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov

podľa

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „bytový

zákon“). Návrh na vykonanie záznamu doručila sťažovateľka okresnému úradu 11. júla

2013.

5. Podľa § 15 ods. 1 bytového zákona na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých

z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu

a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa

bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového

priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné

právo... v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné

právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik

záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.

6. Okresný úrad návrh sťažovateľky vybavil oznámením z 11. decembra 2013

o nevykonaní záznamu z dôvodu nesplnenia podmienok pre jeho vykonanie. Sťažovateľkou

namietaná nečinnosť okresného úradu v označenom konaní mala spočívať v tom, že

o nevykonaní záznamu okresný úrad nerozhodol (nevydal rozhodnutie), len oznámil

nevykonanie záznamu. Sťažovateľka bola toho názoru, že „žalovaný nepostupoval v súlade

so všeobecnými právnymi predpismi, keď na základe Návrhu... zákonné záložné právo

podľa § 15 ods. 1 Zákona o bytoch nezapísal, resp. nevydal rozhodnutie o nevykonaní

zákonného záložného práva záznamom.“. Podľa názoru sťažovateľky „mal totiž

Katastrálny odbor vydať rozhodnutie o nevykonaní zápisu záznamom a nielen nevykonanie

záznamu sťažovateľovi oznámiť, keďže voči oznámeniu nie sú možné žiadne prostriedky

nápravy“.

7. Krajský súd o žalobe sťažovateľky rozhodol napadnutým uznesením, ktorým

žalobu zamietol z dôvodu, že sťažovateľkou namietanú nečinnosť okresného úradu nezistil.

8. Sťažovateľka v sťažnostnej argumentácie uviedla, že „napadnuté Uznesenie

Krajského súdu v Bratislave jednoznačne odporuje a 2 , a 2

Listiny ako aj čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru nakoľko:

a) nerozhodnutím Krajského súdu v Bratislave o povinnosti Katastrálneho úradu,

aby v danej veci konal a rozhodol, t.j. aby Katastrálny odbor po zaoberaní sa danou vecou

buď vykonal zápis zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 Zákona o bytoch do

katastra nehnuteľností záznamom alebo aby v danej veci vydal rozhodnutie, ktorým

odmietne a odôvodní nevykonanie tohto záznamu, bolo odňaté právo sťažovateľa na účinný

prostriedok nápravy a konať pred súdom a chrániť tak svoje práva a oprávnené záujmy,

b) napadnuté Uznesenie je arbitrárne, pretože Krajský súd v Bratislave v rámci neho

neskúmal a nedal ústavne konformné odpovede na relevantné námietky sťažovateľa uvedené

v Žalobe, t.j. vôbec sa nezaoberal tým, či je Katastrálny odbor povinný v prípade

nevykonania zápisu zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 Zákona o bytoch

záznamom do katastra nehnuteľností vydať rozhodnutie, čo tiež znamená, že Krajský súd

v Bratislave jasne a zrozumiteľne neodôvodnil svoje rozhodnutie, voči ktorému už právny

poriadok SR nepripúšťa riadny či mimoriadny opravný prostriedok. “.

9. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2

a podľa a 2 Listiny, právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru a právo na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru uznesením

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. 10. 2015, sp. zn. -65, porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. 10. 2015, sp. zn. -65 sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia vo výške 355,72 EUR na účet právneho zástupcu... do 15 dní od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

13. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú

dané dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na

ďalšie konanie.

14. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľka sa

domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a 2 a a 2 listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru uznesením

krajského súdu z 22. októbra 2015.

15. Podľa a listiny každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa a listiny kto tvrdí, že bol na svojich

právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby

preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu

však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

18. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom bez

ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.

19. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu

zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne

procesné garancie v súdnom konaní.

20. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

21. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných

rozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, mutatis mutandis , , ,

) a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého

procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

22. Ústavný súd zvýrazňuje, že súčasťou práva na spravodlivé konanie je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (m. m.

, ). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj

Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na

spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať

podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované

so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil

III/1997). Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň pripomína, že právo na spravodlivý

súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument (argumenty),

ktorý je z hľadiska výsledku súdneho konania považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr.

rozsudok vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-B). Aj podľa

judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto

aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. ,

).

23. Ústavný súd pre účely posúdenia opodstatnenosti sťažnosti preskúmal napadnuté

uznesenie krajského súdu z hľadiska ústavnej udržateľnosti jeho záverov, resp. z hľadiska

dostatočného odôvodnenia v príčinnej súvislosti s namietaným porušením sťažovateľkou

označených práv a konštatuje, že krajský súd sa relevantne vysporiadal so všetkými

skutočnosťami rozhodnými v danej veci a svoje závery dostatočne odôvodnil, keď uviedol:

„Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1,

ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom

licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva

k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce

z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností

svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku

sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.

Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam na vykonanie záznamu sa nevzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa ust. § 36 katastrálneho zákona, okresný úrad posúdi, či je predložená verejná

listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávnosti

a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. Ak je verejná listina alebo iná listina

spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.

Podľa ust. § 42 ods. 1 katastrálneho zákona, na zápis práva k nehnuteľnosti do

katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade

písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní

a bez iných zrejmých nesprávností.

Podľa ust. § 42 ods. 5 katastrálneho zákona, ak verejná listina alebo iná listina

obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje

náležitosti podľa ods. 1 a 2, okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal

návrh na záznam a určí lehotu na vykonanie opravy.

Súd konštatoval, že katastrálny odbor po preskúmaní návrhu na záznam a jeho

prílohy vedený pod č. Z-12680/13 zistil, že podanie navrhovateľa nespĺňalo podmienky na

vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu bývalá správa katastra

dňa 10. 09. 2013 zaslala navrhovateľovi výzvu na odstránenie nedostatkov, ktorá bola

opakovane zasielaná dňa 09. 10. 2013, ako aj e-mailovou formou dňa 07. 11. 2013.

Navrhovateľ na výzvu reagoval podaním zo dňa 30. 09. 2013 a 30. 10. 2013, ktorým doplnil

pôvodný návrh o údaje týkajúce sa jednotlivých bytov a nebytových priestorov a ich

vlastníkov, ale vytýkaný nedostatok uvedený v oboch výzvach, ako aj v e-maili katastrálneho

odboru odstránený nebol, t.j. nepredložil požadovanú listinu, z ktorej bude jednoznačne

vyplývať, že jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov vznikli pohľadávky, na

zabezpečenie ktorých vzniká k bytom a nebytovým priestorom v dome zo zákona (§ 15

bytového zákona) záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových

priestorov, a to ani po uplynutí lehôt stanovených na odstránenie nedostatkov.

Na základe vyššie uvedených skutočností katastrálny odbor považoval podanie

vedené pod č. Z-12680/13 za nespôsobilé na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností,

o čom navrhovateľ bol informovaný oznámením zo dňa 11. 12. 2013 a následne bolo

konanie ukončené dňa 11. 12. 2013 vyradením podania z registra.

Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že návrh je potrebné

zamietnuť v zmysle ust. , nakoľko na základe vyššie uvedených

skutočností je súd názoru, že odporca v danej veci postupoval v súlade s katastrálnym

zákonom a v predmetnom administratívnom konaní nespôsoboval prieťahy,

s navrhovateľom písomným spôsobom komunikoval a k nerealizácii zápisu, ktorého sa

navrhovateľ domáhal, došlo v dôsledku zavinenia zo strany navrhovateľa, keďže tento

nereagoval na výzvy odporcu a nedoložil do spisu potrebné listiny, na ktoré bol odporcom

vyzývaný. Súd konštatoval, že v správnom konaní nedošlo na strane odporcu k nečinnosti.“

24. Podstatnou právnou otázkou v posudzovanej veci bolo, či postup okresného

úradu (ako orgánu verejnej správy) v konaní o návrhu sťažovateľky na vykonanie záznamu

zákonného záložného práva podľa bytového zákona mohol byť kvalifikovaný ako postup

vyznačujúci sa nečinnosťou z dôvodu, že okresný úrad návrh sťažovateľky vybavil

oznámením o nevykonaní navrhovaného záznamu a vo veci nevydával rozhodnutie.

25. Pokiaľ sťažovateľka argumentuje, že bolo namieste, aby okresný úrad vo veci

vydal rozhodnutie (a keďže ho nevydal, bol nečinný), ústavný súd túto jej argumentáciu

nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť závery krajského súdu v napadnutom uznesení.

Ústavný súd sa nestotožnil ani s tou časťou argumentácie sťažovateľky, v ktorej namieta, že

závery krajského súdu boli nedostatočne odôvodnené, keďže v nich krajský súd dostatočne

nereagoval na žalobné argumenty sťažovateľky v už označenej podstatnej právnej otázke.

26. Krajský súd tým, že neustálil nečinnosť okresného úradu, si v podstate osvojil

závery okresného úradu, ktorý aj pri vybavení opakovanej sťažnosti sťažovateľky na postup

okresného úradu zo 4. novembra 2014 podľa o sťažnostiach v znení

neskorších predpisov zdôraznil, že podľa § 34 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov sa na vykonanie

záznamu nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, a preto aj s poukazom na

postup pri vykonávaní záznamov do katastra nehnuteľností ustanovený v § 36 a § 37

katastrálneho zákona o nevykonaní záznamu z dôvodu nesplnenia podmienok pre jeho

vykonanie okresný úrad rozhodnutie nevydáva, len nevykonanie oznámi navrhovateľovi.

27. Ústavný súd poznamenáva, že predmetom skúmania krajského súdu v konaní

o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy nemohlo byť ani nebolo posudzovanie

samotnej správnosti záverov okresného úradu (v merite veci) v otázke, či podmienky

vykonania záznamu zákonného záložného práva podľa bytového zákona boli alebo neboli

splnené, a preto meritum veci nie je predmetom posudzovania ani pri predbežnom

prerokovaní tejto sťažnosti smerujúcej proti uzneseniu krajského súdu.

28. Napadnuté uznesenie krajského súdu nejaví známky arbitrárnosti či zjavnej

neopodstatnenosti, a preto nie je daný dôvod na zásah ústavného súdu v súlade s jeho

právomocami ustanovenými v . Keďže ústavný súd nezistil možnosť

porušenia sťažovateľkou označených práv uznesením krajského súdu, odmietol jej sťažnosť

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa .

29. Vzhľadom na to, že sťažnosť ako celok bola odmietnutá, bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky formulovanými v petite jej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. októbra 2016