Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 802/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , , zastúpeného Advokátskou kanceláriou

Kašuba, spol. s. r. o., v mene ktorej koná advokát JUDr. Roman Kašuba, Horná 41, Banská

Bystrica, veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 23. júna 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. septembra 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 23. júna 2016 (ďalej

aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti aj z jej prílohy vyplýva, že v právnej veci žalobcu proti

žalovanému sťažovateľovi o zaplatenie 29 874,53 eur s prísl. vedenej na Krajskom súde

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. sťažovateľ uplatnil

námietku zaujatosti voči všetkým sudcom konajúceho senátu krajského súdu ako

odvolacieho súdu v súdnom konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. .

2.1 Najvyšší súd napadnutým uznesením rozhodol, že sudkyne krajského súdu

JUDr. Zita Nagypálová a JUDr. Renáta Deáková nie sú vylúčené z prerokúvania

a rozhodovania veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. (vec vedená na

Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. ), s tým, že o sudcovi krajského

súdu Mgr. Dušanovi Ďurianovi najvyšší súd rozhodol už uznesením zo 17. februára 2016

sp. zn. tak, že nie je vylúčený z prerokúvania a rozhodovania predmetnej veci,

a preto netreba o ňom rozhodovať opätovne.

3. Podľa sťažovateľa je napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nesprávne a v rozpore

s a judikatúrou ústavného súdu a tiež vychádzajúce z neúplne zisteného skutkového

stavu veci za súčasného odňatia možnosti sťažovateľovi konať pred súdom, najmä keď

vyjadrenia namietaných sudcov JUDr. Zity Nagypálovej, JUDr. Renáty Deákovej

a Mgr. Dušana Ďuriana k námietke zaujatosti uplatnenej sťažovateľom neboli sťažovateľovi

nijako oznámené a nebolo mu tak umožnené na ne reagovať, vyjadriť sa k nim a uviesť

ďalšie skutočnosti a dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v ním uplatnenej námietke

zaujatosti, najmä ak tieto ich vyjadrenia najvyšší súd vyhodnotil ako podstatné pre svoje

rozhodnutie o námietke zaujatosti uplatnenej sťažovateľom.

3.1 Sťažovateľ ďalej uvádza, že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne

a v rozpore s aj z toho dôvodu, že najvyšší súd v ňom nerozhodol o už uvedenej

námietke zaujatosti uplatnenej sťažovateľom ako žalovaným dňa 8. júna 2016 voči sudcom

konajúceho senátu odvolacieho súdu v celom rozsahu, a to vo vzťahu k sudcovi

Mgr. Dušanovi Ďurianovi, hoci dôvody námietky zaujatosti uplatnenej sťažovateľom

8. júna 2016 boli iné ako dôvody námietky zaujatosti uplatnenej sťažovateľom dňa

27. januára 2016, o ktorej najvyšší súd rozhodol uznesením sp. zn.

zo 17. februára 2016 tak, že sudca Mgr. Dušan Ďurian nie je vylúčený z prerokúvania

a rozhodovania predmetnej veci.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky, základné právo sťažovateľa na zákonného sudcu podľa článku 48

ods. 1 a právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23. júna 2016 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 23. júna 2016 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky na ďalšie konanie.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

III.

6. Predmetom sťažnosti je námietka sťažovateľa, že najvyšší súd nesprávne posúdil

otázku vylúčenia konkrétnych sudcov z prerokúvania veci vedenej pred krajským súdom

pod sp. zn. .

6.1 Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

6.2 Na účely a dohovoru v spojení s až

v čase rozhodovania najvyššieho súdu platného pod

vylúčeným sudcom treba rozumieť nielen sudcu, ktorý bol skutočne vylúčený na základe

rozhodnutia krajského súdu, ktorý rozhodoval o námietke zaujatosti, ale aj sudcu, ktorý

vylúčeným mal byť na základe objektívneho posúdenia jeho pomeru k veci alebo

k účastníkom konania, alebo k ich zástupcom (porov. ).

6.3 Na tomto mieste ústavný súd odkazuje (a plne sa stotožňuje) na uznesenie

najvyššieho súdu sp. zn. z 29. októbra 2009, podľa ktorého

„je rozhodovanie vylúčeným sudcom takou vadou konania, ku ktorej odvolací i dovolací

súd, v rámci preskúmavania zákonnosti celého konania na základe podaného riadneho

alebo mimoriadneho opravného prostriedku, je povinný prihliadať z úradnej moci (§ 212

ods. 3 a veta druhá ), a ktorá je dôvodom kasačného rozhodnutia.

O takúto vadu ide bez ohľadu na to, či o vylúčení sudcu bolo alebo nebolo rozhodované

nadriadeným súdom podľa a bez ohľadu na to, že takýmto prípadným

rozhodnutím sudca z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený nebol. Inštitút vylúčenia

sudcu je totiž objektívnou procesnou kategóriou a tým aj zásadne nezávislou na

rozhodovaní podľa uvedeného ustanovenia. Niet žiadnej vecnej ani procesnej prekážky, aby

v odvolacom alebo v dovolacom konaní nemohla byť otázka vylúčenia sudcu otvorená

nanovo a prípadne aj inak zodpovedaná, a to bez ohľadu na to, aké skutkové dôvody boli

skôr namietané alebo hodnotené.“.

6.4 Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutia najvyššieho súdu

sp. zn. z 21. augusta 1997 a sp. zn. z 20. apríla 2011,

v ktorých sa inter alia uvádza: „Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia

právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený

z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok

prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia posúdiť túto otázku

samostatne a prípadne i inak, než ju posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci

rozhodoval, ak v námietke boli uvedené nové skutočnosti.“

6.5 Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že podľa platnej právnej úpravy konania pred

všeobecnými súdmi a judikatúry všeobecného súdnictva sú ich závažné procesné

pochybenia (vrátane porušenia základných práv podľa a nasl. ) dôvodom na

podanie odvolania [porov. nasl. (ďalej len „“) –

najmä ods. 1 písm. c)], príp. (za splnenia zákonom ustanovených podmienok) aj na podanie

dovolania [ (pozri napr. , , ale aj mutatis

mutandis , )].

6.6 Pokiaľ podľa názoru sťažovateľa najvyšší súd napadnutým uznesením rozhodol

zjavne neodôvodnene a vo veci samej budú rozhodovať sudcovia krajského súdu, ktorí mali

byť podľa objektívneho posúdenia ich pomeru k veci alebo k účastníkom konania alebo

k ich zástupcom z ďalšej účasti na prerokúvaní veci a rozhodovaní vylúčení, potom sa jeho

sťažnosť podaná ústavnému súdu javí ako predčasná, keďže v ďalšom konaní v merite veci

pred všeobecnými súdmi môže sťažovateľ postupovať už uvedeným spôsobom a domáhať

sa ochrany svojich práv podaním dovolania proti meritórnemu rozhodnutiu odvolacieho

súdu. V tomto prípade teda existuje „iný súd“, a to dovolací súd, povolaný na poskytnutie

ochrany základným právam sťažovateľa.

6.7 ani nepripúšťajú, aby účastník konania

domáhajúci sa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať

v konaní pred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak, z

zjavne vyplýva, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu musí účastník konania vyčerpať

všetky riadne i mimoriadne opravné prostriedky, resp. iné prostriedky nápravy, ktoré sú mu

dostupné v konaní pred všeobecnými súdmi.

6.8 Ústavný súd vzhľadom na uvedené sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej

predbežnom prerokovaní odmietol podľa pre

neprípustnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2016