Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 765/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného obchodnou

spoločnosťou Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s. r. o., Radlinského 1735/29,

Dolný Kubín, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Pavol Vargaeštok, pre namietané

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. septembra 2016 doručená sťažnosť (ďalej

len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní vedenom pred okresným

súdom, v ktorom je sťažovateľ v procesnej pozícii povinného, dochádza k zbytočným

prieťahom. Poukázal na to, že 31. júla 2014 podal na okresnom súde návrh na zastavenie

exekučného konania vedeného pod sp. zn. EX 017/08, v ktorom vykonáva exekúciu súdny

exekútor JUDr. Miroslav Zahorjan. Keďže o uvedenom návrhu nebolo rozhodnuté,

sťažovateľ podal 20. apríla 2016 na okresnom súde urgenciu týkajúcu sa predmetného

návrhu a rozhodnutia o ňom. Sťažovateľ vytkol, že okresný súd ani po jeho urgencii vo veci

nekoná, o návrhu sťažovateľa nerozhodol, pričom jeho nečinnosť trvá 2 roky.

Sťažovateľ tiež poukázal na to, že vec nie je po právnej a skutkovej stránke zložitá

a jeho správanie nemalo vplyv na predlžovanie konania.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol,

že okresný súd v napadnutom konaní porušil jeho základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal okresnému súdu vo veci konať

bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €,

ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

2

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní.

3

Sťažovateľ vidí porušenie označených práv v prieťahoch v konaní okresného súdu

pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekučného konania.

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,

že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu (napr. ). Posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v (ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru), ústavný súd skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, , ,

). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu

buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , ).

Ústavný súd konštatuje, že obdobie vyše 2 rokov, počas ktorého okresný súd

nerozhodol o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekučného konania, nemožno považovať

za primerané, avšak tento prieťah nedosahuje takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo

možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv

sťažovateľa.

Ústavný súd tiež pripomína, že je potrebné mať na zreteli špecifický charakter

exekučného konania, ktorého predmetom nie je rozhodovanie o právach a povinnostiach

ako takých, tak ako to je v civilnom, prípadne trestnom konaní, ale ide o vykonávacie

4

konanie, ktorému predchádzalo rozhodovanie o právach a povinnostiach, ktorého

výsledkom je spravidla rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v exekučnom konaní.

Rozhodujúce však je, že sťažovateľ nepodal proti postupu okresného súdu

v napadnutom konaní ani sťažnosť podľa o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“), t. j. nevyužil prostriedok nápravy podľa citovaného zákona, aby dosiahol účinnú

ochranu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ teda nepreukázal, že by bol pred podaním sťažnosti vyčerpal opravné

prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv

a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie bol oprávnený podľa osobitných predpisov

( ).

V konaní, v ktorom sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru, považuje ústavný súd

za takýto účinný právny prostriedok ochrany, ktorý môže prispieť k zabezpečeniu plynulosti

a primeranej rýchlosti konania, sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi

príslušného okresného súdu poskytovanú ustanoveniami § 62 a nasledujúcich zákona

o súdoch.

Sťažovateľ v sťažnosti síce uviedol a zároveň z príloh sťažnosti bolo zistené,

že adresoval okresnému súdu urgenciu, v ktorej žiadal o vybavenie jeho návrhu

na zastavenie exekučného konania (podanie z 20. apríla 2016), nešlo však o kvalifikovanú

sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle zákona o súdoch, teda adresovanú predsedovi

okresného súdu, ktorá by bola spôsobilá iniciovať postup upravený relevantnými

ustanoveniami citovaného zákona.

V sťažnosti teda sťažovateľ nepreukázal a ani z príloh sťažnosti nevyplýva,

že by účinne využil zákonom ustanovený právny prostriedok podľa zákona o súdoch,

súčasne tiež nepreukázal, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa [ (obdobne napr. , )].

5

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť odmietol pre neprípustnosť

( v spojení s ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody ( ).

Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2016

6