Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 765/2016
PDF · 135.12 KB
No categories available
III. ÚS 765/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného obchodnou
spoločnosťou Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s. r. o., Radlinského 1735/29,
Dolný Kubín, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Pavol Vargaeštok, pre namietané
porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 39 Er 131/2008
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
14. septembra 2016 doručená sťažnosť (ďalej
len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 39 Er 131/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní vedenom pred okresným
súdom, v ktorom je sťažovateľ v procesnej pozícii povinného, dochádza k zbytočným
prieťahom. Poukázal na to, že 31. júla 2014 podal na okresnom súde návrh na zastavenie
exekučného konania vedeného pod sp. zn. EX 017/08, v ktorom vykonáva exekúciu súdny
exekútor JUDr. Miroslav Zahorjan. Keďže o uvedenom návrhu nebolo rozhodnuté,
sťažovateľ podal 20. apríla 2016 na okresnom súde urgenciu týkajúcu sa predmetného
návrhu a rozhodnutia o ňom. Sťažovateľ vytkol, že okresný súd ani po jeho urgencii vo veci
nekoná, o návrhu sťažovateľa nerozhodol, pričom jeho nečinnosť trvá 2 roky.
Sťažovateľ tiež poukázal na to, že vec nie je po právnej a skutkovej stránke zložitá
a jeho správanie nemalo vplyv na predlžovanie konania.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol,
že okresný súd v napadnutom konaní porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal okresnému súdu vo veci konať
bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €,
ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže
2
zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv
a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,
obnovil stav pred porušením.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom
konaní.
3
Sťažovateľ vidí porušenie označených práv v prieťahoch v konaní okresného súdu
pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekučného konania.
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,
že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho
orgánu (napr. I. ÚS 167/03). Posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo
porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru), ústavný súd skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02).
Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03,
III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva
zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu
buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
Ústavný súd konštatuje, že obdobie vyše 2 rokov, počas ktorého okresný súd
nerozhodol o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekučného konania, nemožno považovať
za primerané, avšak tento prieťah nedosahuje takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo
možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv
sťažovateľa.
Ústavný súd tiež pripomína, že je potrebné mať na zreteli špecifický charakter
exekučného konania, ktorého predmetom nie je rozhodovanie o právach a povinnostiach
ako takých, tak ako to je v civilnom, prípadne trestnom konaní, ale ide o vykonávacie
4
konanie, ktorému predchádzalo rozhodovanie o právach a povinnostiach, ktorého
výsledkom je spravidla rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v exekučnom konaní.
Rozhodujúce však je, že sťažovateľ nepodal proti postupu okresného súdu
v napadnutom konaní ani sťažnosť podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch“), t. j. nevyužil prostriedok nápravy podľa citovaného zákona, aby dosiahol účinnú
ochranu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ teda nepreukázal, že by bol pred podaním sťažnosti vyčerpal opravné
prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv
a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie bol oprávnený podľa osobitných predpisov
(§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
V konaní, v ktorom sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, považuje ústavný súd
za takýto účinný právny prostriedok ochrany, ktorý môže prispieť k zabezpečeniu plynulosti
a primeranej rýchlosti konania, sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi
príslušného okresného súdu poskytovanú ustanoveniami § 62 a nasledujúcich zákona
o súdoch.
Sťažovateľ v sťažnosti síce uviedol a zároveň z príloh sťažnosti bolo zistené,
že adresoval okresnému súdu urgenciu, v ktorej žiadal o vybavenie jeho návrhu
na zastavenie exekučného konania (podanie z 20. apríla 2016), nešlo však o kvalifikovanú
sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle zákona o súdoch, teda adresovanú predsedovi
okresného súdu, ktorá by bola spôsobilá iniciovať postup upravený relevantnými
ustanoveniami citovaného zákona.
V sťažnosti teda sťažovateľ nepreukázal a ani z príloh sťažnosti nevyplýva,
že by účinne využil zákonom ustanovený právny prostriedok podľa zákona o súdoch,
súčasne tiež nepreukázal, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného
zreteľa [§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne napr. III. ÚS 197/05, III. ÚS 13/06)].
5
Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť odmietol pre neprípustnosť
(§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími
návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva
alebo slobody (čl. 127 ods. 2 ústavy).
Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci
za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. novembra 2016
6