Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 366/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. novembra 2016

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa

Tkáčika prerokoval sťažnosť a , obaja bytom

, zastúpených JUDr. Andrejom Opetom, advokátska

kancelária, Hroznová 2318, Trenčín, pre namietané porušenie ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a spoločne a nerozdielne

finančné zadosťučinenie v sume 1 200 € (slovom tisícdvesto eur), ktoré j e Okresný súd

Trenčín p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť a

trovy právneho zastúpenia spolu v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur

a sedemdesiatdeväť centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Andreja Opeta,

advokátska kancelária, Hroznová 2318, Trenčín, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 zo 7. júna 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

a , obaja bytom

(ďalej len „sťažovatelia), podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že v napadnutom konaní začatom v roku 2009,

vedenom pred okresným súdom, v ktorom sú v procesnej pozícii navrhovateľov,

„o uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva“ dochádza k zbytočným

prieťahom. Poukázali na to, že „Dňa 06. 04. 2010 Okresný súd Trenčín vydal Uznesenie

č. -81, ktorým ustanovil znalca z odboru geodézie

a kartografie, odvetvie geodézia, ktorý mal po preštudovaní spisu a ohliadke na mieste

samom zodpovedať otázky uložené súdom. Proti tomuto Uzneseniu sa žalovaní odvolali

a Krajský súd v Trenčíne rozhodol Uznesením č. -90 zo dňa 03. 06. 2010.

Znalec vypracoval Znalecký posudok č. 18/2010, ktorý predložil

súdu dňa 21. 10. 2010. V tento deň bolo vydané Uznesenie Okresného súdu Trenčín

č. -117, ktorým súd priznal znalcovi odmenu za vypracovanie znaleckého

posudku. Dňa 19. 01. 2011 sa v právnej veci uskutočnilo pojednávanie na Okresnom súde

Trenčín, ktorého sa zúčastnil i znalec . Uznesením č. -137

zo dňa 26. 04. 2011 bol ustanovený znalec z odboru geodézie

a kartografie, odvetvie geodézia, ktorý mal po preštudovaní spisu a ohliadke na mieste

samom vypracovať kontrolný znalecký posudok, ktorým bude preskúmaný znalecký posudok

znalca č. 18/2010 a zodpovedať otázky uložené súdom.

Dňa 09. 05. 2011 však súd vydal Uznesenie č. -141, ktorým zmenil

Uznesenie č.14C/240/2009-137 zo dňa 26. 04. 2011 v časti výroku o určení znalca tak,

že ustanovil , znalca z odboru geodézie a kartografie, odvetvie

geodézia.

Dňa 31. 05. 2011 vydal súd Uznesenie č. -144, ktorým zrušil

Uznesenie č. -141 a zmenil Uznesenie č. -137 zo dňa

26. 04. 2011 v časti výroku o určení znalca tak, že ustanovil , znalca

z odboru geodézie a kartografie, odvetvie geodézia.

Následne súd vydal dňa 21. 09. 2011 Uznesenie č. -162, ktorým opäť

zrušil Uznesenie č. -144 a zmenil Uznesenie č. -137 zo dňa

26. 04. 2011 v časti výroku o určení znalca tak, že ustanovil ,

znalca z odboru geodézie a kartografie, odvetvie geodézia.

Znalec vypracoval Znalecký posudok č. 3/2012, ktorý predložil

súdu dňa 27. 01. 2012 a súd dňa 27. 02. 2012 vydal Uznesenie č. 14C/240/2009-I93, ktorým

znalcovi priznal odmenu za vypracovanie znaleckého posudku.

Uznesením č. -203 zo dňa 24. 08. 2012 bolo nariadení ďalšie znalecké

dokazovanie, a to znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác

a do konania bol pribratý znalec . Úlohou znalca bolo

po preštudovaní spisu a ohliadke na mieste samom zodpovedať otázky uložené súdom.

Dňa 24. 09. 2012 vydal súd Uznesenie č. -210, ktorým zmenil

Uznesenie č. -203 zo dňa 24. 08. 2012 v časti výroku o určení znalca tak,

že ustanovil , znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby.

Súd vydal dňa 25. 02. 2013 Uznesenie č. -215, ktorým znalcovi

udelil súhlas pribrať konzultanta z príslušného odboru

na posúdenie čiastkových otázok pri vykonávaní úkonu znaleckej činnosti a súhlas používať

osobné motorové vozidlo pri výkone znaleckej činnosti.

Následne súd predĺžil znalcovi lehotu na vyhotovenie

a predloženie znaleckého posudku Uznesením č. -272 zo dňa 12. 06. 2015.

Uznesením č. -276 zo dňa 05. 08. 2015 bola znalcovi

uložená poriadková pokuta vo výške 500 EUR z toho dôvodu, že svojím konaním hrubo

sťažuje postup konania a spôsobil v konaní zbytočné prieťahy, avšak takmer rok po tom,

ako bol ustanovený za znalca. Znalec predložil

Znalecký posudok č. 21/2015 súdu až dňa 19. 08. 2015. Uznesením č. -306

zo dňa 11. 01. 2016 súd priznal znalcovi odmenu za vypracovanie znaleckého posudku.

Od tohto úkonu súdu do dnešného dňa súd nevykonal žiaden ďalší úkon, nevydal

žiadne rozhodnutie a nenariadil pojednávanie. Napriek tomu, že sťažovatelia zaslali

Okresnému súdu Trenčín niekoľko urgencii, v predmetnej právnej veci súd koná veľmi

pomaly a podľa názoru sťažovateľov nehospodárne. Sťažovatelia sa do dnešného dňa

nachádzajú v stave právnej neistoty.“.

Sťažovatelia konštatovali, že konanie trvá neprimerane dlho, nebolo ukončené

meritórnym rozhodnutím, pričom nejde o právne a skutkovo až takú zložitú vec.

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol,

že okresný súd v napadnutom konaní porušil ich základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby ústavný súd priznal sťažovateľom primerané

finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr 689/2016 z 29. júla 2016

doručeným ústavnému súdu 4. augusta 2016 vyjadril k sťažnosti predseda okresného súdu,

v ktorom uviedol chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného súdu a vyslovil

názor, že od podania veci na okresnom súde nemožno konštatovať subjektívne prieťahy

spôsobené súdom, pričom sa konalo v rámci objektívnych možností zákonnej sudkyne.

Predmetná vec patrí podľa neho k skutkovo a právne zložitejším vzhľadom na náročnosť

dokazovania, o čom svedčia tri znalecké posudky.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol:

„Podľa vyjadrenia zákonnej sudkyne k dĺžke konania prispeli aj nasledovné

skutočnosti: Sporná bola hranica pozemkov ako aj to, či strecha žalovaných zasahuje

do vlastníckeho práva žalobcov. Súd v danej veci musel spoliehať výlučne na stanoviská

súdnych znalcov, čo prispelo k zdĺhavejšiemu konaniu vo veci. Práva žalobcov neboli nijako

porušené, pretože to, čo namietajú v tomto konaní mohli bez problémov namietať v rámci

stavebného konania, keď im bola predložená projektová dokumentácia k domu žalovaných

1/ a 2/ a nie až vtedy, keď stavba s určitým sklonom strechy bola na základe stavebného

povolenia postavená. Od januára 2016 bola nariadená kontrola na staré veci a prednostne

sa vybavovali staršie veci, ako je táto, predbežné opatrenia a rozhodnutia o osobnom stave,

výživné a iné. K prieťahom prispela aj dlhodobá preťaženosť tunajšieho civilného

oddelenia. Pri počte 597 civilných vecí pripadajúcich 1 sudcu a senát 14C nevybavených,

386 nerozhodnutých (len v 12/2015) nie je fyzicky možné vybavovať spisy bez prieťahov.

K predĺženiu konania prispela i dlhodobá práceneschopnosť zákonnej sudkyne

JUDr. Miliny Jánoškovej v čase od 1. 4. 2014 do 3. 11. 2014 (spisy boli prerozdeľované

medzi ostatných sudcov, ktorí však objektívne neboli spôsobilí vo všetkých veciach konať

bez prieťahov), jej kúpeľná liečba v čase od 17. 2. 2015 do 10. 3. 2015.

Pokiaľ ide o navrhované finančné zadosťučinenie, považujem ho za neprimerane

vysoké vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti.“

Predseda okresného súdu zároveň vo vyjadrení vyslovil súhlas s upustením

od ústneho pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

K vyjadreniu predsedu okresného súdu na základe výzvy ústavného súdu právny

zástupca sťažovateľov stanovisko nezaujal, vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu

26. augusta 2016 len vyslovil súhlas s upustením od ústneho pojednávania v konaní

o prijatej sťažnosti v zmysle .

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namietajú aj porušenie čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

K porušeniu sťažovateľmi označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu

v napadnutom konaní.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote)

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. , ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej

z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť

rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania

(obdobne predtým a účinného

do 30. júna 2016).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že po právnej

stránke ide o návrh na uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva, ktoré

patrí k štandardnej rozhodovacej činnosti súdov. Čo sa týka skutkovej stránky, ústavný súd

konštatuje, že ide o zložitejšiu vec vzhľadom na náročnosť dokazovania spočívajúcu

v potrebe viacnásobného ustanovovania znalcov pre účely vypracovania znaleckých

posudkov, čo nepochybne prispelo k predĺženiu konania.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pri hodnotení

podľa tohto kritéria ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na ťarchu účastníkov konania pri posudzovaní otázky, či a z akých

dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a zistil, že z obsahu predloženého

súdneho spisu a z prehľadu jednotlivých úkonov okresného súdu jednoznačne vyplýva,

že problematickým obdobím z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov v napadnutom konaní

je obdobie vypracovávania znaleckého posudku znalcom .

Uznesenie o ustanovení uvedeného znalca nadobudlo právoplatnosť 4. októbra 2012,

znalec 19. októbra 2012 prevzal výzvu na prevzatie súdneho spisu, ktorý si však prevzal

až 19. novembra 2012, teda až po uplynutí jedného mesiaca, čo ústavný súd považuje

za zbytočný prieťah. Uznesenie o ustanovení znalca mu ukladalo vyhotoviť znalecký

posudok do 6 týždňov od prevzatia spisu, teda v tomto prípade najneskôr

do 31. decembra 2012. Znalec však až 28. januára 2013 požiadal súd o súhlas s pribratím

konzultanta. Okresný súd udelil tento súhlas uznesením z 25. februára 2013. V tomto

prípade bol okresný súd nedôvodne nečinný od uplynutia lehoty na vyhotovenie znaleckého

posudku do udelenia súhlasu s pribratím konzultanta, teda takmer 2 mesiace. Od udelenia

súhlasu s pribratím konzultanta okresný súd nereagoval na podania znalca, pričom jeho

nečinnosť trvala až do 23. júna 2014 (teda približne 14 mesiacov), kedy súd vykonal dopyt

na znalca. Dňa 27. júna 2014 bola okresnému súdu doručená odpoveď na uvedený dopyt.

Ďalší úkon súdu nasledoval 4. septembra 2014 (oznámenie a žiadosť znalcovi), teda v tomto

prípade nečinnosť súdu trvala vyše 2 mesiacov. Dňa 21. októbra 2014 konajúca sudkyňa

dala pokyn na predloženie spisu vyššiemu súdnemu úradníkovi pre účely predvolania znalca

na výsluch, tento pokyn bol však zrealizovaný až 20. novembra 2014 po opätovnom

pridelení súdneho spisu pôvodnej zákonnej sudkyni, čo je podľa ústavného súdu ďalšia

nedôvodná nečinnosť v trvaní jedného mesiaca, a to aj vzhľadom na stav konania v danom

čase a skutočnosť, že ani po uplynutí dvoch rokov od ustanovenia znalca nebol vypracovaný

znalecký posudok. Na informatívny výsluch, ktorý sa mal konať 5. decembra 2014,

sa znalec nedostavil, ospravedlnenie zaslal až 10. decembra 2014, pričom ďalší úkon

okresný súd uskutočnil až 8. júna 2015, kedy vyzval znalca pod hrozbou uloženia

poriadkovej pokuty na predloženie znaleckého posudku spolu so spisom. V tomto prípade

bol okresný súd nečinný 6 mesiacov, a to aj napriek urgencii zo strany sťažovateľov

a dvojnásobnému upozorneniu predsedu okresného súdu na povinnosť konať vo veci

plynulo, bez zbytočných prieťahov.

Ako problematickú vidí ústavný súd aj časť napadnutého konania po doručení

znaleckého posudku znalca a vyjadrení účastníkov k tomuto posudku,

a to od novembra 2015 do nariadenia pojednávania 22. júla 2016. V tomto úseku konania

trvajúcom takmer 9 mesiacov sa okresný súd zaoberal iba problematikou znalečného

za vypracovanie znaleckého posudku znalca , pričom nevykonal žiadny

úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej a k odstráneniu stavu právnej neistoty

účastníkov konania.

Nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená a neefektívna činnosť všeobecného

súdu môže zapríčiniť porušenie (dohovorom) zaručeného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu

právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili

s návrhom, aby o ich veci rozhodol (m. m. ).

Na základe uvedených skutočností predstavuje celková doba nečinnosti súdu,

prípadne neefektívnej činnosti súdu približne 2 roky a 11 mesiacov.

Pokiaľ ide o obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o množstve vecí

pripadajúcich na sudcu, o dlhodobej preťaženosti civilného oddelenia a o dlhodobej

práceneschopnosti zákonnej sudkyne, túto ústavný súd neakceptoval. Ústavný súd

tu poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých

štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo

nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov

na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu

byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní (, ).

Ústavný súd konštatuje, že k už popísaným prieťahom dochádzalo aj napriek

viacerým urgenciám zo strany sťažovateľov a dvojnásobnému upozorneniu predsedu

okresného súdu na povinnosť konať vo veci plynulo, bez zbytočných prieťahov.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľov, mu prikázal, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola

v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľov právoplatne skončená.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia v sťažnosti žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 5 000 €, čo odôvodnili závažným zásahom do ich práv a niekoľko rokov

pretrvávajúcou právnou neistotou.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

neodôvodnenú nečinnosť a neefektívnu činnosť v trvaní približne 2 roky a 11 mesiacov,

berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie účastníkov, skutkovú

zložitosť veci, ako aj všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd považoval priznanie

sumy 1 200 € pre sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2015

v sume 858 €. Odmena za jeden úkon právnej služby vykonanej v roku 2016 je

v sume 143 €.

Vzhľadom na to, že právny zástupca zastupoval dve osoby, v zmysle § 13 ods. 2

vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony

pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Vychádzajúc z uvedeného hodnota jedného

spoločného úkonu právnej služby v tomto prípade predstavuje sumu 143 €. Ústavný súd

priznal sťažovateľom ( ) náhradu trov právneho

zastúpenia za dva spoločné úkony právnej služby vykonané v roku 2016 (príprava

a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti). Ďalej má právny zástupca sťažovateľov

nárok aj na náhradu režijného paušálu 8,58 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Právny

zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady zvyšujú

podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty v sume 60,63 €. Náhrada trov

právneho zastúpenia, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľom, spolu takto predstavuje

sumu 363,79 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľov ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2016