Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 797/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. novembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

JUDr. Helenou Valáškovou Košútovou, advokátkou, Ľ. Podjavorinskej 445/7, Trenčianska

Teplá, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prístup k voleným a iným

verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa Slovenskej

republiky rozhodnutím výberovej komisie vo výberovom konaní na obsadenie jedného

voľného miesta sudcu pre Okresný súd Prievidza konanom 28. – 30. júna 2016 pod sp. zn.

Spr 491/16, ktorým konštatovala, že „žiaden z uchádzačov nie je úspešný podľa § 12 ods. 2

vyhlášky“, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta

2016 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prístup k voleným a iným verejným

funkciám za rovnakých podmienok podľa (ďalej

len „ústava“) rozhodnutím výberovej komisie vo výberovom konaní na obsadenie jedného

voľného miesta sudcu pre Okresný súd Prievidza konanom 28. – 30. júna 2016 pod sp. zn.

Spr 491/16 (ďalej len „výberové konanie“), ktorým konštatovala, že „žiaden z uchádzačov

nie je úspešný podľa § 12 ods. 2 vyhlášky“ (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka spolu s ďalšími dvoma uchádzačkami

postúpila do ústnej časti výberového konania, v ktorej spomedzi postupujúcich dosiahla

najvyšší počet bodov, a to 65, ktoré však udeľovali len štyria členovia výberovej komisie,

keďže piaty člen sa výberového konania nezúčastnil. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) tretej vety

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa

ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu v znení účinnom do 30. júna

2016 (ďalej len „vyhláška“), neúspešným uchádzačom je uchádzač, ktorý získal v ústnej

časti menej ako 72 bodov.

Sťažovateľka uviedla, že „každý z piatich členov výberovej komisie môže v ústnej

časti uchádzačovi udeliť od 0 do 24 bodov, to znamená, že uchádzač môže získať maximálne

120 bodov (5 x 24). Pre prípadný úspech uchádzača, je potrebné, aby získal minimálne 72

bodov, čo je 60% z celkového maximálneho počtu bodov.

V prípade, ak sa výberového konania zúčastnia len 4 členovia výberovej komisie,

môže v ústnej časti prideliť každý jeden člen výberovej komisie jednotlivým uchádzačom

počet bodov rovnako, ako v prípade 5 členov, to znamená od 0 do 24 bodov, avšak spolu

môžu udeliť uchádzačovi od 0 do 96 ( 4 x 24 bodov), pričom ak vychádzajú z vyhlášky MS

SR č. (), na úspešné absolvovanie tejto časti výberového konania musia

uchádzačovi udeliť počet bodov v súčte min. 72 bodov (nezmenene oproti 5 členom), čo

predstavuje pre prípadný úspech uchádzača až 75 % (72 bodov z 96 bodov, ktoré môže

maximálne uchádzač dosiahnuť).

Zo zákona o sudcoch a prísediacich je síce zrejmé, že komisia je uznášaniaschopná,

ak sa na hlasovaní zúčastnia aspoň štyria jej členovia, piaty člen výberovej komisie sa nie

len, že nezúčastnil hlasovania, ale sa výberového konania vôbec nezúčastnil, čo znamená,

že v prípade súčtu bodov, akoby udelil uchádzačkám po 0 bodov.“.

Sťažovateľke bolo udelených 65 bodov z maximálneho súčtu 96 bodov, ktoré mohla

v prípade štvorčlennej výberovej komisie dosiahnuť, teda dosiahla 67,7 % z maximálneho

počtu bodov. Podľa sťažovateľky „ak by teda bol zohľadnený skutočný počet zúčastnených

2

členov výberovej komisie“, bola by úspešnou uchádzačkou v ústnej časti výberového

konania a vzhľadom na súčet bodov v písomnej a ústnej časti by sa spomedzi úspešných

uchádzačov umiestnila na prvom mieste.

Sťažovateľka tiež zdôraznila, že „Skutočnosť, že sa posledný, t.j. piaty člen výberovej

komisie nedostavil na výberové konanie, a teda ani nehlasoval, nemôže byť uchádzačovi

na ujmu.“.

Sťažovateľka v závere svojej sťažnosti navrhla rozhodnúť:

«I. Výberová komisia svojím rozhodnutím, písomne vyhotovenom v zápisnici z výberového

konania na obsadenie jedného voľného miesta sudcu pre Okresný súd Prievidza spr.

491/2016 zo dňa 30.06.2016, ktorým konštatovala, že „žiaden z uchádzačov nie je úspešný

podľa § 12 ods. 2 vyhlášky“ porušila základné právo uchádzačov na prístup k voleným a

iným verejným funkciám zaručené v .

II. Výsledky výberového konania, písomne zverejnené v zápisnici z výberového konania

na obsadenie jedného voľného miesta sudcu pre Okresný súd Prievidza spr. 491/2016

zo dňa 30.06.2016, ktorými bolo konštatované, že „žiaden z uchádzačov nie je úspešný

podľa § 12 ods. 2 vyhlášky“ sa zrušujú a vec sa vracia na ďalšie konanie výberovej komisii.

III. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 303,16 €

(2x143,-€ + režijný paušál 17,16 €).»

Sťažovateľka tiež navrhla, aby „ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení, ktorým

by pozastavil novo vyhlásené výberové konanie na miesto sudcu pre Okresný súd Prievidza,

ktoré bolo vyhlásené predsedom Okresného súdu Prievidza dňa 12.06.2016 (správne má

byť 12.07.2016, pozn.) pod č. “.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. 3

Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným

a iným verejným funkciám.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri prerokovaní sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojho základného

práva podľa rozhodnutím výberovej komisie vo výberovom konaní,

ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity podľa .

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Z uvedeného vyplýva, že právomoc

ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný

súd.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

4

Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych

veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť

rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. vo vzťahu k čl. 46 ods. 2

konštatoval: „Citovaná ústavná norma žiadnym spôsobom neurčuje, v akom type

súdneho konania a na základe akého návrhu majú súdy takéto rozhodnutia preskúmavať,

a ani sa nezmieňuje o druhu rozhodnutí, ktoré by mohli byť vylúčené zo súdneho

preskúmavania, pretože smeruje výlučne k ich obsahovej stránke a jej prostredníctvom

k základným právam a slobodám. V dôsledku toho v prípade, keď sa rozhodnutie správneho

orgánu (bez ohľadu na jeho druh či formálne označenie) dotýka niektorého zo základných

práv a slobôd, z právomoci súdov nesmie byť vylúčené. Vylúčenie takéhoto rozhodnutia

zo súdneho preskúmavania (v správnom súdnictve) môže signalizovať porušenie čl. 46

ods. 2 poslednej vety .“

Vo veci vedenej pod sp. zn. ústavný súd uviedol, že je úlohou súdu aj

pri uplatňovaní a v spojení s poslednou vetou

zisťovať, či rozhodnutie správneho orgánu, zákonnosť ktorého má byť predmetom

súdneho preskúmavania [vrátane toho uvedeného v § 248 ods. 2 písm. d) Občianskeho

súdneho poriadku], je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa základných práv alebo

slobôd. V prípade, ak súd zistí, že to tak je, takéto rozhodnutie nesmie byť vylúčené

zo súdneho preskúmavania.

Podľa (ďalej len „“)

v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným

záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy

boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu

verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej

5

správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany

na správnom súde.

Podľa na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu

verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní,

ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa

osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené

záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

Podľa orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú

štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie

o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby

v oblasti verejnej správy.

Podľa konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany

základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov

administratívneho konania.

Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe

žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy

a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov

verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. júna 2016 (ďalej len „zákon

o sudcoch a prísediacich“) všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo,

ustanoví náležitosti vyhlásenia výberového konania, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač

predložiť, spôsob vykonania výberového konania, podrobnosti o písomnom teste,

prípadovej štúdii, vypracovania súdnych rozhodnutí, preklade z cudzieho jazyka,

psychologickom posúdení a o ústnej časti výberového konania, spôsob vytvárania databáz

podľa § 28 ods. 4, spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania a náležitosti

zápisnice o priebehu výberového konania.

6

Podľa § 29 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich výberové konanie podľa § 28

ods. 1 uskutočňuje päťčlenná výberová komisia. Členov výberovej komisie vymenuje

predseda súdu z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vždy po vyhlásení

výberového konania, a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených národnou radou,

dvaja členovia z kandidátov zvolených súdnou radou a jeden člen z kandidátov

vymenovaných ministrom. Piateho člena výberovej komisie zvolí na žiadosť predsedu súdu

sudcovská rada súdu, na ktorom sa voľné miesto obsadzuje.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich členovia výberovej komisie volia

spomedzi seba predsedu výberovej komisie. Výberová komisia je uznášaniaschopná, ak sa

na hlasovaní zúčastnia aspoň štyria jej členovia. Jej rozhodnutie je platné, ak zaň hlasovala

nadpolovičná väčšina všetkých jej členov.

Podľa § 11 ods. 2 vyhlášky každý člen výberovej komisie hodnotí uchádzača v ústnej

časti pridelením bodov v rozpätí od nula do 24 bodov, pričom najvyšším hodnotením je

24 bodov.

Podľa § 12 ods. 1 vyhlášky po skončení ústnej časti každý člen výberovej komisie

na vlastnom hodnotiacom hárku uvedie

a) počet bodov, ktoré uchádzač získal podľa § 9,

b) vyjadrenie, či považuje uchádzača na základe psychologického posúdenia za úspešného

alebo neúspešného,

c) počet bodov pridelených v ústnej časti podľa § 11 ods. 2 a

d) stručné odôvodnenie hodnotenia uchádzača podľa písmen b) a c).

Podľa § 12 ods. 2 vyhlášky po vyhotovení hodnotiaceho hárku ho každý člen

výberovej komisie odovzdá predsedovi výberovej komisie. Predseda výberovej komisie

pred členmi výberovej komisie zistí mená neúspešných uchádzačov. Neúspešným

uchádzačom je uchádzač,

a) ktorého členovia výberovej komisie jednomyseľne označia podľa odseku 1 písm. b)

za neúspešného alebo

b) ktorý získal v ústnej časti menej ako 72 bodov.

7

Podľa § 12 ods. 3 vyhlášky z úspešných uchádzačov zostaví predseda výberovej

komisie konečné poradie úspešných uchádzačov, a to na základe súčtu bodov získaných

podľa § 9 a § 11 ods. 2.

Podľa § 12 ods. 5 vyhlášky výsledky výberového konania a poradie úspešných

uchádzačov, ako aj zoznam neúspešných uchádzačov podľa odseku 2 výberová komisia

verejne vyhlási a oznámi uchádzačom bezprostredne po ukončení výberového konania.

Podľa § 13 ods. 1 vyhlášky zápisnica obsahuje

a) údaj o dátume, čase a mieste konania výberového konania,

b) označenie súdu, na ktorom sa obsadzuje voľné miesto sudcu,

c) zloženie výberovej komisie v rozsahu titul, meno a priezvisko vrátane označenia

predsedu výberovej komisie, označenie databázy kandidátov na členov výberovej komisie,

z ktorej bol člen výberovej komisie vymenovaný, a stručný záznam o voľbe predsedu

komisie,

d) zoznam uchádzačov prihlásených do výberového konania, ako aj zoznam uchádzačov

nezaradených do výberového konania,

e) stručný opis priebehu ústnej časti výberového konania,

f) konečné poradie úspešných uchádzačov a zoznam neúspešných uchádzačov podľa § 9

ods. 2 až 5 a § 12 ods. 2 vrátane počtu získaných bodov a hodnotenia členov výberovej

komisie podľa § 12 ods. 1 písm. b),

g) dátum, čas a miesto verejného vyhlásenia výsledkov výberového konania,

h) meno a priezvisko člena komisie, ktorý zápisnicu spísal,

i) dátum, čas a miesto ukončenia výberového konania,

j) dátum, čas a miesto spísania zápisnice; tento údaj sa v zápisnici zapisuje priebežne,

k) vlastnoručné podpisy všetkých členov výberovej komisie.

Podľa § 13 ods. 5 vyhlášky zápisnica a hodnotiace hárky členov výberovej komisie

sú súčasťou spisu agendy správy súdu. Vyhlasovateľ výberového konania na žiadosť

bezodkladne sprístupní hodnotiace hárky členov výberovej komisie.

8

Napadnuté rozhodnutie výberovej komisie vo výberovom konaní sa v tomto prípade

dotýka základného práva sťažovateľky na prístup k voleným a iným verejným funkciám

za rovnakých podmienok podľa , a teda nesmie byť vylúčené

z právomoci súdov, keďže vylúčenie takéhoto rozhodnutia zo súdneho preskúmavania

(v správnom súdnictve) by znamenalo porušenie poslednej vety .

Pokiaľ ide o postavenie výberovej komisie vo výberovom konaní na obsadenie

voľného miesta sudcu, možno tento orgán považovať za orgán verejnej správy na účely

v zmysle citovaného , keďže tomuto orgánu zákon o sudcoch a prísediacich

a vyhláška zverili rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach

fyzických osôb (uchádzačov o funkciu sudcu), v oblasti verejnej správy, konkrétne správy

súdov pre účely zabezpečenia riadneho výkonu súdnictva v oblasti personálnej a odbornej.

Uvedený orgán možno označiť za orgán verejnej správy sui generis, ktorého kreáciu

pre každé výberové konanie na funkciu sudcu upravuje zákon o sudcoch a prísediacich.

Na základe uvedených skutočností, ako aj s prihliadnutím na znenie čl. 46 ods. 2

ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie výberovej komisie

vo výberovom konaní možno pred podaním sťažnosti ústavnému súdu namietať

na všeobecnom súde, pretože sa týka možného porušenia základných práv a slobôd

sťažovateľky. Túto právomoc všeobecných súdov nemožno nahradiť konaním

pred ústavným súdom.

Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci ústavného

súdu na jej prerokovanie.

Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky by bolo

možné odmietnuť aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Citovaný negarantuje základné právo na prístup k voleným

a iným verejným funkciám, ale iba základné právo na rovnaké podmienky v prístupe k nim.

Z toho vyplýva povinnosť orgánov pôsobiacich pri uplatňovaní predmetného základného

9

práva iba zaručiť možnosť prístupu (nie samotný prístup) k voleným a iným verejným

funkciám (m. m. ).

V súvislosti s tým ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľka v petite

svojej sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný, nesprávne označila základné právo podľa

, ktorého porušenie navrhuje vysloviť, keď uviedla, že ide o „základné

právo uchádzačov na prístup k voleným a iným verejným funkciám“, pričom z citácie

vypustila slovné spojenie „za rovnakých podmienok“.

Samotné slovné spojenie „za rovnakých podmienok“ má rozhodujúci význam, inak

by išlo iba o iluzórnu deklaráciu nejakého „základného práva“, a nie o jednu z dôležitých

(a v reálnom živote aplikovateľných) ústavných noriem tvoriacich základy demokratického

a právneho štátu (v rozhodnutí sp. zn. je označené za „kľúčové politické

právo“).

Interpretácia tohto základného práva sa postupne v judikatúre ústavného súdu

vo viacerých prípadoch spresňovala, dopĺňala a ustálila (v stručnosti) ako zákaz „sťažiť,

uľahčiť alebo znemožniť uchádzanie sa o funkciu“ (), ďalej ako zákaz

diskriminačného prístupu v okruhu osôb nachádzajúcich sa v rovnakej právnej či faktickej

situácii (m. m. ).

Z hľadiska uvedených zásadných podmienok a limitov možného úspešného

uplatnenia námietky porušenia základného práva podľa v konaní pred

ústavným súdom je potrebné uviesť, že obsah posudzovanej sťažnosti sa práveže

neupriamuje uvedeným smerom a odôvodnenie ne/rovnakých podmienok uplatnených voči

sťažovateľke zo strany výberovej komisie v nej absentuje. Za takéto odôvodnenie nemožno

považovať argumentáciu sťažovateľky s percentuálnym prepočítavaním ňou dosiahnutých

bodov k maximálnemu počtu dosiahnuteľných bodov za prítomnosti len 4 členov výberovej

komisie ani úvahu o neprítomnosti piateho člena výberovej komisie na výberovom konaní.

Sťažnosť teda neobsahuje relevantné odôvodnenie vo vzťahu k namietanému porušeniu

základného práva podľa .

10

Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho právomocí je viazané na splnenie

viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1

, a a nasledujúcich ). V tejto súvislosti už ústavný

súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak

náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný

návrhom na začatie konania ( ). Osobitne to platí

v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú

zastúpené advokátom ().

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia sťažnosti významné procesné

dôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľky, aby čo najpresnejšie opísala skutkový

stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom.

Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne

argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nevyhnutnou podmienkou konania

ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa

je teda vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľky

spočívajúcich v uvedení skutočností svedčiacich o porušení jej základných práv alebo

slobôd rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo

nečinnosťou konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo

záujmovej samosprávy, súdu atď.). Vznesenie takýchto námietok sťažnosť sťažovateľky

neobsahuje.

Sťažnosť tak nespĺňa podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú v § 20

ods. 1 .

11

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatok zákonom predpísanej

náležitosti vyplývajúci z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,

ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva

všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho

presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných

právnych služieb.

Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to

splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu

zaoberať sa návrhom sťažovateľky na prijatie dočasného opatrenia, ktorým by ústavný súd

pozastavil novo vyhlásené výberové konanie na miesto sudcu pre Okresný súd Prievidza

pod sp. zn. Spr. 844/2016.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. novembra 2016

12