Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 734/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. novembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť zastúpenej

advokátom JUDr. Vladimírom Rybovičom, Námestie Š. Moysesa 4, Banská Bystrica,

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 26. mája 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. októbra 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu

v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 26. mája 2016 (ďalej len

„napadnuté rozhodnutie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v právnom postavení

žalobkyne v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Nitra (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. a následne v dôsledku podaného odvolania na krajskom súde

pod sp. zn. bola účastníčkou konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej

dražby konanej 20. marca 2014 v zmysle oznámenia o dražbe č.

uverejneného v Notárskom centrálnom registri dražieb

pod sp. zn. (osvedčeného notárskou zápisnicou sp. zn.

z 20. marca 2014 a spísaného notárkou

pozn.) (ďalej len „dobrovoľná dražba“).

Okresný súd rozsudkom č. k. -196 zo 6. mája 2015 žalobu sťažovateľky

zamietol a následne krajský súd v dôsledku sťažovateľkou podaného odvolania napadnutým

rozhodnutím rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

3. Ako ďalej sťažovateľka s poukazom na skutkové okolnosti posudzovanej veci

uvádza, „... v prvoinštančnom aj v odvolacom konaní som argumentovala tým, že pri

organizovaní dražby predmetných nehnuteľností... za miesto konania dražby určil dražobník

vzdialenú obec, čím sťažil účasť dražiteľov z oblasti, v ktorej sa účasť dala očakávať a tým

obmedzil účasť na dražbe. Takéto konanie nepochybne mohlo mať vplyv aj na dosiahnutý

výťažok z dražby, a tým reálne aj na práva sťažovateľky.

O nevhodnom určení tohto miesta svedčí napokon aj okolnosť, že sa na dražbe

v prvom kole nezúčastnil nikto a v druhom kole sa dražby zúčastnila iba jediná dražiteľka.

Dražená nehnuteľnosť sa nachádza v obci , v okrese a miesto konania

dražby bolo určené v meste , okres .

Okresný súd sa s touto námietkou vyporiadal tak, že miesto konania dražby bolo

podľa neho v poriadku, keďže obec a sú od seba vzdialené podľa údajov

z internetu 46,8 km a cesta autom trvá približne 50 minút, čo nie sú vzdialenosti, ktoré

by nebolo možné bez väčších problémov prekonať. Ďalej okresný súd uviedol, že dražba

sa nemusí konať v mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza, a že záujemca, ktorý má záujem

vydražiť nehnuteľnosť, sa zúčastní dražby aj v mieste vzdialenom 46,8 km od miesta kde

sa nachádza nehnuteľnosť, čo dokladuje aj tá skutočnosť, že nehnuteľnosť vydražila

odporkyňa v 3. rade, ktorá má miesto trvalého bydliska v “.

2

Sťažovateľka následne formuluje a pomerne podrobne špecifikuje a argumentuje

i ďalšími dôvodmi ňou tvrdenej neplatnosti dobrovoľnej dražby, s ktorými sa podľa

jej názoru tak súd prvej inštancie, ako i súd druhej inštancie náležite nevysporiadali, a to:

1. podhodnotením dražených nehnuteľností na základe nesprávne vyhotoveného znaleckého

posudku č. 119/2013 vypracovaného znaleckou organizáciou , 2. podaním

návrhu na vykonanie dražby neoprávnenou osobou, 3. porušením zákonnej 15-dňovej lehoty

na zverejnenie oznámenia o opakovanie dražbe, 4. pochybnosťami o pasívnej legitimácii

žalovanej v treťom rade či 5. pochybnosťami o samotnej platnosti notárskej zápisnice

sp. zn. z 20. marca 2014 spísanej

.

4. S poukazom na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, geografickú vzdialenosť

miesta konania dobrovoľnej dražby a miesta, kde sa dražené nehnuteľnosti nachádzajú,

ako i národnostné zloženie obyvateľstva zmienených lokalít, sťažovateľka následne

spochybňuje relevantnosť dôvodov vedúcich k určeniu mesta ako miesta konania

dobrovoľnej dražby. Zároveň spochybňuje aj správnosť skutkových a právnych záverov

okresného súdu v rozhodnutí sp. zn. zo 6. mája 2015 a následne v rámci

odvolacieho konania i krajského súdu v napadnutom rozhodnutí.

Zastáva názor, že obe rozhodnutia spôsobili porušenie ustanovení § 7 ods. 1, § 11

ods. 1, 4 a 5, a o dobrovoľných dražbách

a o doplnení o notároch a notárskej

činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

5. Sťažovateľka v podanej sťažnosti ďalej konštatuje, že napadnutým rozhodnutím

došlo k porušeniu ňou označených práv zaručených a dohovorom (bod 1) z dôvodu,

že „... krajský súd... v spojení s okresným súdom... arbitrárne rozhodol o námietkach

sťažovateľky, ktorými odôvodňovala neplatnosť dražby uskutočnenej dňa 20.03.2014 tým,

že svoje zistenia a závery riadne a presvedčivým spôsobom neodôvodnil. Odvolací súd

sa obmedzil vo svojich záveroch na konštatovanie správnosti výsledkov hodnotenia

okresného súdu, neodstránil nedostatky konania pred okresným súdom a osvojil

si nesprávne, ústavne neudržateľné právne posúdenie veci okresným súdom...

3

Tým, že krajský súd bez ďalšieho odôvodnenia prevzal závery okresného súdu, ktorý

deklaruje zákonnosť dobrovoľnej dražby zo dňa 20.03.2014, napriek tomu, že pri

jej uskutočňovaní boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, trpí jeho

rozhodnutie vysokou mierou arbitrárnosti. Za arbitrárne, resp. nedostatočne zdôvodnené

rozhodnutie treba považovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní

zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy ().“.

6. S ohľadom na uvedené sa sťažovateľka domnieva, že napadnutým rozhodnutím

krajského súdu došlo k porušeniu jej práv zaručených a dohovorom (bod 1),

vzhľadom na čo žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej základných práv zaručených

a , ako i práva zaručeného dohovoru

napadnutým rozhodnutím krajského súdu, ktoré následne zruší, vec vráti krajskému súdu

na ďalšie konanie a prizná jej úhradu trov konania.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

8. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,

či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

4

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

10. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. ...

II.A K namietanému porušeniu a dohovoru

napadnutým rozhodnutím krajského súdu

5

11. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva

na spravodlivé konanie podľa (resp. práva podľa dohovoru)

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (,

). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované

so zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997,

Recueil III/1997).

12. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu podľa

(resp. právo podľa dohovoru), porušenia ktorého

sa sťažovateľka dovoláva, zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne

procesné garancie v konaní pred ním (). zaručené základné právo

na súdnu ochranu podľa neznamená právo na úspech v konaní pred

všeobecným súdom a nemožno ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo

v súdnom spore (, ).

13. Právomoc ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti fyzickej osoby podľa

voči rozhodnutiu či zásahom „všeobecných súdov“ je výlučne založená

na jeho prieskume z hľadiska dodržania ústavnoprávnych princípov, t. j. či v konaní

a rozhodnutí v ňom vydanom (ne)boli dotknuté predpismi ústavného poriadku chránené

práva alebo slobody fyzickej osoby. To v danom kontexte znamená, že ani prípadná vecná

nesprávnosť rozhodnutia všeobecného súdu nie je sama osebe významná, lebo konanie

o sťažnosti nie je pokračovaním konania v ďalšej inštancii mimo rámec všeobecného súdu

a ústavnému súdu v ňom zásadne neprislúcha, aby v jeho rámci prehodnocoval skutkové

a právne závery všeobecného súdu alebo zjednocoval jeho judikatúru.

Ústavný súd pripomína, že podľa ustálenej judikatúry vo všeobecnosti úlohou súdnej

ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom nie je chrániť občana pred skutkovými

6

omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré

sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (). Z rozdelenia

súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd

nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov

(napr. ).

14. O taký prípad išlo aj v prerokúvanej veci, keď konaniu pred krajským súdom

a jeho napadnutému rozhodnutiu, ktoré sťažnosťou napadla sťažovateľka,

nie je z ústavnoprávneho hľadiska čo vytknúť. Krajský súd vyslovil názor náležite

odôvodnený a interpretačne zvládnutý na takej úrovni, na akej je odvolací súd zvyknutý

štandardne rozhodovať obdobné právne otázky týkajúce sa preskúmania platnosti,

respektíve neplatnosti dobrovoľných dražieb.

15. Sťažnosti sťažovateľky chýbala v tomto smere akákoľvek ústavnoprávna

dimenzia, keď jej základom bolo iba konštatovanie skutkových okolností prípadu,

ich prehodnocovanie a následné vyjadrenie nesúhlasu s vysloveným právnym názorom

odvolacieho súdu. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu o potvrdení rozsudku okresného

súdu sp. zn. zo 6. mája 2015 (ktorým okresný súd zamietol žalobu

sťažovateľky, pozn.) nemôže samo osebe znamenať porušenie sťažovateľkou v petite

označených práv (bod 6).

Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä spôsob, akým malo byť

zasiahnuté do alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených

základných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného

prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, respektíve k odopretiu základných

práv alebo slobôd.

V danej veci s prihliadnutím na argumentáciu sťažovateľky obsiahnutú v sťažnosti

ústavný súd nezistil, že by mohol byť namietaným procesným pochybením dosiahnutý

vyžadovaný relevantný ústavnoprávny rozmer. S námietkami sťažovateľky sa ústavný súd

nestotožnil a dospel k záveru, že nič nesignalizuje, že by napadnutým rozhodnutím

krajského súdu mohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa

, resp. práva podľa dohovoru.

7

16. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na náležité odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia zo strany krajského súdu, ktorý v rámci v relevantnej časti odôvodnenia

konštatoval:

„V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne

zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver

a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v

celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto poukazom na

ust. sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho aby odvolací súd tieto dôvody

opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva,

že v prípade, ak boli porušené ustanovenia o dobrovoľných

dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd,

aby určil neplatnosť dražby. Aktívnu legitimáciu na vedenie konania o neplatnosť dražby

má každá osoba ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach porušením ustanovení

zákona o dobrovoľných dražbách. Je potrebné dodať, že nepostačí akékoľvek porušenie

ustanovenia zákona, ale musí ísť o porušenie, ktorým je zároveň osoba, ktorá porušenie

namieta, aj dotknutá na svojich právach. Konkrétne prípady relevantného poškodenia práv

osoby je predmetom ustálenia zo strany súdu. V tomto smere sa súd prvého stupňa

dostatočne zaoberal dôvodmi, pre ktoré navrhovateľka namietala neplatnosť opakovanej

dražby, konanej dňa 20.3.2014 v zmysle oznámenia o dražbe č.

, uverejnenom v Notárskom centrálnom registri dražieb

pod sp. zn. , ktorej priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou

zo dňa 20.3.2014, spísanou notárkou

. Navrhovateľka namietala neplatnosť opakovanej dražby

jednak z dôvodu určenia vzdialeného miesta konania dražby, ďalej ceny vydražených

nehnuteľností, ako aj namietala znalecký posudok, ktorým boli nehnuteľnosti ocenené

a podanie návrhu na vykonanie dražby neoprávnenou osobou - záložným veriteľom

na základe neplatnej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorá

nadväzovala na neplatnú zmluvu o splátkovom úvere. Súd prvého stupňa správne ustálil,

8

že neboli zistené a preukázané žiadne porušenia zákona o dobrovoľných dražbách

a správne aj rozhodol, keď návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. Podľa názoru

odvolacieho súdu námietka navrhovateľky v tom, že zmluva o splátkovom úvere je svojím

charakterom spotrebiteľská zmluva a preto sa na ňu vzťahujú príslušné ustanovenia

o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady

č. o slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov nie je

dôvodná a súd prvého stupňa aj túto námietku správne právne posúdil. Podľa ust. § 1 ods. 2

písm. d/ o spotrebiteľských úveroch (v znení do 30.11.2009) sa tento

zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad hodnotu 20 000 EUR,

pričom predmetom posudzovanej zmluvy bola suma 75.000 euro. Vo vzťahu k cene

nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom opakovanej dražby odvolací súd poukazuje na kúpnu

zmluvu zo dňa 5. mája 2009 uzatvorenú medzi navrhovateľkou ako kupujúcou a

, v ktorej sa účastníci zmluvy dohodli na kúpnej cene 75.000 euro.

Navrhovateľkou namietanom znaleckom posudku č. 119/2013 vyhotovenom spoločnosťou

ktorý bol vypracovaný za účelom dobrovoľnej dražby bola stanovená cena

nehnuteľností na sumu 84.100 euro, pričom najnižšie podanie pri opakovanej dražbe bolo

stanovené na sumu 75.700 euro. Z uvedeného vyplýva, že cena nehnuteľnosti určená

znaleckým posudkom vyhotoveným za účelom dobrovoľnej dražby nebola neprimeraná a

nemôže byť dôvodom neplatnosti dobrovoľnej dražby.

Námietky navrhovateľky v odvolaní podľa názoru odvolacieho súdu sú totožné s

tými, ktoré namietala aj v konaní pred súdom prvého stupňa, pričom súd prvého stupňa sa s

nimi dostatočne v napadnutom rozhodnutí vysporiadal. Odvolací súd preto v ďalšom

poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa v celom rozsahu

stotožňuje a nepovažuje za potrebné tieto dôvody opakovať.

Navrhovateľka okrem vyššie uvedeného namietala aj to, že súd prvého stupňa

nevykonal ňou navrhnuté dôkazy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že rozsah

dokazovania ako aj to, ktoré z navrhovaných dôkazov zo strany účastníkov sa v konaní

vykonajú, je vecou súdu. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dostatočné dokazovanie

a zamietnutie ďalších návrhov navrhovateľky na vykonanie ostatných dôkazov nemalo

za následok odopretie jej práva na spravodlivé konanie. Odvolací súd zhodne ako súd

9

prvého stupňa má za to, že na základe dôkazov, ktoré boli v rámci dokazovania pred súdom

prvého stupňa vykonané, bol dostatočne zistený skutkový stav veci, a bolo možné posúdiť

dôvodnosť žalovaného nároku, uplatneného navrhovateľkou. Neobstojí ani námietka

navrhovateľky, že súd vykonal iba dôkazy navrhované odporcami, súd prvého stupňa

sa riadne zaoberal každým návrhom na vykonanie dokazovania a v napadnutom rozhodnutí

uviedol dôvody, pre ktoré nevykonal dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania

za účelom zistenia ceny nehnuteľnosti, výsluchom ďalších svedkov, a to starostu obce

, starostu , notárky a ďalšie z označených

dôkazov. Odvolací súd sa stotožňuje skonštatovaním súdu prvého stupňa, že vykonanie

ďalších dôkazov by bolo nadbytočné s ohľadom na dôkazy, ktoré boli vykonané.“

17. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu ústavný súd

argumentáciu sťažovateľky nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť

záverov krajského súdu. Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri

hodnotení zákonnosti postupu a rozhodnutia okresného súdu mohol zakladať dôvod

na zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho právomocami

ustanovenými v .

Ústavný súd nezistil, že by posudzovaný rozsudok krajského súdu bol svojvoľný

alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou

právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnený. Krajský súd sa dostatočne vysporiadal

s odvolacími námietkami sťažovateľky a náležite odôvodnil svoj záver o zákonnosti

rozhodnutia okresného súdu (rozsudku sp. zn. zo 6. mája 2015, pozn.).

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje

na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.

Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ) rešpektuje

názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,

z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

18. V súvislosti s procesnou aktivitou sťažovateľky, ktorá sa dožaduje iného, pre

ňu priaznivejšieho posúdenia celej veci, ústavný súd konštatuje, že nie je v poradí ďalším

súdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľky.

10

19. V závere ústavný súd poznamenáva, že v zmysle svojej judikatúry považuje

za arbitrárne či zjavne neodôvodnené len tie súdne rozhodnutia, ktorých odôvodnenie

je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané

skutkové a právne skutočnosti (, ).

Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozhodnutia presvedčil, že krajský súd

sa námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie,

že sťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.

V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania (aj keď tento ich vníma ako relevantné),

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,

ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver

o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie

(m. m. , ). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho

dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktoré

sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

20. V nadväznosti na sťažovateľkou deklarovaný prejav nespokojnosti s napadnutým

rozhodnutím ústavný súd konštatuje, že obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (resp. práva podľa dohovoru) nie je záruka, že rozhodnutie súdu

bude spĺňať očakávania a predstavy účastníkov konania. Podstatou je, aby postup súdu bol

v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné

kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný

súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie

základných práv (obdobne napr. , ).

Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu právo

na súdnu ochranu podľa nemôže byť porušené iba tou skutočnosťou,

že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníkov konania.

Po analýze napadnutého rozhodnutia ústavný súd hodnotí krajským súdom predostreté

právne závery ako zákonné a ústavne súladné. Inými slovami, z pohľadu ústavného súdu

nie je možné považovať právne závery krajského súdu za arbitrárne alebo zjavne

11

neopodstatnené, v dôsledku čoho ústavný súd konštatuje, že nezistil príčinnú súvislosť

medzi petitom napadnutým rozhodnutím a namietaným porušením označených práv

sťažovateľky podľa a dohovoru, a preto sťažnosť

sťažovateľky v tejto jej časti odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa

.

II.B K namietanému porušeniu napadnutým rozhodnutím

krajského súdu

21. Sťažovateľka súčasne namietala aj porušenie svojho základného práva podľa

napadnutým rozhodnutím krajského súdu.

Pretože sťažovateľka namietajúca porušenie základného práva podľa čl. 20

ods. 1 toto porušenie oprela o dôvody v podstate identické s tými, ktoré uviedla

v súvislosti s namietaným porušením (respektíve dohovoru),

bolo potrebné odmietnuť sťažnosť aj v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti

( ).

22. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. novembra 2016

12