Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 14/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 7. decembra 2016

predbežne prerokoval návrh Krajského súdu v Prešove v zastúpení predsedom senátu

Mgr. Milošom Kolekom na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1

písm. d) o súlade zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších

predpisov s a takto

rozhodol:

Návrh Krajského súdu v Prešove o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol

2. októbra 2015 doručený návrh Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

v zastúpení predsedom senátu Mgr. Milošom Kolekom na začatie konania podľa čl. 125

ods. 1 písm. a) a (ďalej len „“),

o súlade

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o vlastníctve bytov“) s .

2. Z návrhu vyplýva, že krajský súd ho podáva v súvislosti so svojou rozhodovacou

činnosťou vo veci odvolania proti rozsudku Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 28. mája 2014, ktorým okresný súd zamietol žalobu žalobcu,

ktorou sa voči žalovaným (vlastníkom bytov v bytovom dome) domáhal priznania mu

finančnej náhrady za obdobie od 23. februára 2007 do 20. februára 2009 za vecné bremeno

zriadené na jeho pozemku podľa § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov pre účely výstavby

bytového domu, v ktorom sa nachádzajú byty vo vlastníctve žalovaných. Podľa okresného

súdu sa žalobca nemal právo domáhať tejto ochrany pred neoprávneným obmedzením

svojho vlastníckeho práva zriadením vecného bremena, pretože k jeho zriadeniu nedošlo

v čase vlastníctva žalobcu (ktorý sa stal vlastníkom spornej parcely v roku 2007 a zákon

o vlastníctve bytov je účinný od roku 1993, pozn.), ale počas vlastníctva jeho právnej

predchodkyne, takže žalobca by sa mohol domáhať ochrany núteného obmedzenia

vlastníckeho práva zriadením vecného bremena, „... ak by bol vlastníkom... v čase zriadenia

vecného bremena. S poukazom na tieto skutočnosti a premlčanie nároku navrhovateľa súd

návrh zamietol.“.

3. Podané odvolanie proti zamietavému rozsudku okresného súdu žalobca odôvodnil

aj tým, že vecné bremeno na jeho pozemku v prospech vlastníkov bytov bytového domu

bolo zriadené priamo zákonom, a to konkrétne ustanovením § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve

bytov, a nie na základe zákona (t. j. nie na základe administratívneho rozhodnutia vydaného

na základe zákonom ustanovených podmienok, pozn.), tak ako to predpokladá čl. 20 ods. 4

.

4. Keďže podľa krajského sudu „Existencia vecného bremena na pozemku

navrhovateľa je pre rozhodnutie v danej veci právne významná“, krajský súd odvolacie

konanie v danej veci vedené pod sp. zn. uznesením z 27. augusta 2015 podľa

prerušil a vec predložil ústavnému

súdu na posúdenie súladu zákona o vlastníctve bytov s ,

pričom krajský súd svoj návrh takto odôvodnil:

„Pokiaľ vecné bremeno podľa o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov vzniklo platne, je vylúčený vznik bezdôvodného obohatenia

na strane odporcov, ale... len v uplatnení práva na náhradu za vzniknuté vecné bremeno,

ktorá by v sebe zahŕňala aj náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva za celú dobu

obmedzenia vlastníckeho práva.

Pokiaľ však vecné bremeno vzniklo v rozpore s SR, mal by navrhovateľ

(za splnenia ďalších podmienok) právo na náhradu za užívanie svojej nehnuteľnosti

odporcami. Jeho právo by v takomto prípade nebolo premlčané.

Pri posúdení platnosti vzniku vecného bremena podľa názoru Krajského súdu

v Prešove nie je možné prehliadať nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS

38/95 z 03.04.1996 a zo 04.07.2000, ktorými v odvolaní argumentuje

navrhovateľ. Z oboch týchto nálezov vyplýva, že nútené obmedzenie vlastníckeho práva

nemôže vzniknúť priamo zákonom, ale len na základe zákona. V danom prípade vecné

bremeno podľa vzniklo priamo zákonom. ...

... vecné bremeno nemôže vzniknúť priamo zákonom, ale v každom prípade musí

vzniknúť na základe zákona - teda zákon určí orgán oprávnený uskutočniť vyvlastnenie

alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva a stanoví podmienky núteného obmedzenia

vlastníckeho práva. Musí sa tak udiať vo verejnom záujme, v nevyhnutnej miere

a za primeranú náhradu.“

5. Vzhľadom na uvedené krajský súd navrhuje, aby „... Ústavný súd rozhodol

nálezom tak, že ustanovenie o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov nie je v súlade s SR.“.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s ... a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada

Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným

zákonom.

7. Ústavný súd každý návrh na začatie konania v akomkoľvek druhu konania pred

ním podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané

dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také

nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť. Ak takéto nedostatky, resp. dôvody

na odmietnutie ústavný súd nezistí pri predbežnom prerokovaní návrhu podľa § 25 ods. 3

, návrh príjme na ďalšie konanie a v rozhodnutí o veci samej sa

vysloví (ne)ústavnosť právneho predpisu (alebo jeho ustanovenia).

8. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zistil, že na jeho prerokovanie má

danú právomoc, návrh má predpísané náležitosti, je podaný oprávnenými osobami

a nie je neprípustný. Súčasne sa však ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu

zaoberal otázkou, či tento návrh nie je zjavne neopodstatnený, pretože aj v konaní o súlade

označeného ustanovenia napadnutého právneho predpisu s označeným článkom

môže zaujať názor, že návrh treba odmietnuť ako zjavne neopodstatnený

(m. m. , , ).

9. Podľa ústavný súd začne konanie, ak

návrh podá súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou. To konkrétne znamená, že

všeobecný súd je oprávnený napadnúť iba také ustanovenie zákona, ktorého použitie (teda

nutnosť subsumpcie zisteného skutkového stavu pod právnu normu vyjadrenú v danom

ustanovení) možno v konaní pred všeobecným súdom rozumne očakávať (,

).

10. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v rámci

konkrétnej kontroly ústavnosti napadnutého zákonného ustanovenia v konaní podľa čl. 125

ods. 1 písm. a) , iniciovaného všeobecným súdom, môže dôjsť iba

v súvislosti s potrebou všeobecného súdu rozhodnúť o konkrétnej veci, na rozhodnutie

o ktorej je potrebné toto zákonné ustanovenie aplikovať. Z návrhu krajského súdu, ako aj

zo spisu vedeného krajským súdom pod sp. zn. vyplýva, že v predmetnom

konaní sa žalobca žalobným návrhom domáha priznania mu finančnej náhrady za určité

časové obdobie od vlastníkov bytov v bytovom dome postavenom na jeho pozemku z titulu

zriadenia vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov.

11. Podľa § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov ak vlastník domu nie je vlastníkom

pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše

do katastra nehnuteľností.

12. Podľa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho

práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona

a za primeranú náhradu.

13. Podľa ústavného súdu v súvislosti s rozhodovacou činnosťou krajského súdu

vo veci vedenej pod sp. zn. žalobca v žalobnom petite nespochybňuje

zriadenie vecného bremena ako takého, t. j. nedomáha sa jeho zrušenia z titulu jeho

neústavnosti, ale toto vecné bremeno akceptuje ako fakt a v súvislosti s jeho zriadením sa

v konaní pred všeobecnými súdmi domáha iba priznania mu akejsi finančnej satisfakcie

(odplaty) za jeho zriadenie a za užívanie jeho pozemku.

14. Podľa rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. „Všeobecný súd je

oprávnený napadnúť len také ustanovenie zákona, ktorého použitie (teda nutnosť

subsumpcie zisteného skutkového stavu pod právnu normu vyjadrenú v danom ustanovení)

možno v konaní pred všeobecným súdom rozumne očakávať ();

predpokladom je teda tzv. prejudicialita napadnutej normy v konaní všeobecného súdu.

Prejudicialita chýba, ak je zjavné, že aplikácia napadnutého ustanovenia v konaní

všeobecného súdu neprichádza do úvahy, napríklad aj preto, že nie sú splnené procesné

podmienky (porov. rozhodnutie ). V súlade s konštantnou judikatúrou

ústavného súdu, podľa ktorej sú to všeobecné súdy, ktoré sú primárne zodpovedné

za výklad podústavného práva, je nepochybne v prvom rade úlohou všeobecného súdu,

ktorý podáva ústavnému súdu svoj návrh, aby posúdil prejudicialitu napádaného

ustanovenia a na účely konania pred ústavným súdom ju náležite odôvodnil. Ústavný súd si

však vo svojej už citovanej judikatúre od počiatku vyhradzuje právo tieto závery

všeobecného súdu pri predbežnom prerokovaní jeho návrhu preskúmať a samostatne

posúdiť splnenie podmienok konania pred všeobecným súdom, ako aj prejudicialitu

(aplikovateľnosť) napadnutého ustanovenia vo veci, z ktorej návrh všeobecného súdu

vzišiel (porov. napríklad , ods. 31 až 34, ).

15. Vzhľadom na uvedené podľa názoru ústavného súdu akýkoľvek výrok ústavného

súdu, či už o súlade alebo o nesúlade § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov s čl. 20 ods. 4

, nebude mať vplyv na rozhodnutie všeobecných súdov v tejto veci, ktorých

zákonnou úlohou v súlade so žalobným petitom nie je rozhodnúť o ústavnosti zriadenia

vecného bremena a prípadne o jeho zrušení, ale ich úlohou je rozhodnúť a svoje rozhodnutie

aj náležite odôvodniť v tom smere, či žalobcovi prináleží alebo neprináleží ním požadovaná

finančná náhrada za vecné bremeno zriadené podľa § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov

v intenciách (rozhodnutie môže byť následne v intenciách žalobného

petitu objektom kontroly ústavnosti v konaní podľa , pozn.).

16. Podľa ústavného súdu je napadnuté ustanovenie zákona o vlastníctve bytov bez

významu aj vzhľadom na úpravu problematiky vecných bremien v

(§ 151n a nasl.), takže rovnaká situácia by bola aj v prípade, ak by namietané ustanovenie

v zákone o vlastníctve bytov chýbalo ().

17. Inými slovami, krajským súdom iniciované konanie o súlade podľa čl. 125 ods. 1

písm. a) nesúvisí s jeho rozhodovacou činnosťou, tak ako to očakáva a vyžaduje

ods. 1 písm. d) , preto ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2016