Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 559/2016
PDF · 198 KB
No categories available
III. ÚS 559/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2016
v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa
Tkáčika v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti EMKA − real, s. r. o., Kopčianska
82/E, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s. r. o., Kadnárova 83,
Bratislava, v mene ktorej koná konateľ JUDr. Ivan Syrový, PhD., ktorou namieta porušenia
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Trnava v konaní o námietkach vedenom pod sp. zn. 47 Er 92/2015 takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti EMKA – real, s. r. o., na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ohrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní
o námietkach vedenom pod sp. zn. 47 Er 92/2015 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e , aby v konaní o námietkach vedenom
pod sp. zn. 47 Er 92/2015 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti EMKA – real, s. r. o., p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Trnava
p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti EMKA –
real, s. r. o., trovy konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur
a sedemdesiatdeväť centov) na účet jej právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Ivan
Syrový, s. r. o., Kadnárova 83, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
5. Sťažnosti obchodnej spoločnosti EMKA – real, s. r. o., vo zvyšnej časti
n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.
III. ÚS 559/2016 zo 17. augusta 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti EMKA – real, s. r. o.
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej aj „okresný súd“) v konaní
o námietkach vedenom pod sp. zn. 47 Er 92/2015 (ďalej aj „namietané konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že namietané konanie začalo podaním návrhu na vykonanie
exekúcie 22. januára 2015 na okresnom súde, kde je vedené pod sp. zn. 47 Er 92/2015.
3. Po citácii § 50 ods. 1, 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), čl. 46 ods. 1 a čl. 127 ods. 1 ústavy, § 56 ods. 1 a 3 písm. a) a ods. 4 zákona
o ústavnom súde sťažovateľka uviedla, „že napriek právoplatnému a vykonateľnému
rozhodnutiu, ktorým bol sťažovateľovi priznaný jeho právny nárok a ktorý si sťažovateľ
vymáha v exekučnom konaní, exekučné konanie trvá od podania návrhu t.j. 21.1.2015
takmer 17 mesiacov.
V podstate veci ide však o to, že súdny exekútor doručil exekučnému súdu námietky
povinných dňa 24.4.2015, pričom ust. § 50 ods. 2 Exekučného poriadku jasne hovorí,
že o námietkach súd rozhodne najneskôr do 60 dní od ich doručenia a teda exekučný súd si
túto zákonnú povinnosť nesplnil. Bez ohľadu na to, že výzva zo strany súdu na vyjadrenie
oprávneného bola zaslaná až 8 mesiacov po doručení námietok od povinných, sťažovateľ
sa snažil byť v tomto smere ohľaduplný a plne si uvedomujúc toho, že exekučný súd rieši
množstvo iných konaní, trpezlivo čakal a poskytoval súčinnosť. Zhovievavosť zo strany
sťažovateľa však má svoje limity a závisí aj od prístupu samotného exekučného súdu, ktorý
sa po niekoľkonásobne prekročenej lehote na rozhodnutie o námietkach vyslovil, že podľa
neho k prieťahom v predmetnom konaní v tomto štádiu nedochádza. Sťažovateľ tak dospel
k záveru, že už v poradí tretia žiadosť o preskúmanie postupu súdu či nedochádza
k prieťahom, by nezabezpečila potrebnú nápravu a úplne by sa minula svojmu účinku, preto
sa rozhodol domáhať sa svojho základného práva prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Sťažovateľ je toho názoru, že nie je povinný a nemožno od neho spravodlivo
požadovať, aby exekučnom konaní toleroval nedodržiavanie zákonných lehôt zo strany súdu
a doterajšia ústretovosť bola len jeho dobrou vôľou. Aj s prihliadnutím na všetky okolnosti
ako je preťaženosť Okresného súdu Trnava, je neúnosné aby pri rozhodovaní o námietkach
v exekučnom konaní súd svojvoľne nedodržiaval zákonné lehoty a po viac ako roku
a opätovných sťažnostiach konštatoval, že nezistil prieťahy v konaní. Nedostatočné
personálne zabezpečenie súdu a jeho poddimenzovanosť nemôže byť predsa na úkor
účastníka konania.
Sťažovateľ s prihliadnutím na uvedené považuje dobu od 24.4.2015 do dnešného dňa
(viac ako 14 mesiacov) na rozhodnutie o námietkach proti exekúcii za neakceptovateľnú
a okrem žiadania aby sa v exekučnom konaní pokračovalo, žiada aj priznať nemajetkovú
ujmu vo výške 5 000,- €. Výšku nemajetkovej ujmy sťažovateľ odôvodňuje tým, že exekučný
súd svojím konaním značnou mierou zvýšil právnu neistotu a spôsobil tak stav, že aj po
právoplatne priznanom nároku súdom má sťažovateľ nedôveru voči súdnej moci a nevie či
sa jeho nárok vôbec podarí vymôcť.“.
4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy vyslovil, že postupom
okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené jej základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň navrhla prikázať
okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznať jej finančné zadosťučinenie
v sume 5 000 € a náhradu trov konania.
5. Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 559/2016-11 zo 17. augusta 2016 bola
sťažnosť sťažovateľky prijatá na ďalšie konanie v súlade s § 25 zákona o ústavnom súde.
6. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom
sp. zn. 1 SprV/644/2016 doručeným ústavnému súdu 24. októbra 2016. Opísal priebeh
doterajšieho konania, z ktorého vyplynulo, že o námietkach povinných bolo rozhodnuté
10. októbra 2016. Okresný súd poukázal na to, že vo veci konal v rámci svojich
možností priebežne, plynulo a efektívne, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že vybavuje
105 875 exekúcií a je dlhodobo personálne nedostatočne obsadený, čo nie je možné pripísať
na vrub konajúcemu súdu. Z dôvodu, že nezistil žiadne subjektívne prieťahy, považoval
sťažnosť za nedôvodnú. Súhlasil s upustením od ústneho prerokovania veci.
7. K vyjadreniu okresného súdu predložila svoje stanovisko sťažovateľka listom
doručeným ústavnému súdu 2. novembra 2016. Nestotožnila sa s tvrdením okresného súdu
o nedôvodnosti sťažnosti, keďže samotné nezistenie subjektívnych prieťahov neznamená aj
nedôvodnosť ústavnej sťažnosti. Zodpovednosť štátu je totiž daná aj v prípade objektívnych
prieťahov, ktoré videla sťažovateľka v nerozhodnutí o námietkach proti exekúcii po dobu
viac ako 18 mesiacov, čo spôsobilo, že sa nevie dostať k svojím peniazom po rokoch
trvajúceho sporu. Poukázala na nečinnosť súdu v období od 24. apríla 2015 do 28. januára
2016, keď nevykonal žiaden úkon, a na neefektívny úkon súdu spočívajúci vo výzve
sťažovateľky ako oprávnenej, či nedošlo k plneniu zo strany povinných. Súhlasila
s upustením od verejného ústneho pojednávania. V závere navrhla sťažovateľka vyhovieť
sťažnosti v celom rozsahu a priznať jej trovy konania za tri úkony právnej pomoci
v celkovej výške 545,69 €.
8. Ústavný súd z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.
47 Er 92/2015 zistil, že vo veci až dosiaľ boli vo vzťahu k predmetu sťažnosti (konanie
o námietkach proti exekúcii) vykonané tieto relevantné procesné úkony:
- 24. apríl 2015 – doručené okresnému súdu námietky povinných proti exekúcii,
- 4. decembra 2015 – elektronická urgencia rozhodnutia o námietkach zaslaná
exekútorským úradom,
- 20. január 2016 – opakovaná elektronická urgencia rozhodnutia o námietkach
zaslaná exekútorským úradom,
- 28. január 2016 – výzva súdu adresovaná oprávnenej a exekútorovi na vyjadrenie sa
k námietkam proti exekúcii,
- 23. február 2016 – predložené súdu vyjadrenie oprávnenej k námietkam proti
exekúcii,
- 29. február 2016 − predložené súdu vyjadrenie exekútora k námietkam proti
exekúcii,
- 7. jún 2016 – výzva súdu na vyjadrenie sa k výške nezaplatenej pohľadávky
adresovaná oprávnenej a na špecifikáciu trov exekúcie adresovaná súdnemu exekútorovi,
- 16. jún 2016 – predložené súdu vyjadrenie oprávnenej,
- 17. jún 2016 – predložené súdu vyjadrenie exekútora,
- 10. október 2016 – rozhodnuté o námietkach povinných proti exekúcii.
9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil od ústneho pojednávania
v danej veci, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov, a súčasne sa domáhala aj vyslovenia porušenia
svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch.
12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
13. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Uvedená povinnosť sa vzťahuje bez
výnimky aj na exekučné konanie, ktorého cieľom je zabezpečiť reálne naplnenie priznaného
práva.
14. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora
povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie
námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili
zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre
ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie
sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť
odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku námietky proti exekúcii je exekútor povinný
doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti
exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.
15. Pri posudzovaní otázky, či v konaní o námietkach proti exekúcii mohlo dôjsť
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,
o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu.
Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
16. Predmetom exekučného konania pred okresným súdom je vymoženie sumy
3 319,39 €, ako aj trov konania. Vzhľadom na obsah námietok povinných bolo povinnosťou
okresného súdu vysporiadať sa s ich tvrdením o možnosti zastavenia exekúcie v dôsledku
ich ochrany ako spotrebiteľov. V súvislosti s týmto tvrdením poukazuje ústavný súd na
ustálenú judikatúru slovenských súdov v spotrebiteľskom práve, čo viedlo k jeho
presvedčeniu, že rozhodovanie o námietkach nebolo právne a fakticky zložité.
17. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky exekučného
konania v postavení oprávneného. Ústavný súd konštatuje, že správanie sťažovateľky
nebolo príčinou namietanej dĺžky konania. Naopak, táto sa snažila docieliť rozhodnutie
o námietkach podaním opakovanej elektronickej urgencie prostredníctvom exekútora.
18. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v namietanom konaní, bol postup okresného súdu. V postupe okresného súdu
ústavný súd zistil jeho nečinnosť od podania námietok proti exekúcii až do rozhodnutia
o nich, teda od 24. apríla 2015 do 10. októbra 2016. Keďže Exekučný poriadok ustanovuje
v § 50 ods. 2 pre rozhodnutie o námietkach lehotu 60 dní, dopustil sa okresný súd
zbytočných prieťahov, ak zákonnú lehotu prekročil o viac ako 15 mesiacov.
19. Tvrdenie predsedu okresného súdu o jeho personálnom poddimenzovaní nie je
možné vziať do úvahy. V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru
platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho
nezbavuje zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02). Námietka
nedostatočného personálneho obsadenia súdu a vo väzbe na to neprimeraného zaťaženia
sudcov pri vybavovaní agendy nepredstavuje dôvody, ktoré by mohli byť interpretované
inak než technické a organizačné problémy, ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka,
ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich práv v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, resp. bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
20. Uvedené skutočnosti vyúsťujú do záveru, že základné právo sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní o námietkach vedenom pod sp. zn. 47 Er 92/2015 porušené boli.
III.
21. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa
čl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva
alebo slobody porušil, vo veci konal.
22. O námietkach proti exekúcii bolo rozhodnuté počas konania pred ústavným
súdom vyšším súdnym úradníkom. Keďže podľa § 239 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym
úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, nevylučuje ústavný súd možnosť
uvedeného procesného postupu, a teda aj možnosť opakovaného posudzovania námietok
povinných v exekučnom konaní. To viedlo ústavný súd k rozhodnutiu o prikázaní
okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, a odstrániť tak stav právnej
neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza.
23. Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €.
24. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
25. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
26. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde má primerané finančné
zadosťučinenie povahu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).
27. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
28. Ústavný súd prihliadnuc na okolnosti danej veci, najmä na dĺžku exekučného
konania, ako aj na to, že okresný súd o námietkach rozhodol 10. októbra 2016 (teda v čase
konania pred ústavným súdom), na výšku požadovaného finančného zadosťučinenia v sume
5 000 €, v pomere k vymáhanej sume spolu s príslušenstvom a trovami konania považoval
za odôvodnené priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 500 €, ktorú je
okresný súd povinný zaplatiť jej v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
29. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľky trovy konania vyčíslil sumou
545,69 € za tri úkony právnej služby.
30. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená suma
za dva úkony (prevzatie a príprava zastupovania, podanie ústavnej sťažnosti) je totožná
so sumou vypočítanou ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov, preto trovy právneho zastúpenia boli
priznané v požadovanej sume 2 x 143 €, 2 x režijný paušál 8,58 €, k čomu prirátal 20 %
DPH. Za tretí úkon (vyjadrenie sťažovateľky z 28. októbra 2016) ústavný súd trovy konania
nepriznal, pretože v ňom sťažovateľka neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by prispeli
k objasneniu veci. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu
boli priznané v celkovej sume 363,79 €.
31. Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
32. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. decembra 2016