Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 559/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2016

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa

Tkáčika v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti EMKA − real, s. r. o., Kopčianska

82/E, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s. r. o., Kadnárova 83,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ JUDr. Ivan Syrový, PhD., ktorou namieta porušenia

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trnava v konaní o námietkach vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti EMKA – real, s. r. o., na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ohrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní

o námietkach vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e , aby v konaní o námietkach vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti EMKA – real, s. r. o., p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Trnava

p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti EMKA –

real, s. r. o., trovy konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur

a sedemdesiatdeväť centov) na účet jej právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Ivan

Syrový, s. r. o., Kadnárova 83, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

5. Sťažnosti obchodnej spoločnosti EMKA – real, s. r. o., vo zvyšnej časti

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

zo 17. augusta 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti EMKA – real, s. r. o.

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej aj „okresný súd“) v konaní

o námietkach vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že namietané konanie začalo podaním návrhu na vykonanie

exekúcie 22. januára 2015 na okresnom súde, kde je vedené pod sp. zn. .

3. Po citácii § 50 ods. 1, 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“), a , a a zákona

o ústavnom súde sťažovateľka uviedla, „že napriek právoplatnému a vykonateľnému

rozhodnutiu, ktorým bol sťažovateľovi priznaný jeho právny nárok a ktorý si sťažovateľ

vymáha v exekučnom konaní, exekučné konanie trvá od podania návrhu t.j. 21.1.2015

takmer 17 mesiacov.

V podstate veci ide však o to, že súdny exekútor doručil exekučnému súdu námietky

povinných dňa 24.4.2015, pričom ust. § 50 ods. 2 Exekučného poriadku jasne hovorí,

že o námietkach súd rozhodne najneskôr do 60 dní od ich doručenia a teda exekučný súd si

túto zákonnú povinnosť nesplnil. Bez ohľadu na to, že výzva zo strany súdu na vyjadrenie

oprávneného bola zaslaná až 8 mesiacov po doručení námietok od povinných, sťažovateľ

sa snažil byť v tomto smere ohľaduplný a plne si uvedomujúc toho, že exekučný súd rieši

množstvo iných konaní, trpezlivo čakal a poskytoval súčinnosť. Zhovievavosť zo strany

sťažovateľa však má svoje limity a závisí aj od prístupu samotného exekučného súdu, ktorý

sa po niekoľkonásobne prekročenej lehote na rozhodnutie o námietkach vyslovil, že podľa

neho k prieťahom v predmetnom konaní v tomto štádiu nedochádza. Sťažovateľ tak dospel

k záveru, že už v poradí tretia žiadosť o preskúmanie postupu súdu či nedochádza

k prieťahom, by nezabezpečila potrebnú nápravu a úplne by sa minula svojmu účinku, preto

sa rozhodol domáhať sa svojho základného práva prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Sťažovateľ je toho názoru, že nie je povinný a nemožno od neho spravodlivo

požadovať, aby exekučnom konaní toleroval nedodržiavanie zákonných lehôt zo strany súdu

a doterajšia ústretovosť bola len jeho dobrou vôľou. Aj s prihliadnutím na všetky okolnosti

ako je preťaženosť Okresného súdu Trnava, je neúnosné aby pri rozhodovaní o námietkach

v exekučnom konaní súd svojvoľne nedodržiaval zákonné lehoty a po viac ako roku

a opätovných sťažnostiach konštatoval, že nezistil prieťahy v konaní. Nedostatočné

personálne zabezpečenie súdu a jeho poddimenzovanosť nemôže byť predsa na úkor

účastníka konania.

Sťažovateľ s prihliadnutím na uvedené považuje dobu od 24.4.2015 do dnešného dňa

(viac ako 14 mesiacov) na rozhodnutie o námietkach proti exekúcii za neakceptovateľnú

a okrem žiadania aby sa v exekučnom konaní pokračovalo, žiada aj priznať nemajetkovú

ujmu vo výške 5 000,- €. Výšku nemajetkovej ujmy sťažovateľ odôvodňuje tým, že exekučný

súd svojím konaním značnou mierou zvýšil právnu neistotu a spôsobil tak stav, že aj po

právoplatne priznanom nároku súdom má sťažovateľ nedôveru voči súdnej moci a nevie či

sa jeho nárok vôbec podarí vymôcť.“.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd podľa vyslovil, že postupom

okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené jej základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň navrhla prikázať

okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznať jej finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 € a náhradu trov konania.

5. Uznesením ústavného súdu č. k. -11 zo 17. augusta 2016 bola

sťažnosť sťažovateľky prijatá na ďalšie konanie v súlade s .

6. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. doručeným ústavnému súdu 24. októbra 2016. Opísal priebeh

doterajšieho konania, z ktorého vyplynulo, že o námietkach povinných bolo rozhodnuté

10. októbra 2016. Okresný súd poukázal na to, že vo veci konal v rámci svojich

možností priebežne, plynulo a efektívne, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že vybavuje

105 875 exekúcií a je dlhodobo personálne nedostatočne obsadený, čo nie je možné pripísať

na vrub konajúcemu súdu. Z dôvodu, že nezistil žiadne subjektívne prieťahy, považoval

sťažnosť za nedôvodnú. Súhlasil s upustením od ústneho prerokovania veci.

7. K vyjadreniu okresného súdu predložila svoje stanovisko sťažovateľka listom

doručeným ústavnému súdu 2. novembra 2016. Nestotožnila sa s tvrdením okresného súdu

o nedôvodnosti sťažnosti, keďže samotné nezistenie subjektívnych prieťahov neznamená aj

nedôvodnosť ústavnej sťažnosti. Zodpovednosť štátu je totiž daná aj v prípade objektívnych

prieťahov, ktoré videla sťažovateľka v nerozhodnutí o námietkach proti exekúcii po dobu

viac ako 18 mesiacov, čo spôsobilo, že sa nevie dostať k svojím peniazom po rokoch

trvajúceho sporu. Poukázala na nečinnosť súdu v období od 24. apríla 2015 do 28. januára

2016, keď nevykonal žiaden úkon, a na neefektívny úkon súdu spočívajúci vo výzve

sťažovateľky ako oprávnenej, či nedošlo k plneniu zo strany povinných. Súhlasila

s upustením od verejného ústneho pojednávania. V závere navrhla sťažovateľka vyhovieť

sťažnosti v celom rozsahu a priznať jej trovy konania za tri úkony právnej pomoci

v celkovej výške 545,69 €.

8. Ústavný súd z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.

zistil, že vo veci až dosiaľ boli vo vzťahu k predmetu sťažnosti (konanie

o námietkach proti exekúcii) vykonané tieto relevantné procesné úkony:

- 24. apríl 2015 – doručené okresnému súdu námietky povinných proti exekúcii,

- 4. decembra 2015 – elektronická urgencia rozhodnutia o námietkach zaslaná

exekútorským úradom,

- 20. január 2016 – opakovaná elektronická urgencia rozhodnutia o námietkach

zaslaná exekútorským úradom,

- 28. január 2016 – výzva súdu adresovaná oprávnenej a exekútorovi na vyjadrenie sa

k námietkam proti exekúcii,

- 23. február 2016 – predložené súdu vyjadrenie oprávnenej k námietkam proti

exekúcii,

- 29. február 2016 − predložené súdu vyjadrenie exekútora k námietkam proti

exekúcii,

- 7. jún 2016 – výzva súdu na vyjadrenie sa k výške nezaplatenej pohľadávky

adresovaná oprávnenej a na špecifikáciu trov exekúcie adresovaná súdnemu exekútorovi,

- 16. jún 2016 – predložené súdu vyjadrenie oprávnenej,

- 17. jún 2016 – predložené súdu vyjadrenie exekútora,

- 10. október 2016 – rozhodnuté o námietkach povinných proti exekúcii.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil od ústneho pojednávania

v danej veci, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

10. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a súčasne sa domáhala aj vyslovenia porušenia

svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

13. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Uvedená povinnosť sa vzťahuje bez

výnimky aj na exekučné konanie, ktorého cieľom je zabezpečiť reálne naplnenie priznaného

práva.

14. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora

povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie

námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili

zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre

ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie

sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť

odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok

exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku námietky proti exekúcii je exekútor povinný

doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti

exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.

15. Pri posudzovaní otázky, či v konaní o námietkach proti exekúcii mohlo dôjsť

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa ,

ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu.

Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

16. Predmetom exekučného konania pred okresným súdom je vymoženie sumy

3 319,39 €, ako aj trov konania. Vzhľadom na obsah námietok povinných bolo povinnosťou

okresného súdu vysporiadať sa s ich tvrdením o možnosti zastavenia exekúcie v dôsledku

ich ochrany ako spotrebiteľov. V súvislosti s týmto tvrdením poukazuje ústavný súd na

ustálenú judikatúru slovenských súdov v spotrebiteľskom práve, čo viedlo k jeho

presvedčeniu, že rozhodovanie o námietkach nebolo právne a fakticky zložité.

17. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky exekučného

konania v postavení oprávneného. Ústavný súd konštatuje, že správanie sťažovateľky

nebolo príčinou namietanej dĺžky konania. Naopak, táto sa snažila docieliť rozhodnutie

o námietkach podaním opakovanej elektronickej urgencie prostredníctvom exekútora.

18. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v namietanom konaní, bol postup okresného súdu. V postupe okresného súdu

ústavný súd zistil jeho nečinnosť od podania námietok proti exekúcii až do rozhodnutia

o nich, teda od 24. apríla 2015 do 10. októbra 2016. Keďže Exekučný poriadok ustanovuje

v § 50 ods. 2 pre rozhodnutie o námietkach lehotu 60 dní, dopustil sa okresný súd

zbytočných prieťahov, ak zákonnú lehotu prekročil o viac ako 15 mesiacov.

19. Tvrdenie predsedu okresného súdu o jeho personálnom poddimenzovaní nie je

možné vziať do úvahy. V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru

platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho

nezbavuje zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (). Námietka

nedostatočného personálneho obsadenia súdu a vo väzbe na to neprimeraného zaťaženia

sudcov pri vybavovaní agendy nepredstavuje dôvody, ktoré by mohli byť interpretované

inak než technické a organizačné problémy, ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka,

ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich práv v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, resp. bez zbytočných prieťahov podľa .

20. Uvedené skutočnosti vyúsťujú do záveru, že základné právo sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní o námietkach vedenom pod sp. zn. porušené boli.

III.

21. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa

čl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva

alebo slobody porušil, vo veci konal.

22. O námietkach proti exekúcii bolo rozhodnuté počas konania pred ústavným

súdom vyšším súdnym úradníkom. Keďže podľa § 239 ods. 1 Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym

úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, nevylučuje ústavný súd možnosť

uvedeného procesného postupu, a teda aj možnosť opakovaného posudzovania námietok

povinných v exekučnom konaní. To viedlo ústavný súd k rozhodnutiu o prikázaní

okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, a odstrániť tak stav právnej

neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza.

23. Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €.

24. Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

25. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

26. Podľa má primerané finančné

zadosťučinenie povahu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu ( ).

27. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

28. Ústavný súd prihliadnuc na okolnosti danej veci, najmä na dĺžku exekučného

konania, ako aj na to, že okresný súd o námietkach rozhodol 10. októbra 2016 (teda v čase

konania pred ústavným súdom), na výšku požadovaného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 €, v pomere k vymáhanej sume spolu s príslušenstvom a trovami konania považoval

za odôvodnené priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 500 €, ktorú je

okresný súd povinný zaplatiť jej v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

29. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľky trovy konania vyčíslil sumou

545,69 € za tri úkony právnej služby.

30. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená suma

za dva úkony (prevzatie a príprava zastupovania, podanie ústavnej sťažnosti) je totožná

so sumou vypočítanou ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov, preto trovy právneho zastúpenia boli

priznané v požadovanej sume 2 x 143 €, 2 x režijný paušál 8,58 €, k čomu prirátal 20 %

DPH. Za tretí úkon (vyjadrenie sťažovateľky z 28. októbra 2016) ústavný súd trovy konania

nepriznal, pretože v ňom sťažovateľka neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by prispeli

k objasneniu veci. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu

boli priznané v celkovej sume 363,79 €.

31. Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

32. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2016