Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 174/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. augusta 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudcu Miroslava

Duriša a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom ,

, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. 8 C 47/2011za účasti Okresného súdu Piešťany a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet advokáta

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -16 zo 6. marca 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a vyžiadaného spisu okresného súdu vyplýva, že sťažovateľ

je účastníkom konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Návrh

bol okresnému súdu podaný 16. marca 2011 a ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu

nebolo napadnuté konanie právoplatne skončené.

Sťažovateľ tvrdí, že „výsledkom nečinnosti a neefektívnej činnosti po takmer 6 rokov

od začatia konania nie je teda do dnešného dňa ani rozhodnutie vo veci samej

(ani neprávoplatne)“.

K opodstatnenosti sťažnosti sa vyjadril aj okresný súd prostredníctvom svojej

predsedníčky prípisom sp. zn. Spr. 5/18 z 24. januára 2018, v ktorom je uvedené:

„K obdobiu nečinnosti od podania návrhu do augusta 2012 uvádzam, že v tom čase

konajúca sudkyňa mala v senáte viac ako 600 nevybavených vecí v pojednávacej agende

a prednostne vybavovala agendu registra P, teda starostlivosti o maloleté deti a veci staršie

ako 5 rokov, preto nebolo vo veci ihneď po podaní návrhu konané. Mám za to, že následne

k zbytočným prieťahom v danom konaní nedochádzalo a úkony súdu boli vykonávané

v primeraných lehotách s ohľadom na to, že sudcovia konajúci vo veci vybavovali viac

ako 600 vecí v pojednávacej agende a každej z týchto vecí museli venovať primeraný čas.“

K prípisu pripojil okresný súd aj prehľad doteraz vykonaných úkonov v napadnutom

konaní: „• 16. 03. 2011 podaná žaloba o vyporiadanie BSM, vec pridelená na rozhodnutie

zákonnej sudkyni JUDr. Andrei Kondllovej

• 24. 11. 2011 žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov

• 20. 08. 2012 výzva PZ žalobkyne, aby predložili právoplatné rozhodnutie z Centra

právnej pomoci

• 27. 09. 2012 vyžiadané PPL rozhodnutie sp. zn. N 842/10 z Centra právnej pomoci

v Hlohovci

• 08. 10. 2012 doručené PPL rozhodnutie sp. zn. N842/10 z Centra právnej pomoci

Hlohovec

• 12. 10. 2012 výzva PZ žalobkyne na predloženie ešte jedného vyhotovenia žaloby

a jej príloh

• 20. 11. 2012 zaslaná žalovanému žaloba, poučenie a výzva na vyjadrenie

• 27. 11. 2012 žiadosť o pridelenie advokáta a odpustenie SUPO

• 18. 12. 2012 uznesenie – výzva žalovaného na doplnenie podania návrhu

na oslobodenie od SUPO

• 25. 01. 2013 žiadosť na ÚPSVAR Piešťany o zaslanie rozhodnutia o priznaní dávky

v hmotnej núdzi žalovanému

• 07. 02. 2013 doručenie rozhodnutia z ÚPSVAR Piešťany o priznaní dávky

v hmotnej núdzi

• 15. 02. 2013 uznesenie o priznaní oslobodenia od SUPO pre žalovaného

• 26. 02. 2013 oznámenie o kontaktovanie Centra právnej pomoci

v Hlohovci za účelom právneho zastúpenia

• 09. 04. 2013 doručené splnomocnenie žalovaného pre advokáta

• 29. 04. 2013 pokyn VSU na predloženie spisu zákonnej sudkyni

• 16. 05. 2013 vec podľa opatrenia k Dodatku č. 3 RP 2013 pridelená zákonnej

sudkyni JUDr. Terézii Mecelovej

• 30. 06. 2014 vytýčený termín pojednávania na dňa 30. 07. 2014

• 23. 07. 2014 ospravedlnenie, žiadosť , advokáta

o odročenie pojednávania na dňa 30. 07. 2014 z dôvodu PN žalovaného

• 30. 07. 2014 pojednávanie odročené bez prejednania veci na termín 29. 09. 2014

• 12. 09. 2014 ospravedlnenie, žiadosť , advokáta

o odročenie pojednávania na dňa 29. 09. 2014 z dôvodu dlhodobej PN žalovaného

• 29. 09. 2014 pojednávanie odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania

znaleckým posudkom

• 05. 11. 2014 dopyt na Centrum právnej pomoci Hlohovec ohľadom preskúmania

majetkových pomerov a ďalšieho trvania poskytovania právnej pomoci žalobkyni

a žalovanej

• 25. 11. 2014 doručené oznámenie z Centra právnej pomoci Hlohovec

• 12. 02. 2015 uznesením ustanovený znalec z odboru: Bezpečnosť a ochrana zdravia

pri práci, odvetvie: Odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky

• 23. 03. 2015 spis zaslaný znalcovi

• 01. 06. 2015 urgencia znalca o zaslanie vypracovaného znaleckého posudku a spisu

• 22. 06. 2015 doručený písomný znalecký posudok č. 10/2015 + vyúčtovanie

• 23. 06. 2015 pokyn zákonnej sudkyne na predloženie spisu VSU na ďalší postup

• 25. 06. 2015 uznesenie o priznaní odmeny pre znalca , znalec

z odboru: Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie: Odhad hodnoty

elektrotechnických zariadení a elektroniky

• 26. 06. 2015 zaslané uznesenie o priznaní znalečného + znalecký posudok + výzva

na vyjadrenie PZ žalobkyne a PZ žalovaného

• 08. 09. 2015 žiadosť adresovaná Centru právnej pomoci – riaditeľstvo Bratislava

o preverenie trvania podmienok na poskytnutie právnej pomoci účastníkom konania

• 25. 09. 2015 doručené vyjadrenie z Centra právnej pomoci v Hlohovci

• 29. 09. 2015 doručené oznámenie PZ žalobkyne o zmene osobných údajov

žalobkyne

• 30. 03. 2016 uznesením ustanovený znalec z odboru: Doprava cestná, odvetvie:

Odhad hodnoty cestných vozidiel

• 12. 05. 2015 zaslanie spisu znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku

• 09. 06. 2016 doručený písomný znalecký posudok č. 7/2016 + vyúčtovanie

znalečného

• 08. 08. 2016 pokyn zákonnej sudkyne na predloženie spisu VSÚ na ďalší procesný

postup

• 07. 12. 2016 pokyn VSÚ na zaslanie znaleckého posudku na vyjadrenie PZ

žalobkyne a PZ žalovaného

• 01. 03. 2017 a 09. 03. 2017 – vyjadrenia PZ strán k znaleckým posudkom

• 26. 05. 2017 vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni

JUDr. Ľudmile Hrickovej v zmysle dodatku č. 8 ()

• 04. 07. 2017 oznámenie JUDr. Hrickovej o jej vylúčení pre jej pomer k stranám

sporu

• 06. 07. 2017 Opatrenie predsedníčky súdu o pridelení veci náhodným výberom

medzi ostatné senáty vybavujúce agendu C

• 06. 07. 2017 vec pridelená JUDr. Ingrid Šimonovej

• 19. 07. 2017 výzva adresovaná Centru právnej pomoci, či v prípade strán sporu

naďalej pretrvávajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci

• 07. 08. 2017 odpoveď Centra právnej pomoci, že nárok strán na poskytovanie

právnej pomoci naďalej trvá

• 11. 10. 2017 výzva PZ žalobkyne, aby presne špecifikovala hnuteľné veci, ktoré

sú súčasťou BSM a ktoré žiada vyporiadať

• 10. 11. 2017 odpoveď PZ žalobkyne, že netrvá na znaleckom dokazovaní

hnuteľných vecí

• 11. 01. 2018 určený termín pojednávania na deň 08. 02. 2018 o 8.30 hod.“

Ústavný súd po preskúmaní zapožičaného spisu okresného súdu týkajúceho

sa napadnutého konania konštatuje, že prehľad úkonov v prípise okresného súdu

z 24. januára 2018 sa zhoduje s jeho obsahom, a preto ústavný súd z neho vychádzal

pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza zo

svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ). Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť

súdu vyplývala do 30. júna 2016 z

v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z prvej vety , podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom

súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

V súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti vychádzajú zo

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), najmä z

, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Z hľadiska prvého kritéria ústavný súd konštatuje, že predmetom napadnutého

konanie je rozhodovanie o návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Predmet napadnutého konania tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy

všeobecných súdov, preto v tomto prípade nemožno uvažovať o právnej zložitosti danej

veci. V súvislosti s nevyhnutnosťou vykonať znalecké dokazovanie možno v danej veci

vidieť istú mieru faktickej zložitosti.

Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto

súdneho konania. Ústavný súd konštatuje, že kvôli neprítomnosti sťažovateľa z dôvodu

práceneschopnosti muselo byť odročené pojednávanie nariadené na 30. júl 2014. Uvedené

však v kontexte celkovej dĺžky napadnutého konania v trvaní viac ako siedmich rokov

nemožno považovať za skutočnosť, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na dĺžku

napadnutého konania.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd po preskúmaní zapožičaného súdneho spisu konštatuje, že na celkovej

dĺžke napadnutého konania sa podpísala predovšetkým opakovaná nečinnosť okresného

súdu trvajúca viac ako jeden rok , a to v období od 16. marca 2011 do 20. augusta 2012,

od 16. mája 2013 do 30. júna 2014, ako aj opakovaná krátkodobá nečinnosť

od 25. septembra 2015 do 30. marca 2016 a od 9. júna 2016 do 7. decembra 2016.

Nečinnosť okresného súdu nemožno z ústavnoprávneho pohľadu ničím ospravedlniť.

Pokiaľ predseda okresného súdu poukazuje na dlhodobú nepriaznivú personálnu

situáciu na okresnom súde, ústavný súd konštatuje, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých

štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje zodpovednosti za zbytočné prieťahy

v súdnom konaní (). Nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné

množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne

ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas

adekvátne opatrenia (, ). Námietka nedostatočného personálneho

obsadenia súdu a vo väzbe na to neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy

nepredstavuje dôvody, ktoré by mohli byť interpretované inak než technické a organizačné

problémy, ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom očakáva

ochranu svojich práv v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. bez zbytočných

prieťahov podľa ().

Ústavný súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a jeho práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výrokovej časti nálezu).

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že v právnej veci sťažovateľa bolo právoplatne rozhodnuté

uznesením zo 17. apríla 2018, ktorým okresný súd schválil zmier, ústavný súd

už okresnému súdu neprikazoval, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

(bod 4 výrokovej časti tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

4 000 €, čo odôvodňuje tým, že „prieťahy spôsobené a spôsobované Okresným súdom

Piešťany bez právoplatného ukončenia veci neustále vyvolávajú spomienky na manželstvo,

na ktoré chce zabudnúť“, ako aj dlhotrvajúcim pocitom neistoty a beznádeje.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na dĺžku napadnutého konania, berúc do úvahy konkrétne okolnosti

daného prípadu (predmet napadnutého konania, jeho celkovú dĺžku, ako aj dĺžku nečinnosti

okresného súdu), považoval ústavný súd priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa (bod 2 výrokovej časti tohto

nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré

mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom pred ústavným súdom.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právny zástupca sťažovateľa vyčíslil trovy konania sumou 312,34 € za dva úkony

právnej služby vykonané v roku 2017.

Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),

a to za dva úkony vykonané v roku 2017 (prevzatie a príprava právneho zastúpenia,

písomné podanie sťažnosti), a to každý úkon 147,33 €, t. j. spolu 294,66 €, čo spolu

s režijným paušálom dvakrát 8,84 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 312,34 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2018