Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_47Er-92-2015.pdf
PDF · 68.82 KB
Case nature
Area
Subarea
47Er/92/2015
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci oprávneného: EMKA - real, s.r.o., IČO: 36 731 587, Kopčianska 82/ E, 851 01 Bratislava, zast.: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, proti povinnému: X) K. I., E.. XX.XX.XXXX, X) A.E. I., E.. XX.XX.XXXX, F. I. L. XX, XXX XX T., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Viera Kučerová, v.z. JUDr. Jana Dobiašová, Námestie sv. Martina 9, 908 51 Holíč, o vymoženie sumy 3 319,39 EUR s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného 1) a 2) proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 171120 zo dňa 04.03.2015 bol súdny exekútor - JUDr. Viera Kučerová, v. z. JUDr. Jana Dobiašová - poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Pezinok č. k. 8C/135/2009 zo dňa 19.06.2012 a Krajského súdu Bratislava č. k. 9Co/501/2012-164 a -182 zo dňa 29.05.2014 a 22.09.2014.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.04.2015 povinní 1) a 2) podali námietky voči exekúcii vedenej pod sp. zn. EX 270/2015 v zmysle §50 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Povinný v prvom i povinný v druhom rade vo svojich podaniach zhodne citujú judikatúru odvolávajúc sa na rozhodnutie Krajského súdu Prešov z 31.01.2012, sp. zn. 9Co/2/2011, v ktorom súd konštatoval, že exekučný súd zastaví exekúciu aj bez návrhu, pokiaľ by plnenie vychádzalo z podmienok, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach, naviac v neprospech slabšieho účastníka zmluvy, a tiež, že o plnenie v rozpore s dobrými mravmi ide aj v prípade, ak sa vymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Povinní považujú sumu priznanú exekučným titulom za odplatu za plnenie, ktoré si neobjednali. V zmysle § 53, ods. 8 Občianskeho zákonníka nie sú povinní takéto plnenie vrátiť ani ho uschovať, a sú vylúčené aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Existuje teda dôvod vyhlásiť exekúciu za neprípustnú.
Právny zástupca oprávneného vo svojom vyjadrení uvádza, že sa povinní snažia svojimi námietkami len oddialiť exekučné konanie. So skutočnosťami uvádzanými v námietkach sa už všeobecné súdy vysporiadali. Povinní po tom, ako si oprávnený splnil svoju povinnosť a sprostredkoval kupujúcich, s ktorými neskôr i uzatvorili kúpnu zmluvu, sa týchto snažili obísť, aby im nemuseli zaplatiť sprostredkovateľskú odmenu. Nárok oprávnenému bol priznaný ako bezdôvodné obohatenie, ktoré získali povinní obídením oprávneného.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.“
Súd preštudoval námietky povinného 1) a 2) proti exekúcii, oboznámil sa s príslušným dôkazovým materiálom a k námietkam zaujal nasledovné stanovisko:
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie, alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).
V zmysle platných právnych predpisov je neprípustné, aby exekučný súd skúmal vecnú správnosť exekučného titulu. Takýmto postupom by vážne porušil kogentné ustanovenia zabezpečujúce právnu istotu účastníkov civilného konania a v tomto prípade by tak v konečnom dôsledku ohrozil právo na súdnu ochranu oprávneného. Povinný môže v námietkach namietať iba skutočnosti (nie je pritom rozhodujúce, či ide o skutočnosti procesného alebo hmotného práva, oboje sú prípustné), ktoré nastali alebo vznikli po vydaní exekučného titulu. Naopak nemôže namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu a spochybňovať tak vecnú správnosť v tomto prípade už právoplatného rozhodnutia. Povinný všetky tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom či nachádzajúcom, a ak tak opomenul, nemôže mu byť poskytnutá ochrana v exekučnom konaní, nakoľko exekučný súd nie je príslušný vecnú správnosť exekučného titulu či jeho súlad so zákonom spochybňovať. Pokiaľ ide o samotný exekučný titul, ktorý je v tomto prípade právoplatný a vykonateľný rozsudok civilného súdu, exekučný súd ho môže preskúmavať len v rozsahu jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti.
Námietky považuje súd za neopodstatnené, dôvody v nich uvedené za irelevantné a nespĺňajúce zákonné predpoklady na vyhovenie námietkam. Súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenie Exekučného poriadku nezistil žiadnu okolnosť, pre ktorú by bola predmetná exekúcia neprípustná, a preto na základe preukázaných skutočností námietky povinného proti exekúcii v plnom rozsahu zamietol. S argumentmi povinného v prvom i v druhom rade sa už právoplatne vysporiadal všeobecný súd. Súd nerozhodol samostatným výrokom o námietkach proti trovám exekúcie, nakoľko po podrobnom skúmaní námietok zistil, že povinní 1) a 2) nenamietali výšku trov, ale len neprípustnosť vzniku akýchkoľvek trov v nadväznosti na neprípustnosť celej exekúcie.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie
napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.