Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 932/2016
PDF · 139.85 KB
No categories available
II. ÚS 932/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2016
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
,
vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Pp 179/2014
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra
2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 Pp 179/2014 (ďalej len „konanie okresného súdu“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 23. októbra 2014 okresnému súdu žiadosť
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Dňa 10. decembra 2014
okresný súd na verejnom zasadnutí žiadosť sťažovateľa o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Sťažovateľ proti rozhodnutiu okresného súdu
podal sťažnosť, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) tak,
že ju „zamietol“.
Sťažovateľ uvádza, že od decembra 2015 opakovane žiada okresný súd
o nahliadnutie do spisu vedeného v napadnutom konaní z dôvodu, že chce podať
mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie, pretože sa domnieva, že v napadnutom
konaní bolo porušené jeho právo na obhajobu. Okresný súd mu však ani dosiaľ do spisu
nahliadnuť neumožnil, dokonca mu v tejto súvislosti nezaslal ani žiadnu odpoveď na jeho
opakované žiadosti. Zastáva názor, že okresný súd zámerne ignoruje jeho žiadosti
o nahliadnutie do spisu, a tým mu závažným spôsobom bráni vo veci podať dovolanie.
Sťažovateľ na podporu svojich tvrdení o porušení základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poukazuje aj na judikatúru
ústavného súdu ‒II. ÚS 55/98, I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 148/06.
Sťažovateľ uvádza, že okresný súd je už takmer rok nečinný a že túto dobu
vzhľadom na predmet konania považuje za neprimerane dlhú, a preto vzhľadom na túto
„dlhodobú nečinnosť (resp. nízku efektívnosť procesných úkonov) Okresného súdu
kvalifikujem jeho doterajší postup v posudzovanom konaní ako postup, ktorým došlo
k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníka konania, ale
postupom Okresného súdu“. Zastáva názor, že v danom prípade je potrebné toto „konanie,
resp. nekonanie“ okresného súdu považovať „za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným
v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal tento nález:
„a) Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 4 PP 179/2014 porušil
základné práva , aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
b) Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 4 PP 179/2014 prikazuje
konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
c) priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
250 000 Eur..., ktoré je mi Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.“
Sťažovateľ zároveň žiada ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu z dôvodu,
že nemá dostatok finančných prostriedkov, aby si mohol sám v konaní pred ústavným
súdom zvoliť advokáta.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Jedným z dôvodov, pre ktoré ústavný súd môže odmietnuť sťažnosť sťažovateľa
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, je jej zjavná neopodstatnenosť. Podľa
konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide
predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci
nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom alebo rozhodnutím tohto
orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby
tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú
možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05,
Predmetom predbežného prerokovania sťažnosti bolo sťažovateľom namietané
porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní z dôvodu, že okresný súd
mu od decembra 2015 až dosiaľ napriek jeho viacerým žiadostiam neumožnil nahliadnuť
do spisu vedeného pod sp. zn. 4 PP 179/2014.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“,
ktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote“, preto nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98,
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu (IV. ÚS 205/03, IV. ÚS 225/05).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00,
III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, IV. ÚS 37/02, III. ÚS 109/03, II. ÚS 478/2010) sa ochrana
základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní
pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného
práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom, pozn.)
ešte trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu
označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Ako zjavne neopodstatnenú ústavný súd podľa doterajšej judikatúry odmietne tiež
sťažnosť, prostredníctvom ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd
meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
(m. m. IV. ÚS 223/2010, II. ÚS 659/2014).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 23. októbra 2014 okresnému súdu žiadosť
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o ktorej okresný súd rozhodol
10. decembra 2014 na verejnom zasadnutí tak, že ju zamietol. Sťažovateľ proti rozhodnutiu
okresného súdu podal sťažnosť, ktorú krajský súd zamietol.
V rámci prípravy na predbežné prerokovanie sťažnosti ústavný súd prostredníctvom
okresného súdu zistil, že napadnuté konanie bolo právoplatne skončené 24. februára 2015.
Vzhľadom na uvedené a v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavného
súdu neprichádza preto do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu
v označenom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako
porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol ako
zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol, bolo bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami obsiahnutými v petite jeho sťažnosti.
Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd uvádza, že s poukazom
na dôvody, pre ktoré rozhodol o odmietnutí sťažnosti, sa z dôvodu hospodárnosti konania
už nezaoberal otázkou odstránenia procesnej prekážky konania spočívajúcej v nedostatku
kvalifikovaného právneho zastúpenia sťažovateľa, pretože dôvod, pre ktoré ústavný súd
rozhodol o odmietnutí sťažnosti, by nebol odstrániteľný ani prostredníctvom právneho
zástupcu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. decembra 2016