Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 932/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „konanie okresného súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 23. októbra 2014 okresnému súdu žiadosť

o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Dňa 10. decembra 2014

okresný súd na verejnom zasadnutí žiadosť sťažovateľa o podmienečné prepustenie

z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Sťažovateľ proti rozhodnutiu okresného súdu

podal sťažnosť, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) tak,

že ju „zamietol“.

Sťažovateľ uvádza, že od decembra 2015 opakovane žiada okresný súd

o nahliadnutie do spisu vedeného v napadnutom konaní z dôvodu, že chce podať

mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie, pretože sa domnieva, že v napadnutom

konaní bolo porušené jeho právo na obhajobu. Okresný súd mu však ani dosiaľ do spisu

nahliadnuť neumožnil, dokonca mu v tejto súvislosti nezaslal ani žiadnu odpoveď na jeho

opakované žiadosti. Zastáva názor, že okresný súd zámerne ignoruje jeho žiadosti

o nahliadnutie do spisu, a tým mu závažným spôsobom bráni vo veci podať dovolanie.

Sťažovateľ na podporu svojich tvrdení o porušení základného práva podľa

a práva podľa dohovoru poukazuje aj na judikatúru

ústavného súdu , , , , .

Sťažovateľ uvádza, že okresný súd je už takmer rok nečinný a že túto dobu

vzhľadom na predmet konania považuje za neprimerane dlhú, a preto vzhľadom na túto

„dlhodobú nečinnosť (resp. nízku efektívnosť procesných úkonov) Okresného súdu

kvalifikujem jeho doterajší postup v posudzovanom konaní ako postup, ktorým došlo

k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníka konania, ale

postupom Okresného súdu“. Zastáva názor, že v danom prípade je potrebné toto „konanie,

resp. nekonanie“ okresného súdu považovať „za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným

v a dohovoru“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal tento nález:

„a) Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné práva , aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

b) Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

c) priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

250 000 Eur..., ktoré je mi Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ zároveň žiada ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu z dôvodu,

že nemá dostatok finančných prostriedkov, aby si mohol sám v konaní pred ústavným

súdom zvoliť advokáta.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Jedným z dôvodov, pre ktoré ústavný súd môže odmietnuť sťažnosť sťažovateľa

podľa , je jej zjavná neopodstatnenosť. Podľa

konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide

predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom alebo rozhodnutím tohto

orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

).

Predmetom predbežného prerokovania sťažnosti bolo sťažovateľom namietané

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní z dôvodu, že okresný súd

mu od decembra 2015 až dosiaľ napriek jeho viacerým žiadostiam neumožnil nahliadnuť

do spisu vedeného pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“,

ktoré je garantované v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote“, preto nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (,

).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu (, ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, , , , ) sa ochrana

základnému právu vrátane základného práva podľa poskytuje v konaní

pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného

práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom, pozn.)

ešte trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu

označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ).

Ako zjavne neopodstatnenú ústavný súd podľa doterajšej judikatúry odmietne tiež

sťažnosť, prostredníctvom ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd

meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa

(m. m. , ).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 23. októbra 2014 okresnému súdu žiadosť

o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o ktorej okresný súd rozhodol

10. decembra 2014 na verejnom zasadnutí tak, že ju zamietol. Sťažovateľ proti rozhodnutiu

okresného súdu podal sťažnosť, ktorú krajský súd zamietol.

V rámci prípravy na predbežné prerokovanie sťažnosti ústavný súd prostredníctvom

okresného súdu zistil, že napadnuté konanie bolo právoplatne skončené 24. februára 2015.

Vzhľadom na uvedené a v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavného

súdu neprichádza preto do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu

v označenom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako

porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v , resp. práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol ako

zjavne neopodstatnenú podľa .

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami obsiahnutými v petite jeho sťažnosti.

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd uvádza, že s poukazom

na dôvody, pre ktoré rozhodol o odmietnutí sťažnosti, sa z dôvodu hospodárnosti konania

už nezaoberal otázkou odstránenia procesnej prekážky konania spočívajúcej v nedostatku

kvalifikovaného právneho zastúpenia sťažovateľa, pretože dôvod, pre ktoré ústavný súd

rozhodol o odmietnutí sťažnosti, by nebol odstrániteľný ani prostredníctvom právneho

zástupcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2016