Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 13/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom Mgr. JUDr. Zoltánom Perhácsom, PhD., Tichá 45, Bratislava, pre

namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení

s a , podľa a

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3, čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 13

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd začatím a vedením trestného

stíhania Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, sekciou kontroly a inšpekčnej služby,

Úradom inšpekčnej služby, odborom inšpekčnej služby západ v konaní vedenom pod

ČVS: SKIS-95/OISZ-V-2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra

2016 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu

podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 a podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 50 ods. 3

(ďalej len „“) a práv podľa a 3,

a 2 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd začatím a vedením

trestného stíhania Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, sekciou kontroly a inšpekčnej

služby, Úradom inšpekčnej služby, odborom inšpekčnej služby západ (ďalej len „odporca“)

v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-95/OISZ-V-2015.

Sťažovateľ v podanej sťažnosti uviedol, že je nezákonne trestne stíhaný

na základe uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré bolo vydané nezákonným

a neústavným štátnym orgánom Slovenskej republiky v konaní vedenom u odporcu pod

ČVS: SKIS-95/OISZ-V-2015. Z už uvedeného dôvodu preto podľa názoru sťažovateľa

odporca nemá kompetenciu vykonávať žiadne „legálne úradné úkony“, a už vôbec nemôže

mať kompetencie orgánu činného v trestnom konaní, teda nesmie vykonávať žiadne

procesné úkony podľa .

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa podľa v spojení s

a , , , ods. 3, ,

ods. 2 a čl. 13 dohovoru v trestnom konaní vedenom odborom inšpekčnej služby západ

úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, spisová značka ČVS: SKIS-95/OISZ-V-2015

z dôvodu, že trestné stíhanie proti sťažovateľovi začal a vedie nezákonný a neústavný štátny

orgán, porušené bolo.

2. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 €

(slovom stotisíc eur), ktoré je povinný Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vyplatiť

sťažovateľovi a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia...“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je v zmysle petitu, ktorým je ústavný súd viazaný, námietka

porušenia základných práv sťažovateľa „z dôvodu, že trestné stíhanie proti sťažovateľovi

začal a vedie neústavný štátny orgán“.

Z príloh podanej sťažnosti vyplýva, že trestné stíhanie proti sťažovateľovi začalo

vydaním uznesenia o vznesení obvinenia odporcom pod ČVS: SKIS-95/OISZ-V-2015

z 9. septembra 2015 (ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia“), ktoré bolo sťažovateľovi

doručené 13. októbra 2015.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že

sťažnosť podľa nie je časovo neobmedzeným právnym prostriedkom ochrany

základných práv a slobôd (, , ). Jednou zo zákonných

podmienok jej prijatia na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť ( zákona o súde). Nedodržanie

tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej

oneskorene ( ). Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti musel zaoberať aj otázkou, či sťažnosť bola podaná

včas.

V tejto súvislosti je zároveň potrebné pripomenúť, že ustanovenie o lehote

na podanie sťažnosti je ustanovením kogentným, to znamená, že ústavný súd nemôže

zmeškanie tejto lehoty odpustiť alebo ju predĺžiť (pozri napr. m. m. ,

, , ).

Pokiaľ bol sťažovateľ presvedčený o tom, že mu v súvislosti s trestným stíhaním jeho

osoby nezákonným a neústavným orgánom nemohol žiaden iný orgán verejnej moci

poskytnúť ochranu, mal možnosť podať ústavnému súdu sťažnosť v lehote dvoch mesiacov,

odkedy sa o svojom trestnom stíhaní takýmto orgánom mohol dozvedieť. Nedodržanie tejto

lehoty sťažovateľom je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako

podanej oneskorene ( ). V prípade podania sťažnosti po

jej uplynutí neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (

ods. 3 ) (napr. , , ,

, ).

Lehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa § 53 ods. 3

by mala podľa názoru ústavného súdu vyjadrovať dobu, ktorá je

postačujúca na uplatnenie účinnej ústavnej ochrany sťažovateľom a zároveň rešpektuje aj

princíp právnej istoty (m. m. , ).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že táto je podaná

oneskorene vzhľadom na to, že o vznesení obvinenia sa sťažovateľ dozvedel jeho

doručením 13. októbra 2015, pričom sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až

2. septembra 2016, teda celkom zrejme po uplynutí lehoty dvoch mesiacov.

Na tomto mieste však ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že sťažnosť bolo

možné odmietnuť aj z dôvodu neprípustnosti. Ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity

zakotvený v , obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo

domáhať sa ochrany základného práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto

ochranu nemôže poskytnúť iný súd, resp. iný orgán verejnej moci v rámci jemu zverenej

kompetencie.

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho základného práva účinne poskytuje a na použitie ktorých je

oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných

práv a slobôd pred ústavným súdom.

ako zákonnú podmienku ustanovuje, že pred podaním

sťažnosti podľa musí sťažovateľ vyčerpať všetky procesné prostriedky

(opravné alebo iné právne prostriedky), ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv

alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných

predpisov ( ). Ratio legis tohto ustanovenia pritom

spočíva nielen v tom, aby príslušná vec bol posúdená v prvom rade tými orgánmi verejnej

moci, do ktorých právomoci takéto posúdenie prislúcha, ale tiež v tom, aby prípadné

pochybenia mohli byť v rámci opravného konania pred orgánmi verejnej moci preskúmané

a posúdené zákonom predvídaným spôsobom a v prípade potreby odstránené.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ po doručení uznesenia o vznesení obvinenia

nevyužil možnosť podať proti tomuto uzneseniu sťažnosť, a nedomáhal sa teda ochrany

proti jeho stíhaniu nezákonným a neústavným orgánom, a to na príslušnom orgáne verejnej

moci. Z tohto dôvodu mohol ústavný súd odmietnuť sťažnosť sťažovateľa aj pre nedostatok

právomoci.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2017