Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 5/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , maloletých

a zastúpených advokátkou

JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátska kancelária, L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci

namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť , maloletých a

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. septembra 2016 doručená spoločná sťažnosť , maloletých

a , všetci (ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

(ďalej len „napadnuté konanie“).

Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú navrhovateľmi

v „kompenzačnom“ konaní, ktorého predmetom je ich nárok na náhradu škody

a nemajetkovej ujmy, ktorá im mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s exekučným konaním,

v rámci ktorého došlo k zablokovaniu ich finančných prostriedkov v banke. Podľa

vyjadrenia sťažovateľov konanie začalo doručením ich návrhu na okresný súd 8. júla 2013.

Sťažovatelia namietajú, že okresný súd si sám navodil prekážku v konaní tým, že aj bez

návrhu na začatie konania inicioval konanie, ktorého predmetom bolo schválenie právneho

úkonu maloletých vzhľadom na skutočnosť, že maloletí sťažovatelia sú účastníkmi

napadnutého konania na strane navrhovateľov. Z doručených príloh sťažnosti tiež vyplýva,

že konanie o schválenie právneho úkonu začalo vydaním uznesenia o začatí konania

sp. zn. z 3. februára 2014 (ďalej len „konanie o schválenie právneho úkonu

maloletých sťažovateľov“). Okresný súd v uvedenej veci rozhodol na pojednávaní

rozsudkom z 10. apríla 2014 (ďalej len „rozsudok“) tak, že právny úkon maloletých

sťažovateľov (podanie návrhu, ktorým sa napadnuté konanie začalo, pozn.) schválil. Proti

označenému rozsudku podala odvolanie sťažovateľka , ktorá v odvolaní

uviedla, že pojednávania sa nemohla zúčastniť a že nemala vedomosť o tom, že okresný súd

bude rozhodovať rozsudkom aj napriek tej skutočnosti, že jej splnomocnený zástupca

(sťažovateľ a zároveň manžel, pozn.) sa predmetného pojednávania zúčastnil a po vyhlásení

rozsudku sa vzdal práva podať odvolanie. O tomto odvolaní sťažovateľky

rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. z 18. marca 2016.

Sťažovatelia ďalej v sťažnosti uviedli, že okresný súd v napadnutom konaní nemohol

konať a účelovo opakovane a zmätočne „vytýčil termín pojednávania na deň 18.092015...,

keď nemal vedomosť o tom, že rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. zo dňa

10.04.2014 nebol riadne a účinne doručený do vlastných rúk sťažovateľke v prvom rade

a ani sťažovateľovi v 4. rade, pričom z obsahu spisu č.k. mal zákonný sudca

vedomosť, že v období od 12.04.2014 do 15.01.2015 bol sťažovateľ vo väzbe..., takže tento

rozsudok nemohol nadobudnúť právoplatnosť a ani vykonateľnosť...“.

2

Z doručených príloh sťažnosti konkrétne z kópie zápisnice o pojednávaní

z 18. septembra 2015 okrem iného vyplýva aj to, že sťažovateľ (ďalej

len „sťažovateľ v 1. rade“) v napadnutom konaní vzniesol námietku zaujatosti

na pojednávaní a zároveň informoval okresný súd o tom, že do podateľne súdu doručil

námietku zaujatosti.

Sťažovatelia vychádzajúc z uvedeného namietajú, že napadnuté konanie trvá

neprimerane dlho, v dôsledku čoho dochádza k porušovaniu ich označených práv. Zároveň

tvrdia, že napadnuté konanie má pre nich „mimoriadny význam“ a tiež že „k prieťahom

v danej veci neprispeli, majú od počiatku záujem na rýchlom a spravodlivom prejednaní

veci a rozhodnutí...“ .

V petite svojej sťažnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol o ich

sťažnosti tak, že vysloví porušenie ich označených práv v napadnutom konaní vedenom

pred okresným súdom, prikáže mu konať bez zbytočných prieťahov, prizná im finančné

zadosťučinenie v súhrne 12 000 eur, ako aj náhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Sťažovatelia namietajú postup okresného súdu v napadnutom konaní a tvrdia, že

v ňom dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj porušovaniu ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj ich práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

4

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Ústavný súd vychádzajúc z opísaných úkonov okresného súdu a sťažovateľov v prvej

časti tohto rozhodnutia dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu

v napadnutom konaní nedošlo k porušeniu ich označených práv, pretože okresný súd

v napadnutom konaní postupoval v súlade so záujmami maloletých sťažovateľov, keď sám

od seba inicioval konanie o schválenie právneho úkonu maloletých sťažovateľov. Preto

prekážku v postupe v napadnutom konaní ústavný súd hodnotí za zákonnú a nevyhnutnú pre

zistenie, či právny úkon zastupujúcich rodičov podanie návrhu, ktorým napadnuté konanie

začalo, bol v záujme maloletých sťažovateľov, a teda či právny úkon podanie návrhu bolo

účinné a či maloletých sťažovateľov možno v okolnostiach veci považovať aj za účastníkov

napadnutého konania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že sťažovateľ

v 1. rade po vyhlásení rozsudku, ktorým okresný súd schválil právny úkon maloletých

sťažovateľov, sa ako účastník konania a zároveň splnomocnený zástupca svojej manželky

na predmetom pojednávaní vzdal práva podať odvolanie. Napriek uvedenému manželka

proti uvedenému rozsudku (o schválení právneho úkonu) podala odvolanie,

hoci právny úkon bol súdom schválený. Následne sťažovateľ v 1. rade na pojednávaniach

v napadnutom konaní argumentoval tým, že existuje prekážka vo veci samej, a to

skutočnosť, že rozsudok o schválení právneho úkonu nenadobudol právoplatnosť

a vykonateľnosť, a to z dôvodu ním tvrdeného nedostatku riadneho a účinného doručenia.

Inými slovami, sťažovateľ sám priznal a tvrdil existenciu zákonnej prekážky v ďalšom

postupe okresného súdu v napadnutom konaní, pričom sťažovateľka proti

tomuto rozsudku, ktorým bol schválený právny úkon maloletých sťažovateľov, podala

odvolanie, čím zároveň si musela byť vedomá toho, že podaním odvolania môže oddialiť

právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku, od ktorého bol závislý ďalší postup súdu

v napadnutom konaní.

Ústavný súd konštatuje, že k doterajšej dĺžke napadnutého konania nepochybne

prispela aj skutočnosť, že sťažovateľ v 1. rade na pojednávaní konanom 18. septembra 2015

podal námietku zaujatosti, o ktorej bolo potrebné rozhodnúť.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že okresný súd v zmysle stabilnej judikatúry

ústavného súdu nenesie zodpovednosť za predĺženie konania v dôsledku uplatnenia

procesných práv účastníkom konania, preto zodpovednosť v takomto prípade nemožno

pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (, ). V súlade

s touto judikatúrou preto dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľom uplatnených

procesných právach bolo potrebné zohľadniť pri posúdení postupu okresného súdu a otázky,

či došlo k porušeniu označených práv sťažovateľov jeho postupom.

Po preskúmaní časových úsekov, kedy okresný súd mohol vo veci konať, teda

neexistovala prekážka v jeho ďalšom postupe, berúc do úvahy aj tvrdenia sťažovateľa

v 1. rade, ktorý ešte v septembri 2015 namietal, že konanie o schválení právneho úkonu

maloletých sťažovateľov nebolo právoplatne skončené z dôvodov tvrdených vád

doručovania, ktorá mala byť podľa vyjadrenia sťažovateľov odstránená až 12. októbra 2015,

ďalej berúc do úvahy skutočnosť, že bolo potrebné rozhodnúť aj o námietke zaujatosti

sťažovateľa v 1. rade, ústavný súd konštatuje, že okresný súd postupoval v súlade

s označenými právami sťažovateľov.

Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, , ,

). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , ).

6

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že dĺžka napadnutého konania

pred okresným súdom vo svetle uvedeného nemá sama osebe takú ústavne relevantnú

intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie

označených práv sťažovateľov, preto ich sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2017