Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 627/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. januára 2017 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca)

a Rudolfa Tkáčika prerokoval prijatú sťažnosť , ,

a obchodnej spoločnosti PROFIT real Žilina, s. r. o., Tajovského 5, Žilina, zastúpených

advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, Advokátska kancelária, Na Priekope 174/13, Žilina,

vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosti a obchodnej spoločnosti PROFIT real Žilina, s. r. o.,

Tajovského 5, Žilina, n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 z 28. septembra 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“), a obchodnej spoločnosti

PROFIT real Žilina, s. r. o., Tajovského 5, Žilina (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“, spolu

ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Sťažovatelia uviedli, že na okresnom súde je vedená občianskoprávna vec o určenie

neplatnosti právneho úkonu, eventuálne o určenie neúčinnosti právneho úkonu

pod sp. zn. . V tomto spore majú sťažovatelia procesné postavenie

žalovaných. Žaloba bola pôvodne (23. marca 2010) podaná na Okresnom súde Žilina

a vedená je pod sp. zn. .

Konanie trvá už viac ako 6 rokov a ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebol

vyhlásený rozsudok súdom prvého stupňa. Vo veci boli vykonané pojednávania, ale podľa

názoru sťažovateľov súd koná neefektívne, pretože nepripravuje pojednávania tak, aby

mohol vyhlásiť rozhodnutie. Medzi pojednávaniami sú pomerne dlhé časové úseky

nečinnosti súdu.

Uznesením okresného súdu č. k. -55 z 26. mája 2010 sťažovateľke

v 2. rade bola zakázaná dispozícia so spornými nehnuteľnosťami a z tohto dôvodu

je obmedzovaná vo svojom vlastníckom práve už viac ako 6 rokov.

Sťažovatelia sú toho názoru, že postup okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn.

porušuje ich základné právo priznané , podľa ktorého má

každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov v jeho

prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, ako aj ich právo

priznané čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Sťažovatelia poukázali na to, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj

procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100

ods. 1 účinného do 30. júna 2016, v súčasnosti

ods. 1 účinného od 1. júla 2016) a aby sa

čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, do ktorého sa dostali sťažovatelia po podaní

žaloby žalobcom. Predmetom konania pred súdom prvého stupňa je žaloba o určenie

neplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy), eventuálne určenie neúčinnosti právneho

úkonu. Z povahy veci nevyplýva skutková a právna náročnosť sporu, keď predmet sporu

patrí do bežnej rozhodovacej činnosti súdov.

Správanie sťažovateľov žiadnym spôsobom nevytvorilo dlhodobo situáciu, ktorá

by odôvodňovala a ospravedlňovala dĺžku konania.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu zbytočné prieťahy v konaní

sú následkom najmä nečinnosti súdu, nesústredenej a neefektívnej činnosťou súdu

a nesprávnej činnosti súdu.

V okolnostiach veci sťažovateľov je príčinou zbytočných prieťahov nečinnosť súdu

v určitých obdobiach konania a nesústredená a neefektívna činnosť súdu.

V súlade s

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažovateľka

v 1. rade primerané finančné zadosťučinenie odôvodňuje pretrvávajúcim pocitom neistoty,

pocitmi márnosti a nespravodlivosti, ktoré vyplývajú z nečinnosti odporcu.

Sťažovateľka v 2. rade v tejto súvislosti poukazuje na dlhodobé obmedzenie

vlastníckeho práva predbežným opatrením, ktoré trvá už viac ako 6 rokov a ktoré jej bráni

v dispozícii s predmetom jej vlastníctva. Sťažovateľka v 2. rade je rovnako v neistote, ktorá

vyplýva z hrozby, že predmet jej vlastníctva, resp. výťažok z neho, môže byť použitý na

prípadné splatenie žalobcom tvrdenej pohľadávky voči sťažovateľke v 1. rade napriek jeho

vedomosti o neexistencii judikovanej pohľadávky.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1/ Základné právo ... a PROFIT real Žilina, s. r. o...

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2/ Okresnému súdu Levice prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. konať

bez zbytočných prieťahov.

3/ .... a PROFIT real Žilina, s. r. o... priznáva finančné

zadosťučinenie každému vo výške 5.000 EUR (slovom päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd

Levice povinný im vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4/ Okresný súd Levice je povinný uhradiť ... a PROFIT real

Žilina, s. r. o... trovy právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne JUDr. Tatiany

Polkovej vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

K prijatej sťažnosti sa na výzvu ústavného súdu vyjadril predseda okresného súdu

prípisom č. Spr 1071/16 zo 14. novembra 2016, v ktorom okrem iného uviedol:

„Dňa 23. 03. 2010 bola na Okresný súd v Žiline podaná žaloba o určenie neplatnosti

právneho úkonu eventuálne o určenie neúčinnosti právneho úkonu žalobcom:

proti žalovanému v I. rade: Profit real Žilina, s.r.o., Tajovského 5, 010 01 Žilina

a žalovanému v II, rade: , . Predmetná vec

bola dňa 06. 04. 2010 postúpená na Okresný súd Levice z dôvodu miestnej príslušnosti,

zaevidovaná pod sp. zn. a pridelená zákonnej sudkyni .

Mám za to, že v predmetnom konaní sa jedná o skutkovo a právne zložitejšiu vec,

vyžadujúcu si rozsiahlejšie dokazovanie, vrátane výsluchu viacerých svedkov navrhnutých

stranami sporu. Vzhľadom na to, že vo veci nie je do dnešného dňa vydané meritórne

rozhodnutie, je zrejmé, že konanie je poznačené prieťahmi, avšak temer výlučne

objektívneho charakteru. Žalobca počas konania zmenil žalobu, následne požiadal

o nariadenie predbežného opatrenia, dňa 26. 8. 2011 právny zástupca žalovaných požiadal

o odročenie pojednávania z dôvodu kúpeľnej liečby žalovanej v 2. rade, žalovaná v 2. rade

dňa 31. 8. 2011 podala návrh na prerušenie konania, dňa 17. 6. 2014 právna zástupkyňa

žalovaných požiadala o odročenie pojednávania nariadeného na deň 19. 6. 2014 z dôvodu

kolízie pojednávaní napriek tomu, že ešte dňa 15. 4. 2014 vzala termín pojednávania

na vedomie, žalovaní dňa 23. 10. 2014 prostredníctvom právnej zástupkyne požiadali

o zrušenie predbežného opatrenia. Spis sa počas konania 2-krát nachádzal aj na odvolacom

súde v dôsledku odvolávania protistrán. Z dôvodu žiadosti žalovaných v 1. a 2. rade boli

odročené pojednávania nariadené na 13. 9. 2011. 19. 6.2014, ako aj 30. 9. 2014, pričom

žalovaní podávali návrhy na doplnenie dokazovania na nariadených pojednávaniach.

Dňa 31. 10. 2016 súd nariadil termín pojednávania na 17. 1. 2017, realizoval dožiadania

na príslušný súd a urgoval žalovanú stranu. Okresný súd Levice si dovoľuje nesúhlasiť

so závermi sťažovateľov uvedenými v prijatej sťažnosti, keď žalobu o určenie neplatnosti

právneho úkonu eventuálne o určenie neúčinnosti právneho úkonu v predmetnej veci

nemožno považovať za úplne bežnú rozhodovaciu činnosť súdu a rovnako nemožno hovoriť,

že v predmetnom spore ide o bežnú skutkovú a právnu náročnosť.

Okresný súd Levice je toho názoru aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti,

že sťažovatelia opakovaným podávaním návrhov na doplnenie dokazovania priamo

na nariadených pojednávaniach a žiadostí o odročenie pojednávaní výrazne prispeli

k doterajšej dĺžke konania na okresnom súde. Rovnako nemožno tvrdiť, že Okresný súd

Levice koná neefektívne, nesústredene, nepripravoval pojednávania tak, aby bolo možné

vyhlásiť rozhodnutie, keď práve v dôsledku žalovanými podávaných návrhov na doplnenie

dokazovania priamo na pojednávaniach (ktoré bol súd nútený vykonať) dochádzalo

k odročovaniu pojednávaní.

Okresný súd pripúšťa, že medzi niektorými odročenými pojednávaniami boli aj dlhšie

časové úseky, avšak spôsobené objektívnymi skutočnosťami, či už zabezpečovaním dôkazov,

ale aj práceneschopnosťou, resp. čerpaním riadnej dovolenky zákonnej sudkyne...

Predmetnú vec som v dôsledku prijatia sťažnosti Ústavným súdom Slovenskej

republiky zaradil na zoznam sledovaných vecí, ktoré predseda súdu vyhodnocuje

na pravidelných mesačných pracovných poradách.“

K vyjadreniu predsedu okresného súdu doručila 15. decembra 2016 stanovisko

právna zástupkyňa sťažovateľov, v ktorom oznámila, že sťažovatelia zotrvávajú

na stanovisku, že sporná vec patrí do štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov

a konkrétna vec sa nevyznačuje žiadnymi neobvyklými skutkovými a právnymi

okolnosťami, a dodala, že „Tempo a rozsah dokazovania určuje v predmetnom konaní súd

prvej inštancie napriek dôkaznému bremenu, ktoré zaťažuje žalobkyňu a žalovaní len

reagujú na priebeh konania a výzvy súdu prvej inštancie na prekladanie a dopĺňanie

dôkazov. Podľa názoru sťažovateľov súd prvej inštancie vykonáva dokazovanie mimo

mantinelov určených žalobným petitom a dôvodmi žaloby, keď neprihliadal bez zbytočného

odkladu na zásadnú vec pre spor ktorou je neexistencia judikovanej pohľadávky

žalobkyne.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov, ako aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má

právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom v konaní vedenom na okresnom súde

pod sp. zn. .

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Vo vzťahu k zložitosti veci ústavný súd uvádza, že konanie, v ktorom

je predmetom sporu určenie neplatnosti právneho úkonu, vo všeobecnosti nemožno

pokladať za právne zložitú vec. V konkrétnosti namietanej veci, v ktorej sťažovatelia

vystupujú na strane žalovaných, však vzhľadom na potrebu rozsiahleho dokazovania

a vypočúvania účastníkmi navrhovaných svedkov možno namietanú vec z hľadiska

skutkového aj procesuálneho považovať za zložitejšiu.

2. Podľa zistenia ústavného súdu k spomaľovaniu postupu okresného súdu, a tým aj

k prieťahom v konaní, prispelo aj správanie sťažovateľov. Sťažovatelia viackrát sami žiadali

o odročenie pojednávaní (napr. z dôvodov kúpeľnej liečby sťažovateľky v 1. rade alebo

kolízie termínov), podávali viaceré procesné návrhy (napríklad návrh na prerušenie konania,

zrušenie predbežného opatrenia). Sťažovatelia tiež neplnili v lehote stanovenej okresným

súdom niektoré im uložené povinnosti, hoci lehota na splnenie výzvy bola pomerne dlhá

(30 dní).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu využívanie procesných oprávnení

pri uplatňovaní a presadzovaní práv účastníkov v súdnom konaní môže spôsobiť predĺženie

priebehu konania, toto však nemožno kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom

sú zbytočné prieťahy (m. m. ). Zároveň dĺžku konania, ktorá je dôsledkom

úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod na vyslovenie

zbytočných prieťahov v prípade, keď súd o procesných návrhoch sťažovateľa konal

a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. , ).

3. Z hľadiska posudzovania, či v právnej veci sťažovateľov došlo k zbytočným

prieťahom, ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh, zo súdneho spisu a z vyjadrení okresného

súdu i repliky sťažovateľov k nej zistil:

Namietané konanie začalo v roku 2010 žalobou podanou na Okresný súd Žilina.

Okresný súd začal vo veci konať (po ustálení miestnej príslušnosti) vydaním rozhodnutia

o nariadení predbežného opatrenia už dva mesiace po podaní žaloby. Z dôvodu podania

odvolania proti nariadeniu predbežného opatrenia žalovaným v 1. rade sa vec do októbra

2010 nachádzala na Krajskom súde v Nitre (ďalej len „krajský súd“). Okresný súd následne

zabezpečoval vyjadrenia sťažovateľov k žalobe a 2. mája 2011 nariadil pojednávanie na

13. september 2011. Toto pojednávanie sa však z dôvodu žiadosti sťažovateľov o jeho

odročenie neuskutočnilo. V súvislosti s návrhom sťažovateľky v 1. rade na prerušenie

konania (31. augusta 2011) okresný súd vykonával dožiadania na Okresnom súde Bratislava

II a Okresnom súde Banská Bystrica. O návrhu na prerušenie konania rozhodol okresný súd

28. decembra 2012. O zrušení uznesenia o prerušení konania okresný súd po odvolaní

žalobcu proti tomuto rozhodnutiu rozhodol 27. septembra 2013. Po vybavení dožiadania

na Okresnom súde Žilina konajúci súd nariadil pojednávanie na 15. apríl 2014.

Toto pojednávanie sa uskutočnilo, bolo však odročené z dôvodu podania ďalších návrhov

na dokazovanie. Ďalšie dve nariadené pojednávania (19. júna 2014 a 30. septembra 2014)

sa neuskutočnili z dôvodu žiadosti sťažovateľov o ich odročenie.

Pojednávania 12. februára 2015 a 7. apríla 2015 sa uskutočnili, boli však odročené

na návrh sťažovateľov na doplnenie dokazovania. Dňa 11. augusta 2015 okresný súd

rozhodol o zrušení predbežného opatrenia. V dôsledku odvolania podaného žalobcom sa vec

od 16. septembra 2015 do 11. novembra 2015 nachádzala na krajskom súde. Po vykonaní

doručovania druhostupňového rozhodnutia stranám sporu bolo nariadené a aj realizované

pojednávanie 23. júna 2016, na ktorom bola sťažovateľom uložená povinnosť oznámiť,

v akom štádiu sa nachádza súdne konanie o určenie povinnosti doručiť rozhodcovský

rozsudok sťažovateľke v 1. rade v lehote 30 dní. Túto lehotu sťažovateľka v 1. rade

nedodržala. V období od augusta do októbra 2016 zo zdravotných dôvodov nebola konajúca

sudkyňa v práci. Po jej návrate 31. októbra 2016 nariadila ďalšie pojednávanie na 17. január

2017.

Ústavný súd konštatuje, že v priebehu konania sa vyskytlo niekoľko úsekov,

v ktorých bol okresný súd nečinný, najmä v dôsledku práceneschopnosti konajúcej sudkyne,

alebo konal neefektívne.

Ústavný súd už viackrát judikoval, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa dohovoru

(, , , , ). V prípade,

keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto

článku (napr. , ). Hoci v danej veci nebol postup okresného súdu

celkom bez prieťahov, nemožno tieto časové úseky s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu a aj so zreteľom na podiel sťažovateľov na pomalšom postupe konania považovať

za zbytočné prieťahy, ktoré by mali za následok porušenie ich základného práva

podľa a práva podľa dohovoru.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol, tak ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Sťažovatelia v sťažnosti žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 5 000 €, ako aj náhrady trov konania.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľom je v zmysle čl. 127

ods. 3 podmienené vyhovením sťažnosti vo veci samej (vyslovením porušenia

základných práv alebo slobôd zaručených v ústave alebo v kvalifikovanej medzinárodnej

zmluve).

O uložení povinnosti niektorému z účastníkov konania, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy, rozhoduje ústavný súd podľa „výsledku

konania“ ( ), zohľadňujúc (obdobne ako v prípade

rozhodovania o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia), či bola sťažnosť

dôvodná, teda či ústavný súd vyslovil porušenie základných práv alebo slobôd sťažovateľov

zaručených v ústave alebo v kvalifikovanej medzinárodnej zmluve vo veci samej.

Keďže v uvedenom prípade ústavný súd sťažnosti sťažovateľov nevyhovel,

uvedenými návrhmi sa pri svojom rozhodovaní už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. januára 2017