Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 627/2016
PDF · 199.79 KB
No categories available
III. ÚS 627/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. januára 2017 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca)
a Rudolfa Tkáčika prerokoval prijatú sťažnosť , ,
a obchodnej spoločnosti PROFIT real Žilina, s. r. o., Tajovského 5, Žilina, zastúpených
advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, Advokátska kancelária, Na Priekope 174/13, Žilina,
vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Cb 45/2010
a takto
rozhodol:
Sťažnosti a obchodnej spoločnosti PROFIT real Žilina, s. r. o.,
Tajovského 5, Žilina, n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 627/2016-11 z 28. septembra 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
, (ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“), a obchodnej spoločnosti
PROFIT real Žilina, s. r. o., Tajovského 5, Žilina (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“, spolu
ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 13 Cb 45/2010.
Sťažovatelia uviedli, že na okresnom súde je vedená občianskoprávna vec o určenie
neplatnosti právneho úkonu, eventuálne o určenie neúčinnosti právneho úkonu
pod sp. zn. 13 Cb 45/2010. V tomto spore majú sťažovatelia procesné postavenie
žalovaných. Žaloba bola pôvodne (23. marca 2010) podaná na Okresnom súde Žilina
a vedená je pod sp. zn. 10 Cb 84/2010.
Konanie trvá už viac ako 6 rokov a ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebol
vyhlásený rozsudok súdom prvého stupňa. Vo veci boli vykonané pojednávania, ale podľa
názoru sťažovateľov súd koná neefektívne, pretože nepripravuje pojednávania tak, aby
mohol vyhlásiť rozhodnutie. Medzi pojednávaniami sú pomerne dlhé časové úseky
nečinnosti súdu.
Uznesením okresného súdu č. k. 13 Cb 45/2010-55 z 26. mája 2010 sťažovateľke
v 2. rade bola zakázaná dispozícia so spornými nehnuteľnosťami a z tohto dôvodu
je obmedzovaná vo svojom vlastníckom práve už viac ako 6 rokov.
Sťažovatelia sú toho názoru, že postup okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn.
13 Cb 45/2010 porušuje ich základné právo priznané čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má
každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov v jeho
prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, ako aj ich právo
priznané čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Sťažovatelia poukázali na to, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj
procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016, v súčasnosti § 157
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1. júla 2016) a aby sa
čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, do ktorého sa dostali sťažovatelia po podaní
žaloby žalobcom. Predmetom konania pred súdom prvého stupňa je žaloba o určenie
neplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy), eventuálne určenie neúčinnosti právneho
úkonu. Z povahy veci nevyplýva skutková a právna náročnosť sporu, keď predmet sporu
patrí do bežnej rozhodovacej činnosti súdov.
Správanie sťažovateľov žiadnym spôsobom nevytvorilo dlhodobo situáciu, ktorá
by odôvodňovala a ospravedlňovala dĺžku konania.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu zbytočné prieťahy v konaní
sú následkom najmä nečinnosti súdu, nesústredenej a neefektívnej činnosťou súdu
a nesprávnej činnosti súdu.
V okolnostiach veci sťažovateľov je príčinou zbytočných prieťahov nečinnosť súdu
v určitých obdobiach konania a nesústredená a neefektívna činnosť súdu.
V súlade s § 50 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovateľka
v 1. rade primerané finančné zadosťučinenie odôvodňuje pretrvávajúcim pocitom neistoty,
pocitmi márnosti a nespravodlivosti, ktoré vyplývajú z nečinnosti odporcu.
Sťažovateľka v 2. rade v tejto súvislosti poukazuje na dlhodobé obmedzenie
vlastníckeho práva predbežným opatrením, ktoré trvá už viac ako 6 rokov a ktoré jej bráni
v dispozícii s predmetom jej vlastníctva. Sťažovateľka v 2. rade je rovnako v neistote, ktorá
vyplýva z hrozby, že predmet jej vlastníctva, resp. výťažok z neho, môže byť použitý na
prípadné splatenie žalobcom tvrdenej pohľadávky voči sťažovateľke v 1. rade napriek jeho
vedomosti o neexistencii judikovanej pohľadávky.
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1/ Základné právo ... a PROFIT real Žilina, s. r. o...
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní
vedenom pod sp. zn. 13Cb/45/2010 porušené bolo.
2/ Okresnému súdu Levice prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 13Cb/45/2010 konať
bez zbytočných prieťahov.
3/ .... a PROFIT real Žilina, s. r. o... priznáva finančné
zadosťučinenie každému vo výške 5.000 EUR (slovom päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd
Levice povinný im vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4/ Okresný súd Levice je povinný uhradiť ... a PROFIT real
Žilina, s. r. o... trovy právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne JUDr. Tatiany
Polkovej vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
K prijatej sťažnosti sa na výzvu ústavného súdu vyjadril predseda okresného súdu
prípisom č. Spr 1071/16 zo 14. novembra 2016, v ktorom okrem iného uviedol:
„Dňa 23. 03. 2010 bola na Okresný súd v Žiline podaná žaloba o určenie neplatnosti
právneho úkonu eventuálne o určenie neúčinnosti právneho úkonu žalobcom:
proti žalovanému v I. rade: Profit real Žilina, s.r.o., Tajovského 5, 010 01 Žilina
a žalovanému v II, rade: , . Predmetná vec
bola dňa 06. 04. 2010 postúpená na Okresný súd Levice z dôvodu miestnej príslušnosti,
zaevidovaná pod sp. zn. 13Cb/45/2010 a pridelená zákonnej sudkyni .
Mám za to, že v predmetnom konaní sa jedná o skutkovo a právne zložitejšiu vec,
vyžadujúcu si rozsiahlejšie dokazovanie, vrátane výsluchu viacerých svedkov navrhnutých
stranami sporu. Vzhľadom na to, že vo veci nie je do dnešného dňa vydané meritórne
rozhodnutie, je zrejmé, že konanie je poznačené prieťahmi, avšak temer výlučne
objektívneho charakteru. Žalobca počas konania zmenil žalobu, následne požiadal
o nariadenie predbežného opatrenia, dňa 26. 8. 2011 právny zástupca žalovaných požiadal
o odročenie pojednávania z dôvodu kúpeľnej liečby žalovanej v 2. rade, žalovaná v 2. rade
dňa 31. 8. 2011 podala návrh na prerušenie konania, dňa 17. 6. 2014 právna zástupkyňa
žalovaných požiadala o odročenie pojednávania nariadeného na deň 19. 6. 2014 z dôvodu
kolízie pojednávaní napriek tomu, že ešte dňa 15. 4. 2014 vzala termín pojednávania
na vedomie, žalovaní dňa 23. 10. 2014 prostredníctvom právnej zástupkyne požiadali
o zrušenie predbežného opatrenia. Spis sa počas konania 2-krát nachádzal aj na odvolacom
súde v dôsledku odvolávania protistrán. Z dôvodu žiadosti žalovaných v 1. a 2. rade boli
odročené pojednávania nariadené na 13. 9. 2011. 19. 6.2014, ako aj 30. 9. 2014, pričom
žalovaní podávali návrhy na doplnenie dokazovania na nariadených pojednávaniach.
Dňa 31. 10. 2016 súd nariadil termín pojednávania na 17. 1. 2017, realizoval dožiadania
na príslušný súd a urgoval žalovanú stranu. Okresný súd Levice si dovoľuje nesúhlasiť
so závermi sťažovateľov uvedenými v prijatej sťažnosti, keď žalobu o určenie neplatnosti
právneho úkonu eventuálne o určenie neúčinnosti právneho úkonu v predmetnej veci
nemožno považovať za úplne bežnú rozhodovaciu činnosť súdu a rovnako nemožno hovoriť,
že v predmetnom spore ide o bežnú skutkovú a právnu náročnosť.
Okresný súd Levice je toho názoru aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti,
že sťažovatelia opakovaným podávaním návrhov na doplnenie dokazovania priamo
na nariadených pojednávaniach a žiadostí o odročenie pojednávaní výrazne prispeli
k doterajšej dĺžke konania na okresnom súde. Rovnako nemožno tvrdiť, že Okresný súd
Levice koná neefektívne, nesústredene, nepripravoval pojednávania tak, aby bolo možné
vyhlásiť rozhodnutie, keď práve v dôsledku žalovanými podávaných návrhov na doplnenie
dokazovania priamo na pojednávaniach (ktoré bol súd nútený vykonať) dochádzalo
k odročovaniu pojednávaní.
Okresný súd pripúšťa, že medzi niektorými odročenými pojednávaniami boli aj dlhšie
časové úseky, avšak spôsobené objektívnymi skutočnosťami, či už zabezpečovaním dôkazov,
ale aj práceneschopnosťou, resp. čerpaním riadnej dovolenky zákonnej sudkyne...
Predmetnú vec som v dôsledku prijatia sťažnosti Ústavným súdom Slovenskej
republiky zaradil na zoznam sledovaných vecí, ktoré predseda súdu vyhodnocuje
na pravidelných mesačných pracovných poradách.“
K vyjadreniu predsedu okresného súdu doručila 15. decembra 2016 stanovisko
právna zástupkyňa sťažovateľov, v ktorom oznámila, že sťažovatelia zotrvávajú
na stanovisku, že sporná vec patrí do štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov
a konkrétna vec sa nevyznačuje žiadnymi neobvyklými skutkovými a právnymi
okolnosťami, a dodala, že „Tempo a rozsah dokazovania určuje v predmetnom konaní súd
prvej inštancie napriek dôkaznému bremenu, ktoré zaťažuje žalobkyňu a žalovaní len
reagujú na priebeh konania a výzvy súdu prvej inštancie na prekladanie a dopĺňanie
dôkazov. Podľa názoru sťažovateľov súd prvej inštancie vykonáva dokazovanie mimo
mantinelov určených žalobným petitom a dôvodmi žaloby, keď neprihliadal bez zbytočného
odkladu na zásadnú vec pre spor ktorou je neexistencia judikovanej pohľadávky
žalobkyne.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov, ako aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má
právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom v konaní vedenom na okresnom súde
pod sp. zn. 13 Cb 45/2010.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého
kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Vo vzťahu k zložitosti veci ústavný súd uvádza, že konanie, v ktorom
je predmetom sporu určenie neplatnosti právneho úkonu, vo všeobecnosti nemožno
pokladať za právne zložitú vec. V konkrétnosti namietanej veci, v ktorej sťažovatelia
vystupujú na strane žalovaných, však vzhľadom na potrebu rozsiahleho dokazovania
a vypočúvania účastníkmi navrhovaných svedkov možno namietanú vec z hľadiska
skutkového aj procesuálneho považovať za zložitejšiu.
2. Podľa zistenia ústavného súdu k spomaľovaniu postupu okresného súdu, a tým aj
k prieťahom v konaní, prispelo aj správanie sťažovateľov. Sťažovatelia viackrát sami žiadali
o odročenie pojednávaní (napr. z dôvodov kúpeľnej liečby sťažovateľky v 1. rade alebo
kolízie termínov), podávali viaceré procesné návrhy (napríklad návrh na prerušenie konania,
zrušenie predbežného opatrenia). Sťažovatelia tiež neplnili v lehote stanovenej okresným
súdom niektoré im uložené povinnosti, hoci lehota na splnenie výzvy bola pomerne dlhá
(30 dní).
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu využívanie procesných oprávnení
pri uplatňovaní a presadzovaní práv účastníkov v súdnom konaní môže spôsobiť predĺženie
priebehu konania, toto však nemožno kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom
sú zbytočné prieťahy (m. m. I. ÚS 31/01). Zároveň dĺžku konania, ktorá je dôsledkom
úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod na vyslovenie
zbytočných prieťahov v prípade, keď súd o procesných návrhoch sťažovateľa konal
a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 41/00, II. ÚS 889/2014).
3. Z hľadiska posudzovania, či v právnej veci sťažovateľov došlo k zbytočným
prieťahom, ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh, zo súdneho spisu a z vyjadrení okresného
súdu i repliky sťažovateľov k nej zistil:
Namietané konanie začalo v roku 2010 žalobou podanou na Okresný súd Žilina.
Okresný súd začal vo veci konať (po ustálení miestnej príslušnosti) vydaním rozhodnutia
o nariadení predbežného opatrenia už dva mesiace po podaní žaloby. Z dôvodu podania
odvolania proti nariadeniu predbežného opatrenia žalovaným v 1. rade sa vec do októbra
2010 nachádzala na Krajskom súde v Nitre (ďalej len „krajský súd“). Okresný súd následne
zabezpečoval vyjadrenia sťažovateľov k žalobe a 2. mája 2011 nariadil pojednávanie na
13. september 2011. Toto pojednávanie sa však z dôvodu žiadosti sťažovateľov o jeho
odročenie neuskutočnilo. V súvislosti s návrhom sťažovateľky v 1. rade na prerušenie
konania (31. augusta 2011) okresný súd vykonával dožiadania na Okresnom súde Bratislava
II a Okresnom súde Banská Bystrica. O návrhu na prerušenie konania rozhodol okresný súd
28. decembra 2012. O zrušení uznesenia o prerušení konania okresný súd po odvolaní
žalobcu proti tomuto rozhodnutiu rozhodol 27. septembra 2013. Po vybavení dožiadania
na Okresnom súde Žilina konajúci súd nariadil pojednávanie na 15. apríl 2014.
Toto pojednávanie sa uskutočnilo, bolo však odročené z dôvodu podania ďalších návrhov
na dokazovanie. Ďalšie dve nariadené pojednávania (19. júna 2014 a 30. septembra 2014)
sa neuskutočnili z dôvodu žiadosti sťažovateľov o ich odročenie.
Pojednávania 12. februára 2015 a 7. apríla 2015 sa uskutočnili, boli však odročené
na návrh sťažovateľov na doplnenie dokazovania. Dňa 11. augusta 2015 okresný súd
rozhodol o zrušení predbežného opatrenia. V dôsledku odvolania podaného žalobcom sa vec
od 16. septembra 2015 do 11. novembra 2015 nachádzala na krajskom súde. Po vykonaní
doručovania druhostupňového rozhodnutia stranám sporu bolo nariadené a aj realizované
pojednávanie 23. júna 2016, na ktorom bola sťažovateľom uložená povinnosť oznámiť,
v akom štádiu sa nachádza súdne konanie o určenie povinnosti doručiť rozhodcovský
rozsudok sťažovateľke v 1. rade v lehote 30 dní. Túto lehotu sťažovateľka v 1. rade
nedodržala. V období od augusta do októbra 2016 zo zdravotných dôvodov nebola konajúca
sudkyňa v práci. Po jej návrate 31. októbra 2016 nariadila ďalšie pojednávanie na 17. január
2017.
Ústavný súd konštatuje, že v priebehu konania sa vyskytlo niekoľko úsekov,
v ktorých bol okresný súd nečinný, najmä v dôsledku práceneschopnosti konajúcej sudkyne,
alebo konal neefektívne.
Ústavný súd už viackrát judikoval, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
(I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade,
keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto
článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04). Hoci v danej veci nebol postup okresného súdu
celkom bez prieťahov, nemožno tieto časové úseky s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu a aj so zreteľom na podiel sťažovateľov na pomalšom postupe konania považovať
za zbytočné prieťahy, ktoré by mali za následok porušenie ich základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol, tak ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Sťažovatelia v sťažnosti žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 5 000 €, ako aj náhrady trov konania.
Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľom je v zmysle čl. 127
ods. 3 ústavy podmienené vyhovením sťažnosti vo veci samej (vyslovením porušenia
základných práv alebo slobôd zaručených v ústave alebo v kvalifikovanej medzinárodnej
zmluve).
O uložení povinnosti niektorému z účastníkov konania, aby úplne alebo sčasti
uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy, rozhoduje ústavný súd podľa „výsledku
konania“ (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde), zohľadňujúc (obdobne ako v prípade
rozhodovania o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia), či bola sťažnosť
dôvodná, teda či ústavný súd vyslovil porušenie základných práv alebo slobôd sťažovateľov
zaručených v ústave alebo v kvalifikovanej medzinárodnej zmluve vo veci samej.
Keďže v uvedenom prípade ústavný súd sťažnosti sťažovateľov nevyhovel,
uvedenými návrhmi sa pri svojom rozhodovaní už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. januára 2017