Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 47/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. januára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou ,

, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Špeciálneho súdu Pezinok a Špecializovaného trestného

súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. PK a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. decembra 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátkou , ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Špeciálneho súdu Pezinok a následne Špecializovaného trestného súdu Pezinok

(ďalej len „špeciálny súd“ alebo špecializovaný trestný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

PK . K sťažnosti bola pripojená sťažnosť sťažovateľa z 18. decembra 2016,

ktorú napísal aj vlastnou rukou.

2. Z podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom špeciálneho súdu

sp. zn. PK z 28. apríla 2008 uznaný za vinného z organizátorstva a pomoci

k trestnému činu neodvedenia dane a poistného podľa príslušných ustanovení Trestného

zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 6

mesiacov. Sťažovateľ podal proti rozsudku špeciálneho súdu odvolanie, o ktorom rozhodol

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.

z 19. decembra 2011 tak, že odvolanie zamietol ako nedôvodné. Uznesenie

najvyššieho súdu bolo sťažovateľovi doručené 2. mája 2012 a jeho obhajcovi

30. apríla 2012. Sťažovateľ podal následne dovolanie a najvyšší súd uznesením

z 13. októbra 2016 sp. zn. toto dovolanie sťažovateľa odmietol.

3. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza, že ústavný súd vo svojom náleze

č. k. -238 z 20. mája 2009 vyhlásil: «Špecializovaný trestný súd

za nezákonne zriadený súdny orgán, kde definoval, že sa nejedná o špeciálny súd ale

naopak o mimoriadny. „Mimoriadny súd je na druhej strane kompatibilný s princípom

právneho štátu v demokratických štátnych režimoch len výnimočne na dosiahnutie

mimoriadne závažného cieľa, ktorý nie je možné dosiahnuť iným spôsobom. Medzi základné

charakteristické znaky mimoriadneho súdu patri najmä: trestnoprávny charakter

(mimoriadne súdy sa nezriaďujú na rozhodovanie v občianskoprávnych sporoch, ale len

na rozhodovanie o vine a treste v trestnom konaní), - spoločenská potreba demokratického

štátu riešiť vzniknutú mimoriadnu situáciu vyvolanú vojnovým stavom, prírodnými

katastrofami v podobe napr. záplav alebo iných živelných pohrôm, kde je osobitným

spôsobom potrebné zabezpečiť život, zdravie a majetok občanov a pritom na túto situáciu

nemôžu adekvátne odpovedať riadne (všeobecné) súdne orgány štátu, - osobitný a účelový

spôsob kreovania sudcov a ich postavenia, ktorý má slúžiť na to, aby bol splnený cieľ, ktorý

sa jeho zriadením sledoval. Z právnej doktríny charakterizujúcej mimoriadne súdnictvo

možno v našom prostredí uviesť špecializovanú monografiu F. Zoubka: Soudy a soudnictví

(C. H. BECK/SEVT, Praha, 1995). V kapitole označenej ako „Soudy mimořádné“

na str. 212 uvádza: „Tieto súdy sú vytvárané výlučne na úseku trestného súdnictva, a to

za okolností natoľko mimoriadnych, že sa riadny výkon súdnictva dostáva do konfliktu

s inými štátnymi záujmami, ktorým je prisudzovaná priorita... Charakteristickou

zvláštnosťou mimoriadnych súdov je predovšetkým osobitný výber sudcov, ktorí na nich

majú pôsobiť, a to so zreteľnou tendenciou, aby išlo o osoby, ktoré budú preferovať

osobitné záujmy, ktoré vedú k ustanoveniu mimoriadnych súdov.“

Napriek tomuto siahodlhému odôvodneniu v predmetnom náleze, v jeho závere

Ústavný súd rozhodol, že rozhodnutia vydané týmto nezákonným súdnym orgánom nie sú

predmetným nálezom dotknuté.

Sťažovateľ má za to, že takýto právny názor, je účelový, aby sa nezahlcovali súdy

opakovanými konaniami v trestných veciach, čo však nemôže byť na ujmu mne

sťažovateľovi, a ostaným dotknutým osobám. Preto považujem napadnuté rozhodnutia

za nezákonné, vydané v rozpore nie len sústavou SR ale aj Dohovorom...»

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„... Špeciálny súd v konaní vedenom pod sp. zn. PK porušil základné

právo sťažovateľa na prejednanie veci pred nezávislým a nestranným súdom

podľa a právo na spravodlivé prejednanie veci

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

... Špecializovaný trestný súd ako právny nástupca je povinný vyplatiť

sumu 40.000,- EUR ako primerané finančné zadosťučinenie, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

... Špecializovanému trestnému súdu ako právnemu nástupcovi sa prikazuje vec

nanovo prejednať a vydať nové rozhodnutie v konaní vedenom pod sp. zn. PK

... Špecializovaný trestný súd je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume

1.029,58€ na účet jeho právneho zástupcu, ..., do 15 dní

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom. Podľa ústavný súd je viazaný

návrhom na začatie konania... Podľa sa k sťažnosti

pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

8. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania

osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv

a slobôd sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave

a v presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané

na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127

ods. 1 , a ).

9. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne,

ktorá koncipovala aj samotnú sťažnosť z 22. decembra 2016 podanú ústavnému súdu, túto

riadne a kvalifikovane neodôvodnil ( ). Nosné dôvody

v sťažnosti smerujú proti špecializovanému trestnému súdu a proti záverom nálezu

ústavného súdu sp. zn. z 20. mája 2009, ktorým rozhodol, že rozhodnutia

vydané špeciálnym súdom zostávajú v platnosti (pozri záver bodu 3). Námietky sťažovateľa

v tomto smere však nie je ústavný súd oprávnený riešiť v konaní o jeho individuálnej

sťažnosti, pretože uvedené námietky (o neústavnosti špecializovaného trestného súdu, resp.

špeciálneho súdu) je možné riešiť iba v rámci konaní o súlade právnych predpisov.

Ústavný súd vychádza z prezumpcie ústavnosti všetkých ustanovení zákona

č. o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých

zákonov a nemôže v rámci konania o sťažnostiach fyzických a právnických osôb podľa § 49

a nasledujúcich skúmať ústavnosť predmetného právneho

predpisu. Ak sťažovateľ namieta neústavnosť uvedeného nálezu, resp. právnych záverov

uvedených ústavným súdom, platí v tomto smere ustanovenie § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde, podľa ktorého „návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný

súd už rozhodol...“.

10. Sťažovateľ (zastúpený advokátkou) súčasne so sťažnosťou nedoručil aj

kvalifikované splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Predloženie splnomocnenia je pritom povinnosťou vyplývajúcou z už citovaného § 20

ods. 2 a v splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje

na zastupovanie pred ústavným súdom, čo tiež v splnomocnení chýba, a súčasne nie je

v ňom uvedené, akej veci sa týka.

11. Ústavný súd poukazuje aj na to, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovanej

právnej zástupkyne, ktorá koncipovala sťažnosť, tiež nezosúladil odôvodnenie sťažnosti

s jej petitom. Ak v úvode označuje ako porušovateľa tiež najvyšší súd (odvíja práve lehotu

na podanie sťažnosti od dovolacieho rozhodnutia najvyššieho súdu), tak v petite už

rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. z 13. októbra 2016 osobitne nenamieta

(v súlade s nepredložil ústavnému súdu k podanej

ústavnej sťažnosti ani napádané predmetné rozhodnutie najvyššieho súdu, pozn.)

12. V súvislosti s uvedenými nedostatkami (body 9 až 11) ústavný súd pripomína, že

tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút

povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej

rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.

, , , , ,

, , , , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005

uviedol: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.“ Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje nedostatok

náležitostí predpísaných zákonom, a preto ju z tohto dôvodu odmietol už pri jej predbežnom

prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. januára 2017