Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 43/2017
PDF · 164.04 KB
No categories available
I. ÚS 43/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. januára 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného
advokátom JUDr. Romanom Frnčom, Uralská 11, Košice, vo veci namietaného porušenia
jeho základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er 7041/2012 a jeho uznesením č. k. 20 Er 7041/2012-52
z 28. októbra 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára
2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v exekučnom konaní vedenom
pod sp. zn. 20 Er 7041/2012 a jeho uznesením č. k. 20 Er 7041/2012-52 z 28. októbra 2016
(ďalej aj „uznesenie okresného súdu z 28. októbra 2016“ alebo „napadnuté uznesenie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v exekučnom konaní vedenom okresným
súdom pod sp. zn. 20 Er 7041/2012 sa oprávnený z exekúcie domáha proti sťažovateľovi
ako povinnému z exekúcie zaplatenia sumy 4 970,07 € s príslušenstvom z titulu vrátenia
úveru, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku okresného súdu
č. k. 36 C 45/2012-81 zo 4. septembra 2012 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu
zo 4. septembra 2012“ alebo „exekučný titul“). Okresný súd napadnutým uznesením
z 28. októbra 2016 rozhodol v tomto exekučnom konaní o námietkach sťažovateľa
proti exekúcii a jeho návrhu na povolenie odkladu exekúcie tak, že ich zamietol.
3. Sťažovateľ v podstatnej časti svojej sťažnostnej argumentácie namieta podľa neho
nesprávne a nedostatočne odôvodnené závery okresného súdu v napadnutom uznesení
a nezákonné vedenie exekučného konania proti nemu.
4. Sťažovateľ vo svojej sťažnostnej argumentácii obdobne ako v námietkach proti
exekúcii uvádza, že podľa neho je namietané exekučné konanie proti nemu vedené
na základe exekučného titulu (rozsudku okresného súdu zo 4. septembra 2012), ktorý
nemohol nadobudnúť právoplatnosť, keďže mu nebol doručený, a doručenie okresným
súdom ustanovenému opatrovníkovi (z dôvodu nezistenia miesta jeho pobytu v základnom
konaní) považuje za neúčinné. Neúčinnosť doručenia exekučného titulu opatrovníkovi vidí
sťažovateľ v tom, že opatrovníka mu okresný súd v základnom konaní ustanovil v rozpore
s ustanovením § 29 Občianskeho súdneho poriadku, keď bez zisťovania okruhu jeho
blízkych osôb a prioritného ustanovenia opatrovníka z pomedzi týchto osôb za opatrovníka
ustanovil zamestnanca okresného súdu. Sťažovateľ zdôraznil, že okresným súdom
ustanovený opatrovník v základnom konaní nevykonal žiadne úkony na obranu jeho práv
a dokonca nepodal ani odvolanie proti rozsudku okresného súdu zo 4. septembra 2012.
5. Podľa sťažovateľa sa okresný súd nevysporiadal správne a dostatočne ani s jeho
návrhom na odklad exekúcie, keď tento zamietol podľa sťažovateľa bez náležitého
odôvodnenia a vysporiadania sa so sťažovateľom uvádzanými dôvodmi.
6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie označených práv
(základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupom okresného súdu v exekučnom konaní vedenom
pod sp. zn. 20 Er 7041/2012, zrušil uznesenie okresného súdu z 28. októbra 2016 a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konania a priznal mu náhradu trov konania.
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,
ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného
práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,
ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo
procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
10. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
11. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi
bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery
zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje
na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne
s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,
mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).
12. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také
rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných
rozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne
závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené
závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska
neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného
práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00,
I. ÚS 17/00) a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého
procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.
13. Ústavný súd zvýrazňuje, že súčasťou práva na spravodlivé konanie je aj právo
účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
(m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj
Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo
na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať
podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované
so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil
III/1997). Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tiež pripomína, že právo
na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý
argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho konania považovaný
za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko z 9. 12. 1994,
Annuaire, č. 303-B). Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne
konanie (m. m. III. ÚS 209/04, IV. ÚS 112/05).
14. Ústavný súd na účely posúdenia opodstatnenosti sťažnosti preskúmal napadnuté
uznesenie okresného súdu v spojení s jeho postupom z hľadiska sťažovateľom namietanej
nezákonnosti vedenia exekučného konania pre neexistenciu právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu a konštatuje, že sťažnostná argumentácia sťažovateľa je totožná s jeho
argumentáciou v námietkach proti exekúcii a s touto jeho argumentáciou sa ústavne
udržateľným spôsobom vysporiadal samotný okresný súd, ktorý sa relevantne vysporiadal
so všetkými skutočnosťami rozhodnými v danej veci a svoje závery dostatočne odôvodnil,
keď uviedol:
„... exekučný súd... nechal si pripojiť... spis, pod ktorým bolo vedené pôvodne
konanie, výsledkom ktorého bolo vydanie rozsudku, ktorý je v tomto konaní exekučným
titulom. ...
Po preskúmaní uvedeného spisu mal exekučný sud za preukázané, že v pôvodnom
konaní nebolo možné žalovanému (v tomto konaní povinnému) doručiť písomnosti na
adresu jeho trvalého pobytu, nakoľko na danej adrese sa žalovaný nezdržiaval, resp.
zásielky sa vrátili späť s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát je neznámi.
Následne po neúspešnom vykonaní šetrenia pobytu žalovaného, súd… ustanovil
žalovanému… opatrovníka a to zamestnanca Okresného súdu Košice-okolie
. … rozsudok bol doručovaný účastníkom konania a ustanovenému opatrovníkovi
žalovaného. ...
Exekučný súd preskúmal doručovanie a zistil, že v spise sa nachádzajú poštové
doručenky preukazujúce prevzatie predmetného rozsudku. … Proti danému rozhodnutiu
nebol podaný opravný prostriedok a preto predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť...
a vykonateľnosť…
Nakoľko sa v prípade povinného jedná o fyzickú osobu, v prípade neúspešného
doručenia súdnej zásielky v tomto prípade – rozsudku, je súd v zmysle ust. § 29 ods. 2
O. s. p /pozn. povinný/ ustanoviť opatrovníka. Zároveň súd poukazuje aj na novú úpravu
CSP, že v tomto Civilnom sporovom konaní táto formulácia opatrovníka nemá ekvivalent,
nakoľko bola zavedená striktná zásada, že každý si má strážiť svoj pobyt, odpadol dôvod
ustanovovať opatrovníka osobe, ktorej pobyt nie je známy. ...
Nakoľko povinným namietané skutočnosti sú preukázané v súdnom spise,
preskúmaním, ktorého má exekučný súd za preukázané, že procesný postup bol dodržaný
a vykonaný v zmysle citovaných zákonných ustanovení, je teda preukázané, že povinným
namietané skutočnosti sú nedôvodné. Predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť v súlade s právnymi predpismi a preto exekučný súd nemá dôvod ho
spochybňovať. ...
Povinný vo svojom podaní nepreukázal žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo
možné preskúmať jeho podanie. Nakoľko je však exekučný súd v danom štádiu viazaný
právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, súd nemôže predmetné rozhodnutie,
na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, spochybniť bez priameho dôkazu, ktorý by
preukázal nevykonateľnosť exekučného titulu, resp. neprípustnosť vykonania exekúcie. ...“
15. Okresný súd v napadnutom uznesení sťažovateľovi taktiež zrozumiteľne
vysvetlil, že exekučný súd nie je opravnou inštanciou, ktorá by mala v právomoci naprávať
prípadné pochybenia v základnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul,
a predmetom exekučného konania je len nútený výkon právoplatného a vykonateľného,
t. j. v exekučnom konaní už nemenného exekučného titulu.
16. Pokiaľ sťažovateľ vidí porušenie svojich práv aj v zamietnutí jeho návrhu
na odklad exekúcie z dôvodu podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku napadnutým
uznesením z 28. októbra 2016, ústavný súd konštatuje, že pre využitie zákonnej možnosti
exekučného súdu povoliť odklad exekúcie vedenej proti fyzickej osobe podľa § 56 ods. 1
Exekučného poriadku je nevyhnutné súčasné preukázanie niekoľkých rozhodných
skutočností. Preto len samotné sťažovateľom tvrdené (a podľa sťažovateľa aj rozhodnutím
preukázané) priznanie dávok v hmotnej núdzi samo osebe zjavne nie je skutočnosťou,
ktorá bez ďalšieho môže odôvodňovať vyhovenie návrhu na odklad exekúcie. Vzhľadom
na uvedené ani v prípade objektivizovania tvrdenia sťažovateľa, že okresný súd v rozpore
s obsahom spisu v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza nepredloženie rozhodnutia
o priznaní dávok v hmotnej núdzi, by uvedená nepresnosť nebola spôsobilá založiť možnosť
namietaného porušenia sťažovateľom označených práv. Ústavný súd zdôrazňuje,
že sťažovateľovi nič nebráni, aby sa opakovane domáhal povolenia odkladu exekúcie, ak sa
domnieva, že podmienky na odklad sú dané a tieto vie exekučnému súdu uviesť aj
preukázať.
17. Keďže ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mohla zakladať dôvod
na zásah do napadnutého uznesenia okresného súdu z 28. októbra 2016 v súlade s jeho
právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy, a nezistil možnosť porušenia
sťažovateľom označených práv napadnutým uznesením okresného súdu ani jeho postupom,
odmietol sťažnosť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
18. Vzhľadom na to, že sťažnosť ako celok bola odmietnutá, bolo už bez právneho
dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa formulovanými v petite jeho sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. januára 2017