Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 127/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. februára 2017

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, Ústav na výkon väzby , vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2

ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 50 ods. 3, čl. 141 ods. 1, čl. 144 ods. 1, čl. 152

ods. 1 a c ods. 1 , prvej vety a ods. 3 písm. b)

a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 36 ods. 1 a čl. 37

ods. 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 2. júna 2016, ako aj postupom

Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 3. novembra 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. januára

2017 doručená sťažnosť , Ústav na výkon väzby (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 2 a 3, , , , a c ods. 1

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 prvej vety a ods. 3 písm. b) a c)

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj čl. 36

ods. 1 a čl. 37 ods. 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom

Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 2. júna 2016, ako aj postupom Krajského súdu v Nitre

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 3. novembra 2016. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 18. januára 2017.

Zo sťažnosti a z listinných dôkazov, ktoré si ústavný súd zadovážil, vyplýva, že

rozsudkom okresného súdu č. k. -1072 z 2. júna 2016 bol sťažovateľ uznaný

vinným zo spáchania opätovného zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa

a v spojení s , ako aj

pokračujúceho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a 2 písm. b), ako aj

. Bol mu za to uložený úhrnný trest odňatia slobody

v trvaní 14 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Uznesením krajského súdu č. k. -1177 z 3. novembra 2016 bol rozsudok

okresného súdu zrušený a vec mu bola vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu znova

prerokoval a rozhodol. Krajský súd takto rozhodol na základe odvolania sťažovateľa.

Podľa názoru sťažovateľa všeobecné súdy porušili jeho označené práva podľa

, dohovoru a listiny.

Sťažovateľ poukazuje najmä na to, že zo zvukového záznamu z hlavného

pojednávania okresného súdu konaného 17. decembra 2015 (ktorého prepis sťažovateľ

predložil) vyplýva (v časovom úseku od 2:27:48 do cca 2:35:00), že sudca JUDr. Martin

Ivan konal a rozhodoval svojvoľne a protiústavne. Vo svojich písomných uzneseniach

uvádzal nepravdivé údaje, pozmeňoval výpovede svedkov (policajtov). Podrobnosti

vyplývajú z trestného spisu, ku ktorému má sťažovateľ obmedzené možnosti prístupu.

Sťažovateľ zdôrazňuje, že si neželá nič iné ako spravodlivé súdne konanie, ale tiež

aby rozhodoval taký sudca, ktorý riadi konanie podľa zákona a .

Napokon žiada, aby mu bol ustanovený za právneho zástupcu v konaní vedenom

ústavným súdom JUDr. Tibor Šulák z Hurbanova.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o sťažnosti vo vzťahu k okresnému súdu nie je daná právomoc

ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa podľa

, dohovoru a listiny mal krajský súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň

v uvedenom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu.

V danej súvislosti treba tiež poznamenať, že sťažovateľ právo podať odvolanie

využil s plným úspechom, keďže krajský súd na základe jeho odvolania rozsudok okresného

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vo vzťahu k zrušujúcemu uzneseniu krajského súdu treba uviesť, že na jeho základe

bude trestné konanie proti sťažovateľovi pokračovať znova pred okresným súdom, pričom

proti jeho rozhodnutiu bude opätovne prípustné odvolanie. Nové rozhodnutie krajského

súdu bude možné v ďalšom napadnúť ešte dovolaním, o ktorom by rozhodoval Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Až po prípadnom dovolacom rozhodnutí

najvyššieho súdu (ak toto bude v neprospech sťažovateľa) prichádza do úvahy prípadná

možnosť obrátiť sa na ústavný súd.

V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých

všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je možnosť

intervencie zo strany ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak ochranu

neposkytujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis , ,

, ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím

jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí

takúto sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť (porov. ;

ďalej porov. aj mutatis mutandis , , ,

, ).

Osobitosťou prerokúvanej veci je skutočnosť, že jej predmetom je zrušujúce

rozhodnutie krajského súdu, čo znamená, že konanie na všeobecných súdoch ďalej

pokračuje. Ústavný súd však stabilne vychádza z názoru, že jeho hlavnou úlohou je ochrana

spravodlivosti a ústavnosti konania ako celku. Vzhľadom na to, že sťažovateľ sa môže

domáhať ochrany svojich práv v konaní pred odvolacím súdom, ktorému bola vec vrátená

na ďalšie prerokovanie, a následne v dovolacom konaní, je ústavná sťažnosť v tejto fáze

konania predčasná, a preto ju v tejto časti ústavný súd odmietol ako neprípustnú.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2017