Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 4/2017
PDF · 380.47 KB
No categories available
PL. ÚS 4/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 15. februára 2017
predbežne prerokoval sťažnosť Júliusa Bušu, , zastúpeného advokátkou
JUDr. Andreou Andrášiovou, Hlavné námestie 14, Rimavská Sobota, za účasti PhDr. Márty
Stubendek, , zastúpenej advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners
s. r. o., Skuteckého 17, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát JUDr. Rastislav
Urbáni, LL.M., vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Rimavská Seč
konaných 5. novembra 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Júliusa Bušu o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
11. novembra 2016 doručená sťažnosť Júliusa Bušu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce Rimavská Seč (ďalej aj „voľby
starostu“) konaných 5. novembra 2016.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že vo voľbách starostu konaných 5. novembra
2016, ktorých sa zúčastnilo 998 voličov, kandidoval na starostu obce a získal v nich 336
platných hlasov. S počtom 347 platných hlasov (o 11 viac; pozn.) bola za starostku obce
zvolená Mgr. Márta Stubendek (ďalej len „odporkyňa“), čiže sťažovateľ je aktívne
legitimovaný na podanie tejto sťažnosti.
3. Neplatnosť volieb, resp. dôvody neústavnosti a nezákonnosti volieb vidí
sťažovateľ v týchto skutočnostiach:
3.1 volička , , mala voliť do prenosnej
schránky, ktorú mala vyslať okrsková volebná komisia č. 2, ale hlasovanie osobne
nevykonala, vykonal ho údajne člen komisie (hlasovanie sa
uskutočnilo do prenosnej schránky okrskovej volebnej komisie č. 1). Ako dôkaz boli
predložené čestné vyhlásenia , a (druh
);
3.2 voľby do prenosnej schránky boli uskutočnené nezákonným spôsobom, keďže sa
ich zúčastňovali osobne aj pozorovatelia (iní občania obce), ktorí môžu byť prítomní iba vo
volebnej miestnosti. Uvedené mal potvrdiť , člen miestnej volebnej komisie
v Rimavskej Seči (ďalej len „miestna volebná komisia“), ktorý má vedomosť o tom, že tak
robil pozorovateľ , ;
3.3 v spôsobe konania predsedu miestnej volebnej komisie , ktorý
mal údajne vyvíjať nátlak na člena miestnej volebnej komisie pri
podpisovaní zápisnice bez konkrétnych volebných výsledkov (v tejto súvislosti malo byť
podané aj trestné oznámenie Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Rimavskej
Sobote; pozn.);
3.4 pri sčítavaní hlasov v okrskovej volebnej komisii č. 1 sa našlo päť prázdnych
obálok, čím mohlo dôjsť k manipulácii volieb;
3.5 podľa pozorovateľa , , mali voliť občania, ktorí
nemali občiansky preukaz a ktorým napriek tomu bolo umožnené voliť. V čestnom
vyhlásení z 29. novembra 2016 (ktoré tvorí prílohu doplnenia sťažnosti; pozn.) uvádza
„osobu s prezývkou , tiež , ktorý nemá viac ako jeden rok platný občiansky
preukaz, nakoľko mu zobrali v “;
3.6 v porušení § 2 ods. 1 a 2 zákona „č. 181/2014 Z. z.“ – volebného moratória počas
volieb, ktoré malo spočívať v diskusii starostky obce s voličmi obce v deň volieb pred
volebnou miestnosťou (preukazuje to dvomi krátkymi niekoľkosekundovými
videonahrávkami vyhotovenými , , mobilným
telefónom v priebehu dňa v inom čase);
3.7 v jednom prípade malo dôjsť k údajne nesprávnemu posúdeniu platnosti či
neplatnosti hlasovacieho lístka okrskovou volebnou komisiou č. 1.
4. Sťažovateľ nadväzujúc na dôvody uvedené v bode 3 v tejto súvislosti poukazuje
na porušenie čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj § 24
ods. 1 a 2, § 27 a § 186 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný
zákon“) a na základe toho požaduje, aby ústavný súd vykonal opätovné sčítanie hlasov so
zameraním sa na posudzovanie platnosti hlasovacích lístkov, pretože vo voľbách získal len
o 11 hlasov menej ako zvolená starostka.
5. Sťažovateľ v návrhu na rozhodnutie alternatívne navrhol, aby ústavný súd nálezom
vyhlásil voľby starostu obce Rimavská Seč konané 5. novembra 2016 za neplatné, resp.
navrhuje tieto voľby starostu zrušiť. Domáha sa aj náhrady trov konania.
6. Sťažnosť bola doplnená podaním z 21. novembra 2016 doručeným ústavnému
súdu 28. novembra 2016, v ktorom sťažovateľ taktiež žiadal, aby ústavný súd
vydal „neodkladné opatrenie“ tohto znenia: „Miestna volebná komisia obce Rimavská Seč
je povinná zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení starostu obce Rimavská Seč Mgr. Márty
Stubendek do rozhodnutia vo veci samej.“
7. Ústavný súd listom z 22. novembra 2016 (doručeným právnej zástupkyni
sťažovateľa 25. novembra 2016) sťažovateľovi oznámil, že v rozsahu nosných dôvodov
sťažnosti (bod 3) zatiaľ neuviedol dostatočné dôvody, (iba) na základe ktorých by ju bolo
možné prijať na ďalšie konanie, a vyzval ho, aby vo svetle predostretých dôvodov sťažnosť
prípadne doplnil/spresnil o ďalšie konkrétne dôkazy (napr. listinné, svedecké či iné),
ktorými je možné v rozumnej miere osvedčiť/dokázať jeho výhrady k uskutočneným
voľbám starostu, a to predovšetkým vo väzbe na skutočnosť, či namietané protiústavné
alebo nezákonné konanie má priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb starostu obce.
V liste sťažovateľa zároveň požiadal, aby uviedol prípadný príbuzenský vzťah osôb –
autorov čestných vyhlásení priložených k návrhu – k jeho osobe.
8. Na uvedenú výzvu reagoval sťažovateľ podaním z 1. decembra 2016 doručeným
ústavnému súdu 6. decembra 2016, v ktorom uviedol: „Ohľadom volieb p. ,
do prenosnej volebnej schránky v deň volieb dopĺňam, že k tejto voličke
sa najprv dostavili vo večerných hodinách členovia okrskovej volebnej komisie č. 2 a títo
následne odišli. Členov komisie rozvážal p. ... ako vodič. Po návrate členov
okrskovej volebnej komisie č. 2 s prenosnou urnou na Obecný úrad, bol tento vodič
požiadaný členmi okrskovej volebnej komisie č. 1, aby ich odviezol tiež k voličom. Následne
však členovia okrskovej volebnej komisie č. 1 navštívili dom , kde býva
, ktorá mala voliť do prenosnej volebnej schránky v okrskovej volebnej komisii č. 2
a tu ju navštívil člen tejto komisie . K uvedenému prikladám i čestné
vyhlásenie vodiča ... ktorý tieto skutočnosti vie dosvedčiť.
Ohľadom môjho príbuzenského vzťahu k osobám , a
, uvádzam, že sme príbuzní po prastarých rep.
praprastarých rodičoch, ktorí boli súrodenci, necítim sa byť ich blízka rodina.
... je druhom .
... Prikladám čestné vyhlásenie p. , , člena
miestnej volebnej komisie a p. , na potvrdenie skutočností
uvedených v bode 3. mojej sťažnosti doručenej Ústavnému súdu 11.11.2016.
... Prikladám čestné vyhlásenie p. , na
potvrdenie skutočností uvedených v bode 4. mojej sťažnosti doručenej Ústavnému súdu
11.11.2016. Uvedená svedkyňa vo svojom vyhlásení dokonca uvádza, že nie v jednej, ale vo
viacerých obálkach boli po dva kusy hlasovacích lístkov. Následne bolo zistené, že počet
hlasovacích lístkov, ktoré sa spočítavali, nebol totožný s počtom voličov, ktorým boli vydané
hlasovacie lístky.
... Prikladám čestné vyhlásenie p. , na potvrdenie
skutočností uvedených v bode 5. mojej sťažnosti doručenej Ústavnému súdu 11.11.2016,
ktorým potvrdil, že voliči neboli vyzývaní volebnou komisiou na predloženie občianskych
preukazov, napriek tomu volili a volili i občania, o ktorých má vedomosť, že nemajú
občianske preukazy.
... Tiež uvádzam v súvislosti s konanými voľbami, že počas ich konania boli
poskytované informácie v súvislosti s účasťou voličov vo voľbách. Prikladám k tomu čestné
vyhlásenie , , a
... Vzhľadom na uvedené pochybenia mám za to, že voľby boli manipulované a voliči
ovplyvňovaní. K veci uvádzam, že väčšina členov okrskovej volebnej komisie č. 1 a č. 2 je
v príbuzenskom a priateľskom vzťahu so zvolenou starostkou. Mám tiež vedomosť, že veľa
občanov našej obce sa zdržiava v zahraničí a v deň volieb neboli prítomní v obci Rimavská
Seč. Za tým účelom som vyžiadal v zmysle zák. č. 211/2000 Z. z. od obce zoznam voličov
obce, kde som vyznačil krúžkom občanov, ktorí sa v deň volieb nezdržiavali v obci
Rimavská Seč a navrhujem, aby tento zoznam s označením bol porovnaný so zoznamom
voličov, ktorým boli vydané hlasovacie lístky. V prípade, ak by sa nachádzali títo občania v
zozname vydaných hlasovacích lístkov, navrhujem ich vypočuť k ich účasti na voľbách.
... V súvislosti so skutočnosťami uvedenými v sťažnosti doručenej Ústavnému súdu
11.11.2016 ako aj v doplnení tejto sťažnosti navrhujem tiež, vykonať opätovné sčítanie
hlasov so zameraním na posudzovanie platnosti hlasovacích lístkov, pretože som vo
voľbách získal len o 11 hlasov menej ako zvolená starostka.“
9. Na výzvu ústavného súdu z 22. novembra 2016 sa k sťažnosti v rámci prípravy
na jej predbežné prerokovanie 13. decembra 2016 vyjadrila odporkyňa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. V podaní sa uvádza:
«Ako splnomocnený právny zástupca PhDr. Márty Stubendek,
oznamujem nesúhlasné stanovisko k obsahu sťažnosti sťažovateľa, ktoré
v jednotlivých bodoch prezentujem nasledovne:
Ad 1) Údajne má tvrdiť, že on a ďalší člen okrskovej volebnej komisie
č. 1, menovite boli v obci s prenosnou urnou z okrsku č. 1. Keďže
u menovanej neboli, ani sa nemohlo stať, že by bol miesto nej na volebnom
lístku krúžkoval ktokoľvek z menovaných svedkov, pričom nebýva na adrese
.
Ad 2) Moja klientka o tom nemá vedomosť. bol do volieb menovaný
za pozorovateľa a práve on je sťažovateľom. Pritom nebýva na adrese .
Ad 3) Uvádzam, že na OO PZ boli vypočúvaní členovia miestnej volebnej komisie,
pričom všetci popierajú tvrdenia . Je otázne, na akej úrovni sa dá na jeho prácu
ako člena volebnej komisie spoľahnúť, keď bol s ostatnými členmi prítomný v zasadačke
obecného úradu, kde mala sídlo miestna volebná komisia, až cca do 23:00 hod a nepoznal
výsledok volieb, čo okrem neho vedeli všetci členovia komisie!
Ad 4) To, že vo volebnej urne sa údajne nachádzali aj prázdne obálky, ešte vôbec
neznamená nejaké pochybenie, alebo manipuláciu. Ak počet obálok v urne je nižší, resp.
totožný s počtom vydaných obálok, tak nemôže ísť o žiadnu manipuláciu, nakoľko volič
nemusí vhodiť obálku alebo ju môže vhodiť aj prázdnu. Tu preto je zrejmá neznalosť
volebných predpisov a takéto podozrenie je čisto účelové a nepodložené. Okrem toho, ak by
sa stalo niečo mimoriadne, určite by to bolo zaznamenané v zápisnici.
Ad 5) Tu je podozrivé, odkiaľ má sťažovateľ vedomosť, že občan nemá
občiansky preukaz? Okrem toho, bola predsedníčkou komisie, zúčastnila
sa školenia pred voľbami. Teda mala vedieť, ako má postupovať, pričom je nanajvýš
zaujímavé, že sa teraz práve ona sťažuje na údajné pochybenie, keď ona bola zodpovedná
za dodržiavanie zákonnosti!
Ad 6) Tzv. „videonahrávky“ boli natočené nezákonným spôsobom. Klientka sa síce
pred obecným úradom nachádzala, lebo išla voliť a volebné miestnosti boli v kultúrnom
dome, ktorý je hneď pri obecnom úrade a majú spoločné parkovisko. V doobedňajších
hodinách klientka viezla autom voliť svoju matku, ktorá je chorá, tetu a neter. Poobede išla
voliť klientka spolu so svojím manželom, synom a jeho priateľkou. Občania, ktorí sa v tom
čase nachádzali na parkovisku, sa jej prihovorili, pozdravili sa, klientka zdvorilo
odzdravila, pričom pri tomto konaní nikomu nič nedávala ani nič neprijímala.
, ktorá mala natočiť videonahrávku, negatívne vystupovala voči mojej klientke už
pri posledných voľbách, skúšala klientku zdiskreditovať, no našťastie neúspešne.
Ad 7) V prípade nejasností o platnosti hlasu rozhodne komisia, neviem odkiaľ má
sťažovateľ informáciu....
Je zrejmé, že sťažnosť je nedôvodná, postavená na sprostredkovaných informáciách,
ktorých relevantnosť je nanajvýš pochybná. Pokiaľ ktokoľvek považuje skutočnosť, že aj
kandidát využíva aktívne volebné právo a ide voliť, pričom sa pri tom pozdraví
so spoluobčanmi na verejnom priestranstve za „zdržiavanie sa medzi občanmi“ s cieľom
ovplyvniť výsledok, svedčí to o tendenčnosti sťažnosti a jej nedôvodnú. V žiadnom prípade
nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty § 2 ods. 1 zákona č. 181/2014 Z.z., o čom v
sťažnosti nie je ani len náznak.
Jedná sa o účelový popis skutočnosti, ktorá je úplne bezprecedentná vo vzťahu
k volebným veciam.
Ohľadne skutočností namietaných vo vzťahu k postupu tretích osôb zodpovedných
za riadny priebeh volieb moja klienta vedomosť nemá a nie je to jej záležitosťou.
Moja klientka žiadnym spôsobom neporušila príslušné volebné právne predpisy,
preto navrhujeme, aby Ústavný súd ... sťažnosť sťažovateľa zamietol, už vôbec nevidí dôvod
na to, aby mala hradiť akékoľvek trovy konania sťažovateľovi.
Práve naopak, v dôsledku uvedenej sťažnosti a jej nedôvodného obsahu smerujúceho
tendenčne voči mojej klientke podľa § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. priznal právo
na náhradu trov konania voči sťažovateľovi.»
10. Stanovisko odporkyne z 13. decembra 2016 doručil ústavný súd s prípisom
z 22. decembra 2016 právnej zástupkyni sťažovateľa.
11. K sťažnosti sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila aj Strana maďarskej
komunity – Magyar Közösség Pártja (ďalej len „SMK – MKP“) prostredníctvom svojho
predsedu , v podaní z 8. decembra 2016, v ktorom
v podstatnom uvádza:
«Zodpovedá pravde skutočnosť, že v nových voľbách do orgánu samosprávy v obci
Rimavská Seč, uskutočnených dňa 05.11.2016 pani Mgr. Márta Stubendek kandidovala na
post starostky obce Rimavská Seč za politickú stranu, ktorá kandidátka bola odovzdaná
s vedomím a súhlasom politickej strany. Politická strana však do volebnej kampane
kandidátky žiadnym spôsobom nezasahovala a ani nedala žiadne usmernenia ohľadne
vedenia jej volebnej kampane. Ďalej uvádzam, že politická strana pri všetkých voľbách
vrátane volieb do orgánov samosprávy obcí kladie zvýšený dôraz na ústavný a zákonný
priebeh volieb, pričom pri všetkých voľbách sú jednotliví zástupcovia príp. kandidáti
politickej strany upozornení na dodržiavanie všetkých právnych predpisov tak, aby voľby
prebehli zákonným spôsobom...
V súvislosti so sťažnosťou však uvádzam, že sťažovateľ vo svojom podaní namietol
neústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy v obci Rimavská Seč najmä
z dôvodov údajného porušenia zákona č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného
práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „volebný zákon“). V tejto
súvislosti však poukazujem na skutočnosť, že v zmysle ust. § 219 odsek 3 volebného zákona
v prípade, „ak vznikne potreba konať voľby do orgánov územnej samosprávy
v prebiehajúcom volebnom období, vykonávajú sa tieto voľby podľa doterajších predpisov“.
Z uvedeného teda vyplýva, že nové voľby do orgánov samosprávy obcí, ktoré sa v zmysle
rozhodnutia Predsedu NR SR č. 160/2016 Z.z. a č. 230/2016 Z.z. uskutočnili dňa
05.11.2016, sa vykonávali podľa zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy
obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), a nie podľa volebného zákona.
Sťažovateľ teda pri namietaní neústavnosti a nezákonnosti volieb vychádzal
z nesprávnej právnej úpravy, pričom volebný zákon upravuje niektoré záležitosti týkajúce sa
volieb odlišne ako zákon, podľa ktorého sa nové voľby vykonali, ktorá skutočnosť môže
výrazne ovplyvniť aj opodstatnenosť samotnej sťažnosti.
Odlišná úprava je napríklad pri spôsobe hlasovania, kde podľa § 24 odsek 2
volebného zákona volič svoju totožnosť preukazuje občianskym preukazom alebo iným
úradným dokladom, ktorý obsahuje podobizeň voliča. V prípade, ak volič nepreukáže svoju
totožnosť do skončenia hlasovania, hlasovanie sa mu neumožní. Volebný zákon, na ktorý aj
sťažovateľ vo svojom podaní poukázal, jednoznačne ukladá voličom povinnosť preukázať
ich totožnosť, a to zákonom stanoveným spôsobom. Povinnosť voliča predložiť pri hlasovaní
občiansky preukaz príp. iný doklad však zo zákona priamo nevyplýva. Podľa ust. § 31 odsek
2 zákona „volič po príchode do volebnej miestnosti preukáže svoju totožnosť a po zázname
v zozname voličov dostane od komisie obálku a hlasovacie lístky. Ak volič nemá preukaz
totožnosti a žiadny z členov okrskovej volebnej komisie ho nepozná, komisia požiada aby
volič preukázal svoju totožnosť svedectvom dvoch osôb známych komisii“. Vychádzajúc
z uvedených je možné konštatovať, že porušenie zákona vo veci preukázania totožnosti
voličov pri nových voľbách tak, ako to v sťažnosti bolo uvedené, nebolo zo strany
sťažovateľa riadne preukázané.
Rovnako je odlišná právna úprava čo sa týka účasti tzv. pozorovateľov vo volebných
miestnostiach, posudzovania hlasovacích lístkov ako aj priebehu a spôsobu hlasovania.
Z vyššie uvedených dôvodov sťažovateľom uvádzané tvrdenia vo veci údajného
porušovania právnych predpisov treba preskúmať vo vzťahu k zákonu č. 346/1990 Zb. a nie
vo vzťahu k zákonu č. 180/2014 Z.z., ako to urobil sťažovateľ.
Zároveň uvádzam, že sťažovateľ vo svojom podaní uvádzal rôzne skutkové tvrdenia,
ktoré však hodnovernými dôkazmi nepreukázal. Sťažovateľ na preukázanie svojich
skutkových tvrdení predložil písomné vyhlásenia občanov (obsah ktorých však mi nie je
známy) a zároveň navrhol vykonať výsluch určitých svedkov, avšak poukazom na ich zrejme
blízky vzťah ku sťažovateľovi, vierohodnosť týchto písomných vyhlásení občanov prípadne
výpovede navrhnutých svedkov môže byť spochybnená. Sťažovateľ ďalej svoje tvrdenia
ohľadne údajného porušenia volebného moratória nedoložil hodnovernými dôkazmi,
nakoľko žiadnym spôsobom nepreukázal, že by pani Mgr. Márta Stubendek viedla volebnú
kampaň v čase, keď to zákon zakazuje. Z uvedených dôvodov zastávam názor, že
sťažovateľom opísaná neústavnosť a nezákonnosť volieb na post starostu obce Rimavská
Seč zo strany sťažovateľa zatiaľ nebola riadne preukázaná, t.j. v konaní o neústavnosti
a nezákonnosti volieb neuniesol dôkazné bremeno.
Na základe vyššie uvedených a vychádzajúc z doteraz známych skutočností som teda
toho názoru, že v nových voľbách do orgánu samosprávy v obci Rimavská Seč konaných
dňa 05.11.2016 na post starostu obce nedošlo k porušeniu právnych predpisov takým
spôsobom, ktorý mohol ovplyvniť výsledok voľby dotknutého kandidáta na post starostu
obce Rimavská Seč.»
12. Samotné hnutie (politická strana), za ktoré sťažovateľ kandidoval
[Kresťanskodemokratické hnutie (ďalej len „KDH“); pozn.], na výzvu ústavného súdu
z 22. novembra 2016 nereagovalo.
II.
13. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti
volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky,
volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu. Podľa čl. 129
ods. 7 poslednej vety ústavy podrobnosti o postupe ústavného súdu ustanoví zákon.
14. Podľa čl. 30 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí
priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov... (odsek 1). Občania majú za rovnakých
podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám (odsek 4).
Sťažovateľom namietané porušenia volebného zákona:
Podľa § 24 ods. 1 volebného zákona volič hlasuje v poradí, v akom sa dostavil do
volebnej miestnosti. Volič hlasuje osobne, zastúpenie nie je prípustné. Podľa odseku 2 volič
po príchode do volebnej miestnosti preukazuje svoju totožnosť občianskym preukazom
alebo iným úradným dokladom, ktorý obsahuje podobizeň voliča a všetky údaje uvedené
o ňom v zozname voličov, ak v osobitnej časti nie je ustanovené inak. Okrsková volebná
komisia zakrúžkuje poradové číslo voliča v zozname voličov a vydá mu hlasovací lístok
a obálku. Prevzatie hlasovacieho lístka a obálky potvrdí volič v zozname voličov
vlastnoručným podpisom; ak tak urobiť nemôže, predseda okrskovej volebnej komisie
poznamená túto skutočnosť v zozname voličov. Ak volič nepreukáže svoju totožnosť do
skončenia hlasovania, hlasovanie sa mu neumožní. To platí aj pre hlasovanie mimo volebnej
miestnosti. Ak ide o obvineného alebo odsúdeného, preukazuje sa jeho totožnosť
preukazom odsúdeného alebo preukazom obvineného, alebo svedectvom dvoch
príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže prítomných v miestnosti ústavu, v ktorej sa
má hlasovanie vykonať.
Podľa § 27 ods. 1 volebného zákona vo volebnej miestnosti majú právo byť prítomní,
okrem členov okrskovej volebnej komisie, jej zapisovateľa, členov a zapisovateľov
volebných komisií vyšších stupňov, členov ich odborných sumarizačných útvarov a voličov,
pozorovatelia vyslaní medzinárodnými organizáciami. Podľa odseku 2 zástupca nezávislého
kandidáta má právo byť prítomný v priebehu volieb a sčítavania hlasov vo volebnej
miestnosti. Obec je povinná vo volebnej miestnosti vyčleniť pre zástupcov podľa prvej vety
a pozorovateľov vyslaných medzinárodnými organizáciami osobitný priestor. Tieto osoby
možno z volebnej miestnosti vylúčiť, len ak by bol ohrozený priebeh hlasovania a sčítavania
hlasov. Podľa odseku 3 vo volebnej miestnosti majú právo byť prítomné aj iné osoby, ktoré
prejavili záujem o pozorovanie priebehu volieb a sčítavania hlasov. Tieto osoby možno
z volebnej miestnosti vylúčiť, len ak by bol ohrozený priebeh hlasovania, sčítavania hlasov
alebo z dôvodu nedostatočnej kapacity volebnej miestnosti.
Podľa § 186 volebného zákona miestna volebná komisia zisťuje výsledky volieb
na podklade zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania
vo volebnom okrsku. Ak vzniknú pochybnosti o údajoch uvedených v zápisnici, má právo
vyžiadať si od okrskovej volebnej komisie vysvetlivky a iné informácie; zjavné chyby
opravuje po dohode s okrskovou volebnou komisiou sama, inak požiada okrskovú volebnú
komisiu, aby zistené nedostatky odstránila. Pri tejto činnosti môžu byť prítomní členovia
a zapisovatelia volebných komisií, členovia ich odborných sumarizačných útvarov,
pozorovatelia vyslaní medzinárodnými organizáciami, ako aj iné osoby, s prítomnosťou
ktorých vyslovila súhlas miestna volebná komisia.
Podľa § 1 a § 2 zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení
zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších
predpisov volebná kampaň na účely tohto zákona je akákoľvek činnosť politickej strany,
politického hnutia, koalície politických strán a politických hnutí, kandidátov a tretích strán
podľa § 8, za ktorú sa obvykle platí úhrada, smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov
a programu za účelom získania funkcie volenej podľa osobitného predpisu. Rozumie sa tým
činnosť v prospech aj v neprospech subjektov podľa prvej vety. Volebná kampaň začína
dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
a končí 48 hodín predo dňom konania volieb.
15. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ústavný súd volebnú sťažnosť
predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pričom skúmal, či spĺňa
zákonom predpísané (všeobecné a osobitné) náležitosti podľa § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60
zákona o ústavnom súde a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde vrátane dôvodu spočívajúceho v prípadnej zjavnej
neopodstatnenosti sťažnosti.
16. Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby
za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie
a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, a d) sťažnosť zamietnuť.
17. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé alebo závažné
porušenie, alebo opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb
môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť
podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Namietané protiústavné alebo nezákonné
konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí
sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov
(PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010). Súčasťou zákonných
náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov
[§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na význam volieb
v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je
na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie
(pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré
vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo
nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne pravdepodobné a zároveň spôsobilé
preukázať porušenie zákona o voľbách odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku
volieb. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu
ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom
dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných
volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne
formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces
(PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 22/2015).
18. Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti,
musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j.
porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi
zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp.
voľby kandidáta a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb
a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom
skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 73/07). Dôležitým komponentom volebného
súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu
na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.
19. V rámci svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd uviedol, že dosiahnutie
absolútneho súladu prípravy a priebehu volebného procesu so zákonom je prakticky
neuskutočniteľné. Ak by sa nespokojnosť politických strán a hnutí, resp. nezávislých
kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách
iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu zastupiteľskej
demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku
z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákona o voľbách totiž vytvára možnosti pre
vedomú manipuláciu s voľbami (napr. PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07).
20. Vychádzajúc z uvedených zásad a kritérií ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní posudzoval, či tvrdenia sťažovateľa môžu vytvoriť reálny predpoklad
uplatnenia právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
21. Sťažovateľ (ako aktívne legitimovaná osoba) nadväzujúc na dôvody uvedené
v bode 3 a 8 poukazuje na porušenie čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy, ako aj § 24 ods. 1 a 2, § 27
a § 186 volebného zákona a § 2 ods. 1 a 2 zákona „č. 181/2014 Z. z.“ – volebného moratória
pri voľbách starostu obce. Už na tomto mieste považuje ústavný súd za potrebné poukázať
na celkom zjavne nesprávne označenie zákonných noriem, ktoré mali byť podľa sťažovateľa
(kvalifikovane zastúpeného advokátkou; pozn.) porušené v príčinnej súvislosti s uvedenými
nosnými dôvodmi tejto sťažnosti (body 3 a 8).
22. Podľa ustanovenia § 219 ods. 3 volebného zákona (zahrnutého do jeho deviatej
časti pod názvom „Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia“) ak vznikne potreba
konať voľby do orgánov územnej samosprávy v prebiehajúcom volebnom období (to je aj
prípad sťažovateľom napádaných volieb starostu v obci Rimavská Seč konaných
5. novembra 2016; pozn.), vykonajú sa tieto voľby podľa doterajších predpisov [t. j. zákona
Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 346/1990 Zb.“)]. Pokiaľ potom námietky
sťažovateľa o porušení ustanovení volebného zákonodarstva (body 4 a 14) nie sú v tomto
prípade formálnoprávne i obsahovo namieste, na čo správne upozornila aj SMK – MKP,
keď okrem iného uviedla, že sťažovateľ „pri namietaní neústavnosti a nezákonnosti volieb
vychádzal z nesprávnej právnej úpravy“ (bod 11), už samotný tento nedostatok smeruje –
vychádzajúc zo zákonom určených náležitostí návrhu (§ 20 ods. 1 a 4 a § 60 ods. 1 zákona
o ústavnom súde) – k procesnému odmietnutiu podaného návrhu. Uvedené platí o to viac,
ak nová právna úprava volebného zákonodarstva (volebný zákon) vo viacerých oblastiach
odlišným spôsobom posudzuje nosné dôvody sťažovateľa (body 3 a 8), ako je tomu podľa
zákona č. 346/1990 Zb., porušenie zákonných ustanovení ktorého však sťažovateľ
nenamieta.
23. Ústavný súd napriek skutočnostiam uvedeným v bode 22 preskúmal sťažnosť, jej
doplnenia (body 3 a 8), vyjadrenia odporkyne (body 9 a 11), základný obsah volebnej
dokumentácie, predložené písomné podklady a vyjadrenie orgánov činných v trestnom
konaní a v rámci predbežného prerokovania tejto sťažnosti dospel k záveru, že podanú
sťažnosť je potrebné odmietnuť aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
24. Ústavný súd predovšetkým poukazuje na to, že dôvody uvedené sťažovateľom sú
nedostatočné a nemajú a ani nemôžu mať priamy dosah na dosiahnuté volebné výsledky
volieb starostu v obci Rimavská Seč konaných 5. novembra 2016, v ktorých rozdiel hlasov
medzi sťažovateľom a zvolenou starostkou predstavoval 11 hlasov. Požiadavka na
prepočítanie hlasovacích lístkov a počtu odovzdaných platných hlasov pre jednotlivých
kandidátov preto nemá žiadne racionálne opodstatnenie. Ako už ústavný súd uviedol (bod
17 in fine), jeho úlohou nie je z úradnej moci vyšetrovacím spôsobom preskúmať celý
priebeh uskutočnených volieb, ale naopak, iba na základe relevantných porušení právneho
poriadku, majúcich navyše reálny dopad na dosiahnutý volebný výsledok, následne
preskúmať prezumovanú ústavnosť a zákonnosť uskutočnených volieb. V tomto ohľade
(iba) „ex post“ tvrdenia príbuzných a politických priaznivcov sťažovateľa, ktoré
protitvrdením vyvracia zvolená starostka, navyše nevyplývajúce ani z právne relevantnej
volebnej dokumentácie (najmä volebných zápisníc) či zistení orgánov činných v trestnom
konaní, nemôžu byť kvalifikovaným podnetom na to, aby ústavný súd dodatočne zasiahol
do prezumovaného volebného výsledku, a tým aj dodal vážnosť napr. pokračujúcemu
politickému zápasu po skončení volieb. V tejto súvislosti neušlo pozornosti ústavného súdu,
že ústavný súd už v minulosti a opakovane posudzoval ústavnosť a zákonnosť volieb do
orgánov miestnej samosprávy v obci Rimavská Seč (PL. ÚS 15/07, PL. ÚS 5/09). Tvrdenia
osôb navrhovaných sťažovateľom (ich čestné vyhlásenia), na ktorých má stáť základ
neústavnosti a nezákonnosti volieb (napr. člena miestnej volebnej komisie
alebo členiek okrskových volebných komisií či ),
právne a skutkovo neobstoja, pretože všetci traja ako členovia miestnej volebnej komisie,
resp. okrskových volebných komisií v deň volieb nemali žiadne výhrady k priebehu volieb
a volebné zápisnice podpísali bez akýchkoľvek námietok.
25. Ústavný súd už vo veci sp. zn. PL. ÚS 20/2011 (citujúc § 42 ods. 1 zákona
č. 346/1990 Zb., podľa ktorého miestna volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu
o výsledku volieb osobitne pre každý volebný obvod, zápisnicu podpíše predseda a ostatní
členovia komisie a zapisovateľ komisie, dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú)
uviedol: „Z citovaného vyplýva, že každý člen volebnej komisie má právo odmietnuť
podpísať zápisnicu a uviesť dôvody, prečo ju odmietol podpísať. Ak zápisnicu podpíšu
všetci členovia volebnej komisie bez výhrad, ústavný súd považuje túto skutočnosť v zásade
za dostatočne hodnovernú na to, aby verifikoval zistený výsledok volieb, pričom na
následné námietky o tom, že niektorý z členov volebnej komisie o význame svojho podpisu
nevedel, resp. zápisnicu podpísal pod nátlakom... bez toho, aby k tejto námietke boli
uvedené aj ďalšie relevantné skutočnosti, spravidla neprihliada.“ Preto ústavný súd
neskoršie (ex post) tvrdenia troch členov miestnej volebnej komisie, resp. okrskových
volebných komisií nepovažuje za vierohodné, teda za také, ktorým je možné priznať istú
dôkaznú váhu. Ústavný súd v tejto súvislosti dodáva, že okrem spomenutých troch členov
volebných komisií ( , a ) ani nikto
z ostatných členov miestnej volebnej komisie a dvoch okrskových volebných komisií
(celkom ich bolo 29) neodmietol volebnú zápisnicu podpísať a ani neuviedol dôvody pre
takéto odmietnutie [písomnú poznámku (pozri bod 30) za odmietnutie podpísať zápisnicu
nemožno považovať]. Pritom zloženie predmetných volebných komisií reflektovalo aj na
rôznu politickú príslušnosť sťažovateľa (KDH) a zvolenej starostky (SMK – MKP).
26. Podobne ani tvrdenie, že , „pozorovateľ sťažovateľa“, by mal
potvrdiť, že malo dôjsť k manipulácii s volebnými lístkami (našlo sa päť prázdnych obálok
vo volebnej schránke okrskovej volebnej komisie č. 1, resp. viacerým voličom bolo
umožnené hlasovať tak, že nepredložili občiansky preukaz vo volebnom okrsku č. 1; pozri
body 3.4 a 3.5), nemožno z hľadiska určitosti, konkrétnosti a rozumnej dostatočnosti
považovať za také, ktoré by mohlo osvedčiť prípadnú manipuláciu pri spočítavaní hlasov.
V tejto súvislosti ani nebolo predložené čestné vyhlásenie k prvému jeho
tvrdeniu, že malo dôjsť k manipulácii s obálkami alebo hlasovacími lístkami, hoci na to bol
sťažovateľ vyzvaný. To isté možno uviesť aj v prípade čestného vyhlásenia
, predsedníčky okrskovej volebnej komisie č. 1, z 30. novembra 2016, ktorá vo
vyjadrení neuviedla nič k tomuto tvrdeniu, iba opisovala skutočnosti po vstupe do
miestnosti, v ktorej sídlila miestna volebná komisia. Potenciálny problém prevyšujúcich
piatich obálok nemá racionálne vysvetlenie a ani žiadnu právnu relevanciu, a to o to viac, že
vo volebných zápisniciach sú počty odovzdaných platných aj neplatných hlasov pre
jednotlivých kandidátov správne a nie sú žiadne dôkazy o tom, že „by s týmito prázdnymi
obálkami mohla volebná komisia manipulovať, resp. počas volieb mohlo dôjsť k inej
manipulácii, či už s obálkami alebo hlasovacími lístkami“. Obdobne sa nijako nepotvrdili
ani tvrdenia sťažovateľa o tom, že uvedené skutočnosti mali byť zaznamenané aj
v zápisniciach volebných komisií, pretože všetci členovia miestnej volebnej komisie, ako aj
dvoch okrskových volebných komisií podpísali zápisnice bez výhrad a žiadny
z ustanovených členov týchto komisií nevzniesol konkrétnu námietku proti uskutočneným
voľbám a svojimi podpismi všetci verifikovali aj zákonný priebeh uskutočnených volieb
(pozri bod 25 in fine). Práve ustanovení členovia volebných komisií (dvoch okrskových
a miestnej) koordinovali voľby a dohliadali na správnosť hlasovania v súlade so zloženým
sľubom a riadili sa pritom ústavou a zákonmi. Nikto na týchto členov okrskových
volebných komisií ani nepodal trestné oznámenie, že došlo prípadne k úmyselnému konaniu
s cieľom ovplyvniť výsledok volieb.
27. Ústavný súd k voľbám do prenosnej volebnej schránky poukazuje na svoju
doterajšiu judikatúru (napr. PL. ÚS 20/2011), podľa ktorej „za slobodný výkon volebného
práva osobami, ktoré požiadali, aby mohli hlasovať mimo volebnej miestnosti, t. j. do
prenosnej volebnej schránky, zodpovedá volebná komisia, resp. jej členovia, ktorí boli
vyslaní k voličom s prenosnou volebnou schránkou“, pričom relevantnou skutočnosťou pre
možnosť konštatovania porušenia volebného zákona v takýchto prípadoch môžu byť
neprimerané aktivity smerujúce k ovplyvneniu hlasovania voličov (napr. nabádanie, ako
majú voliť, a pod.), čo sa v sťažnosti priamo nepotvrdilo, a aj keby k tomu naozaj došlo, ako
to uvádza sťažovateľ vo volebnej sťažnosti, nebola preukázaná (iba) v tejto záležitosti
príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením volebného zákona a namietaným výsledkom
volieb. Samotné tvrdenie sťažovateľa o porušení volebného zákona (osoby rodinne blízkej
sťažovateľovi) vyvracia vo svojom podaní aj odporkyňa (pozri bod 9).
28. Dôkazy označené sťažovateľom vo volebnej sťažnosti treba považovať za také,
ktoré nijakým spôsobom nepreukazujú závažné porušenie ústavy ani volebných predpisov,
a jeho tvrdenia (i čestné vyhlásenia navrhovaných svedkov) uvádzané v sťažnosti majú len
všeobecnú hypotetickú povahu, navyše veľakrát vnútorne protirečivú. Sťažovateľom
namietané skutočnosti a jeho pochybnosti [bod 3 (3.1 až 3.7)] a jeho tvrdenia (bod 4) preto
už na prvý pohľad nemožno považovať za také, ktoré by odôvodňovali prípadné prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, keďže tieto údajné porušenia, ako aj ďalšie námietky sú
charakterizované iba možnosťou, potenciálnosťou, teda nie reálnosťou alebo aspoň rozumne
dostatočnou presvedčivosťou.
29. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu len nepodložené domnienky
o nezákonnosti a neústavnosti volieb nepostačujú na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by
boli vyhlásené voľby za neplatné, resp. by bol zrušený ich výsledok. Z uvedeného teda
vyplýva, že sťažovateľ nepredložil ústavnému súdu relevantné dôkazy o tom, že priebeh
volieb starostu v obci Rimavská Seč bol protiústavný, resp. nezákonný. Namietané
skutočnosti jednotlivo alebo aj spolu nemohli vyvolať iné výsledky volieb starostu obce,
preto ústavný súd nepristúpil k požiadavke kontrolného prepočítania hlasov za všetky
volebné komisie pôsobiace vo voľbách v obci Rimavská Seč (okrskové a miestnu; pozn.).
Ani okolnosť, že jeden hlasovací lístok mala vyhodnotiť volebná komisia ako neplatný, nie
je dôvodom na prepočítavanie hlasov (je to právo okrskovej volebnej komisie). Inak by to
bolo, ak by sťažovateľ namietal, že v podobných prípadoch rozhodla volebná komisia raz
tak a druhý raz inak (čo namietané nie je; pozn.). Navyše, jeden sporný hlasovací lístok
a ani účasť pozorovateľov (bod 3.2) by nič nezmenil na dosiahnutom výsledku.
30. Ústavný súd sa v rámci zápisnice okrskovej volebnej komisie č. 1 oboznámil
okrem iného aj s písomnou poznámkou označenou ako „záznam okrskovej volebnej komisie
počas volieb zo dňa 05.11.2016 z dôvodu porušenia volebného zákona zo strany
pozorovateľa a , z ktorej vyplýva, že „Horeuvedení
pozorovatelia počas volieb do prenosnej urny sledovali vlastnými autami dvoch členov
OVK, ktorí boli vyslaní do obce k voličom za účelom vykonania volieb do prenosnej urny aj
napriek viacerým upozorneniam neprestali sledovať členov OVK a bez súhlasu majiteľov
domov vošli do ich bytov za členmi OVK“. Uvedená poznámka však nebola dôvodom na
nepodpísanie zápisnice niektorým z členov danej okrskovej volebnej komisie a na prvý
pohľad nemá ani súvis s dosiahnutým volebným výsledkom. Sťažovateľ v tejto súvislosti
neoznačil ani dotknuté zákonné ustanovenie, ktoré malo byť uvedeným postupom porušené.
31. Nad rámec v bodoch 24 in fine a 25 uvedeného sa ani inak nepotvrdilo, že
predseda miestnej volebnej komisie nútil jedného člena podpísať zápisnicu bez toho, aby
mu boli oznámené výsledky volieb. Trestné oznámenie člena komisie (bod 3.3) podané
8. novembra 2016 (teda až 3 dni po voľbách; pozn.) bolo uznesením sp. zn. ČVS: ORP-
711/RČ-RS-2016 z 2. decembra 2016 vo veci podozrenia „z prečinu marenia prípravy
a priebehu volieb a referenda podľa § 351 ods. 2 písm. b) Trestného zákona“ odmietnuté,
o čom sa ústavný súd presvedčil z vyžiadanej dokumentácie Obvodného oddelenia
Policajného zboru Rimavská Seč (zápisníc o podaní vysvetlenia – výsluchu všetkých členov
miestnej volebnej komisie – svedkov spísaných v dňoch 23. novembra 2016 až 1. decembra
2016; pozn.), ako aj oznámenia Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota sp. zn.
1 Pn 461/16/6609-2 z 8. decembra 2016 označeného ako „Prečin podľa § 351 ods. 2 písm.
b) Tr. zák. - preverovanie podozrenia z trestnej činnosti“, ktorá potvrdila, že „Uznesenie
o odmietnutí z 02.12.2016 je formálne aj vecne správne. Oznámenie
nebolo z hľadiska objektívnej stránky tohto prečinu spôsobilé naplniť skutkovú podstatu
trestného činu, prípadne priestupku. Taktiež výsluchom členov volebnej komisie neboli
bezpečne a jednoznačne potvrdené okolnosti, ktoré uvádza vo svojom oznámení
.“.
32. V naznačených súvislostiach možno uzavrieť, že z obsahu zápisnice miestnej
volebnej komisie vyplýva, že celkový počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných
voličmi obce (1 414 zapísaných voličov; pozn.) pre voľby starostu obce bol 983
a sťažovateľ kandidujúci za KDH nebol zvolený za starostu obce, pretože získal iba 336
hlasov. Za starostku obce bola zvolená Márta Stubendek, ktorá kandidovala za SMK – MKP
a získala 347 hlasov. Zistené volebné výsledky miestna volebná komisia schválila
a podpísala bez akýchkoľvek výhrad (predseda komisie a 9 členovia
tejto komisie o 21.26 h, teda aj , ktorý podal trestné oznámenie až po 3 dňoch;
pozn.) na základe predložených zápisníc okrskových volebných komisií č. 1 a 2, ktoré boli
podpísané (predsedami, členmi a zapisovateľmi) taktiež bez akýchkoľvek výhrad.
33. Napokon ani námietka sťažovateľa (bod 3.6) o tom, že krátka prítomnosť
odporkyne pred volebnou miestnosťou v čase volebného moratória mala byť taká aktívna,
že ovplyvnila prichádzajúcich voličov, nebola riadne preukázaná (bez predloženia
relevantných dôkazov alebo svedectva viacerých osôb, ktoré by potvrdili, že ich všetkých
nútila, aby volili iba ju, a nie iného kandidáta; pozn.) a zjavne nešlo o nekalý spôsob
vedenia volebnej kampane, ktorý by mohol mať za následok opačný výsledok volieb
[k tomu pozri aj vyjadrenie zvolenej starostky (bod 9, ad 6); pozn.].
34. Ústavný súd sa ďalšou námietkou sťažovateľa, že má „tiež vedomosť, že veľa
občanov našej obce sa zdržiava v zahraničí a v deň volieb neboli prítomní v obci Rimavská
Seč. Za tým účelom som vyžiadal v zmysle zák. č. 211/2000 Z. z. od obce zoznam voličov
obce, kde som vyznačil krúžkom občanov, ktorí sa v deň volieb nezdržiavali v obci
Rimavská Seč a navrhujem, aby tento zoznam s označením bol porovnaný so zoznamom
voličov, ktorým boli vydané hlasovacie lístky. V prípade, ak by sa nachádzali títo občania v
zozname vydaných hlasovacích lístkov, navrhujem ich vypočuť k ich účasti na voľbách“
nezaoberal, pretože táto námietka bola uplatnená sťažovateľom bez náležitej konkretizácie,
na špekulatívnom základe a navyše aj zjavne oneskorene (až 6. decembra 2016), teda nie do
desiatich dní po oznámení výsledkov volieb (§ 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
35. Ústavný súd na základe svojho rozhodovania o sťažnosti sťažovateľa proti
výsledku napadnutých volieb preto považoval oficiálny výsledok sčítania, ku ktorému
dospela miestna volebná komisia (predtým dve okrskové volebné komisie), za
nespochybniteľný. Pri dôkaznej povinnosti zaťažujúcej sťažovateľa tento nepredložil také
dôkazy o manipulácii s hlasmi voličov, resp. relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali
nesprávne sčítanie hlasov. V tejto súvislosti ústavný súd opätovne poukazuje na to, že
samotná politická strana (KDH), za ktorú sťažovateľ kandidoval a ktorej bola zaslaná
výzva, aby sa vyjadrila k sťažnosti, na túto výzvu vôbec nereagovala (bod 12).
36. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v súvislosti s napadnutými
voľbami nezistil žiadny relevantný dôvod na vyslovenie porušenia práv sťažovateľa podľa
čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy a ani zákonných volebných predpisov, ktoré navyše sťažovateľ
kvalifikovane neoznačil (pozri body 21 a 22). Preto sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti (obdobne PL. ÚS 5/09, PL. ÚS 79/2011 a PL. ÚS 70/2011,
37. Čo sa týka náhrady trov konania, ústavný súd požiadavku sťažovateľa
a odporkyne (starostky) na ich náhradu posúdil podľa 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde,
v zmysle ktorého trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania,
uhrádza účastník konania zo svojho.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;
to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej
republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté
rozhodnutie ústavného súdu (čl. 133 ústavy).
V Košiciach 15. februára 2017