Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 4/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-52

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 15. februára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť Júliusa Bušu, , zastúpeného advokátkou

JUDr. Andreou Andrášiovou, Hlavné námestie 14, Rimavská Sobota, za účasti PhDr. Márty

Stubendek, , zastúpenej advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners

s. r. o., Skuteckého 17, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát JUDr. Rastislav

Urbáni, LL.M., vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Rimavská Seč

konaných 5. novembra 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Júliusa Bušu o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. novembra 2016 doručená sťažnosť Júliusa Bušu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce Rimavská Seč (ďalej aj „voľby

starostu“) konaných 5. novembra 2016.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že vo voľbách starostu konaných 5. novembra

2016, ktorých sa zúčastnilo 998 voličov, kandidoval na starostu obce a získal v nich 336

platných hlasov. S počtom 347 platných hlasov (o 11 viac; pozn.) bola za starostku obce

zvolená Mgr. Márta Stubendek (ďalej len „odporkyňa“), čiže sťažovateľ je aktívne

legitimovaný na podanie tejto sťažnosti.

3. Neplatnosť volieb, resp. dôvody neústavnosti a nezákonnosti volieb vidí

sťažovateľ v týchto skutočnostiach:

3.1 volička , , mala voliť do prenosnej

schránky, ktorú mala vyslať okrsková volebná komisia č. 2, ale hlasovanie osobne

nevykonala, vykonal ho údajne člen komisie (hlasovanie sa

uskutočnilo do prenosnej schránky okrskovej volebnej komisie č. 1). Ako dôkaz boli

predložené čestné vyhlásenia , a (druh

);

3.2 voľby do prenosnej schránky boli uskutočnené nezákonným spôsobom, keďže sa

ich zúčastňovali osobne aj pozorovatelia (iní občania obce), ktorí môžu byť prítomní iba vo

volebnej miestnosti. Uvedené mal potvrdiť , člen miestnej volebnej komisie

v Rimavskej Seči (ďalej len „miestna volebná komisia“), ktorý má vedomosť o tom, že tak

robil pozorovateľ , ;

3.3 v spôsobe konania predsedu miestnej volebnej komisie , ktorý

mal údajne vyvíjať nátlak na člena miestnej volebnej komisie pri

podpisovaní zápisnice bez konkrétnych volebných výsledkov (v tejto súvislosti malo byť

podané aj trestné oznámenie Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Rimavskej

Sobote; pozn.);

3.4 pri sčítavaní hlasov v okrskovej volebnej komisii č. 1 sa našlo päť prázdnych

obálok, čím mohlo dôjsť k manipulácii volieb;

3.5 podľa pozorovateľa , , mali voliť občania, ktorí

nemali občiansky preukaz a ktorým napriek tomu bolo umožnené voliť. V čestnom

vyhlásení z 29. novembra 2016 (ktoré tvorí prílohu doplnenia sťažnosti; pozn.) uvádza

„osobu s prezývkou , tiež , ktorý nemá viac ako jeden rok platný občiansky

preukaz, nakoľko mu zobrali v “;

3.6 v porušení a zákona „č. “ – volebného moratória počas

volieb, ktoré malo spočívať v diskusii starostky obce s voličmi obce v deň volieb pred

volebnou miestnosťou (preukazuje to dvomi krátkymi niekoľkosekundovými

videonahrávkami vyhotovenými , , mobilným

telefónom v priebehu dňa v inom čase);

3.7 v jednom prípade malo dôjsť k údajne nesprávnemu posúdeniu platnosti či

neplatnosti hlasovacieho lístka okrskovou volebnou komisiou č. 1.

4. Sťažovateľ nadväzujúc na dôvody uvedené v bode 3 v tejto súvislosti poukazuje

na porušenie a 4 (ďalej len „“), ako aj

ods. 1 a 2, a o podmienkach výkonu volebného práva

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný

zákon“) a na základe toho požaduje, aby ústavný súd vykonal opätovné sčítanie hlasov so

zameraním sa na posudzovanie platnosti hlasovacích lístkov, pretože vo voľbách získal len

o 11 hlasov menej ako zvolená starostka.

5. Sťažovateľ v návrhu na rozhodnutie alternatívne navrhol, aby ústavný súd nálezom

vyhlásil voľby starostu obce Rimavská Seč konané 5. novembra 2016 za neplatné, resp.

navrhuje tieto voľby starostu zrušiť. Domáha sa aj náhrady trov konania.

6. Sťažnosť bola doplnená podaním z 21. novembra 2016 doručeným ústavnému

súdu 28. novembra 2016, v ktorom sťažovateľ taktiež žiadal, aby ústavný súd

vydal „neodkladné opatrenie“ tohto znenia: „Miestna volebná komisia obce Rimavská Seč

je povinná zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení starostu obce Rimavská Seč Mgr. Márty

Stubendek do rozhodnutia vo veci samej.“

7. Ústavný súd listom z 22. novembra 2016 (doručeným právnej zástupkyni

sťažovateľa 25. novembra 2016) sťažovateľovi oznámil, že v rozsahu nosných dôvodov

sťažnosti (bod 3) zatiaľ neuviedol dostatočné dôvody, (iba) na základe ktorých by ju bolo

možné prijať na ďalšie konanie, a vyzval ho, aby vo svetle predostretých dôvodov sťažnosť

prípadne doplnil/spresnil o ďalšie konkrétne dôkazy (napr. listinné, svedecké či iné),

ktorými je možné v rozumnej miere osvedčiť/dokázať jeho výhrady k uskutočneným

voľbám starostu, a to predovšetkým vo väzbe na skutočnosť, či namietané protiústavné

alebo nezákonné konanie má priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb starostu obce.

V liste sťažovateľa zároveň požiadal, aby uviedol prípadný príbuzenský vzťah osôb –

autorov čestných vyhlásení priložených k návrhu – k jeho osobe.

8. Na uvedenú výzvu reagoval sťažovateľ podaním z 1. decembra 2016 doručeným

ústavnému súdu 6. decembra 2016, v ktorom uviedol: „Ohľadom volieb p. ,

do prenosnej volebnej schránky v deň volieb dopĺňam, že k tejto voličke

sa najprv dostavili vo večerných hodinách členovia okrskovej volebnej komisie č. 2 a títo

následne odišli. Členov komisie rozvážal p. ... ako vodič. Po návrate členov

okrskovej volebnej komisie č. 2 s prenosnou urnou na Obecný úrad, bol tento vodič

požiadaný členmi okrskovej volebnej komisie č. 1, aby ich odviezol tiež k voličom. Následne

však členovia okrskovej volebnej komisie č. 1 navštívili dom , kde býva

, ktorá mala voliť do prenosnej volebnej schránky v okrskovej volebnej komisii č. 2

a tu ju navštívil člen tejto komisie . K uvedenému prikladám i čestné

vyhlásenie vodiča ... ktorý tieto skutočnosti vie dosvedčiť.

Ohľadom môjho príbuzenského vzťahu k osobám , a

, uvádzam, že sme príbuzní po prastarých rep.

praprastarých rodičoch, ktorí boli súrodenci, necítim sa byť ich blízka rodina.

... je druhom .

... Prikladám čestné vyhlásenie p. , , člena

miestnej volebnej komisie a p. , na potvrdenie skutočností

uvedených v bode 3. mojej sťažnosti doručenej Ústavnému súdu 11.11.2016.

... Prikladám čestné vyhlásenie p. , na

potvrdenie skutočností uvedených v bode 4. mojej sťažnosti doručenej Ústavnému súdu

11.11.2016. Uvedená svedkyňa vo svojom vyhlásení dokonca uvádza, že nie v jednej, ale vo

viacerých obálkach boli po dva kusy hlasovacích lístkov. Následne bolo zistené, že počet

hlasovacích lístkov, ktoré sa spočítavali, nebol totožný s počtom voličov, ktorým boli vydané

hlasovacie lístky.

... Prikladám čestné vyhlásenie p. , na potvrdenie

skutočností uvedených v bode 5. mojej sťažnosti doručenej Ústavnému súdu 11.11.2016,

ktorým potvrdil, že voliči neboli vyzývaní volebnou komisiou na predloženie občianskych

preukazov, napriek tomu volili a volili i občania, o ktorých má vedomosť, že nemajú

občianske preukazy.

... Tiež uvádzam v súvislosti s konanými voľbami, že počas ich konania boli

poskytované informácie v súvislosti s účasťou voličov vo voľbách. Prikladám k tomu čestné

vyhlásenie , , a

... Vzhľadom na uvedené pochybenia mám za to, že voľby boli manipulované a voliči

ovplyvňovaní. K veci uvádzam, že väčšina členov okrskovej volebnej komisie č. 1 a č. 2 je

v príbuzenskom a priateľskom vzťahu so zvolenou starostkou. Mám tiež vedomosť, že veľa

občanov našej obce sa zdržiava v zahraničí a v deň volieb neboli prítomní v obci Rimavská

Seč. Za tým účelom som vyžiadal v zmysle od obce zoznam voličov

obce, kde som vyznačil krúžkom občanov, ktorí sa v deň volieb nezdržiavali v obci

Rimavská Seč a navrhujem, aby tento zoznam s označením bol porovnaný so zoznamom

voličov, ktorým boli vydané hlasovacie lístky. V prípade, ak by sa nachádzali títo občania v

zozname vydaných hlasovacích lístkov, navrhujem ich vypočuť k ich účasti na voľbách.

... V súvislosti so skutočnosťami uvedenými v sťažnosti doručenej Ústavnému súdu

11.11.2016 ako aj v doplnení tejto sťažnosti navrhujem tiež, vykonať opätovné sčítanie

hlasov so zameraním na posudzovanie platnosti hlasovacích lístkov, pretože som vo

voľbách získal len o 11 hlasov menej ako zvolená starostka.“

9. Na výzvu ústavného súdu z 22. novembra 2016 sa k sťažnosti v rámci prípravy

na jej predbežné prerokovanie 13. decembra 2016 vyjadrila odporkyňa prostredníctvom

svojho právneho zástupcu. V podaní sa uvádza:

«Ako splnomocnený právny zástupca PhDr. Márty Stubendek,

oznamujem nesúhlasné stanovisko k obsahu sťažnosti sťažovateľa, ktoré

v jednotlivých bodoch prezentujem nasledovne:

Ad 1) Údajne má tvrdiť, že on a ďalší člen okrskovej volebnej komisie

č. 1, menovite boli v obci s prenosnou urnou z okrsku č. 1. Keďže

u menovanej neboli, ani sa nemohlo stať, že by bol miesto nej na volebnom

lístku krúžkoval ktokoľvek z menovaných svedkov, pričom nebýva na adrese

.

Ad 2) Moja klientka o tom nemá vedomosť. bol do volieb menovaný

za pozorovateľa a práve on je sťažovateľom. Pritom nebýva na adrese .

Ad 3) Uvádzam, že na OO PZ boli vypočúvaní členovia miestnej volebnej komisie,

pričom všetci popierajú tvrdenia . Je otázne, na akej úrovni sa dá na jeho prácu

ako člena volebnej komisie spoľahnúť, keď bol s ostatnými členmi prítomný v zasadačke

obecného úradu, kde mala sídlo miestna volebná komisia, až cca do 23:00 hod a nepoznal

výsledok volieb, čo okrem neho vedeli všetci členovia komisie!

Ad 4) To, že vo volebnej urne sa údajne nachádzali aj prázdne obálky, ešte vôbec

neznamená nejaké pochybenie, alebo manipuláciu. Ak počet obálok v urne je nižší, resp.

totožný s počtom vydaných obálok, tak nemôže ísť o žiadnu manipuláciu, nakoľko volič

nemusí vhodiť obálku alebo ju môže vhodiť aj prázdnu. Tu preto je zrejmá neznalosť

volebných predpisov a takéto podozrenie je čisto účelové a nepodložené. Okrem toho, ak by

sa stalo niečo mimoriadne, určite by to bolo zaznamenané v zápisnici.

Ad 5) Tu je podozrivé, odkiaľ má sťažovateľ vedomosť, že občan nemá

občiansky preukaz? Okrem toho, bola predsedníčkou komisie, zúčastnila

sa školenia pred voľbami. Teda mala vedieť, ako má postupovať, pričom je nanajvýš

zaujímavé, že sa teraz práve ona sťažuje na údajné pochybenie, keď ona bola zodpovedná

za dodržiavanie zákonnosti!

Ad 6) Tzv. „videonahrávky“ boli natočené nezákonným spôsobom. Klientka sa síce

pred obecným úradom nachádzala, lebo išla voliť a volebné miestnosti boli v kultúrnom

dome, ktorý je hneď pri obecnom úrade a majú spoločné parkovisko. V doobedňajších

hodinách klientka viezla autom voliť svoju matku, ktorá je chorá, tetu a neter. Poobede išla

voliť klientka spolu so svojím manželom, synom a jeho priateľkou. Občania, ktorí sa v tom

čase nachádzali na parkovisku, sa jej prihovorili, pozdravili sa, klientka zdvorilo

odzdravila, pričom pri tomto konaní nikomu nič nedávala ani nič neprijímala.

, ktorá mala natočiť videonahrávku, negatívne vystupovala voči mojej klientke už

pri posledných voľbách, skúšala klientku zdiskreditovať, no našťastie neúspešne.

Ad 7) V prípade nejasností o platnosti hlasu rozhodne komisia, neviem odkiaľ má

sťažovateľ informáciu....

Je zrejmé, že sťažnosť je nedôvodná, postavená na sprostredkovaných informáciách,

ktorých relevantnosť je nanajvýš pochybná. Pokiaľ ktokoľvek považuje skutočnosť, že aj

kandidát využíva aktívne volebné právo a ide voliť, pričom sa pri tom pozdraví

so spoluobčanmi na verejnom priestranstve za „zdržiavanie sa medzi občanmi“ s cieľom

ovplyvniť výsledok, svedčí to o tendenčnosti sťažnosti a jej nedôvodnú. V žiadnom prípade

nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty , o čom v

sťažnosti nie je ani len náznak.

Jedná sa o účelový popis skutočnosti, ktorá je úplne bezprecedentná vo vzťahu

k volebným veciam.

Ohľadne skutočností namietaných vo vzťahu k postupu tretích osôb zodpovedných

za riadny priebeh volieb moja klienta vedomosť nemá a nie je to jej záležitosťou.

Moja klientka žiadnym spôsobom neporušila príslušné volebné právne predpisy,

preto navrhujeme, aby Ústavný súd ... sťažnosť sťažovateľa zamietol, už vôbec nevidí dôvod

na to, aby mala hradiť akékoľvek trovy konania sťažovateľovi.

Práve naopak, v dôsledku uvedenej sťažnosti a jej nedôvodného obsahu smerujúceho

tendenčne voči mojej klientke podľa priznal právo

na náhradu trov konania voči sťažovateľovi.»

10. Stanovisko odporkyne z 13. decembra 2016 doručil ústavný súd s prípisom

z 22. decembra 2016 právnej zástupkyni sťažovateľa.

11. K sťažnosti sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila aj Strana maďarskej

komunity – Magyar Közösség Pártja (ďalej len „SMK – MKP“) prostredníctvom svojho

predsedu , v podaní z 8. decembra 2016, v ktorom

v podstatnom uvádza:

«Zodpovedá pravde skutočnosť, že v nových voľbách do orgánu samosprávy v obci

Rimavská Seč, uskutočnených dňa 05.11.2016 pani Mgr. Márta Stubendek kandidovala na

post starostky obce Rimavská Seč za politickú stranu, ktorá kandidátka bola odovzdaná

s vedomím a súhlasom politickej strany. Politická strana však do volebnej kampane

kandidátky žiadnym spôsobom nezasahovala a ani nedala žiadne usmernenia ohľadne

vedenia jej volebnej kampane. Ďalej uvádzam, že politická strana pri všetkých voľbách

vrátane volieb do orgánov samosprávy obcí kladie zvýšený dôraz na ústavný a zákonný

priebeh volieb, pričom pri všetkých voľbách sú jednotliví zástupcovia príp. kandidáti

politickej strany upozornení na dodržiavanie všetkých právnych predpisov tak, aby voľby

prebehli zákonným spôsobom...

V súvislosti so sťažnosťou však uvádzam, že sťažovateľ vo svojom podaní namietol

neústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy v obci Rimavská Seč najmä

z dôvodov údajného porušenia o podmienkach výkonu volebného

práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „volebný zákon“). V tejto

súvislosti však poukazujem na skutočnosť, že v zmysle ust. § 219 odsek 3 volebného zákona

v prípade, „ak vznikne potreba konať voľby do orgánov územnej samosprávy

v prebiehajúcom volebnom období, vykonávajú sa tieto voľby podľa doterajších predpisov“.

Z uvedeného teda vyplýva, že nové voľby do orgánov samosprávy obcí, ktoré sa v zmysle

rozhodnutia Predsedu NR SR č. a č. uskutočnili dňa

05.11.2016, sa vykonávali podľa o voľbách do orgánov samosprávy

obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), a nie podľa volebného zákona.

Sťažovateľ teda pri namietaní neústavnosti a nezákonnosti volieb vychádzal

z nesprávnej právnej úpravy, pričom volebný zákon upravuje niektoré záležitosti týkajúce sa

volieb odlišne ako zákon, podľa ktorého sa nové voľby vykonali, ktorá skutočnosť môže

výrazne ovplyvniť aj opodstatnenosť samotnej sťažnosti.

Odlišná úprava je napríklad pri spôsobe hlasovania, kde podľa § 24 odsek 2

volebného zákona volič svoju totožnosť preukazuje občianskym preukazom alebo iným

úradným dokladom, ktorý obsahuje podobizeň voliča. V prípade, ak volič nepreukáže svoju

totožnosť do skončenia hlasovania, hlasovanie sa mu neumožní. Volebný zákon, na ktorý aj

sťažovateľ vo svojom podaní poukázal, jednoznačne ukladá voličom povinnosť preukázať

ich totožnosť, a to zákonom stanoveným spôsobom. Povinnosť voliča predložiť pri hlasovaní

občiansky preukaz príp. iný doklad však zo zákona priamo nevyplýva. Podľa ust. § 31 odsek

2 zákona „volič po príchode do volebnej miestnosti preukáže svoju totožnosť a po zázname

v zozname voličov dostane od komisie obálku a hlasovacie lístky. Ak volič nemá preukaz

totožnosti a žiadny z členov okrskovej volebnej komisie ho nepozná, komisia požiada aby

volič preukázal svoju totožnosť svedectvom dvoch osôb známych komisii“. Vychádzajúc

z uvedených je možné konštatovať, že porušenie zákona vo veci preukázania totožnosti

voličov pri nových voľbách tak, ako to v sťažnosti bolo uvedené, nebolo zo strany

sťažovateľa riadne preukázané.

Rovnako je odlišná právna úprava čo sa týka účasti tzv. pozorovateľov vo volebných

miestnostiach, posudzovania hlasovacích lístkov ako aj priebehu a spôsobu hlasovania.

Z vyššie uvedených dôvodov sťažovateľom uvádzané tvrdenia vo veci údajného

porušovania právnych predpisov treba preskúmať vo vzťahu k a nie

vo vzťahu k , ako to urobil sťažovateľ.

Zároveň uvádzam, že sťažovateľ vo svojom podaní uvádzal rôzne skutkové tvrdenia,

ktoré však hodnovernými dôkazmi nepreukázal. Sťažovateľ na preukázanie svojich

skutkových tvrdení predložil písomné vyhlásenia občanov (obsah ktorých však mi nie je

známy) a zároveň navrhol vykonať výsluch určitých svedkov, avšak poukazom na ich zrejme

blízky vzťah ku sťažovateľovi, vierohodnosť týchto písomných vyhlásení občanov prípadne

výpovede navrhnutých svedkov môže byť spochybnená. Sťažovateľ ďalej svoje tvrdenia

ohľadne údajného porušenia volebného moratória nedoložil hodnovernými dôkazmi,

nakoľko žiadnym spôsobom nepreukázal, že by pani Mgr. Márta Stubendek viedla volebnú

kampaň v čase, keď to zákon zakazuje. Z uvedených dôvodov zastávam názor, že

sťažovateľom opísaná neústavnosť a nezákonnosť volieb na post starostu obce Rimavská

Seč zo strany sťažovateľa zatiaľ nebola riadne preukázaná, t.j. v konaní o neústavnosti

a nezákonnosti volieb neuniesol dôkazné bremeno.

Na základe vyššie uvedených a vychádzajúc z doteraz známych skutočností som teda

toho názoru, že v nových voľbách do orgánu samosprávy v obci Rimavská Seč konaných

dňa 05.11.2016 na post starostu obce nedošlo k porušeniu právnych predpisov takým

spôsobom, ktorý mohol ovplyvniť výsledok voľby dotknutého kandidáta na post starostu

obce Rimavská Seč.»

12. Samotné hnutie (politická strana), za ktoré sťažovateľ kandidoval

[Kresťanskodemokratické hnutie (ďalej len „KDH“); pozn.], na výzvu ústavného súdu

z 22. novembra 2016 nereagovalo.

II.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti

volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky,

volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu. Podľa čl. 129

ods. 7 poslednej vety podrobnosti o postupe ústavného súdu ustanoví zákon.

14. Podľa občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí

priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov... (odsek 1). Občania majú za rovnakých

podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám (odsek 4).

Sťažovateľom namietané porušenia volebného zákona:

Podľa § 24 ods. 1 volebného zákona volič hlasuje v poradí, v akom sa dostavil do

volebnej miestnosti. Volič hlasuje osobne, zastúpenie nie je prípustné. Podľa odseku 2 volič

po príchode do volebnej miestnosti preukazuje svoju totožnosť občianskym preukazom

alebo iným úradným dokladom, ktorý obsahuje podobizeň voliča a všetky údaje uvedené

o ňom v zozname voličov, ak v osobitnej časti nie je ustanovené inak. Okrsková volebná

komisia zakrúžkuje poradové číslo voliča v zozname voličov a vydá mu hlasovací lístok

a obálku. Prevzatie hlasovacieho lístka a obálky potvrdí volič v zozname voličov

vlastnoručným podpisom; ak tak urobiť nemôže, predseda okrskovej volebnej komisie

poznamená túto skutočnosť v zozname voličov. Ak volič nepreukáže svoju totožnosť do

skončenia hlasovania, hlasovanie sa mu neumožní. To platí aj pre hlasovanie mimo volebnej

miestnosti. Ak ide o obvineného alebo odsúdeného, preukazuje sa jeho totožnosť

preukazom odsúdeného alebo preukazom obvineného, alebo svedectvom dvoch

príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže prítomných v miestnosti ústavu, v ktorej sa

má hlasovanie vykonať.

Podľa § 27 ods. 1 volebného zákona vo volebnej miestnosti majú právo byť prítomní,

okrem členov okrskovej volebnej komisie, jej zapisovateľa, členov a zapisovateľov

volebných komisií vyšších stupňov, členov ich odborných sumarizačných útvarov a voličov,

pozorovatelia vyslaní medzinárodnými organizáciami. Podľa odseku 2 zástupca nezávislého

kandidáta má právo byť prítomný v priebehu volieb a sčítavania hlasov vo volebnej

miestnosti. Obec je povinná vo volebnej miestnosti vyčleniť pre zástupcov podľa prvej vety

a pozorovateľov vyslaných medzinárodnými organizáciami osobitný priestor. Tieto osoby

možno z volebnej miestnosti vylúčiť, len ak by bol ohrozený priebeh hlasovania a sčítavania

hlasov. Podľa odseku 3 vo volebnej miestnosti majú právo byť prítomné aj iné osoby, ktoré

prejavili záujem o pozorovanie priebehu volieb a sčítavania hlasov. Tieto osoby možno

z volebnej miestnosti vylúčiť, len ak by bol ohrozený priebeh hlasovania, sčítavania hlasov

alebo z dôvodu nedostatočnej kapacity volebnej miestnosti.

Podľa § 186 volebného zákona miestna volebná komisia zisťuje výsledky volieb

na podklade zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania

vo volebnom okrsku. Ak vzniknú pochybnosti o údajoch uvedených v zápisnici, má právo

vyžiadať si od okrskovej volebnej komisie vysvetlivky a iné informácie; zjavné chyby

opravuje po dohode s okrskovou volebnou komisiou sama, inak požiada okrskovú volebnú

komisiu, aby zistené nedostatky odstránila. Pri tejto činnosti môžu byť prítomní členovia

a zapisovatelia volebných komisií, členovia ich odborných sumarizačných útvarov,

pozorovatelia vyslaní medzinárodnými organizáciami, ako aj iné osoby, s prítomnosťou

ktorých vyslovila súhlas miestna volebná komisia.

Podľa a o volebnej kampani a o zmene a doplnení

o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších

predpisov volebná kampaň na účely tohto zákona je akákoľvek činnosť politickej strany,

politického hnutia, koalície politických strán a politických hnutí, kandidátov a tretích strán

podľa § 8, za ktorú sa obvykle platí úhrada, smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov

a programu za účelom získania funkcie volenej podľa osobitného predpisu. Rozumie sa tým

činnosť v prospech aj v neprospech subjektov podľa prvej vety. Volebná kampaň začína

dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

a končí 48 hodín predo dňom konania volieb.

15. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ústavný súd volebnú sťažnosť

predbežne prerokoval podľa , pričom skúmal, či spĺňa

zákonom predpísané (všeobecné a osobitné) náležitosti podľa § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60

a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa

vrátane dôvodu spočívajúceho v prípadnej zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti.

16. Podľa ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby

za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie

a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, a d) sťažnosť zamietnuť.

17. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé alebo závažné

porušenie, alebo opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb

môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť

podľa . Namietané protiústavné alebo nezákonné

konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí

sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov

(, , , ). Súčasťou zákonných

náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov

[ ]. Vzhľadom na význam volieb

v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je

na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie

(pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré

vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo

nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne pravdepodobné a zároveň spôsobilé

preukázať porušenie zákona o voľbách odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku

volieb. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu

ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom

dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných

volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne

formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces

(, ).

18. Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti,

musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j.

porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi

zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp.

voľby kandidáta a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb

a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom

skutočnej vôle voličov (m. m. ). Dôležitým komponentom volebného

súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu

na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

19. V rámci svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd uviedol, že dosiahnutie

absolútneho súladu prípravy a priebehu volebného procesu so zákonom je prakticky

neuskutočniteľné. Ak by sa nespokojnosť politických strán a hnutí, resp. nezávislých

kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách

iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu zastupiteľskej

demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku

z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákona o voľbách totiž vytvára možnosti pre

vedomú manipuláciu s voľbami (napr. , ).

20. Vychádzajúc z uvedených zásad a kritérií ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní posudzoval, či tvrdenia sťažovateľa môžu vytvoriť reálny predpoklad

uplatnenia právomoci ústavného súdu podľa .

21. Sťažovateľ (ako aktívne legitimovaná osoba) nadväzujúc na dôvody uvedené

v bode 3 a 8 poukazuje na porušenie a 4 , ako aj a ,

a volebného zákona a a zákona „č. “ – volebného moratória

pri voľbách starostu obce. Už na tomto mieste považuje ústavný súd za potrebné poukázať

na celkom zjavne nesprávne označenie zákonných noriem, ktoré mali byť podľa sťažovateľa

(kvalifikovane zastúpeného advokátkou; pozn.) porušené v príčinnej súvislosti s uvedenými

nosnými dôvodmi tejto sťažnosti (body 3 a 8).

22. Podľa ustanovenia § 219 ods. 3 volebného zákona (zahrnutého do jeho deviatej

časti pod názvom „Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia“) ak vznikne potreba

konať voľby do orgánov územnej samosprávy v prebiehajúcom volebnom období (to je aj

prípad sťažovateľom napádaných volieb starostu v obci Rimavská Seč konaných

5. novembra 2016; pozn.), vykonajú sa tieto voľby podľa doterajších predpisov [t. j. zákona

Slovenskej národnej rady č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“)]. Pokiaľ potom námietky

sťažovateľa o porušení ustanovení volebného zákonodarstva (body 4 a 14) nie sú v tomto

prípade formálnoprávne i obsahovo namieste, na čo správne upozornila aj SMK – MKP,

keď okrem iného uviedla, že sťažovateľ „pri namietaní neústavnosti a nezákonnosti volieb

vychádzal z nesprávnej právnej úpravy“ (bod 11), už samotný tento nedostatok smeruje –

vychádzajúc zo zákonom určených náležitostí návrhu (§ 20 ods. 1 a 4 a § 60 ods. 1 zákona

o ústavnom súde) – k procesnému odmietnutiu podaného návrhu. Uvedené platí o to viac,

ak nová právna úprava volebného zákonodarstva (volebný zákon) vo viacerých oblastiach

odlišným spôsobom posudzuje nosné dôvody sťažovateľa (body 3 a 8), ako je tomu podľa

, porušenie zákonných ustanovení ktorého však sťažovateľ

nenamieta.

23. Ústavný súd napriek skutočnostiam uvedeným v bode 22 preskúmal sťažnosť, jej

doplnenia (body 3 a 8), vyjadrenia odporkyne (body 9 a 11), základný obsah volebnej

dokumentácie, predložené písomné podklady a vyjadrenie orgánov činných v trestnom

konaní a v rámci predbežného prerokovania tejto sťažnosti dospel k záveru, že podanú

sťažnosť je potrebné odmietnuť aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

24. Ústavný súd predovšetkým poukazuje na to, že dôvody uvedené sťažovateľom sú

nedostatočné a nemajú a ani nemôžu mať priamy dosah na dosiahnuté volebné výsledky

volieb starostu v obci Rimavská Seč konaných 5. novembra 2016, v ktorých rozdiel hlasov

medzi sťažovateľom a zvolenou starostkou predstavoval 11 hlasov. Požiadavka na

prepočítanie hlasovacích lístkov a počtu odovzdaných platných hlasov pre jednotlivých

kandidátov preto nemá žiadne racionálne opodstatnenie. Ako už ústavný súd uviedol (bod

17 in fine), jeho úlohou nie je z úradnej moci vyšetrovacím spôsobom preskúmať celý

priebeh uskutočnených volieb, ale naopak, iba na základe relevantných porušení právneho

poriadku, majúcich navyše reálny dopad na dosiahnutý volebný výsledok, následne

preskúmať prezumovanú ústavnosť a zákonnosť uskutočnených volieb. V tomto ohľade

(iba) „ex post“ tvrdenia príbuzných a politických priaznivcov sťažovateľa, ktoré

protitvrdením vyvracia zvolená starostka, navyše nevyplývajúce ani z právne relevantnej

volebnej dokumentácie (najmä volebných zápisníc) či zistení orgánov činných v trestnom

konaní, nemôžu byť kvalifikovaným podnetom na to, aby ústavný súd dodatočne zasiahol

do prezumovaného volebného výsledku, a tým aj dodal vážnosť napr. pokračujúcemu

politickému zápasu po skončení volieb. V tejto súvislosti neušlo pozornosti ústavného súdu,

že ústavný súd už v minulosti a opakovane posudzoval ústavnosť a zákonnosť volieb do

orgánov miestnej samosprávy v obci Rimavská Seč (, ). Tvrdenia

osôb navrhovaných sťažovateľom (ich čestné vyhlásenia), na ktorých má stáť základ

neústavnosti a nezákonnosti volieb (napr. člena miestnej volebnej komisie

alebo členiek okrskových volebných komisií či ),

právne a skutkovo neobstoja, pretože všetci traja ako členovia miestnej volebnej komisie,

resp. okrskových volebných komisií v deň volieb nemali žiadne výhrady k priebehu volieb

a volebné zápisnice podpísali bez akýchkoľvek námietok.

25. Ústavný súd už vo veci sp. zn. (citujúc § 42 ods. 1 zákona

č. , podľa ktorého miestna volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu

o výsledku volieb osobitne pre každý volebný obvod, zápisnicu podpíše predseda a ostatní

členovia komisie a zapisovateľ komisie, dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú)

uviedol: „Z citovaného vyplýva, že každý člen volebnej komisie má právo odmietnuť

podpísať zápisnicu a uviesť dôvody, prečo ju odmietol podpísať. Ak zápisnicu podpíšu

všetci členovia volebnej komisie bez výhrad, ústavný súd považuje túto skutočnosť v zásade

za dostatočne hodnovernú na to, aby verifikoval zistený výsledok volieb, pričom na

následné námietky o tom, že niektorý z členov volebnej komisie o význame svojho podpisu

nevedel, resp. zápisnicu podpísal pod nátlakom... bez toho, aby k tejto námietke boli

uvedené aj ďalšie relevantné skutočnosti, spravidla neprihliada.“ Preto ústavný súd

neskoršie (ex post) tvrdenia troch členov miestnej volebnej komisie, resp. okrskových

volebných komisií nepovažuje za vierohodné, teda za také, ktorým je možné priznať istú

dôkaznú váhu. Ústavný súd v tejto súvislosti dodáva, že okrem spomenutých troch členov

volebných komisií ( , a ) ani nikto

z ostatných členov miestnej volebnej komisie a dvoch okrskových volebných komisií

(celkom ich bolo 29) neodmietol volebnú zápisnicu podpísať a ani neuviedol dôvody pre

takéto odmietnutie [písomnú poznámku (pozri bod 30) za odmietnutie podpísať zápisnicu

nemožno považovať]. Pritom zloženie predmetných volebných komisií reflektovalo aj na

rôznu politickú príslušnosť sťažovateľa (KDH) a zvolenej starostky (SMK – MKP).

26. Podobne ani tvrdenie, že , „pozorovateľ sťažovateľa“, by mal

potvrdiť, že malo dôjsť k manipulácii s volebnými lístkami (našlo sa päť prázdnych obálok

vo volebnej schránke okrskovej volebnej komisie č. 1, resp. viacerým voličom bolo

umožnené hlasovať tak, že nepredložili občiansky preukaz vo volebnom okrsku č. 1; pozri

body 3.4 a 3.5), nemožno z hľadiska určitosti, konkrétnosti a rozumnej dostatočnosti

považovať za také, ktoré by mohlo osvedčiť prípadnú manipuláciu pri spočítavaní hlasov.

V tejto súvislosti ani nebolo predložené čestné vyhlásenie k prvému jeho

tvrdeniu, že malo dôjsť k manipulácii s obálkami alebo hlasovacími lístkami, hoci na to bol

sťažovateľ vyzvaný. To isté možno uviesť aj v prípade čestného vyhlásenia

, predsedníčky okrskovej volebnej komisie č. 1, z 30. novembra 2016, ktorá vo

vyjadrení neuviedla nič k tomuto tvrdeniu, iba opisovala skutočnosti po vstupe do

miestnosti, v ktorej sídlila miestna volebná komisia. Potenciálny problém prevyšujúcich

piatich obálok nemá racionálne vysvetlenie a ani žiadnu právnu relevanciu, a to o to viac, že

vo volebných zápisniciach sú počty odovzdaných platných aj neplatných hlasov pre

jednotlivých kandidátov správne a nie sú žiadne dôkazy o tom, že „by s týmito prázdnymi

obálkami mohla volebná komisia manipulovať, resp. počas volieb mohlo dôjsť k inej

manipulácii, či už s obálkami alebo hlasovacími lístkami“. Obdobne sa nijako nepotvrdili

ani tvrdenia sťažovateľa o tom, že uvedené skutočnosti mali byť zaznamenané aj

v zápisniciach volebných komisií, pretože všetci členovia miestnej volebnej komisie, ako aj

dvoch okrskových volebných komisií podpísali zápisnice bez výhrad a žiadny

z ustanovených členov týchto komisií nevzniesol konkrétnu námietku proti uskutočneným

voľbám a svojimi podpismi všetci verifikovali aj zákonný priebeh uskutočnených volieb

(pozri bod 25 in fine). Práve ustanovení členovia volebných komisií (dvoch okrskových

a miestnej) koordinovali voľby a dohliadali na správnosť hlasovania v súlade so zloženým

sľubom a riadili sa pritom a zákonmi. Nikto na týchto členov okrskových

volebných komisií ani nepodal trestné oznámenie, že došlo prípadne k úmyselnému konaniu

s cieľom ovplyvniť výsledok volieb.

27. Ústavný súd k voľbám do prenosnej volebnej schránky poukazuje na svoju

doterajšiu judikatúru (napr. ), podľa ktorej „za slobodný výkon volebného

práva osobami, ktoré požiadali, aby mohli hlasovať mimo volebnej miestnosti, t. j. do

prenosnej volebnej schránky, zodpovedá volebná komisia, resp. jej členovia, ktorí boli

vyslaní k voličom s prenosnou volebnou schránkou“, pričom relevantnou skutočnosťou pre

možnosť konštatovania porušenia volebného zákona v takýchto prípadoch môžu byť

neprimerané aktivity smerujúce k ovplyvneniu hlasovania voličov (napr. nabádanie, ako

majú voliť, a pod.), čo sa v sťažnosti priamo nepotvrdilo, a aj keby k tomu naozaj došlo, ako

to uvádza sťažovateľ vo volebnej sťažnosti, nebola preukázaná (iba) v tejto záležitosti

príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením volebného zákona a namietaným výsledkom

volieb. Samotné tvrdenie sťažovateľa o porušení volebného zákona (osoby rodinne blízkej

sťažovateľovi) vyvracia vo svojom podaní aj odporkyňa (pozri bod 9).

28. Dôkazy označené sťažovateľom vo volebnej sťažnosti treba považovať za také,

ktoré nijakým spôsobom nepreukazujú závažné porušenie ani volebných predpisov,

a jeho tvrdenia (i čestné vyhlásenia navrhovaných svedkov) uvádzané v sťažnosti majú len

všeobecnú hypotetickú povahu, navyše veľakrát vnútorne protirečivú. Sťažovateľom

namietané skutočnosti a jeho pochybnosti [bod 3 (3.1 až 3.7)] a jeho tvrdenia (bod 4) preto

už na prvý pohľad nemožno považovať za také, ktoré by odôvodňovali prípadné prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, keďže tieto údajné porušenia, ako aj ďalšie námietky sú

charakterizované iba možnosťou, potenciálnosťou, teda nie reálnosťou alebo aspoň rozumne

dostatočnou presvedčivosťou.

29. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu len nepodložené domnienky

o nezákonnosti a neústavnosti volieb nepostačujú na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by

boli vyhlásené voľby za neplatné, resp. by bol zrušený ich výsledok. Z uvedeného teda

vyplýva, že sťažovateľ nepredložil ústavnému súdu relevantné dôkazy o tom, že priebeh

volieb starostu v obci Rimavská Seč bol protiústavný, resp. nezákonný. Namietané

skutočnosti jednotlivo alebo aj spolu nemohli vyvolať iné výsledky volieb starostu obce,

preto ústavný súd nepristúpil k požiadavke kontrolného prepočítania hlasov za všetky

volebné komisie pôsobiace vo voľbách v obci Rimavská Seč (okrskové a miestnu; pozn.).

Ani okolnosť, že jeden hlasovací lístok mala vyhodnotiť volebná komisia ako neplatný, nie

je dôvodom na prepočítavanie hlasov (je to právo okrskovej volebnej komisie). Inak by to

bolo, ak by sťažovateľ namietal, že v podobných prípadoch rozhodla volebná komisia raz

tak a druhý raz inak (čo namietané nie je; pozn.). Navyše, jeden sporný hlasovací lístok

a ani účasť pozorovateľov (bod 3.2) by nič nezmenil na dosiahnutom výsledku.

30. Ústavný súd sa v rámci zápisnice okrskovej volebnej komisie č. 1 oboznámil

okrem iného aj s písomnou poznámkou označenou ako „záznam okrskovej volebnej komisie

počas volieb zo dňa 05.11.2016 z dôvodu porušenia volebného zákona zo strany

pozorovateľa a , z ktorej vyplýva, že „Horeuvedení

pozorovatelia počas volieb do prenosnej urny sledovali vlastnými autami dvoch členov

OVK, ktorí boli vyslaní do obce k voličom za účelom vykonania volieb do prenosnej urny aj

napriek viacerým upozorneniam neprestali sledovať členov OVK a bez súhlasu majiteľov

domov vošli do ich bytov za členmi OVK“. Uvedená poznámka však nebola dôvodom na

nepodpísanie zápisnice niektorým z členov danej okrskovej volebnej komisie a na prvý

pohľad nemá ani súvis s dosiahnutým volebným výsledkom. Sťažovateľ v tejto súvislosti

neoznačil ani dotknuté zákonné ustanovenie, ktoré malo byť uvedeným postupom porušené.

31. Nad rámec v bodoch 24 in fine a 25 uvedeného sa ani inak nepotvrdilo, že

predseda miestnej volebnej komisie nútil jedného člena podpísať zápisnicu bez toho, aby

mu boli oznámené výsledky volieb. Trestné oznámenie člena komisie (bod 3.3) podané

8. novembra 2016 (teda až 3 dni po voľbách; pozn.) bolo uznesením sp. zn. ČVS: ORP-

711/RČ-RS-2016 z 2. decembra 2016 vo veci podozrenia „z prečinu marenia prípravy

a priebehu volieb a referenda podľa “ odmietnuté,

o čom sa ústavný súd presvedčil z vyžiadanej dokumentácie Obvodného oddelenia

Policajného zboru Rimavská Seč (zápisníc o podaní vysvetlenia – výsluchu všetkých členov

miestnej volebnej komisie – svedkov spísaných v dňoch 23. novembra 2016 až 1. decembra

2016; pozn.), ako aj oznámenia Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota sp. zn.

-2 z 8. decembra 2016 označeného ako „Prečin podľa § 351 ods. 2 písm.

b) Tr. zák. - preverovanie podozrenia z trestnej činnosti“, ktorá potvrdila, že „Uznesenie

o odmietnutí z 02.12.2016 je formálne aj vecne správne. Oznámenie

nebolo z hľadiska objektívnej stránky tohto prečinu spôsobilé naplniť skutkovú podstatu

trestného činu, prípadne priestupku. Taktiež výsluchom členov volebnej komisie neboli

bezpečne a jednoznačne potvrdené okolnosti, ktoré uvádza vo svojom oznámení

.“.

32. V naznačených súvislostiach možno uzavrieť, že z obsahu zápisnice miestnej

volebnej komisie vyplýva, že celkový počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných

voličmi obce (1 414 zapísaných voličov; pozn.) pre voľby starostu obce bol 983

a sťažovateľ kandidujúci za KDH nebol zvolený za starostu obce, pretože získal iba 336

hlasov. Za starostku obce bola zvolená Márta Stubendek, ktorá kandidovala za SMK – MKP

a získala 347 hlasov. Zistené volebné výsledky miestna volebná komisia schválila

a podpísala bez akýchkoľvek výhrad (predseda komisie a 9 členovia

tejto komisie o 21.26 h, teda aj , ktorý podal trestné oznámenie až po 3 dňoch;

pozn.) na základe predložených zápisníc okrskových volebných komisií č. 1 a 2, ktoré boli

podpísané (predsedami, členmi a zapisovateľmi) taktiež bez akýchkoľvek výhrad.

33. Napokon ani námietka sťažovateľa (bod 3.6) o tom, že krátka prítomnosť

odporkyne pred volebnou miestnosťou v čase volebného moratória mala byť taká aktívna,

že ovplyvnila prichádzajúcich voličov, nebola riadne preukázaná (bez predloženia

relevantných dôkazov alebo svedectva viacerých osôb, ktoré by potvrdili, že ich všetkých

nútila, aby volili iba ju, a nie iného kandidáta; pozn.) a zjavne nešlo o nekalý spôsob

vedenia volebnej kampane, ktorý by mohol mať za následok opačný výsledok volieb

[k tomu pozri aj vyjadrenie zvolenej starostky (bod 9, ad 6); pozn.].

34. Ústavný súd sa ďalšou námietkou sťažovateľa, že má „tiež vedomosť, že veľa

občanov našej obce sa zdržiava v zahraničí a v deň volieb neboli prítomní v obci Rimavská

Seč. Za tým účelom som vyžiadal v zmysle od obce zoznam voličov

obce, kde som vyznačil krúžkom občanov, ktorí sa v deň volieb nezdržiavali v obci

Rimavská Seč a navrhujem, aby tento zoznam s označením bol porovnaný so zoznamom

voličov, ktorým boli vydané hlasovacie lístky. V prípade, ak by sa nachádzali títo občania v

zozname vydaných hlasovacích lístkov, navrhujem ich vypočuť k ich účasti na voľbách“

nezaoberal, pretože táto námietka bola uplatnená sťažovateľom bez náležitej konkretizácie,

na špekulatívnom základe a navyše aj zjavne oneskorene (až 6. decembra 2016), teda nie do

desiatich dní po oznámení výsledkov volieb ( ).

35. Ústavný súd na základe svojho rozhodovania o sťažnosti sťažovateľa proti

výsledku napadnutých volieb preto považoval oficiálny výsledok sčítania, ku ktorému

dospela miestna volebná komisia (predtým dve okrskové volebné komisie), za

nespochybniteľný. Pri dôkaznej povinnosti zaťažujúcej sťažovateľa tento nepredložil také

dôkazy o manipulácii s hlasmi voličov, resp. relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali

nesprávne sčítanie hlasov. V tejto súvislosti ústavný súd opätovne poukazuje na to, že

samotná politická strana (KDH), za ktorú sťažovateľ kandidoval a ktorej bola zaslaná

výzva, aby sa vyjadrila k sťažnosti, na túto výzvu vôbec nereagovala (bod 12).

36. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v súvislosti s napadnutými

voľbami nezistil žiadny relevantný dôvod na vyslovenie porušenia práv sťažovateľa podľa

a 4 a ani zákonných volebných predpisov, ktoré navyše sťažovateľ

kvalifikovane neoznačil (pozri body 21 a 22). Preto sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom

prerokovaní podľa odmietol z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti (obdobne , a ,

).

37. Čo sa týka náhrady trov konania, ústavný súd požiadavku sťažovateľa

a odporkyne (starostky) na ich náhradu posúdil podľa 36 ods. 1 ,

v zmysle ktorého trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania,

uhrádza účastník konania zo svojho.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;

to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu ( ).

V Košiciach 15. februára 2017