Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 45 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (50)PL. ÚS 22/2015
PDF · 270.98 KB
No categories available
PL. ÚS 22/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 4. februára 2015
predbežne prerokoval sťažnosť 273 oprávnených voličov volebného obvodu mesta
Podolínec, zastúpených advokátom JUDr. Rastislavom Stašákom, 17. novembra 14, Stará
Ľubovňa, vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy
mesta Podolínec konaných 15. novembra 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť 273 oprávnených voličov volebného obvodu mesta Podolínec o d m i e t a
ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
25. novembra 2014 doručená sťažnosť 273 oprávnených voličov volebného obvodu mesta
Podolínec (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali nezákonnosť volieb poslancov
do Mestského zastupiteľstva mesta Podolínec a volieb primátora mesta Podolínec (ďalej len
„voľby do mestského zastupiteľstva“ alebo „voľby primátora mesta“) konaných
15. novembra 2014.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú voličmi volebného obvodu
Podolínec, korí boli oprávnení voliť vo voľbách do samosprávy mesta konaných
15. novembra 2014. V zoznamoch voličov bolo zapísaných celkovo 2478 voličov
a sťažnosť ústavnému súdu podalo 273 voličov, čo predstavuje viac ako 10 %, čím bola
splnená podmienka uvedená v § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) na získanie aktívnej legitimácie na podanie volebnej sťažnosti.
3. Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že za poslancov mestského zastupiteľstva boli
zvolení 11 poslanci, ktorí boli jednak nominantmi politických strán (SMER – sociálna
demokracia, Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana,
Kresťanskodemokratické hnutie, SIEŤ) spolu v počte 8 a traja nezávislí kandidáti, ktorí
získali od 438 hlasov (najmenej) do 721 hlasov (najviac). Za primátora bol zvolený D. M.
(NEKA) s počtom hlasov 568. Na druhom mieste skončila I. B. (SMER – sociálna
demokracia) s počtom hlasov 561 a na treťom mieste skončil J. S. (NEKA) s počtom hlasov
383. Celkový počet platne odovzdaných hlasovacích lístkov pre voľby do mestského
zastupiteľstva bol 1475 a pre voľby primátora mesta bol 1512.
4. Sťažovatelia poukazujú na to, že vo voľbách došlo k porušeniu čl. 30 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) a § 31 ods. 2 a 6, § 36 a § 37 zákona
Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) z týchto dôvodov:
i) voľby do prenosnej volebnej schránky vo volebnom okrsku č. 1 sa uskutočnili
nezákonným spôsobom, pretože s prenosnou volebnou schránkou navštevovali voličov
predsedníčka tejto okrskovej volebnej komisie M. B. (delegovaná SĽS, pozn.) a členka
komisie A. M. (delegovaná SMER – SD, pozn.), ktoré sa tak rozhodli individuálne bez
osobitného hlasovania v okrskovej volebnej komisii. Pochybenie videli aj v tom, že po
návšteve (M. K.) a následnom odovzdaní hlasovacích lístkov a obálky jej dcére D., ktorá
odišla mimo nich do inej izby, členky komisie nemali vedomosť o tom, či M. K. skutočne
bola doma a aj osobne vhodila hlasovacie lístky do prenosnej schránky.
Ako dôkaz tohto porušenia sťažovatelia označili priložené čestné vyhlásenie A. M.,
ii) pri príchode voličky, ktorá nemala občiansky preukaz, členovia komisie
volebného okrsku č. 1 nepostupovali podľa § 31 ods. 2 zákona o voľbách a neumožnili jej
hlasovať s tým, že má prísť s dokladom totožnosti, pričom táto sa už do volebnej miestnosti
nevrátila.
Ako dôkaz tohto porušenia sťažovatelia označili priložené čestné vyhlásenie A. M.,
iii) okrsková volebná komisia č. 1 v priebehu sčítavania hlasov po rozdelení
hlasovacích lístkov na dve časti konala tak, že predsedníčka komisie M. B. a člen komisie
R. H. (delegovaný SDS, pozn.) odišli jednu časťou lístkov sčítavať do rohu miestnosti mimo
dosah ostatných členov komisie a prítomných pozorovateľov. Odôvodnili to tým, „že
ostatní členovia komisie ich vyrušujú. Po upozornení od ostatných členov komisie sa
presunuli sčítavať hlasy za paraván (priestor určený na úpravu hlasovacích lístkov), kde
taktiež nebolo možné vykonávať dohľad ostatnými členmi komisie ani prítomnými
pozorovateľmi, čím ich postup bol rozpore s ustanovením § 36 zákona o voľbách.“. Neskôr
„došlo aj k situácii, keď po sčítaní všetkých hlasov a následnom zapečatení volebnej
schránky bola táto opätovne otvorená za prítomnosti len niektorých členov komisie, bez
toho aby o tom hlasovali všetci jej členovia“, alebo došlo k tomu, že „počet obálok
nachádzajúcich sa vo volebných schránkach presahoval o jednu obálku počet obálok
vydaných voličom. Až v tomto momente si niektorý z členov komisie spomenul, že v zozname
voličov nie je vyznačená p. K. u ktorej boli s prenosnou volebnou schránkou.“.
Ako dôkaz tohto porušenia sťažovatelia označili priložené čestné vyhlásenie A. M.
a pozorovateľa M. D.,
iv) voľby do prenosnej volebnej schránky vo volebnom okrsku č. 2 podľa názoru
sťažovateľov tiež prebehli nezákonným spôsobom. So schránkou navštevovali voličov M.
D. (SDKÚ – DS) a I. T. (SĽS), ako aj zapisovateľ mestskej volebnej komisie v Podolínci L.
A. a v niektorých prípadoch, a to pri hlasovaní J. M., A. S., Š. K., M. L. a jej syna M. L.,
ktorý napr. ani nepožiadal o voľbu do prenosnej volebnej schránky, K. H. a jej manžela,
voliči hlasovali v neprítomnosti členov okrskovej volebnej komisie, „ktorým rovnako, ako
aj zapisovateľovi miestnej volebnej komisie bola účasť pri hlasovaní odopretá“.
Ako dôkaz tohto porušenia sťažovatelia označili priložené čestné vyhlásenie L. A.,
v) v deň konania volieb dochádzalo k situáciám, „že voliť boli aj voliči, ktorí síce
majú v meste Podolínec trvalý pobyt, avšak v skutočnosti žijú v obci Vyšné Ružbachy, kde sú
zapojení aj do vykonávania aktivačných prác, a teda je zrejmé, že v meste Podolínec sa
prakticky nezdržiavajú. Títo voliči boli dovezení pred volebnú miestnosť osobami
podporujúcimi kandidatúru M. Všetci uvedení voliči majú v meste Podolínec trvalý pobyt na
adrese Mestského úradu v Podolínci..., avšak nejavia trvalý záujem o dianie v meste
Podolínec. Sme toho názoru, že uvedené osoby v skutočnosti nemali záujem voliť
a z vlastnej vôle by k voľbám pravdepodobne vôbec neprišli...
Prípadom sa zaoberali aj orgány PZ SR, avšak podozrenia z trestného činu volebnej
korupcie sa nepreukázali, hoci bolo preukázané, že títo voliči boli treťou osobou zvážaní
do mesta Podolínec...“.
V ďalšom sťažovatelia uviedli, že „[z]apečatené volebné urny, ktoré obsahujú platné
a neplatné hlasovacie lístky, sú momentálne v úschove u zapisovateľa miestnej volebnej
komisie... Podľa našich informácii zapisovateľka jednej z okrskových komisii spolu
s predsedníčkou tejto komisie opakovane žiadali o vydanie týchto urien. Dokonca mali
privolať hliadku PZ SR, aby im nahlásili, že zapisovateľ MVK zadržiava tieto urny... Ďalej
mal byť podaný aj podnet na Okresnú prokuratúru v Starej Ľubovni, ktorý smeruje
k odobratiu urien z úschovy zapisovateľa MVK... máme odôvodnené obavy, že po zmene
štatutára Mesta Podolínec by mohlo dôjsť k ich poškodeniu, príp. znehodnoteniu, a teda by
reálne mohla hroziť nepreskúmateľnosť volieb.“.
Ako dôkaz tohto porušenia sťažovatelia označili priložené potvrdenie obce Vyšné
Ružbachy, pričom požiadali ústavný súd, aby v tomto smere zistil viac na Obvodnom
oddelení Policajného zboru Podolínec (ďalej len „obvodné oddelenie Podolínec“).
5. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadajú vyhlásiť voľby do orgánov územnej
samosprávy mesta Podolínec za neplatné.
6. K volebnej sťažnosti sa na výzvu ústavného súdu vyjadril zvolený primátor D. M.,
ktorý v podstatnom uviedol:
„K uvedenej sťažnosti si dovoľujem uviesť na základe nám známym skutočnostiam,
že nie je ničím podložená a vnímame ju len ako pokus určitej skupiny ľudí v meste
Podolínec o zachovanie si mocenského vplyvu a svojho riadenia v meste.
Prvou podstatnou skutočnosťou k uvedenej sťažnosti je, že zápisnicu o výsledku
volieb podpísali bez výhrad všetci členovia okrskových komisií a všetci členovia MVK.
V rámci týchto zápisníc nebola vznesená žiadna námietka voči priebehu volieb a ani
žiadny z členov komisií neodmietol spomínanú zápisnicu podpísať ...
K čestným vyhláseniam si dovolím uviesť, že čestné vyhlásenie L. A. - zapisovateľa
miestnej (správne mestskej, pozn.) volebnej komisie v spomínaných voľbách a mimo iného
právnika mesta Podolínec v predchádzajúcom volebnom období... nemožno považovať inak
ako účelové a právne irelevantné. Taktiež za účelové a právne irelevantné považujem čestné
vyhlásenia členky volebnej komisie A. M. a pozorovateľa M. D. A. M. ako členka volebnej
komisie sa taktiež volieb priamo zúčastnila, zápisnicu o výsledku volieb podpísala a proti
jej výsledkom nevzniesla žiadnu námietku. Čestné vyhlásenie M. D. ako pozorovateľa zo
strany neúspešného kandidáta môže byť ponímané jedine rovnakým spôsobom. Čestné
vyhlásenia L. A. a A. M. možno považovať za účelové o to viac..., že obaja chodili s
prenosnou volebnou schránkou k voličom, ktorí o to požiadali a k priebehu volebného aktu
týchto voličov nemali žiadnu pripomienku a výhradu...
Na potvrdenie týchto tvrdení si dovoľujem súdu predložiť čestné prehlásenie
manželov Š. a A. K., osôb, ktorí boli v predmetnej sťažnosti označené za osoby, pri ktorých
malo dôjsť k volebnému porušeniu pri voľbe mimo volebnej miestnosti. Zneužitie mien osôb,
ktorí sú občanmi mesta Podolínec takmer 60 rokov, pre udržanie vplyvu a riadenia v meste
skupinou osôb nie je možné považovať ináč, ako minimálne za hanlivé a nedôstojné.
K... neumožneniu voliť voličke bez občianskeho preukazu, rozdeleniu hlasovacích
lístkov pri sčítavaní hlasov ako i pri voľbách odstránenej vade ohľadom počtu obálok, kde
údajne počet obálok nachádzajúcich sa vo volebných schránkach presahoval o jednu
obálku počet vydaný voličom, nepovažujem sa vyjadrovať bližšie za potrebné, nakoľko tieto
ničím nepodložené tvrdenia, vzhľadom k riadnemu podpísaniu zápisnice o výsledku volieb
všetkými členmi volebnej komisie a ku skutočnosti, že v spomínanej zápisnici nebola
vznesená žiadna námietka ohľadom priebehu volieb, možno považovať za právne
irelevantné so subjektívnou snahou o spochybnenie demokraticky a zákonne skončených
volieb.
K sťažnosti..., že voliť boli aj voliči, ktorý síce majú v meste Podolínec trvalý pobyt,
avšak v skutočnosti žijú v obci Vyšné Ružbachy... považujem za nezmyselné a ničím
podložené. Dovolím si uviesť, že právo voliť v mieste svojho trvalého pobytu je ústavným
právom každého občana... a predmetné podanie bolo prešetrované tiež orgánmi PZ SR,
ktoré tento podnet ako i všetky ostatné podnety v deň volieb vyhodnotili ako
neopodstatnené. ... považujem za potrebné taktiež uviesť, že na základe akých informácií
podávatelia sťažnosti uvádzajú, že išlo o voličov môjho klienta, berúc do úvahu volebné
tajomstvo každého občana...
... k manipulácii s volebnými schránkami došlo až po právoplatne skončených
voľbách aj to neúspešnou kandidátkou na primátorku mesta a ľuďmi z jej okolia.
Zabezpečenie volebných schránok po prebratí mesta novým štatutárom považujeme
za nezmyselné, nakoľko môj klient, keďže vo voľbách kandidoval ako nezávislý kandidát,
nemal zastúpenie medzi členmi volebnej komisie, narábanie s volebnými schránkami nemal
ako ovplyvniť a ako úspešný uchádzač na post primátora mesta na to nemal žiaden rozumný
dôvod a ani záujem a tak k narušeniu mohlo dôjsť len zo strany neúspešnej kandidátky.
Za ďalšiu dôležitú skutočnosť k uvedenému podaniu si dovolím uviesť, že určitý počet
sťažovateľov ani nepodpísalo spomínanú sťažnosť..., nakoľko boli pri podpisovaní uvedení
do omylu ohľadom predmetu ich podpisu, dokonca v jednom prípade som prišiel k zisteniu,
že osoba uvedená v zozname sťažovateľov ani žiadny dokument nepodpísala a jej podpis
na sťažnosti bol falošný, o čom dokladám súdu čestné vyhlásenia týchto osôb, ktoré mi
poskytli potom, ako sa dozvedeli o podanej sťažnosti na ústavný súd... si myslím že
do dnešného dňa niektorí podpísaní sťažovatelia nemajú ani vedomosť o podanej sťažnosti
na Ústavný súd...
O pokuse manipulácie skončených volieb po voľbách možno považovať aj činnosť
právnika mesta Podolínec a súčasne zapisovateľa miestnej volebnej komisie A. a to
konkrétne dňa 24.11.2014, keď došiel za členom komisie M. D... a navádzal ho na
podpísanie čestného prehlásenia o nezákonnosti a neústavnosti volieb v meste Podolínec
konaných dňa 15.11.2014. Čestné prehlásenie, že sa tak stalo predkladám ústavnému súdu
v prílohe...
Za potrebné považujem uviesť, napriek skutočnosti, že to nie je priamo k meritu veci
sťažnosti, považujem snahu o nezaregistrovanie môjho klienta ako kandidáta na primátora
mesta vo voľbách v meste Podolínec dňa 15.11.2014 právnikom mesta a súčasne
zapisovateľom miestnej volebnej komisie. Registrácie sa môj klient musel domáhať súdnou
cestou, návrhom na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta, ktorému Okresný súd
v Starej Ľubovni vyhovel a môjho klienta zaregistroval... navrhujeme Ústavnému súdu... aby
predmetnú sťažnosť na základe predbežného prerokovania odmietol.“
7. K podaniu odporca priložil čestné vyhlásenia „Š. a A. K... I. B... M. D... K. M... T.
M... S. L... J. Z... A. S... Z. P... J. P... M. H... K. K... D. Z... P. A... M. D... uznesenie
okresného súdu v Starej Ľubovni o zaregistrovaní kandidáta D. M.“.
Z týchto listinných podkladov ústavný súd zistil, že
(i) pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky „hlasovali podľa svojho vedomia
a svedomia za účasti prítomných členov volebnej komisie. Nedošlo k žiadnej manipulácii
s volebnými obálkami alebo hlasmi“ (manželia K.),
(ii) „... som sa nepodpísala pod žiadnu sťažnosť pre neústavnosť a nezákonnosť
volieb do orgánov miestnej samosprávy v meste Podolínec“ (I. B.),
(iii) svoje podpisy poskytli na iný účel, ako podanie sťažnosti pre neústavnosť
a nezákonnosť volieb do orgánov miestnej samosprávy v meste Podolínec, čím boli uvedení
do omylu (M. D., K. M., T. M., S. L., J. Z., A. S., Z. P., J. P., M. H., K. K., D. Z., P. A.),
(iv) „24. novembra 2014 došiel za mnou právnik... L. A., aby som mu podpísal
čestné vyhlásenie, že... voľby v Podolínci konané dňa 15.11.2014 boli nezákonné... Ja som
mu odpovedal, že ako zapisovateľ predsa vie, že všetko bolo v súlade so zákonom“ (M. D.).
8. Z obsahu záznamu obvodného oddelenia Podolínec č. ORPZ-SL-OPP5-157-
008/2014 z 15. novembra 2014 vyplýva: „Po príchode do obce Vyšné Ružbachy hliadka
spolu s operatívnou hliadkou vyťažila vyššie uvedené osoby (F. H., B. H. a L. H., pozn.) k
ovplyvňovaniu a hlasovaniu v meste Podolínec, kde samostatným vyťažovaním osôb bolo
zistené, že p. H. z Podolínca prišiel na telefonickú žiadosť F. H. do obce Vyšné Ružbachy,
nakoľko menovaný je u p. H. zamestnaný a nemal sa ako dostaviť do mesta Podolínec
k voľbám, kde po príchode do mesta ho p. H. vysadil... v Podolínci a menovaný spolu s
rodinou išli na mestský úrad odvoliť a následne nakúpiť do mäsiarne. Ďalej vyššie uvedené
osoby neuviedli skutočnosti, ktoré by viedli aby ich p. H. navádzal ako a koho majú voliť.
Počas presunu do mesta Podolínec sa bavili o práci v T., kde momentálne pracujú.
Vyťažovaním uvedených osôb nebolo potvrdené ovplyvňovanie volieb v meste
Podolínec.“
II.
9. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb
prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb
do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu. Podľa čl. 129 ods. 7
poslednej vety ústavy podrobnosti o postupe ústavného súdu ustanoví zákon.
10. Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup
k voleným a iným verejným funkciám.
Podľa § 31 ods. 2 a 6 zákona o voľbách volič po príchode do volebnej miestnosti
preukáže svoju totožnosť a po zázname v zozname voličov dostane od komisie obálku
a hlasovacie lístky. Ak volič nemá preukaz totožnosti a žiadny z členov okrskovej volebnej
komisie ho nepozná, komisia požiada, aby volič preukázal svoju totožnosť svedectvom
dvoch osôb známych komisii. Ak tak neurobí ani do ukončenia hlasovania, hlasovanie sa
mu neumožní (odsek 2). Volič môže požiadať zo závažných, najmä zdravotných dôvodov
okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti, a to len
v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia zriadená.
V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch svojich členov
s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič hlasuje tak, aby sa
dodržala tajnosť hlasovania (odsek 6).
Podľa § 36 zákona o voľbách v miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčíta hlasy,
majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich
odborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrsková
volebná komisia.
Podľa § 37 zákona o voľbách po ukončení hlasovania dá predseda okrskovej
volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky, a potom dá otvoriť volebnú
schránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov
aj prenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša (odsek 1).
Okrsková volebná komisia vyberie obálky s hlasovacími lístkami z volebnej schránky,
spočíta obálky a porovná počet obálok so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky
komisia vylúči (odsek 2). Po vybratí hlasovacích lístkov z obálok okrsková volebná komisia
rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva a osobitne pre
voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platných hlasov odovzdaných pre
jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní (odsek 3). Každý člen
okrskovej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej
volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov (odsek 4).
11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby
za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie
a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, a d) sťažnosť zamietnuť.
13. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé alebo závažné
porušenie, alebo opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb
môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť
podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Namietané protiústavné alebo nezákonné
konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí
sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov
(PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010). Súčasťou zákonných
náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov
[§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na význam volieb
v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je
na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie
(pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré
vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo
nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé
preukázať porušenie zákona o voľbách odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku
volieb. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu
ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom
dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných
volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne
formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces
14. Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti,
musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j.
porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi
zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp.
voľby kandidáta, a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky
volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli)
prejavom skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 73/07). Dôležitým komponentom
volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich
vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.
15. V rámci svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd uviedol, že dosiahnutie
absolútneho súladu prípravy a priebehu volebného procesu so zákonom je prakticky
neuskutočniteľné. Ak by sa nespokojnosť politických strán a hnutí, resp. nezávislých
kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách
iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu zastupiteľskej
demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku
z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákona o voľbách totiž vytvára možnosti pre
vedomú manipuláciu s voľbami (napr. PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07).
16. Vychádzajúc z uvedených zásad a kritérií ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní posudzoval, či tvrdenia sťažovateľov môžu vytvoriť reálny predpoklad
uplatnenia právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde,
t. j. vyhlásiť voľby poslancov mestského zastupiteľstva a primátora mesta za neplatné,
a súčasne posudzoval, či neexistujú dôvody na odmietnutie sťažnosti z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti.
17. Sťažovatelia (ako oprávnení voliči) v sťažnosti namietajú porušenie čl. 30 ods. 4
ústavy a ustanovení § 31 ods. 1, 2 a 6, § 36 a § 37 zákona o voľbách okrskovými volebnými
komisiami v meste Podolínec pri voľbách poslancov do mestského zastupiteľstva a voľbách
primátora mesta.
18. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a jej príloh (body 2 až 5), ako aj vyjadrenia
odporcu priložených príloh (body 6 a 7) a z oznámenia orgánov činných v trestnom konaní
(bod 8), volebnej dokumentácie a ostatných predložených dôkazov dospel k záveru, že
v súvislosti s napadnutými voľbami poslancov do mestského zastupiteľstva a volieb
primátora nedošlo k namietanému porušeniu ustanovení zákona o voľbách (bod 17) takým
závažným spôsobom, ktorý by mohol ovplyvniť výsledok napadnutej voľby poslancov
a tiež primátora mesta, a označené dôkazy sťažovateľmi už na prvý pohľad nasvedčujú
tomu, že ich sťažnosť je účelová a najmä zjavne neopodstatnená.
19. K nosným dôvodom neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov územnej
samosprávy mesta Podolínec konaných 15. novembra 2014 uvádzaným sťažovateľmi
v bode 4 ústavný súd predovšetkým predostiera, že v prvom rade sa musel vysporiadať
s rozdielnym prístupom „korunných“ svedkov sťažovateľov Ľ. A. a A. M. k predmetným
voľbám jednak ako členov príslušných volebných komisií a jednak ako neskorších svedkov,
na vyjadreniach ktorých má stáť základ neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov
územnej samosprávy mesta Podolínec konaných 15. novembra 2014 [pozri bod 4(i), (ii),
(iii) a (iv)]. V tejto súvislosti ústavný súd zhodne s tvrdením odporcu (bod 6) uvádza, že Ľ.
A. ako zapisovateľ mestskej volebnej komisie ani A. M. ako členka okrskovej volebnej
komisie č. 1 žiadne výhrady k uskutočneným voľbám v meste Podolínec nemali a zápisnicu
podpísali bez akýchkoľvek výhrad. Podobne tak príslušné zápisnice (okrskových, obvodnej
a mestskej) volebných komisií podpísali aj všetci ostatní ich členovia, pričom nikto z nich
k uskutočneným voľbám (ich priebehu) nemal žiadne výhrady, čím jednoznačne všetky
volebné komisie vytvorené v meste Podolínec (vrátane Ľ. A. a A. M. ako ich členov)
legitímne osvedčili výsledky dosiahnuté vo voľbách poslancov do mestského zastupiteľstva
a primátora mesta Podolínec.
20. Ústavný súd už vo veci sp. zn. PL.ÚS 20/2011 uviedol – najskôr citujúc § 42
ods. 1 zákona o voľbách, podľa ktorého miestna volebná komisia vyhotoví dvojmo
zápisnicu o výsledku volieb osobitne pre každý volebný obvod. Zápisnicu podpíše predseda
a ostatní členovia komisie a zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa
poznamenajú, že „[z] citovaného vyplýva, že každý člen volebnej komisie má právo
odmietnuť podpísať zápisnicu a uviesť dôvody, prečo ju odmietol podpísať. Ak zápisnicu
podpíšu všetci členovia volebnej komisie bez výhrad, ústavný súd považuje túto skutočnosť
v zásade za dostatočne hodnovernú na to, aby verifikoval zistený výsledok volieb, pričom
na následné námietky o tom, že niektorý z členov volebnej komisie o význame svojho
podpisu nevedel, resp. zápisnicu podpísal pod nátlakom..., bez toho, aby k tejto námietke
boli uvedené aj ďalšie relevantné skutočnosti, spravidla neprihliada.“.
Na vyslovenom právnom názore ústavný súd zotrváva aj v súvislosti s naznačenou
diskrepanciou v postoji Ľ. A. a A. M. (ktorí ani netvrdili, že o význame svojho podpisu
nevedeli, resp. že zápisnicu podpísali pod nátlakom, pozn.), ktorých neskoršie tvrdenia preto
nepovažuje za vierohodné, teda za také, ktorým je možné bez ďalšieho priznať istú dôkaznú
váhu. Podľa názoru ústavného súdu sťažovatelia v naznačenom rozsahu neuniesli bremeno
tvrdenia (čo je ich zákonná povinnosť), a teda namietané údajné porušenia zákona o
voľbách nie sú ani skutkovo a ani právne dostatočne podložené a odôvodnené. V tejto
súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že ani samotné politické strany, ktoré sa
zúčastnili volieb do orgánov územnej samosprávy mesta Podolínec a ktorým boli zaslané
výzvy, aby sa vyjadrili k sťažnosti, na tieto výzvy vôbec nereagovali (napr. zástupca
SMERU – SD, za ktorý kandidovala neúspešná kandidátka na post primátora, výzvu
ústavného súdu prevzal 29. decembra 2014, pozn.). V neposlednom rade z obsahu
spisového materiálu vyplýva, že Ľ. A. za zapisovateľa mestskej volebnej komisie menovala
predchádzajúca primátorka, ktorá vo voľbách skončila druhá v poradí, a pred voľbami ako
právnik pracoval na mestskom úrade Podolínec.
21. Podobne ani písomné vyjadrenie M. D. z 21. novembra 2014 „pozorovateľa
z radov občanov“, ktorému bola odobrená účasť pri spočítavaní hlasov vo volebnom okrsku
č. 1 [pozri bod 4(iii), zrejme ide o neúspešného kandidáta na poslanca za SMER – SD],
spochybňujúce spôsob sčítavania hlasov, nemožno z hľadiska určitosti, konkrétnosti
a rozumnej dostatočnosti považovať za také, ktoré by mohlo osvedčiť prípadnú manipuláciu
pri spočítavaní hlasov. Naopak, sám dosvedčuje, že problém prevyšujúcej jednej obálky má
racionálne vysvetlenie, na ktorom sa bez výhrad zhodli členovia okrskovej volebnej komisie
(nebola zakrúžkovaná p. K., ktorá hlasovala). Rovnako tvrdenie o tom, že dvaja členovia
volebnej komisie spočítavali hlasy pri pódiu, bez ďalšieho nemá žiadnu právnu relevanciu.
22. V súvislosti s tvrdením sťažovateľov uvedeným v bode 4(v) ústavný súd k tam
uvedeným výhradám primeraným spôsobom poukazuje na obsah záznamu obvodného
oddelenia Podolínec (bod 8), ktorý ho v celosti vyvracia, resp. prinajmenšom ho nijako
nepotvrdzuje. Podobne žiadnu protizákonnosť ústavný súd nevidí v tvrdení uvedenom
v bode 4(ii), ktoré vychádza od A. M., a to už len z dôvodu, že neuviedla meno voličky,
ktorú tak ona, ako aj ďalšia členka volebnej komisie nepoznali, preto jej povedali, aby si
doniesla doklad totožnosti. Uvedený postup bol navyše v okolnostiach uvedeného naopak
súladný so zákonom.
23. Nad rozsah už uvedeného (body 19 až 22) ústavný súd k voľbám do prenosnej
schránky poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr. PL. ÚS 20/2011), podľa ktorej
„za slobodný výkon volebného práva osobami, ktoré požiadali, aby mohli hlasovať mimo
volebnej miestnosti, t. j. do prenosnej volebnej schránky, zodpovedá volebná komisia, resp.
jej členovia, ktorí boli vyslaní k voličom s prenosnou volebnou schránkou“, pričom
relevantnou skutočnosťou pre možnosť konštatovania porušenia volebného zákona
v takýchto prípadoch môžu byť neprimerané aktivity smerujúce k ovplyvneniu hlasovania
voličov (napr. nabádanie, ako má voliť a pod.), čo sťažovatelia vo volebnej sťažnosti ani
netvrdia, čím sa závažnosť ich námietky podstatným spôsobom znižuje, keďže ňou
nepreukazuje príčinnú súvislosť medzi nimi tvrdeným porušením volebných predpisov
a namietaným výsledkom volieb. V konfrontácii so samotnými tvrdeniami sťažovateľov
o porušení zákona o voľbách pri hlasovaní viacerých voličov do prenosnej schránky však
stojí už uvedené (body 19 a 20), ako aj vyjadrenie odporcu (bod 6) a napr. aj obsah čestného
vyhlásenia manželov K. [bod 7(i)].
24. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že predovšetkým sťažovateľ
v konaní o neústavnosti a nezákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom zmysle, že
musí neústavnosť a nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenia aj primerane
doložiť navrhovanými dôkazmi (m. m. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 94/07,
PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 29/2011). Dôkazy označené sťažovateľmi vo volebnej sťažnosti
však treba považovať za také, ktoré nijakým spôsobom nepreukazujú závažné porušenie
ústavy ani zákona o voľbách, ak navyše všetky tvrdenia sťažovateľov uvádzané v sťažnosti
majú len všeobecnú hypotetickú povahu, navyše vnútorne protirečivú (body 19 a 20).
Sťažovatelia neuviedli žiadne skutkové tvrdenie o konkrétnej manipulácii pri sčítaní hlasov
alebo o inom konkrétnom nezákonnom zásahu do správnosti zistenia dosiahnutého
volebného výsledku. Ústavný súd preto na základe svojho rozhodovania o sťažnosti
sťažovateľov proti výsledkom napadnutých volieb považoval oficiálny výsledok sčítania, ku
ktorému dospela mestská volebná komisia a nižšie volebné komisie, kde sa pri sčítavaní
hlasov zúčastnilo vo volebnom okrsku č. 1 až 13 pozorovateľov a vo volebnom okrsku č. 2
spolu 10 pozorovateľov, za správny, nespochybniteľný a zákonný. Nie bez významu
v tomto ohľade je skutočnosť, že posudzované voľby volebnou sťažnosťou nespochybnil
nikto z neúspešných kandidátov na poslancov a primátora, ale boli to voliči [k tomu pozri
tiež bod 7 (ii),(iii) a (iv)], s najväčšou pravdepodobnosťou práve politickí sympatizanti
neúspešnej kandidátky na funkciu primátora mesta Podolínec. Ústavný súd podotýka, že nie
je povinný vyzývať advokáta sťažovateľov ako osobu kvalifikovanú na odstránenie
nedostatkov podania, pretože prílohy k sťažnosti – čestné vyhlásenia prima facie nemajú
bez ďalšieho formálnoprávnu relevanciu už len z dôvodu, že obaja „korunní“ svedkovia
uvádzanej neústavnosti a nezákonnosti volieb predtým ako reprezentanti volebných orgánov
proti voľbám nič nenamietali.
25. Členovia okrskových volebných komisií koordinovali voľby a dohliadali
na správnosť hlasovania v súlade so zloženým sľubom (29. októbra 2014), nikto na nich ani
nepodal žiadne trestné oznámenie, že došlo prípadne k úmyselnému konaniu s cieľom
ovplyvniť výsledok volieb. Podstatná nie je v tejto súvislosti ani sťažovateľmi namietaná
skutočnosť, že okrskové volebné komisie nekonali zákonne v tom, že údajne neodhlasovali,
kto pôjde za voličmi, ktorí požiadali voliť do prenosnej schránky, pretože okrem jednej
členky, ktorá toto sama mala porušiť a neskôr to namietala na ústavnom súde (A. M.), to
ostatní členovia volebnej komisie v priebehu volieb nenamietali. Zo sťažnosti taktiež
nevyplývalo, že by došlo pri volebnom akte do prenosnej schránky k nedodržaniu zásady
tajnosti hlasovania podľa § 31 ods. 6 zákona o voľbách. Zo všetkých relevantných
podkladov predloženej sťažnosti a vyjadrení účastníkov je tiež zrejmé, že to bola iba
aktivita zapisovateľa mestskej volebnej komisie (právnik mesta za predchádzajúcej
primátorky, teraz neúspešnej kandidátky na funkciu primátora mesta, pozn.), ktorý jednak
sám oslovoval oprávnených voličov na podpísanie petície [niektorí voliči nevedeli, čo
podpisujú, niektorí uviedli, že niekto sfalšoval ich podpis, a iní zasa uviedli, že pri voľbách
do prenosnej schránky nedošlo k porušeniu zákona o voľbách, (bod 7)], a preto aj
predložený zoznam oprávnených voličov ako aktívne legitimovaných na podanie sťažnosti
(ich počet) bol napokon reálne spochybnený aj samotným vyjadrením odporcu (bod 6).
26. Ústavný súd v neposlednom rade dodáva, že prezumpcia ústavnosti a zákonnosti
volieb vyžaduje od ústavného súdu okrem iného tiež rozumnú zdržanlivosť, ktorej
opodstatnenosť v danej veci (vzhľadom na kvalitu a rozsah doteraz produkovaných
dôkazov) môže vyplývať napríklad zo snahy sťažovateľov pokračovať
v politickom/volebnom zápase aj v povolebnom období (obdobne PL. ÚS 86/2011).
Uvedenému nasvedčuje tiež skutočnosť, že odporcu pôvodne volebná komisia odmietla
zaregistrovať ako kandidáta na funkciu primátora mesta Podolínec, čo bolo reparované až
neskorším zásahom zo strany Okresného súdu Stará Ľubovňa (bod 6 in fine).
27. Ústavný súd preto na základe uvedených skutočností už pri predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol volebnú sťažnosť
sťažovateľov z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2015