Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 22/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-54

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 4. februára 2015

predbežne prerokoval sťažnosť 273 oprávnených voličov volebného obvodu mesta

Podolínec, zastúpených advokátom JUDr. Rastislavom Stašákom, 17. novembra 14, Stará

Ľubovňa, vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy

mesta Podolínec konaných 15. novembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť 273 oprávnených voličov volebného obvodu mesta Podolínec o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

25. novembra 2014 doručená sťažnosť 273 oprávnených voličov volebného obvodu mesta

Podolínec (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali nezákonnosť volieb poslancov

do Mestského zastupiteľstva mesta Podolínec a volieb primátora mesta Podolínec (ďalej len

„voľby do mestského zastupiteľstva“ alebo „voľby primátora mesta“) konaných

15. novembra 2014.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú voličmi volebného obvodu

Podolínec, korí boli oprávnení voliť vo voľbách do samosprávy mesta konaných

15. novembra 2014. V zoznamoch voličov bolo zapísaných celkovo 2478 voličov

a sťažnosť ústavnému súdu podalo 273 voličov, čo predstavuje viac ako 10 %, čím bola

splnená podmienka uvedená v § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) na získanie aktívnej legitimácie na podanie volebnej sťažnosti.

3. Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že za poslancov mestského zastupiteľstva boli

zvolení 11 poslanci, ktorí boli jednak nominantmi politických strán (SMER – sociálna

demokracia, Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana,

Kresťanskodemokratické hnutie, SIEŤ) spolu v počte 8 a traja nezávislí kandidáti, ktorí

získali od 438 hlasov (najmenej) do 721 hlasov (najviac). Za primátora bol zvolený D. M.

(NEKA) s počtom hlasov 568. Na druhom mieste skončila I. B. (SMER – sociálna

demokracia) s počtom hlasov 561 a na treťom mieste skončil J. S. (NEKA) s počtom hlasov

383. Celkový počet platne odovzdaných hlasovacích lístkov pre voľby do mestského

zastupiteľstva bol 1475 a pre voľby primátora mesta bol 1512.

4. Sťažovatelia poukazujú na to, že vo voľbách došlo k porušeniu čl. 30 ods. 4

(ďalej aj „“) a a , a zákona

Slovenskej národnej rady č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) z týchto dôvodov:

i) voľby do prenosnej volebnej schránky vo volebnom okrsku č. 1 sa uskutočnili

nezákonným spôsobom, pretože s prenosnou volebnou schránkou navštevovali voličov

predsedníčka tejto okrskovej volebnej komisie M. B. (delegovaná SĽS, pozn.) a členka

komisie A. M. (delegovaná SMER – SD, pozn.), ktoré sa tak rozhodli individuálne bez

osobitného hlasovania v okrskovej volebnej komisii. Pochybenie videli aj v tom, že po

návšteve (M. K.) a následnom odovzdaní hlasovacích lístkov a obálky jej dcére D., ktorá

odišla mimo nich do inej izby, členky komisie nemali vedomosť o tom, či M. K. skutočne

bola doma a aj osobne vhodila hlasovacie lístky do prenosnej schránky.

Ako dôkaz tohto porušenia sťažovatelia označili priložené čestné vyhlásenie A. M.,

ii) pri príchode voličky, ktorá nemala občiansky preukaz, členovia komisie

volebného okrsku č. 1 nepostupovali podľa § 31 ods. 2 zákona o voľbách a neumožnili jej

hlasovať s tým, že má prísť s dokladom totožnosti, pričom táto sa už do volebnej miestnosti

nevrátila.

Ako dôkaz tohto porušenia sťažovatelia označili priložené čestné vyhlásenie A. M.,

iii) okrsková volebná komisia č. 1 v priebehu sčítavania hlasov po rozdelení

hlasovacích lístkov na dve časti konala tak, že predsedníčka komisie M. B. a člen komisie

R. H. (delegovaný SDS, pozn.) odišli jednu časťou lístkov sčítavať do rohu miestnosti mimo

dosah ostatných členov komisie a prítomných pozorovateľov. Odôvodnili to tým, „že

ostatní členovia komisie ich vyrušujú. Po upozornení od ostatných členov komisie sa

presunuli sčítavať hlasy za paraván (priestor určený na úpravu hlasovacích lístkov), kde

taktiež nebolo možné vykonávať dohľad ostatnými členmi komisie ani prítomnými

pozorovateľmi, čím ich postup bol rozpore s ustanovením § 36 zákona o voľbách.“. Neskôr

„došlo aj k situácii, keď po sčítaní všetkých hlasov a následnom zapečatení volebnej

schránky bola táto opätovne otvorená za prítomnosti len niektorých členov komisie, bez

toho aby o tom hlasovali všetci jej členovia“, alebo došlo k tomu, že „počet obálok

nachádzajúcich sa vo volebných schránkach presahoval o jednu obálku počet obálok

vydaných voličom. Až v tomto momente si niektorý z členov komisie spomenul, že v zozname

voličov nie je vyznačená p. K. u ktorej boli s prenosnou volebnou schránkou.“.

Ako dôkaz tohto porušenia sťažovatelia označili priložené čestné vyhlásenie A. M.

a pozorovateľa M. D.,

iv) voľby do prenosnej volebnej schránky vo volebnom okrsku č. 2 podľa názoru

sťažovateľov tiež prebehli nezákonným spôsobom. So schránkou navštevovali voličov M.

D. (SDKÚ – DS) a I. T. (SĽS), ako aj zapisovateľ mestskej volebnej komisie v Podolínci L.

A. a v niektorých prípadoch, a to pri hlasovaní J. M., A. S., Š. K., M. L. a jej syna M. L.,

ktorý napr. ani nepožiadal o voľbu do prenosnej volebnej schránky, K. H. a jej manžela,

voliči hlasovali v neprítomnosti členov okrskovej volebnej komisie, „ktorým rovnako, ako

aj zapisovateľovi miestnej volebnej komisie bola účasť pri hlasovaní odopretá“.

Ako dôkaz tohto porušenia sťažovatelia označili priložené čestné vyhlásenie L. A.,

v) v deň konania volieb dochádzalo k situáciám, „že voliť boli aj voliči, ktorí síce

majú v meste Podolínec trvalý pobyt, avšak v skutočnosti žijú v obci Vyšné Ružbachy, kde sú

zapojení aj do vykonávania aktivačných prác, a teda je zrejmé, že v meste Podolínec sa

prakticky nezdržiavajú. Títo voliči boli dovezení pred volebnú miestnosť osobami

podporujúcimi kandidatúru M. Všetci uvedení voliči majú v meste Podolínec trvalý pobyt na

adrese Mestského úradu v Podolínci..., avšak nejavia trvalý záujem o dianie v meste

Podolínec. Sme toho názoru, že uvedené osoby v skutočnosti nemali záujem voliť

a z vlastnej vôle by k voľbám pravdepodobne vôbec neprišli...

Prípadom sa zaoberali aj orgány PZ SR, avšak podozrenia z trestného činu volebnej

korupcie sa nepreukázali, hoci bolo preukázané, že títo voliči boli treťou osobou zvážaní

do mesta Podolínec...“.

V ďalšom sťažovatelia uviedli, že „[z]apečatené volebné urny, ktoré obsahujú platné

a neplatné hlasovacie lístky, sú momentálne v úschove u zapisovateľa miestnej volebnej

komisie... Podľa našich informácii zapisovateľka jednej z okrskových komisii spolu

s predsedníčkou tejto komisie opakovane žiadali o vydanie týchto urien. Dokonca mali

privolať hliadku PZ SR, aby im nahlásili, že zapisovateľ MVK zadržiava tieto urny... Ďalej

mal byť podaný aj podnet na Okresnú prokuratúru v Starej Ľubovni, ktorý smeruje

k odobratiu urien z úschovy zapisovateľa MVK... máme odôvodnené obavy, že po zmene

štatutára Mesta Podolínec by mohlo dôjsť k ich poškodeniu, príp. znehodnoteniu, a teda by

reálne mohla hroziť nepreskúmateľnosť volieb.“.

Ako dôkaz tohto porušenia sťažovatelia označili priložené potvrdenie obce Vyšné

Ružbachy, pričom požiadali ústavný súd, aby v tomto smere zistil viac na Obvodnom

oddelení Policajného zboru Podolínec (ďalej len „obvodné oddelenie Podolínec“).

5. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadajú vyhlásiť voľby do orgánov územnej

samosprávy mesta Podolínec za neplatné.

6. K volebnej sťažnosti sa na výzvu ústavného súdu vyjadril zvolený primátor D. M.,

ktorý v podstatnom uviedol:

„K uvedenej sťažnosti si dovoľujem uviesť na základe nám známym skutočnostiam,

že nie je ničím podložená a vnímame ju len ako pokus určitej skupiny ľudí v meste

Podolínec o zachovanie si mocenského vplyvu a svojho riadenia v meste.

Prvou podstatnou skutočnosťou k uvedenej sťažnosti je, že zápisnicu o výsledku

volieb podpísali bez výhrad všetci členovia okrskových komisií a všetci členovia MVK.

V rámci týchto zápisníc nebola vznesená žiadna námietka voči priebehu volieb a ani

žiadny z členov komisií neodmietol spomínanú zápisnicu podpísať ...

K čestným vyhláseniam si dovolím uviesť, že čestné vyhlásenie L. A. - zapisovateľa

miestnej (správne mestskej, pozn.) volebnej komisie v spomínaných voľbách a mimo iného

právnika mesta Podolínec v predchádzajúcom volebnom období... nemožno považovať inak

ako účelové a právne irelevantné. Taktiež za účelové a právne irelevantné považujem čestné

vyhlásenia členky volebnej komisie A. M. a pozorovateľa M. D. A. M. ako členka volebnej

komisie sa taktiež volieb priamo zúčastnila, zápisnicu o výsledku volieb podpísala a proti

jej výsledkom nevzniesla žiadnu námietku. Čestné vyhlásenie M. D. ako pozorovateľa zo

strany neúspešného kandidáta môže byť ponímané jedine rovnakým spôsobom. Čestné

vyhlásenia L. A. a A. M. možno považovať za účelové o to viac..., že obaja chodili s

prenosnou volebnou schránkou k voličom, ktorí o to požiadali a k priebehu volebného aktu

týchto voličov nemali žiadnu pripomienku a výhradu...

Na potvrdenie týchto tvrdení si dovoľujem súdu predložiť čestné prehlásenie

manželov Š. a A. K., osôb, ktorí boli v predmetnej sťažnosti označené za osoby, pri ktorých

malo dôjsť k volebnému porušeniu pri voľbe mimo volebnej miestnosti. Zneužitie mien osôb,

ktorí sú občanmi mesta Podolínec takmer 60 rokov, pre udržanie vplyvu a riadenia v meste

skupinou osôb nie je možné považovať ináč, ako minimálne za hanlivé a nedôstojné.

K... neumožneniu voliť voličke bez občianskeho preukazu, rozdeleniu hlasovacích

lístkov pri sčítavaní hlasov ako i pri voľbách odstránenej vade ohľadom počtu obálok, kde

údajne počet obálok nachádzajúcich sa vo volebných schránkach presahoval o jednu

obálku počet vydaný voličom, nepovažujem sa vyjadrovať bližšie za potrebné, nakoľko tieto

ničím nepodložené tvrdenia, vzhľadom k riadnemu podpísaniu zápisnice o výsledku volieb

všetkými členmi volebnej komisie a ku skutočnosti, že v spomínanej zápisnici nebola

vznesená žiadna námietka ohľadom priebehu volieb, možno považovať za právne

irelevantné so subjektívnou snahou o spochybnenie demokraticky a zákonne skončených

volieb.

K sťažnosti..., že voliť boli aj voliči, ktorý síce majú v meste Podolínec trvalý pobyt,

avšak v skutočnosti žijú v obci Vyšné Ružbachy... považujem za nezmyselné a ničím

podložené. Dovolím si uviesť, že právo voliť v mieste svojho trvalého pobytu je ústavným

právom každého občana... a predmetné podanie bolo prešetrované tiež orgánmi PZ SR,

ktoré tento podnet ako i všetky ostatné podnety v deň volieb vyhodnotili ako

neopodstatnené. ... považujem za potrebné taktiež uviesť, že na základe akých informácií

podávatelia sťažnosti uvádzajú, že išlo o voličov môjho klienta, berúc do úvahu volebné

tajomstvo každého občana...

... k manipulácii s volebnými schránkami došlo až po právoplatne skončených

voľbách aj to neúspešnou kandidátkou na primátorku mesta a ľuďmi z jej okolia.

Zabezpečenie volebných schránok po prebratí mesta novým štatutárom považujeme

za nezmyselné, nakoľko môj klient, keďže vo voľbách kandidoval ako nezávislý kandidát,

nemal zastúpenie medzi členmi volebnej komisie, narábanie s volebnými schránkami nemal

ako ovplyvniť a ako úspešný uchádzač na post primátora mesta na to nemal žiaden rozumný

dôvod a ani záujem a tak k narušeniu mohlo dôjsť len zo strany neúspešnej kandidátky.

Za ďalšiu dôležitú skutočnosť k uvedenému podaniu si dovolím uviesť, že určitý počet

sťažovateľov ani nepodpísalo spomínanú sťažnosť..., nakoľko boli pri podpisovaní uvedení

do omylu ohľadom predmetu ich podpisu, dokonca v jednom prípade som prišiel k zisteniu,

že osoba uvedená v zozname sťažovateľov ani žiadny dokument nepodpísala a jej podpis

na sťažnosti bol falošný, o čom dokladám súdu čestné vyhlásenia týchto osôb, ktoré mi

poskytli potom, ako sa dozvedeli o podanej sťažnosti na ústavný súd... si myslím že

do dnešného dňa niektorí podpísaní sťažovatelia nemajú ani vedomosť o podanej sťažnosti

na Ústavný súd...

O pokuse manipulácie skončených volieb po voľbách možno považovať aj činnosť

právnika mesta Podolínec a súčasne zapisovateľa miestnej volebnej komisie A. a to

konkrétne dňa 24.11.2014, keď došiel za členom komisie M. D... a navádzal ho na

podpísanie čestného prehlásenia o nezákonnosti a neústavnosti volieb v meste Podolínec

konaných dňa 15.11.2014. Čestné prehlásenie, že sa tak stalo predkladám ústavnému súdu

v prílohe...

Za potrebné považujem uviesť, napriek skutočnosti, že to nie je priamo k meritu veci

sťažnosti, považujem snahu o nezaregistrovanie môjho klienta ako kandidáta na primátora

mesta vo voľbách v meste Podolínec dňa 15.11.2014 právnikom mesta a súčasne

zapisovateľom miestnej volebnej komisie. Registrácie sa môj klient musel domáhať súdnou

cestou, návrhom na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta, ktorému Okresný súd

v Starej Ľubovni vyhovel a môjho klienta zaregistroval... navrhujeme Ústavnému súdu... aby

predmetnú sťažnosť na základe predbežného prerokovania odmietol.“

7. K podaniu odporca priložil čestné vyhlásenia „Š. a A. K... I. B... M. D... K. M... T.

M... S. L... J. Z... A. S... Z. P... J. P... M. H... K. K... D. Z... P. A... M. D... uznesenie

okresného súdu v Starej Ľubovni o zaregistrovaní kandidáta D. M.“.

Z týchto listinných podkladov ústavný súd zistil, že

(i) pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky „hlasovali podľa svojho vedomia

a svedomia za účasti prítomných členov volebnej komisie. Nedošlo k žiadnej manipulácii

s volebnými obálkami alebo hlasmi“ (manželia K.),

(ii) „... som sa nepodpísala pod žiadnu sťažnosť pre neústavnosť a nezákonnosť

volieb do orgánov miestnej samosprávy v meste Podolínec“ (I. B.),

(iii) svoje podpisy poskytli na iný účel, ako podanie sťažnosti pre neústavnosť

a nezákonnosť volieb do orgánov miestnej samosprávy v meste Podolínec, čím boli uvedení

do omylu (M. D., K. M., T. M., S. L., J. Z., A. S., Z. P., J. P., M. H., K. K., D. Z., P. A.),

(iv) „24. novembra 2014 došiel za mnou právnik... L. A., aby som mu podpísal

čestné vyhlásenie, že... voľby v Podolínci konané dňa 15.11.2014 boli nezákonné... Ja som

mu odpovedal, že ako zapisovateľ predsa vie, že všetko bolo v súlade so zákonom“ (M. D.).

8. Z obsahu záznamu obvodného oddelenia Podolínec č. ORPZ-SL-OPP5-157-

008/2014 z 15. novembra 2014 vyplýva: „Po príchode do obce Vyšné Ružbachy hliadka

spolu s operatívnou hliadkou vyťažila vyššie uvedené osoby (F. H., B. H. a L. H., pozn.) k

ovplyvňovaniu a hlasovaniu v meste Podolínec, kde samostatným vyťažovaním osôb bolo

zistené, že p. H. z Podolínca prišiel na telefonickú žiadosť F. H. do obce Vyšné Ružbachy,

nakoľko menovaný je u p. H. zamestnaný a nemal sa ako dostaviť do mesta Podolínec

k voľbám, kde po príchode do mesta ho p. H. vysadil... v Podolínci a menovaný spolu s

rodinou išli na mestský úrad odvoliť a následne nakúpiť do mäsiarne. Ďalej vyššie uvedené

osoby neuviedli skutočnosti, ktoré by viedli aby ich p. H. navádzal ako a koho majú voliť.

Počas presunu do mesta Podolínec sa bavili o práci v T., kde momentálne pracujú.

Vyťažovaním uvedených osôb nebolo potvrdené ovplyvňovanie volieb v meste

Podolínec.“

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb

do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu. Podľa čl. 129 ods. 7

poslednej vety podrobnosti o postupe ústavného súdu ustanoví zákon.

10. Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup

k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa § 31 ods. 2 a 6 zákona o voľbách volič po príchode do volebnej miestnosti

preukáže svoju totožnosť a po zázname v zozname voličov dostane od komisie obálku

a hlasovacie lístky. Ak volič nemá preukaz totožnosti a žiadny z členov okrskovej volebnej

komisie ho nepozná, komisia požiada, aby volič preukázal svoju totožnosť svedectvom

dvoch osôb známych komisii. Ak tak neurobí ani do ukončenia hlasovania, hlasovanie sa

mu neumožní (odsek 2). Volič môže požiadať zo závažných, najmä zdravotných dôvodov

okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti, a to len

v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia zriadená.

V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch svojich členov

s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič hlasuje tak, aby sa

dodržala tajnosť hlasovania (odsek 6).

Podľa § 36 zákona o voľbách v miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčíta hlasy,

majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich

odborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrsková

volebná komisia.

Podľa § 37 zákona o voľbách po ukončení hlasovania dá predseda okrskovej

volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky, a potom dá otvoriť volebnú

schránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov

aj prenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša (odsek 1).

Okrsková volebná komisia vyberie obálky s hlasovacími lístkami z volebnej schránky,

spočíta obálky a porovná počet obálok so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky

komisia vylúči (odsek 2). Po vybratí hlasovacích lístkov z obálok okrsková volebná komisia

rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva a osobitne pre

voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platných hlasov odovzdaných pre

jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní (odsek 3). Každý člen

okrskovej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej

volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov (odsek 4).

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby

za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie

a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, a d) sťažnosť zamietnuť.

13. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé alebo závažné

porušenie, alebo opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb

môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť

podľa . Namietané protiústavné alebo nezákonné

konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí

sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov

(, a , ). Súčasťou zákonných

náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov

[ ]. Vzhľadom na význam volieb

v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je

na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie

(pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré

vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo

nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé

preukázať porušenie zákona o voľbách odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku

volieb. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu

ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom

dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných

volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne

formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces

().

14. Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti,

musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j.

porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi

zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp.

voľby kandidáta, a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky

volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli)

prejavom skutočnej vôle voličov (m. m. ). Dôležitým komponentom

volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich

vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

15. V rámci svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd uviedol, že dosiahnutie

absolútneho súladu prípravy a priebehu volebného procesu so zákonom je prakticky

neuskutočniteľné. Ak by sa nespokojnosť politických strán a hnutí, resp. nezávislých

kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách

iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu zastupiteľskej

demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku

z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákona o voľbách totiž vytvára možnosti pre

vedomú manipuláciu s voľbami (napr. , ).

16. Vychádzajúc z uvedených zásad a kritérií ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní posudzoval, či tvrdenia sťažovateľov môžu vytvoriť reálny predpoklad

uplatnenia právomoci ústavného súdu podľa ,

t. j. vyhlásiť voľby poslancov mestského zastupiteľstva a primátora mesta za neplatné,

a súčasne posudzoval, či neexistujú dôvody na odmietnutie sťažnosti z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

17. Sťažovatelia (ako oprávnení voliči) v sťažnosti namietajú porušenie čl. 30 ods. 4

a ustanovení , a , a zákona o voľbách okrskovými volebnými

komisiami v meste Podolínec pri voľbách poslancov do mestského zastupiteľstva a voľbách

primátora mesta.

18. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a jej príloh (body 2 až 5), ako aj vyjadrenia

odporcu priložených príloh (body 6 a 7) a z oznámenia orgánov činných v trestnom konaní

(bod 8), volebnej dokumentácie a ostatných predložených dôkazov dospel k záveru, že

v súvislosti s napadnutými voľbami poslancov do mestského zastupiteľstva a volieb

primátora nedošlo k namietanému porušeniu ustanovení zákona o voľbách (bod 17) takým

závažným spôsobom, ktorý by mohol ovplyvniť výsledok napadnutej voľby poslancov

a tiež primátora mesta, a označené dôkazy sťažovateľmi už na prvý pohľad nasvedčujú

tomu, že ich sťažnosť je účelová a najmä zjavne neopodstatnená.

19. K nosným dôvodom neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov územnej

samosprávy mesta Podolínec konaných 15. novembra 2014 uvádzaným sťažovateľmi

v bode 4 ústavný súd predovšetkým predostiera, že v prvom rade sa musel vysporiadať

s rozdielnym prístupom „korunných“ svedkov sťažovateľov Ľ. A. a A. M. k predmetným

voľbám jednak ako členov príslušných volebných komisií a jednak ako neskorších svedkov,

na vyjadreniach ktorých má stáť základ neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov

územnej samosprávy mesta Podolínec konaných 15. novembra 2014 [pozri bod 4(i), (ii),

(iii) a (iv)]. V tejto súvislosti ústavný súd zhodne s tvrdením odporcu (bod 6) uvádza, že Ľ.

A. ako zapisovateľ mestskej volebnej komisie ani A. M. ako členka okrskovej volebnej

komisie č. 1 žiadne výhrady k uskutočneným voľbám v meste Podolínec nemali a zápisnicu

podpísali bez akýchkoľvek výhrad. Podobne tak príslušné zápisnice (okrskových, obvodnej

a mestskej) volebných komisií podpísali aj všetci ostatní ich členovia, pričom nikto z nich

k uskutočneným voľbám (ich priebehu) nemal žiadne výhrady, čím jednoznačne všetky

volebné komisie vytvorené v meste Podolínec (vrátane Ľ. A. a A. M. ako ich členov)

legitímne osvedčili výsledky dosiahnuté vo voľbách poslancov do mestského zastupiteľstva

a primátora mesta Podolínec.

20. Ústavný súd už vo veci sp. zn. uviedol – najskôr citujúc § 42

ods. 1 zákona o voľbách, podľa ktorého miestna volebná komisia vyhotoví dvojmo

zápisnicu o výsledku volieb osobitne pre každý volebný obvod. Zápisnicu podpíše predseda

a ostatní členovia komisie a zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa

poznamenajú, že „[z] citovaného vyplýva, že každý člen volebnej komisie má právo

odmietnuť podpísať zápisnicu a uviesť dôvody, prečo ju odmietol podpísať. Ak zápisnicu

podpíšu všetci členovia volebnej komisie bez výhrad, ústavný súd považuje túto skutočnosť

v zásade za dostatočne hodnovernú na to, aby verifikoval zistený výsledok volieb, pričom

na následné námietky o tom, že niektorý z členov volebnej komisie o význame svojho

podpisu nevedel, resp. zápisnicu podpísal pod nátlakom..., bez toho, aby k tejto námietke

boli uvedené aj ďalšie relevantné skutočnosti, spravidla neprihliada.“.

Na vyslovenom právnom názore ústavný súd zotrváva aj v súvislosti s naznačenou

diskrepanciou v postoji Ľ. A. a A. M. (ktorí ani netvrdili, že o význame svojho podpisu

nevedeli, resp. že zápisnicu podpísali pod nátlakom, pozn.), ktorých neskoršie tvrdenia preto

nepovažuje za vierohodné, teda za také, ktorým je možné bez ďalšieho priznať istú dôkaznú

váhu. Podľa názoru ústavného súdu sťažovatelia v naznačenom rozsahu neuniesli bremeno

tvrdenia (čo je ich zákonná povinnosť), a teda namietané údajné porušenia zákona o

voľbách nie sú ani skutkovo a ani právne dostatočne podložené a odôvodnené. V tejto

súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že ani samotné politické strany, ktoré sa

zúčastnili volieb do orgánov územnej samosprávy mesta Podolínec a ktorým boli zaslané

výzvy, aby sa vyjadrili k sťažnosti, na tieto výzvy vôbec nereagovali (napr. zástupca

SMERU – SD, za ktorý kandidovala neúspešná kandidátka na post primátora, výzvu

ústavného súdu prevzal 29. decembra 2014, pozn.). V neposlednom rade z obsahu

spisového materiálu vyplýva, že Ľ. A. za zapisovateľa mestskej volebnej komisie menovala

predchádzajúca primátorka, ktorá vo voľbách skončila druhá v poradí, a pred voľbami ako

právnik pracoval na mestskom úrade Podolínec.

21. Podobne ani písomné vyjadrenie M. D. z 21. novembra 2014 „pozorovateľa

z radov občanov“, ktorému bola odobrená účasť pri spočítavaní hlasov vo volebnom okrsku

č. 1 [pozri bod 4(iii), zrejme ide o neúspešného kandidáta na poslanca za SMER – SD],

spochybňujúce spôsob sčítavania hlasov, nemožno z hľadiska určitosti, konkrétnosti

a rozumnej dostatočnosti považovať za také, ktoré by mohlo osvedčiť prípadnú manipuláciu

pri spočítavaní hlasov. Naopak, sám dosvedčuje, že problém prevyšujúcej jednej obálky má

racionálne vysvetlenie, na ktorom sa bez výhrad zhodli členovia okrskovej volebnej komisie

(nebola zakrúžkovaná p. K., ktorá hlasovala). Rovnako tvrdenie o tom, že dvaja členovia

volebnej komisie spočítavali hlasy pri pódiu, bez ďalšieho nemá žiadnu právnu relevanciu.

22. V súvislosti s tvrdením sťažovateľov uvedeným v bode 4(v) ústavný súd k tam

uvedeným výhradám primeraným spôsobom poukazuje na obsah záznamu obvodného

oddelenia Podolínec (bod 8), ktorý ho v celosti vyvracia, resp. prinajmenšom ho nijako

nepotvrdzuje. Podobne žiadnu protizákonnosť ústavný súd nevidí v tvrdení uvedenom

v bode 4(ii), ktoré vychádza od A. M., a to už len z dôvodu, že neuviedla meno voličky,

ktorú tak ona, ako aj ďalšia členka volebnej komisie nepoznali, preto jej povedali, aby si

doniesla doklad totožnosti. Uvedený postup bol navyše v okolnostiach uvedeného naopak

súladný so zákonom.

23. Nad rozsah už uvedeného (body 19 až 22) ústavný súd k voľbám do prenosnej

schránky poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr. ), podľa ktorej

„za slobodný výkon volebného práva osobami, ktoré požiadali, aby mohli hlasovať mimo

volebnej miestnosti, t. j. do prenosnej volebnej schránky, zodpovedá volebná komisia, resp.

jej členovia, ktorí boli vyslaní k voličom s prenosnou volebnou schránkou“, pričom

relevantnou skutočnosťou pre možnosť konštatovania porušenia volebného zákona

v takýchto prípadoch môžu byť neprimerané aktivity smerujúce k ovplyvneniu hlasovania

voličov (napr. nabádanie, ako má voliť a pod.), čo sťažovatelia vo volebnej sťažnosti ani

netvrdia, čím sa závažnosť ich námietky podstatným spôsobom znižuje, keďže ňou

nepreukazuje príčinnú súvislosť medzi nimi tvrdeným porušením volebných predpisov

a namietaným výsledkom volieb. V konfrontácii so samotnými tvrdeniami sťažovateľov

o porušení zákona o voľbách pri hlasovaní viacerých voličov do prenosnej schránky však

stojí už uvedené (body 19 a 20), ako aj vyjadrenie odporcu (bod 6) a napr. aj obsah čestného

vyhlásenia manželov K. [bod 7(i)].

24. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že predovšetkým sťažovateľ

v konaní o neústavnosti a nezákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom zmysle, že

musí neústavnosť a nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenia aj primerane

doložiť navrhovanými dôkazmi (m. m. , , ,

, ). Dôkazy označené sťažovateľmi vo volebnej sťažnosti

však treba považovať za také, ktoré nijakým spôsobom nepreukazujú závažné porušenie

ani zákona o voľbách, ak navyše všetky tvrdenia sťažovateľov uvádzané v sťažnosti

majú len všeobecnú hypotetickú povahu, navyše vnútorne protirečivú (body 19 a 20).

Sťažovatelia neuviedli žiadne skutkové tvrdenie o konkrétnej manipulácii pri sčítaní hlasov

alebo o inom konkrétnom nezákonnom zásahu do správnosti zistenia dosiahnutého

volebného výsledku. Ústavný súd preto na základe svojho rozhodovania o sťažnosti

sťažovateľov proti výsledkom napadnutých volieb považoval oficiálny výsledok sčítania, ku

ktorému dospela mestská volebná komisia a nižšie volebné komisie, kde sa pri sčítavaní

hlasov zúčastnilo vo volebnom okrsku č. 1 až 13 pozorovateľov a vo volebnom okrsku č. 2

spolu 10 pozorovateľov, za správny, nespochybniteľný a zákonný. Nie bez významu

v tomto ohľade je skutočnosť, že posudzované voľby volebnou sťažnosťou nespochybnil

nikto z neúspešných kandidátov na poslancov a primátora, ale boli to voliči [k tomu pozri

tiež bod 7 (ii),(iii) a (iv)], s najväčšou pravdepodobnosťou práve politickí sympatizanti

neúspešnej kandidátky na funkciu primátora mesta Podolínec. Ústavný súd podotýka, že nie

je povinný vyzývať advokáta sťažovateľov ako osobu kvalifikovanú na odstránenie

nedostatkov podania, pretože prílohy k sťažnosti – čestné vyhlásenia prima facie nemajú

bez ďalšieho formálnoprávnu relevanciu už len z dôvodu, že obaja „korunní“ svedkovia

uvádzanej neústavnosti a nezákonnosti volieb predtým ako reprezentanti volebných orgánov

proti voľbám nič nenamietali.

25. Členovia okrskových volebných komisií koordinovali voľby a dohliadali

na správnosť hlasovania v súlade so zloženým sľubom (29. októbra 2014), nikto na nich ani

nepodal žiadne trestné oznámenie, že došlo prípadne k úmyselnému konaniu s cieľom

ovplyvniť výsledok volieb. Podstatná nie je v tejto súvislosti ani sťažovateľmi namietaná

skutočnosť, že okrskové volebné komisie nekonali zákonne v tom, že údajne neodhlasovali,

kto pôjde za voličmi, ktorí požiadali voliť do prenosnej schránky, pretože okrem jednej

členky, ktorá toto sama mala porušiť a neskôr to namietala na ústavnom súde (A. M.), to

ostatní členovia volebnej komisie v priebehu volieb nenamietali. Zo sťažnosti taktiež

nevyplývalo, že by došlo pri volebnom akte do prenosnej schránky k nedodržaniu zásady

tajnosti hlasovania podľa § 31 ods. 6 zákona o voľbách. Zo všetkých relevantných

podkladov predloženej sťažnosti a vyjadrení účastníkov je tiež zrejmé, že to bola iba

aktivita zapisovateľa mestskej volebnej komisie (právnik mesta za predchádzajúcej

primátorky, teraz neúspešnej kandidátky na funkciu primátora mesta, pozn.), ktorý jednak

sám oslovoval oprávnených voličov na podpísanie petície [niektorí voliči nevedeli, čo

podpisujú, niektorí uviedli, že niekto sfalšoval ich podpis, a iní zasa uviedli, že pri voľbách

do prenosnej schránky nedošlo k porušeniu zákona o voľbách, (bod 7)], a preto aj

predložený zoznam oprávnených voličov ako aktívne legitimovaných na podanie sťažnosti

(ich počet) bol napokon reálne spochybnený aj samotným vyjadrením odporcu (bod 6).

26. Ústavný súd v neposlednom rade dodáva, že prezumpcia ústavnosti a zákonnosti

volieb vyžaduje od ústavného súdu okrem iného tiež rozumnú zdržanlivosť, ktorej

opodstatnenosť v danej veci (vzhľadom na kvalitu a rozsah doteraz produkovaných

dôkazov) môže vyplývať napríklad zo snahy sťažovateľov pokračovať

v politickom/volebnom zápase aj v povolebnom období (obdobne ).

Uvedenému nasvedčuje tiež skutočnosť, že odporcu pôvodne volebná komisia odmietla

zaregistrovať ako kandidáta na funkciu primátora mesta Podolínec, čo bolo reparované až

neskorším zásahom zo strany Okresného súdu Stará Ľubovňa (bod 6 in fine).

27. Ústavný súd preto na základe uvedených skutočností už pri predbežnom

prerokovaní podľa odmietol volebnú sťažnosť

sťažovateľov z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2015