Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 70/2011
PDF · 244.67 KB
No categories available
PL. ÚS 70/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. marca 2011 v pléne
zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,
Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho,
Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa
Tkáčika o sťažnosti Ing. I. R., N., zastúpeného advokátom Mgr. M. K., B., vo veci
namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Nálepkovo konaných
27. novembra 2010, za účasti D. S., N., takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. I. R. z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
PL. ÚS 70/2011-28 z 22. februára 2011 (i) prijal sťažnosť Ing. I. R. (ďalej len „sťažovateľ“)
na ďalšie konanie v časti, v ktorej namietal neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce
Nálepkovo postupom okrskových volebných komisií obce Nálepkovo, ktoré viacerým
voličom mali znemožniť vykonať hlasovanie spôsobom uvedeným v § 32 zákona
Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“); (ii) vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol
pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
2. Sťažovateľ v rozsahu uvedenom v bode 1 (i) namietal neústavnosť a nezákonnosť
volieb starostu obce Nálepkovo (ďalej len „starosta obce“) konaných 27. novembra 2010.
Konkrétne poukazoval na porušenie § 32 zákona o voľbách, ďalej na „zásah do aktívneho
volebného práva znevýhodnených voličov“ [zrejme čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), pozn.], pričom „mohlo tiež porušiť právo sťažovateľa podľa
3. Z obsahu sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ kandidoval
vo voľbách konaných 27. novembra 2010 za starostu obce spolu s ďalšími 6 kandidátmi.
Za starostu obce bol zvolený D. S. (SDKÚ-DS), ktorý dostal 389 hlasov. V ďalšom poradí
sa postupne umiestnili sťažovateľ (KDH), ktorý dostal 382 hlasov, a ďalší kandidáti, ktorí
dostali v rozmedzí od 368 po 2 hlasy. Rozdiel platných hlasov medzi sťažovateľom
a zvoleným starostom obce, proti ktorému sťažnosť smeruje, predstavuje 7 hlasov.
Zápisnice dvoch okrskových volebných komisií a miestnej volebnej komisie o výsledku
volieb v obci do obecného zastupiteľstva a starostu obce konaných 27. novembra 2010
podpísali bez výhrad všetci členovia (okrskových a miestnej) volebnej komisie.
4. Podľa tvrdenia sťažovateľa k porušeniu v bode 2 uvedených ustanovení došlo
v dôsledku faktického odňatia aktívneho volebného práva viacerým voličom. V tejto
súvislosti uviedol, že v oboch okrskových volebných komisiách bolo minimálne 14 voličom
(týchto sťažovateľ bližšie označil, pozn.) fakticky odňaté aktívne volebné právo, keď títo
«komisiu požiadali, aby v súlade s § 32 zákona... o voľbách... smeli so sebou vziať iného
voliča, nakoľko im ich telesná vada (extrémna slabozrakosť), resp. absencia schopnosti
čítať znemožňuje samostatnú úpravu hlasovacieho lístka. Komisia znevýhodneným voličom
oznámila, že sú povinní lístok označiť „vlastnými silami, tak ako vedia“, že „sprievodcu“
na účely pomoci pri úprave lístka im „nepovoľuje“ a že ak si so sebou takého sprievodcu
„za plentu“ vezmú, komisia zastaví voľby. Týmto postupom komisia znevýhodneným
voličom znemožnila vykonať hlasovací akt spôsobom, ktorý zákon pre dané prípady
predpisuje.». Neskôr, v reakcii z 3. februára 2011 (pozri bod 7) sťažovateľ čiastočne
modifikoval okruh voličov, ktorým mala okrsková komisia znemožniť vykonanie
hlasovacieho aktu spôsobom uvedeným v § 32 zákona o voľbách (ďalej aj „znevýhodnení
voliči“).
5. Sťažovateľ poukázal aj na niektoré rozhodnutia ústavného súdu a následne
alternatívnym spôsobom formuloval petit sťažnosti:
„Voľby starostu obce Nálepkovo, konané dňa 27. novembra 2010, sú neplatné...
Ak ústavný súd na základe vykonaného dokazovania dospeje k záveru, že riadne
zvoleným vo voľbách starostu obce Nálepkovo bol sťažovateľ, navrhuje sťažovateľ, aby
ústavný súd prijal“ nález:
„... Rozhodnutie miestnej volebnej komisie v obci Nálepkovo, zapísané v zápisnici
o výsledku volieb starostu obce Nálepkovo konaných dňa 27. novembra 2010, v časti
týkajúcej sa počtu hlasov odovzdaných pre kandidátov na starostu obce Nálepkovo, sa
zrušuje.
... Súčasne sa vyhlasuje Ing. I. R., za riadne zvoleného starostu obce Nálepkovo.“
6. Keďže sťažnosť sťažovateľa nespĺňala všetky zákonom požadované náležitosti,
ústavný súd vyzval stranu sťažovateľa na ich odstránenie, a to výzvami zo 16. decembra
2010 a z 20. januára 2011. Svoje výhrady v rozsahu prijatej sťažnosti na ďalšie konanie
[pozri bod 1 (i)] formuloval ústavný súd takto:
- (Vo výzve zo 16. decembra 2010) „V sťažnosti neuvádzate... kto konkrétne bránil
Vami v sťažnosti označeným znevýhodneným voličom, aby mali pri sebe iného voliča, a či
znevýhodnení voliči ne/realizovali volebný akt... Ústavný súd zdôrazňuje, že dôkazné
bremeno v tomto ohľade znáša sťažovateľ. Na základe uvedeného Vás ústavný súd vyzýva,
aby ste Vami podanú sťažnosť prípadne doplnili/upresnili o ďalšie konkrétne dôkazy (napr.
predloženie listín, čestných vyhlásení, označenie osôb, ktoré môžu byť vypočuté a pod.),
ktorými v rozumnej miere je možné osvedčiť/dokázať Vaše výhrady k uskutočneným
voľbám. Zároveň oznámte ústavnému súdu, či sťažovateľ, znevýhodnení voliči, členka
volebnej komisie alebo niekto iný podali v súvislosti s nosnými dôvodmi Vašej sťažnosti
podnet orgánom činným v trestnom konaní (prípadne s akým výsledkom či jeho bližším
označením).“ Sťažovateľ bol zároveň poučený o možnosti odmietnutia jeho sťažnosti.
- (Vo výzve z 20. januára 2011) ústavný súd požadoval od strany sťažovateľa bližšiu
konkretizáciu, napr. «riadne podpísané stanoviská/čestné vyhlásenia/vyjadrenia...
označených „priamych“ svedkov (členov volebných komisií, 14 znevýhodnených voličov)
o... neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce a... vyjadrenie sťažovateľa, v ktorom
konkrétne uvedie kedy, za akých okolností a kde mu boli tlmočené (a v čom konkrétne
spočíval ich obsah) uvádzané výhrady k voľbám zo strany každého... označeného svedka.
V prípade 14 znevýhodnených voličov je potrebné tiež uviesť, či... sa títo volieb
zúčastnili/hlasovali.».
7. Na uvedené výzvy reagoval advokát sťažovateľa podaním z 3. januára 2011
a sťažovateľ podaním z 3. februára 2011, ktorí v rozsahu prijatej sťažnosti na ďalšie
konanie [pozri bod 1 (i)] uviedli:
- (V podaní advokáta z 3. januára 2011) «viacerí voliči nemali možnosť napriek
svojej vade (extrémna slabozrakosť, resp. absencia schopnosti čítať) využiť v súlade so
zákonom o voľbách možnosť, aby im s úpravou hlasovacieho lístka pomohla tretia osoba.
Podľa informácií sťažovateľa to boli najmä členovia volebnej komisie páni F. A. a R. N. a
pani N. F., kto týmto znevýhodneným voličom uviedol, že ak budú voliť v prítomnosti
„sprievodcu“, komisia zastaví voľby. Tento postup bol v priamom rozpore s § 32 zákona
o voľbách, pričom toto porušenie zákona vzhľadom na okolnosti (rozdiel v „oficiálnom“
počte hlasov pre prvého a druhého kandidáta na starostu obce) nielen, že znamenalo zásah
do aktívneho volebného práva znevýhodnených voličov, ale mohlo tiež porušiť právo
sťažovateľa podľa čl. 30 ods. 4 ústavy.
Na preukázanie uvedených skutočností navrhuje sťažovateľ vykonať výsluch... M. K...
Z. K... T. S... Z. H... a v sťažnosti označených znevýhodnených voličov... Na záver sťažovateľ
uvádza, že mu nie je známe, či niektorí členovia volebných orgánov alebo iné osoby podali
pre skutočnosti uvedené v jeho volebnej sťažnosti podnet orgánom činným v trestnom
konaní.»
- (V podaní sťažovateľa z 3. februára 2011) „si dovoľujem v prílohe zaslať čestné
vyhlásenia navrhovaných svedkov, ktoré sa mi v danom krátkom čase podarilo získať“.
Prílohu tohto podania tvorilo 11 čestných vyhlásení – B. H., L. Ž., Š. Ž., M. H., C. R., J. H.,
D. D., M. H., N. H., M. P. a E. R., ktorí na obcou Nálepkovo overených čestných
vyhláseniach totožného znenia uviedli: «čestne vyhlasujem, že v komunálnych voľbách
v Nálepkove dňa 27. 11. 2010 mi bolo odopreté volebnou komisiou využiť ustanovenie § 32
zákona č. 346/1990 Zb, a uskutočniť tak volebný akt za asistencie iného voliča
„pomocníka“ ktorý by mi pomohol s úpravou hlasovacieho lístka.»
8. K sťažnosti sa vyjadril tiež odporca, zvolený starosta obce D. S., ktorý v podaní
z 29. decembra 2010 v podstatnom uviedol:
„Volieb starostu obce... som sa zúčastnil trikrát. Dvakrát som bol vo voľbách
neúspešný, tretíkrát som bol vo voľbách úspešný. Nikdy, ani ako neúspešný kandidát som
nemal najmenšiu pochybnosť o neústavnosti a nezákonnosti volieb, a rovnako ju nemám ani
teraz, keď som bol vo voľbách úspešný... sťažovateľ namieta neústavnosť a nezákonnosť
volieb s úmyselnou manipuláciou s odovzdanými hlasovacími lístkami ...
V druhej časti sťažnosti sťažovateľ namieta odňatie aktívneho volebného práva
viacerým voličom ... Uvedenie konkrétnych voličov, ktorým malo byť odňaté volebné právo
považujem za zmätočné a účelové, pretože napr. C. Ž. nie je občanom obec Nálepkovo, a z
toho dôvodu nie je ani voličom v obci ... Aktívne volebné právo malo byť odňaté voličom
uvedeným v sťažnosti, a nie sťažovateľovi. Poukazujem na skutočnosť, že s voličmi, ktorým
malo byť odňaté volebné právo sťažovateľ pravdepodobne vôbec nekonzultoval, či im
skutočne volebné právo bolo odňaté, čo odôvodňujem tým, že v sťažnosti sú uvedené
nesprávne mena týchto voličov... Sťažnosť je podaná len na základe ničím nepreukázaných
informácii sťažovateľa.“
9. Právny zástupca sťažovateľa k vyjadreniu odporcu (bod 8) v podaní zo 17. januára
2011 inter alia uviedol:
„... prípadný omyl v bydlisku pani C. Ž. nemá žiadny vplyv na nezákonnosť postupu
komisií voči všetkým ostatným osobám, ktoré sťažovateľ v sťažnosti označil ako osoby,
ktorým bol výkon ich aktívneho volebného práva upretý... fakt zásahu do ich aktívneho
volebného práva z povahy veci bezprostredne súvisí s pasívnym volebným právom
sťažovateľa, a to najmä v kontexte veľmi tesného oficiálneho výsledku volieb, o ktorom je
navyše dôvodná pochybnosť, či zodpovedá skutočnému výsledku hlasovania. Je zrejmé, že
ak nemohli v súlade so zákonom voliť osoby, ktorých počet prevyšuje rozdiel v počte hlasov,
odovzdaných pre prvých dvoch najúspešnejších kandidátov, je tento rozpor so zákonom
jednoznačne spôsobilý zasiahnuť do ústavou garantovaného práva sťažovateľa.“
10. Ústavný súd 8. marca 2011 v priestoroch obecného úradu v obci Nálepkovo
vypočul v predmetnej veci svedkov: L. Ž., M. H., J. H., D. D., M. P., N. H. (všetci ako
náhodná vzorka z 11 znevýhodnených voličov, pozn.), Mgr. K. P., L. A. (obaja predsedovia
okrskových volebných komisií, pozn.), Mgr. N. F., F. A., R. N. (sťažovateľom označení
traja členovia okrskových volebných komisií, ktorí mali brániť „znevýhodneným“ voličom
riadne si uplatniť ich volebné právo, pozn.), Z. K. a T. S. (sťažovateľom navrhnutí ďalší
členovia okrskových volebných komisií, delegovaní rovnakou politickou stranou ako
sťažovateľ, pozn.). Prítomný bol aj odporca. Strana sťažovateľa sa na výsluch svedkov
nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila listom zo 4. marca 2011.
11. Šiesti svedkovia (pozri v bode 10 označených znevýhodnených voličov)
v podstate zhodne uviedli, že čestné vyhlásenie z 2. februára 2011 (pozri bod 7 in fine) im
doručil/priniesol sťažovateľ a oni ho na matrike bez ďalšieho podpísali. Už len z tohto
pohľadu sa javí byť sporné, či predložené čestné vyhlásenia reprezentujú
skutočne prejavenú vôľu znevýhodnených voličov (pozri k tomu napr. výpoveď N. H.).
Svedkyňa L. Ž. uviedla: „Ja som gramotná a svoj hlasovací lístok som riadne vyplnila a ho
aj vhodila do volebnej schránky, teda riadne som odvolila. Problém bol s mojím manželom,
ktorý je negramotný a ktorému som pomohla vyplniť hlasovaní lístok za plentou, a tento bol
potom vhodený do volebnej schránky.“. Svedkyňa M. H. uviedla: „Ja som prišla voliť,
a keďže som si zabudla doma okuliare, slabšie vidím, chcela som, aby bola pri mne za
plentou moja dcéra, čo mi volebnou komisiou nebolo umožnené. Ja som potom volebný
lístok celý dala do obálky bez označenia vhodila do volebnej schránky.“ Svedkovia J. H.
a M. P. zhodne uviedli, že prišli do volebnej miestnosti značne opití (piati vypili pred
voľbami spolu celkom 11 litrov ovocného vína „čučo“), takže im volebnou komisiou nebolo
umožnené voliť s tým, že keď „pretriezvia“, môžu sa vrátiť a odvoliť. Obaja potom išli spať
a volieb sa nezúčastnili. Svedkyňa D. D. uviedla, že „odvolila za seba aj odovzdala
hlasovací lístok. Chcela som pomôcť mame, ktorá bude mať 72 rokov a ktorá si zabudla
doma okuliare, ale toto mu volebnou komisiou nebolo umožnené. Mama napriek tomu
odhlasovala, niečo zakrúžkovala, ja neviem čo, a lístok vhodila do volebnej schránky...
Mama nenosí okuliare stále, len keď potrebuje čítať.“. Svedkyňa N. H. uviedla: „ja som si
riadne prevzala hlasovací lístok, za volebnou plentou som zakrúžkovala kandidáta č. 4
a lístok som potom vhodila do volebnej schránky. Ja som vôbec nežiadala o pomocníka pri
hlasovaní, i keď je pravdou, že neviem čítať ani písať... Aj keď neviem čítať a písať, vedela
som, ktoré číslo je štvorka, túto som zakrúžkovala a riadne vhodila do volebnej schránky.“.
12. Všetci ostatní vypočutí svedkovia – sedem členov okrskových volebných komisií
(pozri bod 10) v podstate zhodne potvrdili, že každý, kto prišiel voliť a dostal hlasovací
lístok, potom aj realizoval volebný akt (odvolil), pričom nezaznamenali ani jeden prípad,
kedy by zdravotne hendikepovanému alebo negramotnému voličovi bol odmietnutý
pomocník podľa § 32 zákona o voľbách, ak o neho riadne požiadal. Inou ale bola situácia,
ak sa viacerí voliči hromadne sa dostaviaci snažili zdržiavať sa za volebnou plentou
súčasne; v takom prípade ich členovia volebnej komisie vyzývali, aby volili za volebnou
plentou len po jednom. Všetci títo svedkovia tiež potvrdili, že nemali výhrady
proti uskutočneným voľbám, čo potvrdili svojimi podpismi na volebných zápisniciach.
II.
13. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti
volieb do orgánov územnej samosprávy.
14. Sťažovateľ v rozsahu v tejto časti namietaných skutočností poukazoval na
porušenie čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy, podľa ktorého občania majú právo zúčastňovať sa na
správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov... (ods. 1).
Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám (ods.
4). Ďalej poukazoval na porušenie § 32 zákona o voľbách, podľa ktorého volič, ktorý
nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať alebo
písať, má právo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného
voliča, aby za neho hlasovací lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.
15. Sťažovateľ namieta, že v oboch okrskových volebných komisiách bolo
znevýhodneným voličom fakticky odňaté aktívne volebné právo, keď títo „komisiu
požiadali, aby v súlade s § 32 zákona... o voľbách... smeli so sebou vziať iného voliča,
nakoľko im ich telesná vada (extrémna slabozrakosť), resp. absencia schopnosti čítať
znemožňuje samostatnú úpravu hlasovacieho lístka“. Volebná komisia (jej členovia) túto
ich požiadavku mala podľa tvrdenia sťažovateľa odmietnuť s tým, že «sú povinní lístok
označiť „vlastnými silami, tak ako vedia“... a že ak si so sebou takého sprievodcu „za
plentu“ vezmú, komisia zastaví voľby» (pozri bod 4).
16. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé alebo závažné
porušenie, alebo opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb
môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť
podľa § 63 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Namietané protiústavné alebo
nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť
musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť dôkazmi. Nestačí samotné označenie
dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010). Súčasťou zákonných
náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov
[§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na význam volieb
v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je
na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie
(pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré
vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo
nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé
preukázať porušenie zákona o voľbách odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku
volieb. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu
ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom
dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných
volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne
formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces
17. K zaužívaným záverom uvedeným v bode 16 ústavný súd v neposlednom rade
uvádza, že prezumpcia ústavnosti a zákonnosti volieb vyžaduje od ústavného súdu okrem
iného tiež rozumnú zdržanlivosť, ktorej opodstatnenosť/dôvodnosť v danej veci (vzhľadom
na kvalitu, rozsah a realizáciu sťažovateľom označených dôkazov) môže prima facie
vyplývať zo snahy sťažovateľa nepoctivým spôsobom (pozri najmä bod 11, predovšetkým
prvá veta, ale tiež ostatné a bod 12) zvrátiť výsledky uskutočnených volieb starostu obce.
18. Sťažovateľom v sťažnosti uvedené nosné dôvody neústavnosti a nezákonnosti
volieb starostu obce, t. j. porušenie § 32 zákona o voľbách, ktoré boli od začiatku
prezentované v nedostatočnej forme a na konkretizáciu ktorých ústavný súd dvakrát (bez
väčšieho efektu, pozn.) vyzýval stranu sťažovateľa (pozri body 1, 4, 6, 7, 9), ústavný súd
posudzujúci ústavnosť a zákonnosť volieb materiálne tieto nosné dôvody preskúmal po
prijatí sťažnosti na ďalšie konanie a vypočul reprezentatívnu vzorku sťažovateľom
označených znevýhodnených voličov a členov okrskových volebných komisií,
predovšetkým z volebného okrsku č. 2, v rámci ktorého hlasovali sťažovateľom označení
znevýhodnení voliči. Svoj postoj k hľadaniu pravdy v súvislosti so sťažovateľom
navrhnutými dôkazmi strana sťažovateľa (t. j. sťažovateľ a jeho advokát) prejavila okrem už
uvedeného v bode 17 in fine aj tým, že sa nedostavila na výsluch (nimi) navrhnutých
svedkov.
19. Bez potreby hlbšej právnej argumentácie súvisiacej s hodnotením vykonaného
dokazovania, poukazujúc pritom na uvedené v bodoch 6, 10, 11 a 12 ústavný súd
konštatuje, že sťažovateľom navrhnutí svedkovia nepreukázali, že pri voľbe starostu obce
bol porušený § 32 zákona o voľbách (jeho znenie pozri v bode 14 in fine). Súhrnne je
možné konštatovať, že všetci sťažovateľom navrhnutí svedkovia, ktorí boli vypočutí na
Obecnom úrade v Nálepkove 8. marca 2011, nepotvrdili, ale naopak, skôr vyvrátili tvrdenia
sťažovateľa o tom, že členovia okrskovej volebnej komisie bránili znevýhodneným voličom
mať pomocníka pri realizácii hlasovacieho aktu. Označené porušenia mali podľa
sťažovateľa preukázať predovšetkým členovia okrskovej volebnej komisie Z. K. a T. S.,
ktorých za členov volebnej komisie delegoval rovnaký politický subjekt, za ktorý kandidoval
aj sťažovateľ za starostu obce, a teda mohli/mali byť (z pohľadu sťažovateľa)
dôveryhodnejší od ostatných. Svedok T. S. uviedol, že „bol... členom okrskovej volebnej
komisie č. 2... Pokiaľ ide o akt hlasovania, situácia v našom okrsku bola taká, že sme trvali
na tom, aby každý, kto prišiel, aj keby prišli naraz vo väčšej skupine, išiel za plentu sám,
a tak aj odhlasoval. Ja si nespomínam na prípad, že by niekto volil s pomocníkom za
plentou alebo že by pred hlasovaním požiadal o pomocníka kvôli jeho zdravotného či
mentálnemu handikepu.“. Svedkyňa Z. K. uviedla, že bola „skoro počas celého volebného
dňa... v teréne, chodila... s volebnou urnou, a pokiaľ... bola v miestnosti volebného okrsku č.
1, nezaznamenala... žiadny taký prípad, že by nebolo vyhovené nejakej požiadavke voliča,
ktorý by si požiadal o pomocníka v spojitosti s § 32 zákona o voľbách. Ja som
nezaregistrovala, že by počas mojej prítomnosti niekto volil za plentou s pomocníkom, ani
to, že by niekomu nebolo umožnené voliť z tohto dôvodu.“. V neposlednom rade porušenie §
32 zákona o voľbách nepotvrdil ani nikto z ostatných sťažovateľom označených členov
okrskových volebných komisií (Mgr. K. P., L. A., Mgr. N. F., F. A. a R. N.), ktorí boli
ústavným súdom vypočutí (bod 12). Navyše, v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že všetci
členovia oboch okrskových volebných komisií bez výhrad aj podpísali zápisnicu o voľbách
(pozri bod 3 in fine). Sťažovateľom navrhnutých svedkov M. K. a Z. H. nepovažoval
ústavný súd za potrebné vypočuť, keďže M. K. bola členkou miestnej (nie okrskovej)
volebnej komisie, pričom obaja sa ako svedkovia mali vyjadriť ku skutočnostiam, o ktorých
ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 70/2011-28 z 22. februára 2011 rozhodol tak, že
sťažnosť v tejto časti odmietol [pozri bod 1(ii)].
20. V súvislosti s výpoveďou znevýhodnených voličov – svedkov J. H. a M. P. (bod
11) – ústavný súd dodáva, že rozsah ochrany voliča v súlade s uvedeným v § 32 zákona
o voľbách, keďže táto predstavuje výnimku/zásah do ústavného princípu tajnosti volieb,
nemožno vykladať tak extenzívne, že do jej rámca spadá aj ochrana voličov, ktorí sú/boli
pod vplyvom alkoholu. Ústavný súd k uvedenému už len dodáva, že pokiaľ okrsková
volebná komisia skutočne voličov J. H. a M. P. vykázala z volebnej miestnosti z dôvodu, že
boli pod vplyvom alkoholu, s tým, že keď budú triezvi, môžu sa vrátiť a odvoliť, konala aj
podľa názoru ústavného súdu v súlade s ustanovením § 33 zákona o voľbách („za poriadok
vo volebnej miestnosti a v jej bezprostrednom okolí zodpovedá predseda okrskovej volebnej
komisie. Jeho pokyny na zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti a dôstojný priebeh
hlasovania sú záväzné pre všetkých prítomných.“).
21. Ústavný súd uzatvára, že sťažovateľ v tomto konaní nepredložil také dôkazy,
ktoré by vyvrátili domnienku, že dosiahnutý výsledok o voľbe starostu obce zodpovedá vôli
voličov. Preto rozhodol tak, že sťažnosť sťažovateľa zamietol [§ 63 ods. 1 písm. d) zákona
o ústavnom súde].
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. marca 2011