Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 70/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-69

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. marca 2011 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,

Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho,

Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa

Tkáčika o sťažnosti Ing. I. R., N., zastúpeného advokátom Mgr. M. K., B., vo veci

namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Nálepkovo konaných

27. novembra 2010, za účasti D. S., N., takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. I. R. z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-28 z 22. februára 2011 (i) prijal sťažnosť Ing. I. R. (ďalej len „sťažovateľ“)

na ďalšie konanie v časti, v ktorej namietal neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce

Nálepkovo postupom okrskových volebných komisií obce Nálepkovo, ktoré viacerým

voličom mali znemožniť vykonať hlasovanie spôsobom uvedeným v § 32 zákona

Slovenskej národnej rady č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“); (ii) vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

2. Sťažovateľ v rozsahu uvedenom v bode 1 (i) namietal neústavnosť a nezákonnosť

volieb starostu obce Nálepkovo (ďalej len „starosta obce“) konaných 27. novembra 2010.

Konkrétne poukazoval na porušenie § 32 zákona o voľbách, ďalej na „zásah do aktívneho

volebného práva znevýhodnených voličov“ [zrejme Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), pozn.], pričom „mohlo tiež porušiť právo sťažovateľa podľa

“.

3. Z obsahu sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ kandidoval

vo voľbách konaných 27. novembra 2010 za starostu obce spolu s ďalšími 6 kandidátmi.

Za starostu obce bol zvolený D. S. (SDKÚ-DS), ktorý dostal 389 hlasov. V ďalšom poradí

sa postupne umiestnili sťažovateľ (KDH), ktorý dostal 382 hlasov, a ďalší kandidáti, ktorí

dostali v rozmedzí od 368 po 2 hlasy. Rozdiel platných hlasov medzi sťažovateľom

a zvoleným starostom obce, proti ktorému sťažnosť smeruje, predstavuje 7 hlasov.

Zápisnice dvoch okrskových volebných komisií a miestnej volebnej komisie o výsledku

volieb v obci do obecného zastupiteľstva a starostu obce konaných 27. novembra 2010

podpísali bez výhrad všetci členovia (okrskových a miestnej) volebnej komisie.

4. Podľa tvrdenia sťažovateľa k porušeniu v bode 2 uvedených ustanovení došlo

v dôsledku faktického odňatia aktívneho volebného práva viacerým voličom. V tejto

súvislosti uviedol, že v oboch okrskových volebných komisiách bolo minimálne 14 voličom

(týchto sťažovateľ bližšie označil, pozn.) fakticky odňaté aktívne volebné právo, keď títo

«komisiu požiadali, aby v súlade s § 32 zákona... o voľbách... smeli so sebou vziať iného

voliča, nakoľko im ich telesná vada (extrémna slabozrakosť), resp. absencia schopnosti

čítať znemožňuje samostatnú úpravu hlasovacieho lístka. Komisia znevýhodneným voličom

oznámila, že sú povinní lístok označiť „vlastnými silami, tak ako vedia“, že „sprievodcu“

na účely pomoci pri úprave lístka im „nepovoľuje“ a že ak si so sebou takého sprievodcu

„za plentu“ vezmú, komisia zastaví voľby. Týmto postupom komisia znevýhodneným

voličom znemožnila vykonať hlasovací akt spôsobom, ktorý zákon pre dané prípady

predpisuje.». Neskôr, v reakcii z 3. februára 2011 (pozri bod 7) sťažovateľ čiastočne

modifikoval okruh voličov, ktorým mala okrsková komisia znemožniť vykonanie

hlasovacieho aktu spôsobom uvedeným v § 32 zákona o voľbách (ďalej aj „znevýhodnení

voliči“).

5. Sťažovateľ poukázal aj na niektoré rozhodnutia ústavného súdu a následne

alternatívnym spôsobom formuloval petit sťažnosti:

„Voľby starostu obce Nálepkovo, konané dňa 27. novembra 2010, sú neplatné...

Ak ústavný súd na základe vykonaného dokazovania dospeje k záveru, že riadne

zvoleným vo voľbách starostu obce Nálepkovo bol sťažovateľ, navrhuje sťažovateľ, aby

ústavný súd prijal“ nález:

„... Rozhodnutie miestnej volebnej komisie v obci Nálepkovo, zapísané v zápisnici

o výsledku volieb starostu obce Nálepkovo konaných dňa 27. novembra 2010, v časti

týkajúcej sa počtu hlasov odovzdaných pre kandidátov na starostu obce Nálepkovo, sa

zrušuje.

... Súčasne sa vyhlasuje Ing. I. R., za riadne zvoleného starostu obce Nálepkovo.“

6. Keďže sťažnosť sťažovateľa nespĺňala všetky zákonom požadované náležitosti,

ústavný súd vyzval stranu sťažovateľa na ich odstránenie, a to výzvami zo 16. decembra

2010 a z 20. januára 2011. Svoje výhrady v rozsahu prijatej sťažnosti na ďalšie konanie

[pozri bod 1 (i)] formuloval ústavný súd takto:

- (Vo výzve zo 16. decembra 2010) „V sťažnosti neuvádzate... kto konkrétne bránil

Vami v sťažnosti označeným znevýhodneným voličom, aby mali pri sebe iného voliča, a či

znevýhodnení voliči ne/realizovali volebný akt... Ústavný súd zdôrazňuje, že dôkazné

bremeno v tomto ohľade znáša sťažovateľ. Na základe uvedeného Vás ústavný súd vyzýva,

aby ste Vami podanú sťažnosť prípadne doplnili/upresnili o ďalšie konkrétne dôkazy (napr.

predloženie listín, čestných vyhlásení, označenie osôb, ktoré môžu byť vypočuté a pod.),

ktorými v rozumnej miere je možné osvedčiť/dokázať Vaše výhrady k uskutočneným

voľbám. Zároveň oznámte ústavnému súdu, či sťažovateľ, znevýhodnení voliči, členka

volebnej komisie alebo niekto iný podali v súvislosti s nosnými dôvodmi Vašej sťažnosti

podnet orgánom činným v trestnom konaní (prípadne s akým výsledkom či jeho bližším

označením).“ Sťažovateľ bol zároveň poučený o možnosti odmietnutia jeho sťažnosti.

- (Vo výzve z 20. januára 2011) ústavný súd požadoval od strany sťažovateľa bližšiu

konkretizáciu, napr. «riadne podpísané stanoviská/čestné vyhlásenia/vyjadrenia...

označených „priamych“ svedkov (členov volebných komisií, 14 znevýhodnených voličov)

o... neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce a... vyjadrenie sťažovateľa, v ktorom

konkrétne uvedie kedy, za akých okolností a kde mu boli tlmočené (a v čom konkrétne

spočíval ich obsah) uvádzané výhrady k voľbám zo strany každého... označeného svedka.

V prípade 14 znevýhodnených voličov je potrebné tiež uviesť, či... sa títo volieb

zúčastnili/hlasovali.».

7. Na uvedené výzvy reagoval advokát sťažovateľa podaním z 3. januára 2011

a sťažovateľ podaním z 3. februára 2011, ktorí v rozsahu prijatej sťažnosti na ďalšie

konanie [pozri bod 1 (i)] uviedli:

- (V podaní advokáta z 3. januára 2011) «viacerí voliči nemali možnosť napriek

svojej vade (extrémna slabozrakosť, resp. absencia schopnosti čítať) využiť v súlade so

zákonom o voľbách možnosť, aby im s úpravou hlasovacieho lístka pomohla tretia osoba.

Podľa informácií sťažovateľa to boli najmä členovia volebnej komisie páni F. A. a R. N. a

pani N. F., kto týmto znevýhodneným voličom uviedol, že ak budú voliť v prítomnosti

„sprievodcu“, komisia zastaví voľby. Tento postup bol v priamom rozpore s § 32 zákona

o voľbách, pričom toto porušenie zákona vzhľadom na okolnosti (rozdiel v „oficiálnom“

počte hlasov pre prvého a druhého kandidáta na starostu obce) nielen, že znamenalo zásah

do aktívneho volebného práva znevýhodnených voličov, ale mohlo tiež porušiť právo

sťažovateľa podľa .

Na preukázanie uvedených skutočností navrhuje sťažovateľ vykonať výsluch... M. K...

Z. K... T. S... Z. H... a v sťažnosti označených znevýhodnených voličov... Na záver sťažovateľ

uvádza, že mu nie je známe, či niektorí členovia volebných orgánov alebo iné osoby podali

pre skutočnosti uvedené v jeho volebnej sťažnosti podnet orgánom činným v trestnom

konaní.»

- (V podaní sťažovateľa z 3. februára 2011) „si dovoľujem v prílohe zaslať čestné

vyhlásenia navrhovaných svedkov, ktoré sa mi v danom krátkom čase podarilo získať“.

Prílohu tohto podania tvorilo 11 čestných vyhlásení – B. H., L. Ž., Š. Ž., M. H., C. R., J. H.,

D. D., M. H., N. H., M. P. a E. R., ktorí na obcou Nálepkovo overených čestných

vyhláseniach totožného znenia uviedli: «čestne vyhlasujem, že v komunálnych voľbách

v Nálepkove dňa 27. 11. 2010 mi bolo odopreté volebnou komisiou využiť ustanovenie § 32

Zb, a uskutočniť tak volebný akt za asistencie iného voliča

„pomocníka“ ktorý by mi pomohol s úpravou hlasovacieho lístka.»

8. K sťažnosti sa vyjadril tiež odporca, zvolený starosta obce D. S., ktorý v podaní

z 29. decembra 2010 v podstatnom uviedol:

„Volieb starostu obce... som sa zúčastnil trikrát. Dvakrát som bol vo voľbách

neúspešný, tretíkrát som bol vo voľbách úspešný. Nikdy, ani ako neúspešný kandidát som

nemal najmenšiu pochybnosť o neústavnosti a nezákonnosti volieb, a rovnako ju nemám ani

teraz, keď som bol vo voľbách úspešný... sťažovateľ namieta neústavnosť a nezákonnosť

volieb s úmyselnou manipuláciou s odovzdanými hlasovacími lístkami ...

V druhej časti sťažnosti sťažovateľ namieta odňatie aktívneho volebného práva

viacerým voličom ... Uvedenie konkrétnych voličov, ktorým malo byť odňaté volebné právo

považujem za zmätočné a účelové, pretože napr. C. Ž. nie je občanom obec Nálepkovo, a z

toho dôvodu nie je ani voličom v obci ... Aktívne volebné právo malo byť odňaté voličom

uvedeným v sťažnosti, a nie sťažovateľovi. Poukazujem na skutočnosť, že s voličmi, ktorým

malo byť odňaté volebné právo sťažovateľ pravdepodobne vôbec nekonzultoval, či im

skutočne volebné právo bolo odňaté, čo odôvodňujem tým, že v sťažnosti sú uvedené

nesprávne mena týchto voličov... Sťažnosť je podaná len na základe ničím nepreukázaných

informácii sťažovateľa.“

9. Právny zástupca sťažovateľa k vyjadreniu odporcu (bod 8) v podaní zo 17. januára

2011 inter alia uviedol:

„... prípadný omyl v bydlisku pani C. Ž. nemá žiadny vplyv na nezákonnosť postupu

komisií voči všetkým ostatným osobám, ktoré sťažovateľ v sťažnosti označil ako osoby,

ktorým bol výkon ich aktívneho volebného práva upretý... fakt zásahu do ich aktívneho

volebného práva z povahy veci bezprostredne súvisí s pasívnym volebným právom

sťažovateľa, a to najmä v kontexte veľmi tesného oficiálneho výsledku volieb, o ktorom je

navyše dôvodná pochybnosť, či zodpovedá skutočnému výsledku hlasovania. Je zrejmé, že

ak nemohli v súlade so zákonom voliť osoby, ktorých počet prevyšuje rozdiel v počte hlasov,

odovzdaných pre prvých dvoch najúspešnejších kandidátov, je tento rozpor so zákonom

jednoznačne spôsobilý zasiahnuť do garantovaného práva sťažovateľa.“

10. Ústavný súd 8. marca 2011 v priestoroch obecného úradu v obci Nálepkovo

vypočul v predmetnej veci svedkov: L. Ž., M. H., J. H., D. D., M. P., N. H. (všetci ako

náhodná vzorka z 11 znevýhodnených voličov, pozn.), Mgr. K. P., L. A. (obaja predsedovia

okrskových volebných komisií, pozn.), Mgr. N. F., F. A., R. N. (sťažovateľom označení

traja členovia okrskových volebných komisií, ktorí mali brániť „znevýhodneným“ voličom

riadne si uplatniť ich volebné právo, pozn.), Z. K. a T. S. (sťažovateľom navrhnutí ďalší

členovia okrskových volebných komisií, delegovaní rovnakou politickou stranou ako

sťažovateľ, pozn.). Prítomný bol aj odporca. Strana sťažovateľa sa na výsluch svedkov

nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila listom zo 4. marca 2011.

11. Šiesti svedkovia (pozri v bode 10 označených znevýhodnených voličov)

v podstate zhodne uviedli, že čestné vyhlásenie z 2. februára 2011 (pozri bod 7 in fine) im

doručil/priniesol sťažovateľ a oni ho na matrike bez ďalšieho podpísali. Už len z tohto

pohľadu sa javí byť sporné, či predložené čestné vyhlásenia reprezentujú

skutočne prejavenú vôľu znevýhodnených voličov (pozri k tomu napr. výpoveď N. H.).

Svedkyňa L. Ž. uviedla: „Ja som gramotná a svoj hlasovací lístok som riadne vyplnila a ho

aj vhodila do volebnej schránky, teda riadne som odvolila. Problém bol s mojím manželom,

ktorý je negramotný a ktorému som pomohla vyplniť hlasovaní lístok za plentou, a tento bol

potom vhodený do volebnej schránky.“. Svedkyňa M. H. uviedla: „Ja som prišla voliť,

a keďže som si zabudla doma okuliare, slabšie vidím, chcela som, aby bola pri mne za

plentou moja dcéra, čo mi volebnou komisiou nebolo umožnené. Ja som potom volebný

lístok celý dala do obálky bez označenia vhodila do volebnej schránky.“ Svedkovia J. H.

a M. P. zhodne uviedli, že prišli do volebnej miestnosti značne opití (piati vypili pred

voľbami spolu celkom 11 litrov ovocného vína „čučo“), takže im volebnou komisiou nebolo

umožnené voliť s tým, že keď „pretriezvia“, môžu sa vrátiť a odvoliť. Obaja potom išli spať

a volieb sa nezúčastnili. Svedkyňa D. D. uviedla, že „odvolila za seba aj odovzdala

hlasovací lístok. Chcela som pomôcť mame, ktorá bude mať 72 rokov a ktorá si zabudla

doma okuliare, ale toto mu volebnou komisiou nebolo umožnené. Mama napriek tomu

odhlasovala, niečo zakrúžkovala, ja neviem čo, a lístok vhodila do volebnej schránky...

Mama nenosí okuliare stále, len keď potrebuje čítať.“. Svedkyňa N. H. uviedla: „ja som si

riadne prevzala hlasovací lístok, za volebnou plentou som zakrúžkovala kandidáta č. 4

a lístok som potom vhodila do volebnej schránky. Ja som vôbec nežiadala o pomocníka pri

hlasovaní, i keď je pravdou, že neviem čítať ani písať... Aj keď neviem čítať a písať, vedela

som, ktoré číslo je štvorka, túto som zakrúžkovala a riadne vhodila do volebnej schránky.“.

12. Všetci ostatní vypočutí svedkovia – sedem členov okrskových volebných komisií

(pozri bod 10) v podstate zhodne potvrdili, že každý, kto prišiel voliť a dostal hlasovací

lístok, potom aj realizoval volebný akt (odvolil), pričom nezaznamenali ani jeden prípad,

kedy by zdravotne hendikepovanému alebo negramotnému voličovi bol odmietnutý

pomocník podľa § 32 zákona o voľbách, ak o neho riadne požiadal. Inou ale bola situácia,

ak sa viacerí voliči hromadne sa dostaviaci snažili zdržiavať sa za volebnou plentou

súčasne; v takom prípade ich členovia volebnej komisie vyzývali, aby volili za volebnou

plentou len po jednom. Všetci títo svedkovia tiež potvrdili, že nemali výhrady

proti uskutočneným voľbám, čo potvrdili svojimi podpismi na volebných zápisniciach.

II.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti

volieb do orgánov územnej samosprávy.

14. Sťažovateľ v rozsahu v tejto časti namietaných skutočností poukazoval na

porušenie a 4 , podľa ktorého občania majú právo zúčastňovať sa na

správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov... (ods. 1).

Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám (ods.

4). Ďalej poukazoval na porušenie § 32 zákona o voľbách, podľa ktorého volič, ktorý

nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať alebo

písať, má právo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného

voliča, aby za neho hlasovací lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.

15. Sťažovateľ namieta, že v oboch okrskových volebných komisiách bolo

znevýhodneným voličom fakticky odňaté aktívne volebné právo, keď títo „komisiu

požiadali, aby v súlade s § 32 zákona... o voľbách... smeli so sebou vziať iného voliča,

nakoľko im ich telesná vada (extrémna slabozrakosť), resp. absencia schopnosti čítať

znemožňuje samostatnú úpravu hlasovacieho lístka“. Volebná komisia (jej členovia) túto

ich požiadavku mala podľa tvrdenia sťažovateľa odmietnuť s tým, že «sú povinní lístok

označiť „vlastnými silami, tak ako vedia“... a že ak si so sebou takého sprievodcu „za

plentu“ vezmú, komisia zastaví voľby» (pozri bod 4).

16. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé alebo závažné

porušenie, alebo opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb

môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“). Namietané protiústavné alebo

nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť

musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť dôkazmi. Nestačí samotné označenie

dôkazov (, a , ). Súčasťou zákonných

náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov

[ ]. Vzhľadom na význam volieb

v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je

na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie

(pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré

vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo

nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé

preukázať porušenie zákona o voľbách odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku

volieb. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu

ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom

dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných

volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne

formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces

().

17. K zaužívaným záverom uvedeným v bode 16 ústavný súd v neposlednom rade

uvádza, že prezumpcia ústavnosti a zákonnosti volieb vyžaduje od ústavného súdu okrem

iného tiež rozumnú zdržanlivosť, ktorej opodstatnenosť/dôvodnosť v danej veci (vzhľadom

na kvalitu, rozsah a realizáciu sťažovateľom označených dôkazov) môže prima facie

vyplývať zo snahy sťažovateľa nepoctivým spôsobom (pozri najmä bod 11, predovšetkým

prvá veta, ale tiež ostatné a bod 12) zvrátiť výsledky uskutočnených volieb starostu obce.

18. Sťažovateľom v sťažnosti uvedené nosné dôvody neústavnosti a nezákonnosti

volieb starostu obce, t. j. porušenie § 32 zákona o voľbách, ktoré boli od začiatku

prezentované v nedostatočnej forme a na konkretizáciu ktorých ústavný súd dvakrát (bez

väčšieho efektu, pozn.) vyzýval stranu sťažovateľa (pozri body 1, 4, 6, 7, 9), ústavný súd

posudzujúci ústavnosť a zákonnosť volieb materiálne tieto nosné dôvody preskúmal po

prijatí sťažnosti na ďalšie konanie a vypočul reprezentatívnu vzorku sťažovateľom

označených znevýhodnených voličov a členov okrskových volebných komisií,

predovšetkým z volebného okrsku č. 2, v rámci ktorého hlasovali sťažovateľom označení

znevýhodnení voliči. Svoj postoj k hľadaniu pravdy v súvislosti so sťažovateľom

navrhnutými dôkazmi strana sťažovateľa (t. j. sťažovateľ a jeho advokát) prejavila okrem už

uvedeného v bode 17 in fine aj tým, že sa nedostavila na výsluch (nimi) navrhnutých

svedkov.

19. Bez potreby hlbšej právnej argumentácie súvisiacej s hodnotením vykonaného

dokazovania, poukazujúc pritom na uvedené v bodoch 6, 10, 11 a 12 ústavný súd

konštatuje, že sťažovateľom navrhnutí svedkovia nepreukázali, že pri voľbe starostu obce

bol porušený § 32 zákona o voľbách (jeho znenie pozri v bode 14 in fine). Súhrnne je

možné konštatovať, že všetci sťažovateľom navrhnutí svedkovia, ktorí boli vypočutí na

Obecnom úrade v Nálepkove 8. marca 2011, nepotvrdili, ale naopak, skôr vyvrátili tvrdenia

sťažovateľa o tom, že členovia okrskovej volebnej komisie bránili znevýhodneným voličom

mať pomocníka pri realizácii hlasovacieho aktu. Označené porušenia mali podľa

sťažovateľa preukázať predovšetkým členovia okrskovej volebnej komisie Z. K. a T. S.,

ktorých za členov volebnej komisie delegoval rovnaký politický subjekt, za ktorý kandidoval

aj sťažovateľ za starostu obce, a teda mohli/mali byť (z pohľadu sťažovateľa)

dôveryhodnejší od ostatných. Svedok T. S. uviedol, že „bol... členom okrskovej volebnej

komisie č. 2... Pokiaľ ide o akt hlasovania, situácia v našom okrsku bola taká, že sme trvali

na tom, aby každý, kto prišiel, aj keby prišli naraz vo väčšej skupine, išiel za plentu sám,

a tak aj odhlasoval. Ja si nespomínam na prípad, že by niekto volil s pomocníkom za

plentou alebo že by pred hlasovaním požiadal o pomocníka kvôli jeho zdravotného či

mentálnemu handikepu.“. Svedkyňa Z. K. uviedla, že bola „skoro počas celého volebného

dňa... v teréne, chodila... s volebnou urnou, a pokiaľ... bola v miestnosti volebného okrsku č.

1, nezaznamenala... žiadny taký prípad, že by nebolo vyhovené nejakej požiadavke voliča,

ktorý by si požiadal o pomocníka v spojitosti s § 32 zákona o voľbách. Ja som

nezaregistrovala, že by počas mojej prítomnosti niekto volil za plentou s pomocníkom, ani

to, že by niekomu nebolo umožnené voliť z tohto dôvodu.“. V neposlednom rade porušenie §

32 zákona o voľbách nepotvrdil ani nikto z ostatných sťažovateľom označených členov

okrskových volebných komisií (Mgr. K. P., L. A., Mgr. N. F., F. A. a R. N.), ktorí boli

ústavným súdom vypočutí (bod 12). Navyše, v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že všetci

členovia oboch okrskových volebných komisií bez výhrad aj podpísali zápisnicu o voľbách

(pozri bod 3 in fine). Sťažovateľom navrhnutých svedkov M. K. a Z. H. nepovažoval

ústavný súd za potrebné vypočuť, keďže M. K. bola členkou miestnej (nie okrskovej)

volebnej komisie, pričom obaja sa ako svedkovia mali vyjadriť ku skutočnostiam, o ktorých

ústavný súd uznesením č. k. -28 z 22. februára 2011 rozhodol tak, že

sťažnosť v tejto časti odmietol [pozri bod 1(ii)].

20. V súvislosti s výpoveďou znevýhodnených voličov – svedkov J. H. a M. P. (bod

11) – ústavný súd dodáva, že rozsah ochrany voliča v súlade s uvedeným v § 32 zákona

o voľbách, keďže táto predstavuje výnimku/zásah do ústavného princípu tajnosti volieb,

nemožno vykladať tak extenzívne, že do jej rámca spadá aj ochrana voličov, ktorí sú/boli

pod vplyvom alkoholu. Ústavný súd k uvedenému už len dodáva, že pokiaľ okrsková

volebná komisia skutočne voličov J. H. a M. P. vykázala z volebnej miestnosti z dôvodu, že

boli pod vplyvom alkoholu, s tým, že keď budú triezvi, môžu sa vrátiť a odvoliť, konala aj

podľa názoru ústavného súdu v súlade s ustanovením § 33 zákona o voľbách („za poriadok

vo volebnej miestnosti a v jej bezprostrednom okolí zodpovedá predseda okrskovej volebnej

komisie. Jeho pokyny na zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti a dôstojný priebeh

hlasovania sú záväzné pre všetkých prítomných.“).

21. Ústavný súd uzatvára, že sťažovateľ v tomto konaní nepredložil také dôkazy,

ktoré by vyvrátili domnienku, že dosiahnutý výsledok o voľbe starostu obce zodpovedá vôli

voličov. Preto rozhodol tak, že sťažnosť sťažovateľa zamietol [§ 63 ods. 1 písm. d) zákona

o ústavnom súde].

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2011