Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 689/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. februára 2017

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa

Tkáčika v konaní o sťažnosti , , zastúpeného

advokátkou , ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 20. júna 2013, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 20. júna 2013 p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

1 000 € (slovom tisíc eur) ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 303,04 € (slovom tristotri eur a štyri centy) na účet jeho právnej

zástupkyne do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 11. októbra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“) v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu

sp. zn. z 20. júna 2013.

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza, že ústavný súd už nálezom sp. zn.

z 20. júna 2013 rozhodol, že v petite sťažnosti označené práva sťažovateľa

boli postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené, prikázal okresnému súdu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume

4 000 € a úhradu trov konania.

2

3. Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu napriek

uvedenému nebolo konanie v jeho právnej veci právoplatne skončené.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd v náleze vyslovil,

že postupom okresného súdu v napadnutom konaní v období po právoplatnosti nálezu

sp. zn. z 20. júna 2013 bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a zároveň navrhol prikázať

okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon sa

domáhal aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € a úhrady trov konania.

5. Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu zaujal k sťažnosti stanovisko

vo vyjadrení sp. zn. Spr. 3787/2016 doručenom ústavnému súdu 30. decembra 2016,

v ktorom okrem iného uviedol:

„... Po preštudovaní spisového materiálu mám zato, že v predmetnom konaní sp. zn.

, nejde o skutkovo ani o právne zložitú vec, čo vyplýva aj z tvrdenia zákonnej

sudkyne.

Vychádzajúc zo spisového materiálu a prehľadu jednotlivých úkonov mám za to,

že predĺženie konania zavinil najmä žalobca, ktorý šesťkrát ospravedlnil svoju účasť

na pojednávaniach, na ktoré bol riadne predvolaný a to či už zo zdravotných alebo

osobných dôvodov. K predĺženiu konania taktiež prispela skutočnosť, že tunajší súd

niekoľkokrát žiadal Okresný súd Bratislava III o zapožičanie spisu sp. zn. ,

avšak vždy s negatívnym výsledkom, nakoľko spis nebolo možné zapožičať, keďže táto

trestná veci nie je doposiaľ právoplatne skončená a v konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislava III bolo zakaždým nariadené pojednávanie.

Zároveň mám za to, že zákonná sudkyňa vo veci

a priebežne konala a to bez zbytočných prieťahov. V súčasnosti bol vo veci dňa 12.12.2016

vyhlásený rozsudok a preto sťažnosť (ústavnú sťažnosť), týkajúca sa prieťahov v konaní

považujem za nedôvodnú, čo vyplýva aj z prehľadu jednotlivých úkonov súdu ako aj

z vyjadrenia zákonnej sudkyne...“

6. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu z 21. decembra 2016 k sťažnosti bol aj tento

prehľad procesných úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania v období po náleze

ústavného súdu sp. zn. z 20. júna 2013:

„... dňa 26.06.2013 sa konalo pojednávanie za neprítomnosti žalobcu z dôvodu jeho

práceneschopnosti, ktoré bolo odročené za účelom vykonania ďalšieho dokazovania. Dňa

09.07.2013 súd opätovne žiadal Okresný súd Bratislava III o zapožičanie spisu pod sp. zn.

, nakoľko bol potrebný ako dôkaz a zároveň súd predvolal účastníkov konania

na termín pojednávania dňa 06.09.2013. Dňa 16.08.2013 bol daný pokyn na predloženie

spisu vyššiemu súdnemu úradníkovi za účelom vypracovania uznesenia. Dňa 20.08.2013

súd uznesením konanie voči vedľajšiemu účastníkovi konania zastavil a náhradu trov

konania mu nepriznal. Dňa 06.09.2013 sa konalo pojednávanie za neprítomnosti účastníkov

konania s tým, že žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu účasti na ošetrení

s tým, že súd predvolal účastníkov konania na termín pojednávania dňa 23.10.2013. Dňa

23.10.2013 sa konalo pojednávanie za neprítomnosti účastníkov konania, žalobca svoju

neprítomnosť ospravedlnil absolvovaním kontrolného vyšetrovania. Dňa 29.10.2013 súd

predvolal účastníkov konania na termín pojednávania dňa 09.12.2013 a zároveň súd

doručil žalobcovi prípis, ktorým žalobcu vyzval na oznámenie, či súhlasí s prejednaním veci

v jeho neprítomnosti, po prípade, či si neustanoví zástupcu, nakoľko súd už dvakrát odročil

pojednávanie zo zdravotných dôvodov na strane žalobcu. Dňa 09.12.2013 sa konalo,

pojednávania za neprítomnosti účastníkov konania, žalobca svoju neprítomnosť

ospravedlnil starostlivosťou o maloletého syna. Dňa 10.12.2013 súd nariadil pojednávanie

na deň 10.02.2014 a zároveň opätovne žiadal Okresný súd Bratislava III o zapožičanie

spisu pod sp. zn. . Dňa 10.02.2014 sa konalo pojednávanie za neprítomnosti

účastníkov konania, žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu kolízie pojednávania

s pojednávaním vedeným na Okresnom súde Bratislava III, súčasne súd nariadil

pojednávanie na deň 24.03.2014. Dňa 24.03.2014 sa konalo pojednávanie za neprítomnosti

účastníkov konania, žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil ošetrovaním maloletej dcéry,

čo preukázal lekárskym potvrdením. Dňa 25.03.2014 súd nariadil pojednávanie na deň

07.05.2014. Dňa 07.05.2014 sa konalo pojednávanie za neprítomnosti účastníkov konania,

kde súd vyhlásil rozsudok, že súd návrh žalobcu zamieta a náhradu trov konania mu

nepriznáva. Dňa 17.07.2014 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k podanému

4

odvolaniu. Dňa 28.08.2014 súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za podané

odvolanie. Dňa 22.09.2014 súd vyzval žalobcu na dokladovanie pomerov účastníka

konania. Dňa 29.12.2014 súd uznesením priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych

poplatkov. Dňa 29.01.2015 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie

o odvolaní žalobcu. Dňa Krajský súd v Bratislave uznesením napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dňa

16.06.2015 súd doručil uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.05.2015

účastníkom konania. Dňa 27.07.2015 súd nariadil pojednávanie na deň 26.10.2015. Dňa

26.10.2015 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené s tým, že si súd vyžiada spis

Okresného súdu Bratislava III na posúdenie návrhu výsluchu svedkov. Dňa 29.10.2015 súd

upovedomil účastníkov konania o termíne pojednávania dňa 27.01.2016 a toho istého dňa

súd žiadal Okresný súd Bratislava III o zapožičanie spisu sp. zn. . Dňa

26.01.2016 súd urgoval zapožičanie spisu Okresného súdu v Bratislave III sp. zn.

, avšak spis nie je možné zapožičať, nakoľko vo veci je vytýčený termín

pojednávania“ Dňa 27.01.2016 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené. Dňa

10.02.2016 súd nariadil pojednávanie na deň 04.05.2016. Dňa 19.02.2016 súd opätovne

urgoval zapožičanie spisu Okresného súdu v Bratislave III sp. zn. . Dňa

08.04.2016 súd opätovne urgoval zapožičanie spisu Okresného súdu v Bratislave III sp. zn.

stým, že predmetný spis nie je možné zapožičať. Dňa 04.05.2016 sa konalo

pojednávanie, ktoré bolo odročené stým, že súd bude urgovať zapožičanie spisu Okresného

súdu v Bratislave III sp. zn. . Dňa 04.07.2016 súd žiadal zapožičanie spisu

Okresného súdu v Bratislave III sp. zn. . Dňa 13.07.2016 bolo tunajšiemu súdu

oznámené, že spis Okresného súdu v Bratislave III sp. zn. nie je možné

zapožičať. Dňa 26.09.2016 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené s tým, že súd bude

žiadať zapožičanie spisu Okresného súdu v Bratislave III sp. zn. . Dňa

24.10.2016 súd žiadal zapožičanie spisu Okresného súdu v Bratislave III sp. zn.

. Dňa 28.10.2016 bolo tunajšiemu súdu oznámené, že spis Okresného súdu v

Bratislave III sp. zn. nie je možné zapožičať. Dňa 02.12.2016 súd žiadal

zapožičanie spisu Okresného súdu v Bratislave III sp. zn. . Dňa 08.12.2016 bolo

tunajšiemu súdu oznámené, že spis Okresného súdu v Bratislave III sp. zn. nie

je možné zapožičať. Dňa 12.12.2016 sa konalo pojednávanie súd vyhlásil rozsudok, ktorým

žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal...“

7. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti doručenému ústavnému súdu

30. decembra 2016 sťažovateľ stanovisko nezaujal.

8. Obsah zapožičaného spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v podanej

sťažnosti a vo vyjadrení okresného súdu k sťažnosti, ktoré ústavný súd považuje za

preukázané.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

12. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

6

13. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. vo vymedzenom období

dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

14. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

16. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie

veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

17. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj

v danom prípade.

18. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci (konanie o náhradu škody) ani

v etape po právoplatnosti nálezu sp. zn. z 20. júna 2013. Napokon aj

podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti konštatoval, že „nejde

o skutkovo ani o právne zložitú vec“.

19. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd posudzujúc preskúmanú časť napadnutého konania

konštatuje, že sťažovateľ prispel k predĺženiu preskúmavaného konania tým, že sa

opakovane nezúčastnil nariadeného pojednávania, aj keď jeho neúčasť bola vždy okresným

súdom ospravedlnená. Túto skutočnosť ústavný súd zohľadnil pri ustálení sumy priznaného

finančného zadosťučinenia.

20. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd

nepovažoval za potrebné osobitne vyhodnocovať priebeh postupu a jednotlivé procesné

úkony vykonané okresným súdom, pretože z ústavnoprávneho hľadiska nie je

akceptovateľné, aby napadnuté konanie nebolo ani po viac ako 12 rokoch od jeho začatia

právoplatne skončené napriek tomu, že ústavný súd už svojím nálezom

sp. zn. z 20. júna 2013 vyslovil, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných

prieťahov a sťažovateľovi priznal aj finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € a úhradu trov

konania.

21. V nadväznosti na uvedené ústavný súd navyše poukazuje na to, že postup

okresného súdu v napadnutom konaní nebol dostatočne efektívny a sústredený, o čom

svedčí najmä skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením

sp. zn. z 28. mája 2015 z dôvodu závažného procesného pochybenia zrušil

rozsudok okresného súdu zo 7. mája 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, čím

nepochybne došlo k predĺženiu priebehu napadnutého konania. Krajský súd v odôvodnení

uznesenia z 28. mája 2015 okrem iného uviedol:

„... V prejednávanej veci súd prvého stupňa zamietol na pojednávaní konanom dňa

7.mája 2014 v neprítomnosti navrhovateľa žalobu o ochranu osobnosti, pre nedostatok

8

pasívnej vecnej legitimácie, majúc za to že vo veci boli splnené podmienky podľa § 101 ods.

2 , keď predvolanie na pojednávanie bolo navrhovateľovi doručené podľa

dňa 17. apríla 2014 a tento svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.

Navrhovateľ v odvolaní namietal odvolací dôvod uvedený v ,

a teda odňatie možnosti konať pred súdom z dôvodu, že vo veci neboli splnené podmienky

na prejednanie veci v jeho neprítomnosti, nakoľko sa od 12. apríla 2014 nachádzal

vo väzbe, čím neboli splnené podmienky doručenia predvolania podľa

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že zásielka obsahujúca predvolanie

navrhovateľa na pojednávanie konané dňa 7. mája 2014 bola súdu vrátená z adresy

trvalého pobytu navrhovateľa ( ) dňa 22. 4. 2014 s tým, že adresát si ju

v odbernej lehote nevyzdvihol. V nadväznosti na odvolaciu argumentáciu navrhovateľa,

odvolací súd lustráciou v archíve Zboru väzenskej a justičnej stráže SR zistil,

že navrhovateľ sa skutočne v čase od 12. apríla 2014 do 15. januára 2015, t. j. v čase

doručovania predmetného predvolania na pojednávanie súdu, nachádzal vo väzbe. Aj

napriek tomu. že súd prvého stupňa v čase konania pojednávania o tejto skutočnosti

nevedel, vo veci nebola splnená podmienka pre uplatnenie fikcie doručenia podľa § 47

ods. 2 , a to, že adresát sa v mieste doručenia musí zdržiavať. Nakoľko navrhovateľ sa

už v čase plynutia odbernej lehoty pre vyzdvihnutie zásielky nachádzal vo väzbe,

absentovala u neho reálna možnosť vyzdvihnutia doručovaného predvolania

na pojednávanie. Pokiaľ preto súd prvého stupňa konal v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý

nebol na pojednávanie riadne predvolaný ( ), odňal mu tým možnosť

prejednania veci v jeho prítomnosti a uplatnenia práv v konaní, vyplývajúcu z ústavného

práva účastníka na spravodlivé súdne konanie garantovaného a 48

Slovenskej republiky.

Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd musel napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa bez jeho meritórneho preskúmania podľa zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom vec opätovne prejedná a rozhodne...“

22. Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním efektivity napadnutého konania

upriamuje pozornosť na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj

neefektívna (nesústredená) činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť

porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých

práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne

napr. , ).

23. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším namietaným

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v období

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. z 20. júna 2013 došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

24. Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom

konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci

konal bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že túto povinnosť mu uložil už vo svojom

náleze sp. zn. z 20. júna 2013.

25. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

26. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

10

27. Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal najmä na stav jeho právnej

neistoty vyvolaný skutočnosťou, že napadnuté konanie nebolo právoplatne skončené ani

po takmer 12 rokoch od jeho začatia.

28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti veci.

29. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania poukazujúc na to,

že ústavný súd vo veci už prikázal konať bez zbytočných prieťahov, a súčasne berúc do

úvahy aj podiel sťažovateľa na spomalení priebehu napadnutého konania, ústavný súd

považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

.

30. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátkou

. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

31. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá

bola 858 €.

32. Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania za dva úkony právnej služby

vrátane režijného paušálu v sume 303,04 € nepresahuje sumu vypočítanú ústavným súdom

podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov a neodporuje tejto vyhláške. Ústavný súd preto priznal sťažovateľovi úhradu trov

konania v sume uplatnenej jeho právnou zástupkyňou.

33. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s zákona

č. ) v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto

nálezu.

34. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2017

12