Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 689/2016
PDF · 222.1 KB
No categories available
III. ÚS 689/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. februára 2017
v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa
Tkáčika v konaní o sťažnosti , , zastúpeného
advokátkou , ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 246/2004
v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV. ÚS 161/2013 z 20. júna 2013, takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom
pod sp. zn. 22 C 246/2004 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 161/2013 z 20. júna 2013 p o r u š e n é b o l i .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume
1 000 € (slovom tisíc eur) ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť
trovy konania v sume 303,04 € (slovom tristotri eur a štyri centy) na účet jeho právnej
zástupkyne do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
sp. zn. III. ÚS 689/2016 z 11. októbra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 246/2004
(ďalej aj „napadnuté konanie“) v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu
sp. zn. IV. ÚS 161/2013 z 20. júna 2013.
2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza, že ústavný súd už nálezom sp. zn.
IV. ÚS 161/2013 z 20. júna 2013 rozhodol, že v petite sťažnosti označené práva sťažovateľa
boli postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené, prikázal okresnému súdu,
aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume
4 000 € a úhradu trov konania.
2
3. Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu napriek
uvedenému nebolo konanie v jeho právnej veci právoplatne skončené.
4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd v náleze vyslovil,
že postupom okresného súdu v napadnutom konaní v období po právoplatnosti nálezu
sp. zn. IV. ÚS 161/2013 z 20. júna 2013 bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a zároveň navrhol prikázať
okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon sa
domáhal aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € a úhrady trov konania.
5. Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu zaujal k sťažnosti stanovisko
vo vyjadrení sp. zn. Spr. 3787/2016 doručenom ústavnému súdu 30. decembra 2016,
v ktorom okrem iného uviedol:
„... Po preštudovaní spisového materiálu mám zato, že v predmetnom konaní sp. zn.
22C/246/2004, nejde o skutkovo ani o právne zložitú vec, čo vyplýva aj z tvrdenia zákonnej
sudkyne.
Vychádzajúc zo spisového materiálu a prehľadu jednotlivých úkonov mám za to,
že predĺženie konania zavinil najmä žalobca, ktorý šesťkrát ospravedlnil svoju účasť
na pojednávaniach, na ktoré bol riadne predvolaný a to či už zo zdravotných alebo
osobných dôvodov. K predĺženiu konania taktiež prispela skutočnosť, že tunajší súd
niekoľkokrát žiadal Okresný súd Bratislava III o zapožičanie spisu sp. zn. 1 T/56/2003,
avšak vždy s negatívnym výsledkom, nakoľko spis nebolo možné zapožičať, keďže táto
trestná veci nie je doposiaľ právoplatne skončená a v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava III bolo zakaždým nariadené pojednávanie.
Zároveň mám za to, že zákonná sudkyňa vo veci
a priebežne konala a to bez zbytočných prieťahov. V súčasnosti bol vo veci dňa 12.12.2016
vyhlásený rozsudok a preto sťažnosť (ústavnú sťažnosť), týkajúca sa prieťahov v konaní
považujem za nedôvodnú, čo vyplýva aj z prehľadu jednotlivých úkonov súdu ako aj
z vyjadrenia zákonnej sudkyne...“
6. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu z 21. decembra 2016 k sťažnosti bol aj tento
prehľad procesných úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania v období po náleze
ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 161/2013 z 20. júna 2013:
„... dňa 26.06.2013 sa konalo pojednávanie za neprítomnosti žalobcu z dôvodu jeho
práceneschopnosti, ktoré bolo odročené za účelom vykonania ďalšieho dokazovania. Dňa
09.07.2013 súd opätovne žiadal Okresný súd Bratislava III o zapožičanie spisu pod sp. zn.
1 T/56/2003, nakoľko bol potrebný ako dôkaz a zároveň súd predvolal účastníkov konania
na termín pojednávania dňa 06.09.2013. Dňa 16.08.2013 bol daný pokyn na predloženie
spisu vyššiemu súdnemu úradníkovi za účelom vypracovania uznesenia. Dňa 20.08.2013
súd uznesením konanie voči vedľajšiemu účastníkovi konania zastavil a náhradu trov
konania mu nepriznal. Dňa 06.09.2013 sa konalo pojednávanie za neprítomnosti účastníkov
konania s tým, že žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu účasti na ošetrení
s tým, že súd predvolal účastníkov konania na termín pojednávania dňa 23.10.2013. Dňa
23.10.2013 sa konalo pojednávanie za neprítomnosti účastníkov konania, žalobca svoju
neprítomnosť ospravedlnil absolvovaním kontrolného vyšetrovania. Dňa 29.10.2013 súd
predvolal účastníkov konania na termín pojednávania dňa 09.12.2013 a zároveň súd
doručil žalobcovi prípis, ktorým žalobcu vyzval na oznámenie, či súhlasí s prejednaním veci
v jeho neprítomnosti, po prípade, či si neustanoví zástupcu, nakoľko súd už dvakrát odročil
pojednávanie zo zdravotných dôvodov na strane žalobcu. Dňa 09.12.2013 sa konalo,
pojednávania za neprítomnosti účastníkov konania, žalobca svoju neprítomnosť
ospravedlnil starostlivosťou o maloletého syna. Dňa 10.12.2013 súd nariadil pojednávanie
na deň 10.02.2014 a zároveň opätovne žiadal Okresný súd Bratislava III o zapožičanie
spisu pod sp. zn. 1 T/56/2003. Dňa 10.02.2014 sa konalo pojednávanie za neprítomnosti
účastníkov konania, žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu kolízie pojednávania
s pojednávaním vedeným na Okresnom súde Bratislava III, súčasne súd nariadil
pojednávanie na deň 24.03.2014. Dňa 24.03.2014 sa konalo pojednávanie za neprítomnosti
účastníkov konania, žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil ošetrovaním maloletej dcéry,
čo preukázal lekárskym potvrdením. Dňa 25.03.2014 súd nariadil pojednávanie na deň
07.05.2014. Dňa 07.05.2014 sa konalo pojednávanie za neprítomnosti účastníkov konania,
kde súd vyhlásil rozsudok, že súd návrh žalobcu zamieta a náhradu trov konania mu
nepriznáva. Dňa 17.07.2014 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k podanému
4
odvolaniu. Dňa 28.08.2014 súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za podané
odvolanie. Dňa 22.09.2014 súd vyzval žalobcu na dokladovanie pomerov účastníka
konania. Dňa 29.12.2014 súd uznesením priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych
poplatkov. Dňa 29.01.2015 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie
o odvolaní žalobcu. Dňa 28,05.2015 Krajský súd v Bratislave uznesením napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dňa
16.06.2015 súd doručil uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.05.2015
účastníkom konania. Dňa 27.07.2015 súd nariadil pojednávanie na deň 26.10.2015. Dňa
26.10.2015 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené s tým, že si súd vyžiada spis
Okresného súdu Bratislava III na posúdenie návrhu výsluchu svedkov. Dňa 29.10.2015 súd
upovedomil účastníkov konania o termíne pojednávania dňa 27.01.2016 a toho istého dňa
súd žiadal Okresný súd Bratislava III o zapožičanie spisu sp. zn. 11756/2003. Dňa
26.01.2016 súd urgoval zapožičanie spisu Okresného súdu v Bratislave III sp. zn.
1 T/56/2003, avšak spis nie je možné zapožičať, nakoľko vo veci je vytýčený termín
pojednávania“ Dňa 27.01.2016 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené. Dňa
10.02.2016 súd nariadil pojednávanie na deň 04.05.2016. Dňa 19.02.2016 súd opätovne
urgoval zapožičanie spisu Okresného súdu v Bratislave III sp. zn. 1 T/56/2003. Dňa
08.04.2016 súd opätovne urgoval zapožičanie spisu Okresného súdu v Bratislave III sp. zn.
1T/56/2003 stým, že predmetný spis nie je možné zapožičať. Dňa 04.05.2016 sa konalo
pojednávanie, ktoré bolo odročené stým, že súd bude urgovať zapožičanie spisu Okresného
súdu v Bratislave III sp. zn. 1 T/56/2003. Dňa 04.07.2016 súd žiadal zapožičanie spisu
Okresného súdu v Bratislave III sp. zn. 1 T/56/2003. Dňa 13.07.2016 bolo tunajšiemu súdu
oznámené, že spis Okresného súdu v Bratislave III sp. zn. 1 T/56/2003 nie je možné
zapožičať. Dňa 26.09.2016 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené s tým, že súd bude
žiadať zapožičanie spisu Okresného súdu v Bratislave III sp. zn. 1 T/56/2003. Dňa
24.10.2016 súd žiadal zapožičanie spisu Okresného súdu v Bratislave III sp. zn.
1 T/56/2003. Dňa 28.10.2016 bolo tunajšiemu súdu oznámené, že spis Okresného súdu v
Bratislave III sp. zn. 1 T/56/2003 nie je možné zapožičať. Dňa 02.12.2016 súd žiadal
zapožičanie spisu Okresného súdu v Bratislave III sp. zn. 1 T/56/2003. Dňa 08.12.2016 bolo
tunajšiemu súdu oznámené, že spis Okresného súdu v Bratislave III sp. zn. 1 T/56/2003 nie
je možné zapožičať. Dňa 12.12.2016 sa konalo pojednávanie súd vyhlásil rozsudok, ktorým
žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal...“
7. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti doručenému ústavnému súdu
30. decembra 2016 sťažovateľ stanovisko nezaujal.
8. Obsah zapožičaného spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v podanej
sťažnosti a vo vyjadrení okresného súdu k sťažnosti, ktoré ústavný súd považuje za
preukázané.
9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd
môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
12. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
6
13. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 246/2004 vo vymedzenom období
dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
16. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie
veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
17. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj
na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj
v danom prípade.
18. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci (konanie o náhradu škody) ani
v etape po právoplatnosti nálezu sp. zn. IV. ÚS 161/2013 z 20. júna 2013. Napokon aj
podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti konštatoval, že „nejde
o skutkovo ani o právne zložitú vec“.
19. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanom konaní, ústavný súd posudzujúc preskúmanú časť napadnutého konania
konštatuje, že sťažovateľ prispel k predĺženiu preskúmavaného konania tým, že sa
opakovane nezúčastnil nariadeného pojednávania, aj keď jeho neúčasť bola vždy okresným
súdom ospravedlnená. Túto skutočnosť ústavný súd zohľadnil pri ustálení sumy priznaného
finančného zadosťučinenia.
20. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd
nepovažoval za potrebné osobitne vyhodnocovať priebeh postupu a jednotlivé procesné
úkony vykonané okresným súdom, pretože z ústavnoprávneho hľadiska nie je
akceptovateľné, aby napadnuté konanie nebolo ani po viac ako 12 rokoch od jeho začatia
právoplatne skončené napriek tomu, že ústavný súd už svojím nálezom
sp. zn. IV. ÚS 161/2013 z 20. júna 2013 vyslovil, že postupom okresného súdu
v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných
prieťahov a sťažovateľovi priznal aj finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € a úhradu trov
konania.
21. V nadväznosti na uvedené ústavný súd navyše poukazuje na to, že postup
okresného súdu v napadnutom konaní nebol dostatočne efektívny a sústredený, o čom
svedčí najmä skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením
sp. zn. 7 Co 71/2015 z 28. mája 2015 z dôvodu závažného procesného pochybenia zrušil
rozsudok okresného súdu zo 7. mája 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, čím
nepochybne došlo k predĺženiu priebehu napadnutého konania. Krajský súd v odôvodnení
uznesenia z 28. mája 2015 okrem iného uviedol:
„... V prejednávanej veci súd prvého stupňa zamietol na pojednávaní konanom dňa
7.mája 2014 v neprítomnosti navrhovateľa žalobu o ochranu osobnosti, pre nedostatok
8
pasívnej vecnej legitimácie, majúc za to že vo veci boli splnené podmienky podľa § 101 ods.
2 O.s.p., keď predvolanie na pojednávanie bolo navrhovateľovi doručené podľa § 47 ods. 2
O.s.p. dňa 17. apríla 2014 a tento svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.
Navrhovateľ v odvolaní namietal odvolací dôvod uvedený v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.,
a teda odňatie možnosti konať pred súdom z dôvodu, že vo veci neboli splnené podmienky
na prejednanie veci v jeho neprítomnosti, nakoľko sa od 12. apríla 2014 nachádzal
vo väzbe, čím neboli splnené podmienky doručenia predvolania podľa § 47 ods. 2 O.s.p.
Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že zásielka obsahujúca predvolanie
navrhovateľa na pojednávanie konané dňa 7. mája 2014 bola súdu vrátená z adresy
trvalého pobytu navrhovateľa ( ) dňa 22. 4. 2014 s tým, že adresát si ju
v odbernej lehote nevyzdvihol. V nadväznosti na odvolaciu argumentáciu navrhovateľa,
odvolací súd lustráciou v archíve Zboru väzenskej a justičnej stráže SR zistil,
že navrhovateľ sa skutočne v čase od 12. apríla 2014 do 15. januára 2015, t. j. v čase
doručovania predmetného predvolania na pojednávanie súdu, nachádzal vo väzbe. Aj
napriek tomu. že súd prvého stupňa v čase konania pojednávania o tejto skutočnosti
nevedel, vo veci nebola splnená podmienka pre uplatnenie fikcie doručenia podľa § 47
ods. 2 O.s.p., a to, že adresát sa v mieste doručenia musí zdržiavať. Nakoľko navrhovateľ sa
už v čase plynutia odbernej lehoty pre vyzdvihnutie zásielky nachádzal vo väzbe,
absentovala u neho reálna možnosť vyzdvihnutia doručovaného predvolania
na pojednávanie. Pokiaľ preto súd prvého stupňa konal v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý
nebol na pojednávanie riadne predvolaný (§ 101 ods. 2 O.s.p.), odňal mu tým možnosť
prejednania veci v jeho prítomnosti a uplatnenia práv v konaní, vyplývajúcu z ústavného
práva účastníka na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 46 a 48 Ústavy
Slovenskej republiky.
Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd musel napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa bez jeho meritórneho preskúmania podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom vec opätovne prejedná a rozhodne...“
22. Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním efektivity napadnutého konania
upriamuje pozornosť na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj
neefektívna (nesústredená) činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť
porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých
práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne
napr. IV. ÚS 380/08, I. ÚS 7/2011).
23. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším namietaným
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 246/2004 v období
po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 161/2013 z 20. júna 2013 došlo
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
24. Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom
konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci
konal bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že túto povinnosť mu uložil už vo svojom
náleze sp. zn. IV. ÚS 161/2013 z 20. júna 2013.
25. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
26. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
10
27. Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
3 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal najmä na stav jeho právnej
neistoty vyvolaný skutočnosťou, že napadnuté konanie nebolo právoplatne skončené ani
po takmer 12 rokoch od jeho začatia.
28. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti veci.
29. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania poukazujúc na to,
že ústavný súd vo veci už prikázal konať bez zbytočných prieťahov, a súčasne berúc do
úvahy aj podiel sťažovateľa na spomalení priebehu napadnutého konania, ústavný súd
považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4
30. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátkou
. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému
účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
31. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá
bola 858 €.
32. Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania za dva úkony právnej služby
vrátane režijného paušálu v sume 303,04 € nepresahuje sumu vypočítanú ústavným súdom
podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov a neodporuje tejto vyhláške. Ústavný súd preto priznal sťažovateľovi úhradu trov
konania v sume uplatnenej jeho právnou zástupkyňou.
33. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok) v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto
nálezu.
34. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. februára 2017
12