Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 61 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (67)II. ÚS 165/2017
PDF · 227.49 KB
No categories available
II. ÚS 165/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Petra Stana,
Advokátska kancelária, Námestie 1. mája 16, Bratislava, zastúpeného advokátom
JUDr. Stanislavom Irsákom, Advokátska kancelária, Jelačičova 4, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k.
16 CoE 132/2014-20 z 9. decembra 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. Petra Stana o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca
2015 doručená sťažnosť advokáta JUDr. Petra Stana (ďalej aj „sťažovateľ“) vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 16 CoE 132/2014-20
z 9. decembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením Okresného súdu Prievidza (ďalej
len „okresný súd“) č. k. 16 Er 200/2014-9 z 3. februára 2014 súd prvého stupňa zamietol
žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Márie Zervanovej, Záhradnícka 18, Bratislava (ďalej len
„súdna exekútorka“), o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol,
že sťažovateľ (ako oprávnený) sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému
vykonania exekúcie na základe exekučného titulu ‒platobného rozkazu okresného súdu
č. k. 6 Ro 20/2010-13 z 3. marca 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
21. mája 2010. Dňa 27. januára 2014 doručila súdna exekútorka exekučnému súdu žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa, posudzujúc exekučný titul
a vychádzajúc z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu rozporu exekučného titulu a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom. Exekučným titulom ‒platobným rozkazom okresného súdu bol
navrhovateľovi ‒ spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s. r. o., Röntgenova 26, Bratislava,
zastúpenej sťažovateľom ‒ JUDr.Petrom Stanom, advokátom, Námestie 1. mája 16,
Bratislava, priznaný nárok na zaplatenie istiny 54,69 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne
od 3. februára 2010 do zaplatenia a náhrada trov konania vo výške 72,54 eur na účet
sťažovateľa ako právneho zástupcu navrhovateľa. Pohľadávka priznaná exekučným titulom
bola v časti trov právneho zastúpenia postúpená spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s. r. o., na
sťažovateľa ako oprávneného na základe zmluvy o hromadnom vymáhaní pohľadávok
v drobných sporoch z 1. apríla 2009, podľa čl. V bodu 5.2., ktorý obsahuje ustanovenie
o postúpení pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka. Exekučný súd takto
dohodnuté postúpenie pohľadávky nepovažoval za platné. S poukazom na § 524 ods. 1
Občianskeho zákonníka uviedol, že nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky je,
že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu. Konštatoval, že v danom
prípade bola postúpená pohľadávka určená len všeobecne ako náhrada trov právneho
zastúpenia proti dlžníkovi spoločnosti, a teda nebola identifikovaná dostatočne určite tak,
aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu s tým istým dlžníkom a aby medzi
zmluvnými stranami nevznikli pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola
postúpená. Na podanie návrhu na exekúciu je oprávnený iba účastník, ktorému bola
priznaná náhrada trov konania (porovnaj R 33/2005), v tomto prípade spoločnosť DIGI
SLOVAKIA, s. r. o. Vzhľadom na uvedené bol súd prvého stupňa toho názoru, že
oprávneným z exekučného titulu zostáva spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s. r. o.,
a sťažovateľ ako právny zástupca navrhovateľa nemá aktívnu legitimáciu na podanie návrhu
na vykonanie exekúcie. Ide o neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, pre ktorý nie
je možné pokračovať v konaní.
2.1 Krajský súd na odvolanie sťažovateľa napadnutým uznesením uznesenie
okresného súdu potvrdil. V odôvodnení krajský súd uviedol: „Účastníkmi exekučného
konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. V praxi však nemožno vylúčiť prechod
povinnosti alebo práva z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu, prípadne
aj na štát. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik
právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou
sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie
pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Ak došlo
k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti alebo k prevzatiu povinnosti pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie, oprávnený musí preukázať túto skutočnosť už pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie. V tomto prípade exekučný súd nerozhoduje
uznesením o pripustení zmeny účastníka konania podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku,
ale na zmenu vo vecnej legitimácii prihliadne pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 tohto zákona. Ak skutočnosť, že
návrh na vykonanie exekúcie podáva iná osoba, než ktorá je v exekučnom titule uvedená
ako nositeľ práva, alebo skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie smeruje proti inej
osobe, než ktorá je v exekučnom titule uvedená ako nositeľ povinnosti, nie je riadne
preukázaná, súd žiadosť o udelenie poverenia uznesením podľa § 44 ods. 2 in fine
Exekučného poriadku zamietne.
V predmetnej exekučnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie domáhal
proti povinnému vymoženia pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je platobný
rozkaz Okresného súdu Prievidza č. k. 6Ro/20/2010-13 zo dňa 3.3.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť 21.5.2010. Týmto rozhodnutím bola povinnému uložená
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi, spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom
Einsteinova 21 (teraz Röntgenova 26), Bratislava, , zastúpenému
oprávneným, sumu 54,69 eur s úrokom z omeškania a trovy konania vo výške 72,54 eur.
K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený priložil Zmluvu o hromadnom vymáhaní
pohľadávok v drobných sporoch uzatvorenú dňa 1.4.2009 medzi oprávneným
a spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. V článku V. bod 5.2 sa zmluvné strany dohodli, že
okamihom právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým súd spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o.
právoplatne prizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia proti dlžníkovi spoločnosti
DIGI SLOVAKIA, s.r.o., uvedená spoločnosť postupuje túto pohľadávku oprávnenému za
odplatu vo výške nároku oprávneného na odmenu v rozsahu nákladov právneho zastúpenia
priznaných súdom (trovy právneho zastúpenia). Zmluvné strany sa dohodli, že okamihom
právoplatnosti rozhodnutia súdu na úhradu trov právneho zastúpenia vzniká oprávnenému
priamy nárok na úhradu trov právneho zastúpenia voči dlžníkovi. Postupované pohľadávky
boli bližšie špecifikované len v článku II. bod 2.1 Zmluvy ako pohľadávky voči dlžníkom
spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o., vzniknuté z nezaplatených úhrad za poskytovanie
elektronických komunikačných služieb (najmä služieb retransmisie, interného, DIGI-TV)
užívateľom /dlžníkom na základe zmlúv o poskytovaní a príjme televíznych a programových
služieb, resp. zmlúv o pripojení a poskytovaní verejných služieb retransmisie alebo
internetu podľa zákona č. 610/2003 Z. z.
Postúpenie, resp. cesia pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzku vstúpi
namiesto pôvodného veriteľa (postupcu, cedenta) nový veriteľ (postupník, cesionár). Ide
o jeden zo spôsobov zmeny záväzku v osobe veriteľa. Pri tejto zmene postupník ako nový
veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie
a vymoženie cestou súdu. Vyplýva to zo skutočnosti, že postúpením pohľadávky vzniká nový
záväzkový právny vzťah v zmysle ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka t. j. právo
veriteľa na plnenie (pohľadávky) od dlžníka. Zmena záväzku v osobe veriteľa môže nastať
z vôle pôvodného veriteľa zmluvou uzavretou medzi ním a novým veriteľom, v tomto
prípade možno hovoriť o dobrovoľnej cesii na základe zmluvy (cessio voluntaria) v zmysle §
524 Občianskeho zákonníka. Právnym základom zmluvy o postúpení pohľadávky (pactum
de cedendo) môže byť kúpna zmluva, darovacia zmluva alebo iný typ, ktorým sa zakladá
abstraktný záväzok medzi postupcom (pôvodný veriteľ) a postupníkom (nový veriteľ). Táto
zmluva musí mať písomnú formu. Medzi jej podstatné náležitosti patrí označenie: a)
účastníkov zmluvy (postupca - pôvodný veriteľ, a postupník - nový veriteľ) a b) postúpenej
pohľadávky. Predmetom zmluvy o postúpení môže byť pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda
okrem peňažnej pohľadávky i nepeňažná pohľadávka. Podmienkou platnosti zmluvy je, aby
išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku. Ako k tejto problematike vyplýva
zo súdnej praxe, čo uvádza aj odvolateľ, postúpená pohľadávka musí byť v zmluve
identifikovaná dostatočne určite, teda tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou
postupcu voči rovnakému dlžníkovi. Dostatočná identifikácia pohľadávky slúži na to, aby
medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola
postúpená.
Po posúdení obsahu Zmluvy o hromadnom vymáhaní pohľadávok v drobných
sporoch odvolací súd zistil a je toho názoru, že s poukazom na dohodnutý predmet plnenia
podľa článku I. a II. zmluvy sa nejedná o nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 a nasl.
Obchodného zákonníka, nakoľko zmluva má všetky podstatné náležitosti mandátnej zmluvy
podľa § 566 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného
zákonníka, keď z článkov I., II. bod 2.1., čl. V. bod 5.1. nepochybne vyplýva označenie
zmluvných strán, záväzok mandatára (advokáta - oprávneného), že pre mandanta
(obchodná spoločnosť - DIGI SLOVAKIA, s.r.o.) na jeho účet zariadi za odplatu určitú
obchodnú záležitosť a záväzok mandanta zaplatiť mu za to odplatu. Výška odplaty nebola
medzi zmluvnými stranami dohodnutá určitou konkrétnou sumou, ale tým spôsobom, že táto
odplata bude vo výške náhrady nákladov právneho zastúpenia priznanej súdom, pričom
určili, že ide o trovy právneho zastúpenia. Vo všeobecnosti podľa § 149 ods. 1 O.s.p. platí,
že nárok na zaplatenie priznanej náhrady trov konania patrí účastníkovi a nie je možné, aby
advokát sám vo vlastnom mene podal návrh na exekúciu, ak povinný priznané trovy
nezaplatí dobrovoľne; môže tak urobiť len ako zástupca účastníka. Trovy konania priznané
právoplatným súdnym rozhodnutím veriteľovi v konkrétnej (vyčíslenej) výške predstavujú
peňažnú pohľadávku veriteľa proti dlžníkovi.
Z prejavu vôle účastníkov uzavretej mandátnej zmluvy, ako aj zo slovného vyjadrenia
tejto vôle, je zrejmé, že poskytovanie právnej pomoci je určené všeobecne, netýka sa
konkrétnej právnej pomoci voči konkrétnemu dlžníkovi ani voči konkrétnemu súdnemu
konaniu, v ktorom spoločnosť zastupovaná advokátom uplatňuje voči konkrétnemu dlžníkovi
konkrétnu pohľadávku s príslušenstvom. Spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s.r.o. a oprávnený
vymedzili vzájomné práva a povinnosti ako obsah mandátnej zmluvy len rámcovo. Právna
pomoc bola konkretizovaná až v priebehu existencie záväzkového vzťahu, čoho výsledkom
bolo konkrétne súdne rozhodnutie v konkrétnej právnej veci. Charakter všeobecnej
a rámcovej zmluvy má podľa názoru odvolacieho súdu aj dojednanie o postúpení
pohľadávok, pričom moment postúpenia mal nastať až právoplatnosťou konkrétneho
súdneho rozhodnutia obsahujúceho identifikáciu dlžníka, špecifikáciu výšky základnej
pohľadávky a výšky príslušenstva vrátane trov právneho zastúpenia. Odvolací súd je toho
názoru, že pre právne účinky postúpenia pohľadávky vo výške zodpovedajúcej súdom
priznanej náhrady trov právneho zastúpenia, je potrebné postupovanú pohľadávku
špecifikovať alebo určiť takým spôsobom, aby bola v rozsahu tohto spôsobu postupovaná
pohľadávka určiteľná a preukázateľne nezameniteľná s inou pohľadávkou účastníkov
záväzkového vzťahu. Určiteľnosť a nezameniteľnosť s inou pohľadávkou účastníkov
záväzkového vzťahu sa v plnom rozsahu týka aj budúcich pohľadávok. V čase uzavretia
mandátnej zmluvy dňa 1.4.2009 medzi spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. a oprávneným
neboli, a v konečnom dôsledku ani nemohli byť, trovy právneho zastúpenia priznané
právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom budúcou pohľadávkou spoločnosti
DIGI SLOVAKIA, s.r.o. proti povinnému zo záväzkového vzťahu týchto účastníkov, pretože
v tomto čase nebola prípadná pohľadávka spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o. týkajúca sa
súdom priznaných trov právneho zastúpenia určiteľná žiadnymi znakmi (náležitosťami)
v takom rozsahu, aby tieto trovy právneho zastúpenia mali charakter budúcej pohľadávky
pre ich postúpenie oprávnenému na vymáhanie priamo v jeho mene a na jeho účet
v exekúcii proti konkrétnemu dlžníkovi. Bolo v možnostiach a v dispozícii oprávneného
a spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o. postupovanú pohľadávku (keď vznikla) dodatočne
špecifikovať minimálne označením dlžníka, čím by doplnili rámcovú zmluvu práve o tie
znaky, ktoré predstavujú určiteľnosť a nezameniteľnosť postupovanej pohľadávky
a v konečnom právnom dôsledku účinnosť postúpenia a aktívnu legitimáciu advokáta mať
postavenie oprávneného v exekučnom konaní.
Odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci súd prvého stupňa pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd
zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že pri postúpení
pohľadávok medzi spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. a oprávneným neboli postupované
pohľadávky riadnym spôsobom špecifikované. Z uvedených dôvodov neboli splnené
podmienky stanovené v § 37 ods. 3 a § 38 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré musia byť
naplnené tak, aby bolo možné vykonať exekúciu v prospech iného než toho, kto je
v rozhodnutí, exekučnom titule, označený ako oprávnený.
V odvolaní navrhol oprávnený opravu pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie tak,
že oprávneným je spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s.r.o. pre prípad, že by mal súd za to, že
návrh na vykonanie exekúcie je neúplný. Odvolací súd konštatuje, že nesprávne označenie
oprávneného, ktorý nemá postavenie oprávneného z exekučného titulu, je dôvodom na
postup podľa § 37 ods. 3, 4 Exekučného poriadku na návrh účastníkov exekučného konania.
Navrhovaná oprava návrhu na vykonanie exekúcie postupu podľa citovaného zákonného
ustanovenia nezodpovedá, a vzhľadom na právny stav danej exekučnej veci ani nie je
prípustná. Postup podľa § 40 ods. 1 Exekučného poriadku neprichádza do úvahy.“
3. Sťažovateľ namieta, že základom ústavnej sťažnosti je nesúhlas s právnym
záverom odvolacieho súdu týkajúcim sa neplatného postúpenia vymáhanej pohľadávky
a nesprávneho označenia oprávneného, ktorý má postavenie aktívne legitimovaného.
V prvom rade sa sťažovateľ stotožňuje so záverom odvolacieho súdu, že je možné postúpiť
aj budúcu pohľadávku. Nestotožňuje sa však s kritériami, ktoré na postúpenie budúcej
pohľadávky odvolací súd kládol ohľadom určiteľnosti a nezameniteľnosti s inou
pohľadávkou. V danom prípade išlo o generálnu cesiu (rámcové postúpenie pohľadávky),
na základe ktorej možno postúpiť viacej pohľadávok toho istého veriteľa alebo ak ide
o pohľadávky, ktoré vznikli z rovnakého právneho dôvodu. Sťažovateľ je teda toho názoru,
že zo zmluvy o postúpení je zrejmý spôsob, z ktorého možno jednoznačne zistiť, aká
pohľadávka je predmetom postúpenia.
3.1 Rovnako sa sťažovateľ nestotožňuje s postupom prvostupňového súdu, ktorý
v prípade, ak považoval návrh za neúplný, nedostatočný alebo nesprávny, mal oprávneného
vyzvať podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Exekučného poriadku na jeho opravu. To znamená, ak
sa prvostupňový súd nestotožnil s tým, že oprávnený má byť subjekt, na ktorého prešla
pohľadávka týkajúca sa trov právneho zastúpenia, sťažovateľ by opravil návrh s tým, že ako
oprávneného by uviedol pôvodného veriteľa ‒ DIGI SLOVAKIA, s. r. o., s tým,„že by
sťažovateľ odkázal a požiadal pripojiť spis zn. 6 Ro 20/2010“, z ktorého je zrejmé, že
sťažovateľ má a mal oprávnenie na vymoženie pohľadávky, ako aj trov právneho zastúpenia
a že mu na ne vznikol nárok podpisom plnej moci. Sťažovateľ takýmto spôsobom v odvolaní
in eventum navrhol opravu označenia oprávneného, čomu však prvostupňový ani odvolací
súd nevyhovel.
3.2 Sťažovateľ sa teda nestotožňuje s právnym posúdením veci odvolacím súdom,
lebo je toho názoru, že odvolací súd rovnako ako prvostupňový súd nesprávne konštatovali,
že sťažovateľ nemá postavenie oprávneného z exekučného titulu. Sťažovateľ a spoločnosť
DIGI SLOVAKIA, s. r. o., sa ako zmluvné strany dohodili, že okamihom právoplatnosti
rozhodnutia súdu bude pohľadávka predstavujúca priznané trovy právneho zastúpenia
postúpená z postupcu spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s. r. o., na sťažovateľa. Postupované
pohľadávky boli v zmluve dostatočne špecifikované a určiteľné, pretože išlo o dlžníkov
spoločnosti, ktorým vznikli nedoplatky za poskytovanie elektronických komunikačných
služieb. Postupované pohľadávky boli v čl. V bode 5.2. zmluvy zrozumiteľne definované ako
budúca pohľadávka, ktorá vznikne z drobného sporu. Odvolací súd preto podľa sťažovateľa
nesprávne posúdil, že na sťažovateľa neprešlo právo z exekučného titulu v zmysle
ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku.
3.3 Na podporu uvedených argumentov sťažovateľ poukazuje na ďalšie exekučné
konania v rovnakých skutkových veciach, kde príslušné okresné súdy mali odlišný právny
názor ako okresný súd, resp. krajský súd a kde vydali súdnemu exekútorovi poverenia na
vykonanie exekúcie. Podľa sťažovateľa tak došlo k porušeniu princípu predvídateľnosti
súdneho rozhodnutia, a tým i k porušeniu zásady právnej istoty.
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Krajský súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.: 16 CoE 132/2014 porušil
základné právo JUDr. Petra Stana... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 prvej vety Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 9. decembra 2014 vydané v konaní vedenom
pod sp. zn.: 16 CoE 132/2014-20 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
Krajský súd Trenčín je povinný zaplatiť JUDr. Petrovi Stanovi - advokátovi trovy
právneho zastúpenia v celkovej sume 296,44 €... na účet jeho právneho zástupcu... do
pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo
iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po
jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,
III.
7. Bez potreby uvádzania bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavným
právam sťažovateľa je potrebné konštatovať, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.
7.1 Podľa ústavného súdu vzhľadom na hodnotu sporu pred okresným súdom
a krajským súdom (72,54 eur) ide o prípad posudzovaný ako tzv. bagateľná vec, kde
vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu už samotný predmet sporu v napadnutom konaní
zakladá z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu (porov. najmä IV. ÚS 358/08, ako
aj IV. ÚS 340/2014, III. ÚS 529/2014, II. ÚS 468/2015, II. ÚS 357/2015) dôvod na
odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti.
7.2 Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vo veciach bagateľných
prichádza totiž do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov, ktoré sú pre
postupy zisťovania skutkového základu sporu a pre jeho právne posúdenie esenciálne
(porov. IV. ÚS 358/08), resp. v prípadoch, ak pôjde o intenzitu zásahu kolidujúcu
s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd (porov. nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. III. ÚS 1996/13, bod 27).
7.3 Takéto vybočenie zo štandardov riadneho súdneho konania, resp. intenzitu
zásahu kolidujúcu s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd ústavný súd navyše
v napadnutom uznesení nenašiel. Krajský súd odpovedal na všetky ťažiskové premenné
v danej veci, jasne a ústavne udržateľne formuloval svoje závery o tom, že pri postúpení
pohľadávok medzi spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s. r. o., a oprávneným (sťažovateľom)
neboli postupované pohľadávky riadnym spôsobom špecifikované, a o tom, že na podanie
návrhu na exekúciu bol v tom čase oprávnený iba účastník, ktorému bola priznaná náhrada
trov konania, v tomto prípade spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s. r. o., a nie sťažovateľ. Tieto
závery krajského súdu a ich odôvodnenie nie je možné hodnotiť ako arbitrárne a je nutné
ich považovať za výraz autonómneho súdneho rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je
oprávnený v tomto prípade zasahovať.
7.4 Uvedená hodnota sporu pred všeobecnými súdmi, ako aj odôvodnenie
napadnutého uznesenia tak signalizujú zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti z dôvodu
bagateľnosti veci a ústavnej udržateľnosti záverov krajského súdu v napadnutom uznesení.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. marca 2017