Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 165/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Petra Stana,

Advokátska kancelária, Námestie 1. mája 16, Bratislava, zastúpeného advokátom

JUDr. Stanislavom Irsákom, Advokátska kancelária, Jelačičova 4, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k.

-20 z 9. decembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. Petra Stana o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca

2015 doručená sťažnosť advokáta JUDr. Petra Stana (ďalej aj „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. -20

z 9. decembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením Okresného súdu Prievidza (ďalej

len „okresný súd“) č. k. -9 z 3. februára 2014 súd prvého stupňa zamietol

žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Márie Zervanovej, Záhradnícka 18, Bratislava (ďalej len

„súdna exekútorka“), o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol,

že sťažovateľ (ako oprávnený) sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému

vykonania exekúcie na základe exekučného titulu ‒platobného rozkazu okresného súdu

č. k. -13 z 3. marca 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

21. mája 2010. Dňa 27. januára 2014 doručila súdna exekútorka exekučnému súdu žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa, posudzujúc exekučný titul

a vychádzajúc z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu rozporu exekučného titulu a návrhu na vykonanie

exekúcie so zákonom. Exekučným titulom ‒platobným rozkazom okresného súdu bol

navrhovateľovi ‒ spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s. r. o., Röntgenova 26, Bratislava,

zastúpenej sťažovateľom ‒ JUDr.Petrom Stanom, advokátom, Námestie 1. mája 16,

Bratislava, priznaný nárok na zaplatenie istiny 54,69 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne

od 3. februára 2010 do zaplatenia a náhrada trov konania vo výške 72,54 eur na účet

sťažovateľa ako právneho zástupcu navrhovateľa. Pohľadávka priznaná exekučným titulom

bola v časti trov právneho zastúpenia postúpená spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s. r. o., na

sťažovateľa ako oprávneného na základe zmluvy o hromadnom vymáhaní pohľadávok

v drobných sporoch z 1. apríla 2009, podľa čl. V bodu 5.2., ktorý obsahuje ustanovenie

o postúpení pohľadávky podľa . Exekučný súd takto

dohodnuté postúpenie pohľadávky nepovažoval za platné. S poukazom na § 524 ods. 1

uviedol, že nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky je,

že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu. Konštatoval, že v danom

prípade bola postúpená pohľadávka určená len všeobecne ako náhrada trov právneho

zastúpenia proti dlžníkovi spoločnosti, a teda nebola identifikovaná dostatočne určite tak,

aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu s tým istým dlžníkom a aby medzi

zmluvnými stranami nevznikli pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola

postúpená. Na podanie návrhu na exekúciu je oprávnený iba účastník, ktorému bola

priznaná náhrada trov konania (porovnaj R 33/2005), v tomto prípade spoločnosť DIGI

SLOVAKIA, s. r. o. Vzhľadom na uvedené bol súd prvého stupňa toho názoru, že

oprávneným z exekučného titulu zostáva spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s. r. o.,

a sťažovateľ ako právny zástupca navrhovateľa nemá aktívnu legitimáciu na podanie návrhu

na vykonanie exekúcie. Ide o neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, pre ktorý nie

je možné pokračovať v konaní.

2.1 Krajský súd na odvolanie sťažovateľa napadnutým uznesením uznesenie

okresného súdu potvrdil. V odôvodnení krajský súd uviedol: „Účastníkmi exekučného

konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. V praxi však nemožno vylúčiť prechod

povinnosti alebo práva z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu, prípadne

aj na štát. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik

právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou

sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie

pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Ak došlo

k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti alebo k prevzatiu povinnosti pred

podaním návrhu na vykonanie exekúcie, oprávnený musí preukázať túto skutočnosť už pri

podaní návrhu na vykonanie exekúcie. V tomto prípade exekučný súd nerozhoduje

uznesením o pripustení zmeny účastníka konania podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku,

ale na zmenu vo vecnej legitimácii prihliadne pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 tohto zákona. Ak skutočnosť, že

návrh na vykonanie exekúcie podáva iná osoba, než ktorá je v exekučnom titule uvedená

ako nositeľ práva, alebo skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie smeruje proti inej

osobe, než ktorá je v exekučnom titule uvedená ako nositeľ povinnosti, nie je riadne

preukázaná, súd žiadosť o udelenie poverenia uznesením podľa § 44 ods. 2 in fine

Exekučného poriadku zamietne.

V predmetnej exekučnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie domáhal

proti povinnému vymoženia pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je platobný

rozkaz Okresného súdu Prievidza č. k. -13 zo dňa 3.3.2010, ktorý nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť 21.5.2010. Týmto rozhodnutím bola povinnému uložená

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi, spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom

Einsteinova 21 (teraz Röntgenova 26), Bratislava, , zastúpenému

oprávneným, sumu 54,69 eur s úrokom z omeškania a trovy konania vo výške 72,54 eur.

K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený priložil Zmluvu o hromadnom vymáhaní

pohľadávok v drobných sporoch uzatvorenú dňa 1.4.2009 medzi oprávneným

a spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. V článku V. bod 5.2 sa zmluvné strany dohodli, že

okamihom právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým súd spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o.

právoplatne prizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia proti dlžníkovi spoločnosti

DIGI SLOVAKIA, s.r.o., uvedená spoločnosť postupuje túto pohľadávku oprávnenému za

odplatu vo výške nároku oprávneného na odmenu v rozsahu nákladov právneho zastúpenia

priznaných súdom (trovy právneho zastúpenia). Zmluvné strany sa dohodli, že okamihom

právoplatnosti rozhodnutia súdu na úhradu trov právneho zastúpenia vzniká oprávnenému

priamy nárok na úhradu trov právneho zastúpenia voči dlžníkovi. Postupované pohľadávky

boli bližšie špecifikované len v článku II. bod 2.1 Zmluvy ako pohľadávky voči dlžníkom

spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o., vzniknuté z nezaplatených úhrad za poskytovanie

elektronických komunikačných služieb (najmä služieb retransmisie, interného, DIGI-TV)

užívateľom /dlžníkom na základe zmlúv o poskytovaní a príjme televíznych a programových

služieb, resp. zmlúv o pripojení a poskytovaní verejných služieb retransmisie alebo

internetu podľa

Postúpenie, resp. cesia pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzku vstúpi

namiesto pôvodného veriteľa (postupcu, cedenta) nový veriteľ (postupník, cesionár). Ide

o jeden zo spôsobov zmeny záväzku v osobe veriteľa. Pri tejto zmene postupník ako nový

veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie

a vymoženie cestou súdu. Vyplýva to zo skutočnosti, že postúpením pohľadávky vzniká nový

záväzkový právny vzťah v zmysle ustanovenia t. j. právo

veriteľa na plnenie (pohľadávky) od dlžníka. Zmena záväzku v osobe veriteľa môže nastať

z vôle pôvodného veriteľa zmluvou uzavretou medzi ním a novým veriteľom, v tomto

prípade možno hovoriť o dobrovoľnej cesii na základe zmluvy (cessio voluntaria) v zmysle §

524 . Právnym základom zmluvy o postúpení pohľadávky (pactum

de cedendo) môže byť kúpna zmluva, darovacia zmluva alebo iný typ, ktorým sa zakladá

abstraktný záväzok medzi postupcom (pôvodný veriteľ) a postupníkom (nový veriteľ). Táto

zmluva musí mať písomnú formu. Medzi jej podstatné náležitosti patrí označenie: a)

účastníkov zmluvy (postupca - pôvodný veriteľ, a postupník - nový veriteľ) a b) postúpenej

pohľadávky. Predmetom zmluvy o postúpení môže byť pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda

okrem peňažnej pohľadávky i nepeňažná pohľadávka. Podmienkou platnosti zmluvy je, aby

išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku. Ako k tejto problematike vyplýva

zo súdnej praxe, čo uvádza aj odvolateľ, postúpená pohľadávka musí byť v zmluve

identifikovaná dostatočne určite, teda tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou

postupcu voči rovnakému dlžníkovi. Dostatočná identifikácia pohľadávky slúži na to, aby

medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola

postúpená.

Po posúdení obsahu Zmluvy o hromadnom vymáhaní pohľadávok v drobných

sporoch odvolací súd zistil a je toho názoru, že s poukazom na dohodnutý predmet plnenia

podľa článku I. a II. zmluvy sa nejedná o nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 a nasl.

, nakoľko zmluva má všetky podstatné náležitosti mandátnej zmluvy

podľa , v spojení s Obchodného

zákonníka, keď z článkov I., II. bod 2.1., čl. V. bod 5.1. nepochybne vyplýva označenie

zmluvných strán, záväzok mandatára (advokáta - oprávneného), že pre mandanta

(obchodná spoločnosť - DIGI SLOVAKIA, s.r.o.) na jeho účet zariadi za odplatu určitú

obchodnú záležitosť a záväzok mandanta zaplatiť mu za to odplatu. Výška odplaty nebola

medzi zmluvnými stranami dohodnutá určitou konkrétnou sumou, ale tým spôsobom, že táto

odplata bude vo výške náhrady nákladov právneho zastúpenia priznanej súdom, pričom

určili, že ide o trovy právneho zastúpenia. Vo všeobecnosti podľa platí,

že nárok na zaplatenie priznanej náhrady trov konania patrí účastníkovi a nie je možné, aby

advokát sám vo vlastnom mene podal návrh na exekúciu, ak povinný priznané trovy

nezaplatí dobrovoľne; môže tak urobiť len ako zástupca účastníka. Trovy konania priznané

právoplatným súdnym rozhodnutím veriteľovi v konkrétnej (vyčíslenej) výške predstavujú

peňažnú pohľadávku veriteľa proti dlžníkovi.

Z prejavu vôle účastníkov uzavretej mandátnej zmluvy, ako aj zo slovného vyjadrenia

tejto vôle, je zrejmé, že poskytovanie právnej pomoci je určené všeobecne, netýka sa

konkrétnej právnej pomoci voči konkrétnemu dlžníkovi ani voči konkrétnemu súdnemu

konaniu, v ktorom spoločnosť zastupovaná advokátom uplatňuje voči konkrétnemu dlžníkovi

konkrétnu pohľadávku s príslušenstvom. Spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s.r.o. a oprávnený

vymedzili vzájomné práva a povinnosti ako obsah mandátnej zmluvy len rámcovo. Právna

pomoc bola konkretizovaná až v priebehu existencie záväzkového vzťahu, čoho výsledkom

bolo konkrétne súdne rozhodnutie v konkrétnej právnej veci. Charakter všeobecnej

a rámcovej zmluvy má podľa názoru odvolacieho súdu aj dojednanie o postúpení

pohľadávok, pričom moment postúpenia mal nastať až právoplatnosťou konkrétneho

súdneho rozhodnutia obsahujúceho identifikáciu dlžníka, špecifikáciu výšky základnej

pohľadávky a výšky príslušenstva vrátane trov právneho zastúpenia. Odvolací súd je toho

názoru, že pre právne účinky postúpenia pohľadávky vo výške zodpovedajúcej súdom

priznanej náhrady trov právneho zastúpenia, je potrebné postupovanú pohľadávku

špecifikovať alebo určiť takým spôsobom, aby bola v rozsahu tohto spôsobu postupovaná

pohľadávka určiteľná a preukázateľne nezameniteľná s inou pohľadávkou účastníkov

záväzkového vzťahu. Určiteľnosť a nezameniteľnosť s inou pohľadávkou účastníkov

záväzkového vzťahu sa v plnom rozsahu týka aj budúcich pohľadávok. V čase uzavretia

mandátnej zmluvy dňa 1.4.2009 medzi spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. a oprávneným

neboli, a v konečnom dôsledku ani nemohli byť, trovy právneho zastúpenia priznané

právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom budúcou pohľadávkou spoločnosti

DIGI SLOVAKIA, s.r.o. proti povinnému zo záväzkového vzťahu týchto účastníkov, pretože

v tomto čase nebola prípadná pohľadávka spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o. týkajúca sa

súdom priznaných trov právneho zastúpenia určiteľná žiadnymi znakmi (náležitosťami)

v takom rozsahu, aby tieto trovy právneho zastúpenia mali charakter budúcej pohľadávky

pre ich postúpenie oprávnenému na vymáhanie priamo v jeho mene a na jeho účet

v exekúcii proti konkrétnemu dlžníkovi. Bolo v možnostiach a v dispozícii oprávneného

a spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s.r.o. postupovanú pohľadávku (keď vznikla) dodatočne

špecifikovať minimálne označením dlžníka, čím by doplnili rámcovú zmluvu práve o tie

znaky, ktoré predstavujú určiteľnosť a nezameniteľnosť postupovanej pohľadávky

a v konečnom právnom dôsledku účinnosť postúpenia a aktívnu legitimáciu advokáta mať

postavenie oprávneného v exekučnom konaní.

Odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci súd prvého stupňa pred vydaním

poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie

a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd

zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že pri postúpení

pohľadávok medzi spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. a oprávneným neboli postupované

pohľadávky riadnym spôsobom špecifikované. Z uvedených dôvodov neboli splnené

podmienky stanovené v § 37 ods. 3 a § 38 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré musia byť

naplnené tak, aby bolo možné vykonať exekúciu v prospech iného než toho, kto je

v rozhodnutí, exekučnom titule, označený ako oprávnený.

V odvolaní navrhol oprávnený opravu pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie tak,

že oprávneným je spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s.r.o. pre prípad, že by mal súd za to, že

návrh na vykonanie exekúcie je neúplný. Odvolací súd konštatuje, že nesprávne označenie

oprávneného, ktorý nemá postavenie oprávneného z exekučného titulu, je dôvodom na

postup podľa § 37 ods. 3, 4 Exekučného poriadku na návrh účastníkov exekučného konania.

Navrhovaná oprava návrhu na vykonanie exekúcie postupu podľa citovaného zákonného

ustanovenia nezodpovedá, a vzhľadom na právny stav danej exekučnej veci ani nie je

prípustná. Postup podľa § 40 ods. 1 Exekučného poriadku neprichádza do úvahy.“

3. Sťažovateľ namieta, že základom ústavnej sťažnosti je nesúhlas s právnym

záverom odvolacieho súdu týkajúcim sa neplatného postúpenia vymáhanej pohľadávky

a nesprávneho označenia oprávneného, ktorý má postavenie aktívne legitimovaného.

V prvom rade sa sťažovateľ stotožňuje so záverom odvolacieho súdu, že je možné postúpiť

aj budúcu pohľadávku. Nestotožňuje sa však s kritériami, ktoré na postúpenie budúcej

pohľadávky odvolací súd kládol ohľadom určiteľnosti a nezameniteľnosti s inou

pohľadávkou. V danom prípade išlo o generálnu cesiu (rámcové postúpenie pohľadávky),

na základe ktorej možno postúpiť viacej pohľadávok toho istého veriteľa alebo ak ide

o pohľadávky, ktoré vznikli z rovnakého právneho dôvodu. Sťažovateľ je teda toho názoru,

že zo zmluvy o postúpení je zrejmý spôsob, z ktorého možno jednoznačne zistiť, aká

pohľadávka je predmetom postúpenia.

3.1 Rovnako sa sťažovateľ nestotožňuje s postupom prvostupňového súdu, ktorý

v prípade, ak považoval návrh za neúplný, nedostatočný alebo nesprávny, mal oprávneného

vyzvať podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Exekučného poriadku na jeho opravu. To znamená, ak

sa prvostupňový súd nestotožnil s tým, že oprávnený má byť subjekt, na ktorého prešla

pohľadávka týkajúca sa trov právneho zastúpenia, sťažovateľ by opravil návrh s tým, že ako

oprávneného by uviedol pôvodného veriteľa ‒ DIGI SLOVAKIA, s. r. o., s tým,„že by

sťažovateľ odkázal a požiadal pripojiť spis zn. “, z ktorého je zrejmé, že

sťažovateľ má a mal oprávnenie na vymoženie pohľadávky, ako aj trov právneho zastúpenia

a že mu na ne vznikol nárok podpisom plnej moci. Sťažovateľ takýmto spôsobom v odvolaní

in eventum navrhol opravu označenia oprávneného, čomu však prvostupňový ani odvolací

súd nevyhovel.

3.2 Sťažovateľ sa teda nestotožňuje s právnym posúdením veci odvolacím súdom,

lebo je toho názoru, že odvolací súd rovnako ako prvostupňový súd nesprávne konštatovali,

že sťažovateľ nemá postavenie oprávneného z exekučného titulu. Sťažovateľ a spoločnosť

DIGI SLOVAKIA, s. r. o., sa ako zmluvné strany dohodili, že okamihom právoplatnosti

rozhodnutia súdu bude pohľadávka predstavujúca priznané trovy právneho zastúpenia

postúpená z postupcu spoločnosti DIGI SLOVAKIA, s. r. o., na sťažovateľa. Postupované

pohľadávky boli v zmluve dostatočne špecifikované a určiteľné, pretože išlo o dlžníkov

spoločnosti, ktorým vznikli nedoplatky za poskytovanie elektronických komunikačných

služieb. Postupované pohľadávky boli v čl. V bode 5.2. zmluvy zrozumiteľne definované ako

budúca pohľadávka, ktorá vznikne z drobného sporu. Odvolací súd preto podľa sťažovateľa

nesprávne posúdil, že na sťažovateľa neprešlo právo z exekučného titulu v zmysle

ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku.

3.3 Na podporu uvedených argumentov sťažovateľ poukazuje na ďalšie exekučné

konania v rovnakých skutkových veciach, kde príslušné okresné súdy mali odlišný právny

názor ako okresný súd, resp. krajský súd a kde vydali súdnemu exekútorovi poverenia na

vykonanie exekúcie. Podľa sťažovateľa tak došlo k porušeniu princípu predvídateľnosti

súdneho rozhodnutia, a tým i k porušeniu zásady právnej istoty.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Krajský súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil

základné právo JUDr. Petra Stana... na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 prvej vety Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 9. decembra 2014 vydané v konaní vedenom

pod sp. zn.: -20 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

Krajský súd Trenčín je povinný zaplatiť JUDr. Petrovi Stanovi - advokátovi trovy

právneho zastúpenia v celkovej sume 296,44 €... na účet jeho právneho zástupcu... do

pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

III.

7. Bez potreby uvádzania bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavným

právam sťažovateľa je potrebné konštatovať, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená.

7.1 Podľa ústavného súdu vzhľadom na hodnotu sporu pred okresným súdom

a krajským súdom (72,54 eur) ide o prípad posudzovaný ako tzv. bagateľná vec, kde

vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu už samotný predmet sporu v napadnutom konaní

zakladá z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu (porov. najmä , ako

aj , , , ) dôvod na

odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

7.2 Opodstatnenosť sťažnosti podľa vo veciach bagateľných

prichádza totiž do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov, ktoré sú pre

postupy zisťovania skutkového základu sporu a pre jeho právne posúdenie esenciálne

(porov. ), resp. v prípadoch, ak pôjde o intenzitu zásahu kolidujúcu

s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd (porov. nález Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. , bod 27).

7.3 Takéto vybočenie zo štandardov riadneho súdneho konania, resp. intenzitu

zásahu kolidujúcu s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd ústavný súd navyše

v napadnutom uznesení nenašiel. Krajský súd odpovedal na všetky ťažiskové premenné

v danej veci, jasne a ústavne udržateľne formuloval svoje závery o tom, že pri postúpení

pohľadávok medzi spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s. r. o., a oprávneným (sťažovateľom)

neboli postupované pohľadávky riadnym spôsobom špecifikované, a o tom, že na podanie

návrhu na exekúciu bol v tom čase oprávnený iba účastník, ktorému bola priznaná náhrada

trov konania, v tomto prípade spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s. r. o., a nie sťažovateľ. Tieto

závery krajského súdu a ich odôvodnenie nie je možné hodnotiť ako arbitrárne a je nutné

ich považovať za výraz autonómneho súdneho rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je

oprávnený v tomto prípade zasahovať.

7.4 Uvedená hodnota sporu pred všeobecnými súdmi, ako aj odôvodnenie

napadnutého uznesenia tak signalizujú zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti z dôvodu

bagateľnosti veci a ústavnej udržateľnosti záverov krajského súdu v napadnutom uznesení.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2017