Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 27/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. marca 2017 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti , zastúpeného Advokátskou

kanceláriou SLAMKA & Partners s. r. o., Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, v mene

ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Róbert Slamka, ktorou namieta porušenia svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 300 € (slovom

tristo eur), ktoré j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 363,79 eur (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov)

na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie SLAMKA & Partners s. r. o.,

Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 10. januára 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Námestovo (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „namietané konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že namietané konanie začalo podaním návrhu na vykonanie

exekúcie 7. mája 2009 na okresnom súde, kde je vedené pod sp. zn. .

Sťažovateľ je v procesnom postavení povinného. Dňa 10. novembra 2010 podal sťažovateľ

okresnému súdu návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom okresný súd rozhodol uznesením

zo 16. decembra 2010 tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a v celom rozsahu

ju zastavil. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“) na odvolanie oprávneného

uznesením sp. zn. z 27. septembra 2011 rozhodnutie okresného súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako sťažovateľ uviedol, „od uvedeného uznesenia

Krajského súdu v Žiline Okresný súd Námestovo Uznesením zo dňa 15.11.2013 pripustil

zmenu oprávneného“, do dnešného dňa však o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie

právoplatne nerozhodol. Okresný súd tak podľa názoru sťažovateľa „vo veci samej

minimálne päť (5) rokov nekoná a svojou pôsobnosťou neprispel k odstraňovaniu právnej

neistoty sťažovateľa spôsobom, ktorý od neho ako štátneho orgánu bolo možné

očakávať... sťažovateľ žije v neistote, čím dochádza k porušeniu práv sťažovateľa

na prejednanie resp. vybavenie veci bez zbytočných prieťahov a práva na spravodlivý

proces“.

3. Na tomto základe sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené jeho základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň

navrhol prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznať mu finančné

zadosťučinenie v sume 20 000 € a náhradu trov konania.

4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. Spr 52/17 zo 6. februára 2017, ktorý bol spolu s vyžiadaným spisom doručený

ústavnému súdu 13. februára 2017. V rámci opisu priebehu doterajšieho konania

predsedníčka okresného súdu uviedla, že po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline o odvolaní

oprávneného (uznesenie sp. zn. z 27. septembra 2011), ktorým bolo

rozhodnutie okresného súdu zrušené a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie,

bol súdny spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý „vydal pokyn na vrátenie

exekútorského spisu súdnemu exekútorovi a založenie spisu na dlhodobú lehotu“. Tento

postup bol predsedníčkou okresného súdu vyhodnotený ako nesprávny, pretože „pôvodné

rozhodnutie prvostupňového súdu bolo zrušené a o návrhu povinného na zastavenie

exekúcie tak nebolo rozhodnuté“. Okrem toho uviedla, že „Po podaní sťažnosti sťažovateľa

na postup Okresného súdu Námestovo v predmetnej exekučnej veci, ktorá sťažnosť bola

vybavovaná predsedníčkou krajského súdu a evidovaná je na tunajšom súde pod

Spr 4598/16, bolo zistené, že došlo k strate spisu, v dôsledku čoho predsedníčka súdu

opatrením č. 24 zo dňa 21.12.2016 vydala pokyn na vykonanie kontroly kancelárií

a nájdenie spisu pred začatím jeho rekonštrukcie podľa a nasl. Vyhl.

o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný

trestný súd a vojenské súdy. Spis bol nájdený dňa 27.12.2016. Po oboznámení sa s obsahom

spisu zákonný sudca vydal uznesenie pridržiavajúc sa intencií zrušujúceho uznesenia

krajského súdu a o návrhu rozhodol uznesením č.k. -137 zo dňa 28.12.2016,

ktoré bolo odosielané účastníkom konania až 3.2.2017 z dôvodu predloženia exekučného

spisu predsedníčke krajského súdu na vybavenie sťažnosti, nakoľko zákonná sudkyňa

v konaní je predsedníčkou okresného súdu.

Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že o návrhu povinného (sťažovateľa)

sa nekonalo v období od 14.11.2011 (kedy bol spis vrátený z krajského súdu) až

do 28.12.2016 (rozhodnutie), čo bolo spôsobené nesprávnym postupom vyššieho súdneho

úradníka v predmetnom konaní.“.

Zároveň predsedníčka okresného súdu oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania.

5. Ústavný súd 13. februára 2017 zaslal vyjadrenie okresného súdu právnemu

zástupcovi sťažovateľa s možnosťou zaujatia stanoviska v lehote 7 dní od doručenia prípisu

(prípis bol doručený 16. februára 2017). Zároveň ho požiadal o oznámenie, či trvá na konaní

verejného ústneho pojednávania s predpokladom jeho súhlasu pre prípad, že sa nevyjadrí.

V určenej lehote, ktorá uplynula 23. februára 2017, sťažovateľ ústavnému súdu svoje

stanovisko nedoručil.

6. Ústavný súd z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.

zistil, že vo veci až dosiaľ boli vo vzťahu k predmetu sťažnosti (konanie

o návrhu na zastavenie exekúcie) vykonané tieto relevantné procesné úkony:

- 10. november 2010 - okresnému súdu bol doručený návrh povinného na zastavenie

exekúcie,

- 16. december 2010 - okresný súd rozhodol o návrhu povinného tak, že exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil,

- 11. január 2011 - okresnému súdu bolo doručené odvolanie oprávneného,

- 17. január 2011 - okresný súd zaslal odvolanie povinnému a súdnemu exekútorovi

na vyjadrenie,

- 27. január 2011 - okresnému súdu bol doručený návrh oprávneného na zmenu

účastníka konania,

- 18. február 2011 - okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie povinného

k odvolaniu,

- 20. apríl 2011 - okresný súd predložil spis krajskému súdu,

- 27. september 2011 - krajský súd rozhodol o odvolaní oprávneného tak, že

rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,

- 14. november 2011 - spis vrátený okresnému súdu,

- 4. október 2013 - výzva okresného súdu adresovaná právnemu zástupcovi

oprávneného na predloženie výpisu z obchodného registra pre účely rozhodnutia o návrhu

na zmenu účastníka konania,

- 15. november 2013 - okresný súd rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu

účastníka konania na strane oprávneného,

- 28. december 2016 - okresný súd rozhodol o návrhu povinného na zastavenie

exekúcie.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil od ústneho pojednávania

v danej veci, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a súčasne sa domáhal aj vyslovenia porušenia

svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

11. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie označených práv

vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ). Uvedené platí aj vo vzťahu

k osobe, voči ktorej je nárok uplatnený.

12. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

13. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej

z prvej vety , podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

V súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti vyplývajú zo Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“), najmä z , podľa ktorého súd postupuje

v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným

prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu

a iných osôb.

14. V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou ústavný súd už vyslovil, že právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon

rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (, ),

keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „exekučný poriadok“) je súčasťou základného práva na súdnu ochranu

podľa (, ), pričom v

ods. 2 takéto konania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma.

15. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä

podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr.

). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. ,

, ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

16. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,

že posudzované konanie je exekučným konaním, v ktorom okresný súd realizuje svoje

rozhodovacie právomoci v súlade s Exekučným poriadkom. Rozhodovanie o návrhu

na zastavenie exekúcie v rámci exekučného konania patrí k štandardnej agende

všeobecných súdov, a preto ho nemožno hodnotiť ako zložité. Ani v posudzovanej veci

nešlo o skutkovo komplikovanú záležitosť, ktorá by vyžadovala osobitný prístup

exekučného súdu. Prieťahy v konaní na okresnom súde preto nie je možné považovať za

dôsledok vyvolaný právnou alebo skutkovou zložitosťou prejednávanej veci. Napokon, ani

okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti nepoukázal na mimoriadnu zložitosť

napadnutého konania, ktorá by ospravedlňovala jeho doterajšiu dĺžku.

17. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka exekučného

konania v postavení povinného. Ústavný súd z obsahu zapožičaného spisu okresného súdu

nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné pripísať na ťarchu sťažovateľa v súvislosti

s doterajšou dĺžkou napadnutého konania alebo spomalením jeho priebehu.

Ani predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti na takého skutočnosti

nepoukázala. Na druhej strane je však potrebné prihliadnuť na fakt, že od 21. novembra

2011, keď bolo sťažovateľovi doručené uznesenie krajského súdu o zrušení rozhodnutia

okresného súdu a vrátení veci na ďalšie konanie, prakticky až do 2. decembra 2016, keď

podal sťažnosť predsedníčke okresného súdu na prieťahy v konaní (a súčasne i ústavnú

sťažnosť, pozn.), sa o svoju vec vôbec nezaujímal (vigilantibus iura), čo ústavný súd

zohľadnil pri rozhodovaní o výške priznaného finančného zadosťučinenia.

18. V postupe okresného súdu ako tretieho kritéria pre posúdenie porušenia práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd zistil jeho nečinnosť

v uvedenom období, t. j. od doručenia rozhodnutia krajského súdu o podanom odvolaní

účastníkom exekučného konania (21. novembra 2011) do opätovného rozhodnutia

okresného súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (28. decembra 2016). Hoci

Exekučný poriadok nestanovuje pre rozhodnutie o takomto návrhu osobitnú lehotu,

rozhodnutie o ňom po viac ako 5 rokoch je nepochybne zbytočným prieťahom okresného

súdu. Uvedené napokon pripustil aj samotný okresný súd, pričom ústavný súd

z vyžiadaného súdneho spisu nezistil žiadne odchýlky od chronológie procesných úkonov,

ktorú uviedol vo svojom vyjadrení. Nemožno tiež opomenúť, že v rámci uvedeného obdobia

okresný súd rozhodoval (2 roky, pozn.) o návrhu oprávneného na zmenu účastníka konania,

návrh povinného však v dôsledku svojej nesústredenej činnosti ponechal bez povšimnutia.

19. Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že základné právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. porušené boli (bod

1 výroku nálezu).

III.

20. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa

čl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva

alebo slobody porušil, vo veci konal.

21. O návrhu povinného na zastavenie exekúcie okresný súd rozhodol počas konania

pred ústavným súdom uznesením č. k. -137 z 28. decembra 2016. Skutočnosť,

že proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh povinného na zastavenie exekúcie

zamietnutý, podal 23. februára 2017 povinný odvolanie, ako i skutočnosť, že okresný súd

o nároku na náhradu trov konania ( ) nerozhodol, viedli ústavný súd

k tomu, aby prikázal okresnému súdu konať v namietanom exekučnom konaní

bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

22. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

23. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa

ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

24. Sťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 20 000 € ako

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu „doteraz neukončeného súdneho

konania trvajúceho cez sedem (7) rokov“.

25. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

26. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na doterajšiu

dĺžku napadnutého exekučného konania a v rámci neho rozhodovanie okresného súdu

o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a na mieru zavinenia okresného súdu

na vzniknutých prieťahoch v posudzovanom konaní. Vzal však do úvahy i konkrétne

okolnosti daného prípadu, najmä skutočnosť, že sťažovateľ si v zmysle zásady ,,vigilantibus

iuris“ dostatočne nestrážil svoje práva (bod 17). S ohľadom na uvedené považoval ústavný

súd za primerané priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 300 € podľa

(bod 3 výroku nálezu).

27. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľa vyčíslil trovy konania sumou

363,79 € za dva úkony právnej služby.

28. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená suma

za dva úkony (prevzatie a prípravu zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti) je vyčíslená

v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov, preto boli trovy právneho zastúpenia priznané v požadovanej sume 2 x 143 eur,

2 x režijný paušál 8,58 eur, k čomu bola pripočítaná 20 % DPH (bod 4 výroku nálezu).

29. Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

30. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. marca 2017