Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 27/2017
PDF · 205.4 KB
No categories available
III. ÚS 27/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. marca 2017 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika
v konaní o sťažnosti , zastúpeného Advokátskou
kanceláriou SLAMKA & Partners s. r. o., Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, v mene
ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Róbert Slamka, ktorou namieta porušenia svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 302/2009, takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 302/2009
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
5 Er 302/2009 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 300 € (slovom
tristo eur), ktoré j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 363,79 eur (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov)
na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie SLAMKA & Partners s. r. o.,
Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.
III. ÚS 27/2017 z 10. januára 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Námestovo (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 302/2009 (ďalej
aj „namietané konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že namietané konanie začalo podaním návrhu na vykonanie
exekúcie 7. mája 2009 na okresnom súde, kde je vedené pod sp. zn. 5 Er 302/2009.
Sťažovateľ je v procesnom postavení povinného. Dňa 10. novembra 2010 podal sťažovateľ
okresnému súdu návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom okresný súd rozhodol uznesením
zo 16. decembra 2010 tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a v celom rozsahu
ju zastavil. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“) na odvolanie oprávneného
uznesením sp. zn. 7 CoE 91/2011 z 27. septembra 2011 rozhodnutie okresného súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako sťažovateľ uviedol, „od uvedeného uznesenia
Krajského súdu v Žiline Okresný súd Námestovo Uznesením zo dňa 15.11.2013 pripustil
zmenu oprávneného“, do dnešného dňa však o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie
právoplatne nerozhodol. Okresný súd tak podľa názoru sťažovateľa „vo veci samej
minimálne päť (5) rokov nekoná a svojou pôsobnosťou neprispel k odstraňovaniu právnej
neistoty sťažovateľa spôsobom, ktorý od neho ako štátneho orgánu bolo možné
očakávať... sťažovateľ žije v neistote, čím dochádza k porušeniu práv sťažovateľa
na prejednanie resp. vybavenie veci bez zbytočných prieťahov a práva na spravodlivý
proces“.
3. Na tomto základe sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy
vyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené jeho základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň
navrhol prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznať mu finančné
zadosťučinenie v sume 20 000 € a náhradu trov konania.
4. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom
sp. zn. Spr 52/17 zo 6. februára 2017, ktorý bol spolu s vyžiadaným spisom doručený
ústavnému súdu 13. februára 2017. V rámci opisu priebehu doterajšieho konania
predsedníčka okresného súdu uviedla, že po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline o odvolaní
oprávneného (uznesenie sp. zn. 7 CoE 91/2011 z 27. septembra 2011), ktorým bolo
rozhodnutie okresného súdu zrušené a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie,
bol súdny spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý „vydal pokyn na vrátenie
exekútorského spisu súdnemu exekútorovi a založenie spisu na dlhodobú lehotu“. Tento
postup bol predsedníčkou okresného súdu vyhodnotený ako nesprávny, pretože „pôvodné
rozhodnutie prvostupňového súdu bolo zrušené a o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie tak nebolo rozhodnuté“. Okrem toho uviedla, že „Po podaní sťažnosti sťažovateľa
na postup Okresného súdu Námestovo v predmetnej exekučnej veci, ktorá sťažnosť bola
vybavovaná predsedníčkou krajského súdu a evidovaná je na tunajšom súde pod
Spr 4598/16, bolo zistené, že došlo k strate spisu, v dôsledku čoho predsedníčka súdu
opatrením č. 24 zo dňa 21.12.2016 vydala pokyn na vykonanie kontroly kancelárií
a nájdenie spisu pred začatím jeho rekonštrukcie podľa § 198 a nasl. Vyhl. 543/2005 Z.z.
o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný
trestný súd a vojenské súdy. Spis bol nájdený dňa 27.12.2016. Po oboznámení sa s obsahom
spisu zákonný sudca vydal uznesenie pridržiavajúc sa intencií zrušujúceho uznesenia
krajského súdu a o návrhu rozhodol uznesením č.k. 5Er/302/2009-137 zo dňa 28.12.2016,
ktoré bolo odosielané účastníkom konania až 3.2.2017 z dôvodu predloženia exekučného
spisu predsedníčke krajského súdu na vybavenie sťažnosti, nakoľko zákonná sudkyňa
v konaní je predsedníčkou okresného súdu.
Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že o návrhu povinného (sťažovateľa)
sa nekonalo v období od 14.11.2011 (kedy bol spis vrátený z krajského súdu) až
do 28.12.2016 (rozhodnutie), čo bolo spôsobené nesprávnym postupom vyššieho súdneho
úradníka v predmetnom konaní.“.
Zároveň predsedníčka okresného súdu oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho
pojednávania.
5. Ústavný súd 13. februára 2017 zaslal vyjadrenie okresného súdu právnemu
zástupcovi sťažovateľa s možnosťou zaujatia stanoviska v lehote 7 dní od doručenia prípisu
(prípis bol doručený 16. februára 2017). Zároveň ho požiadal o oznámenie, či trvá na konaní
verejného ústneho pojednávania s predpokladom jeho súhlasu pre prípad, že sa nevyjadrí.
V určenej lehote, ktorá uplynula 23. februára 2017, sťažovateľ ústavnému súdu svoje
stanovisko nedoručil.
6. Ústavný súd z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.
5 Er 302/2009 zistil, že vo veci až dosiaľ boli vo vzťahu k predmetu sťažnosti (konanie
o návrhu na zastavenie exekúcie) vykonané tieto relevantné procesné úkony:
- 10. november 2010 - okresnému súdu bol doručený návrh povinného na zastavenie
exekúcie,
- 16. december 2010 - okresný súd rozhodol o návrhu povinného tak, že exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil,
- 11. január 2011 - okresnému súdu bolo doručené odvolanie oprávneného,
- 17. január 2011 - okresný súd zaslal odvolanie povinnému a súdnemu exekútorovi
na vyjadrenie,
- 27. január 2011 - okresnému súdu bol doručený návrh oprávneného na zmenu
účastníka konania,
- 18. február 2011 - okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie povinného
k odvolaniu,
- 20. apríl 2011 - okresný súd predložil spis krajskému súdu,
- 27. september 2011 - krajský súd rozhodol o odvolaní oprávneného tak, že
rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,
- 14. november 2011 - spis vrátený okresnému súdu,
- 4. október 2013 - výzva okresného súdu adresovaná právnemu zástupcovi
oprávneného na predloženie výpisu z obchodného registra pre účely rozhodnutia o návrhu
na zmenu účastníka konania,
- 15. november 2013 - okresný súd rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu
účastníka konania na strane oprávneného,
- 28. december 2016 - okresný súd rozhodol o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie.
7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil od ústneho pojednávania
v danej veci, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov, a súčasne sa domáhal aj vyslovenia porušenia
svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch.
10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,
11. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie označených práv
vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak
ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04). Uvedené platí aj vo vzťahu
k osobe, voči ktorej je nárok uplatnený.
12. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
13. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej
z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd
i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
V súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti vyplývajú zo zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), najmä z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje
v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným
prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu
a iných osôb.
14. V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou ústavný súd už vyslovil, že právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon
rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (III. ÚS 15/03, III. ÚS 229/04),
keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „exekučný poriadok“) je súčasťou základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 143/02, IV. ÚS 292/04), pričom ústava v čl. 48
ods. 2 takéto konania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma.
15. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila i v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä
podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr.
I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu
(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,
I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.
16. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,
že posudzované konanie je exekučným konaním, v ktorom okresný súd realizuje svoje
rozhodovacie právomoci v súlade s Exekučným poriadkom. Rozhodovanie o návrhu
na zastavenie exekúcie v rámci exekučného konania patrí k štandardnej agende
všeobecných súdov, a preto ho nemožno hodnotiť ako zložité. Ani v posudzovanej veci
nešlo o skutkovo komplikovanú záležitosť, ktorá by vyžadovala osobitný prístup
exekučného súdu. Prieťahy v konaní na okresnom súde preto nie je možné považovať za
dôsledok vyvolaný právnou alebo skutkovou zložitosťou prejednávanej veci. Napokon, ani
okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti nepoukázal na mimoriadnu zložitosť
napadnutého konania, ktorá by ospravedlňovala jeho doterajšiu dĺžku.
17. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka exekučného
konania v postavení povinného. Ústavný súd z obsahu zapožičaného spisu okresného súdu
nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné pripísať na ťarchu sťažovateľa v súvislosti
s doterajšou dĺžkou napadnutého konania alebo spomalením jeho priebehu.
Ani predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti na takého skutočnosti
nepoukázala. Na druhej strane je však potrebné prihliadnuť na fakt, že od 21. novembra
2011, keď bolo sťažovateľovi doručené uznesenie krajského súdu o zrušení rozhodnutia
okresného súdu a vrátení veci na ďalšie konanie, prakticky až do 2. decembra 2016, keď
podal sťažnosť predsedníčke okresného súdu na prieťahy v konaní (a súčasne i ústavnú
sťažnosť, pozn.), sa o svoju vec vôbec nezaujímal (vigilantibus iura), čo ústavný súd
zohľadnil pri rozhodovaní o výške priznaného finančného zadosťučinenia.
18. V postupe okresného súdu ako tretieho kritéria pre posúdenie porušenia práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd zistil jeho nečinnosť
v uvedenom období, t. j. od doručenia rozhodnutia krajského súdu o podanom odvolaní
účastníkom exekučného konania (21. novembra 2011) do opätovného rozhodnutia
okresného súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (28. decembra 2016). Hoci
Exekučný poriadok nestanovuje pre rozhodnutie o takomto návrhu osobitnú lehotu,
rozhodnutie o ňom po viac ako 5 rokoch je nepochybne zbytočným prieťahom okresného
súdu. Uvedené napokon pripustil aj samotný okresný súd, pričom ústavný súd
z vyžiadaného súdneho spisu nezistil žiadne odchýlky od chronológie procesných úkonov,
ktorú uviedol vo svojom vyjadrení. Nemožno tiež opomenúť, že v rámci uvedeného obdobia
okresný súd rozhodoval (2 roky, pozn.) o návrhu oprávneného na zmenu účastníka konania,
návrh povinného však v dôsledku svojej nesústredenej činnosti ponechal bez povšimnutia.
19. Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že základné právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 302/2009 porušené boli (bod
1 výroku nálezu).
III.
20. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa
čl. 127 ods. 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva
alebo slobody porušil, vo veci konal.
21. O návrhu povinného na zastavenie exekúcie okresný súd rozhodol počas konania
pred ústavným súdom uznesením č. k. 5 Er 302/2009-137 z 28. decembra 2016. Skutočnosť,
že proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh povinného na zastavenie exekúcie
zamietnutý, podal 23. februára 2017 povinný odvolanie, ako i skutočnosť, že okresný súd
o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) nerozhodol, viedli ústavný súd
k tomu, aby prikázal okresnému súdu konať v namietanom exekučnom konaní
bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
22. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
23. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa
ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
24. Sťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 20 000 € ako
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu „doteraz neukončeného súdneho
konania trvajúceho cez sedem (7) rokov“.
25. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
26. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na doterajšiu
dĺžku napadnutého exekučného konania a v rámci neho rozhodovanie okresného súdu
o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a na mieru zavinenia okresného súdu
na vzniknutých prieťahoch v posudzovanom konaní. Vzal však do úvahy i konkrétne
okolnosti daného prípadu, najmä skutočnosť, že sťažovateľ si v zmysle zásady ,,vigilantibus
iuris“ dostatočne nestrážil svoje práva (bod 17). S ohľadom na uvedené považoval ústavný
súd za primerané priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 300 € podľa
§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).
27. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľa vyčíslil trovy konania sumou
363,79 € za dva úkony právnej služby.
28. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená suma
za dva úkony (prevzatie a prípravu zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti) je vyčíslená
v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov, preto boli trovy právneho zastúpenia priznané v požadovanej sume 2 x 143 eur,
2 x režijný paušál 8,58 eur, k čomu bola pripočítaná 20 % DPH (bod 4 výroku nálezu).
29. Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 31a zákona
o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
30. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. marca 2017