Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 243/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť

, , a , ,

zastúpených advokátom , , ktorou

namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 v spojení

s a práv podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave

sp. zn. z 24. marca 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 29. novembra 2016, a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako podanú

oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca 2017

doručená sťažnosť , , a ,

(ďalej spolu len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom

, , ktorou namietajú porušenie svojich

základných práv podľa a v spojení s Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. z 24. marca 2016 (ďalej

aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 29. novembra 2016 (ďalej

aj „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).

Zo sťažnosti, z jej príloh a z dokumentácie ústavného súdu (získanej z doterajšej

rozhodovacej činnosti, pozn.) vyplýva, že proti sťažovateľom je vedené trestné stíhanie

pre podozrenie zo spáchania zločinu marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva

podľa a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), za použitia .

Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) uznesením sp. zn. 18/2016

z 20. marca 2016 (okrem iného) podľa Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v trestnej veci

sťažovateľov zamietol návrh prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda na vzatie

sťažovateľov ako obvinených do väzby a podľa ich prepustil

zo zadržania na slobodu.

Krajský súd v Trnave na základe sťažnosti prokurátora napadnutým uznesením

podľa zrušil uznesenie okresného súdu

sp. zn. 18/2016 z 20. marca 2016 a väzbu sťažovateľov ako obvinených založenú

na dôvodoch podľa a nahradil podľa

písm. b) a c) prijatím ich písomného sľubu a dohľadom probačného

a mediačného úradníka. Krajský súd napadnutým uznesením zároveň podľa § 82 ods. 1

písm. a) a h) uložil sťažovateľom primerané povinnosti a obmedzenia v podobe zákazu

vycestovania do zahraničia a zákazu styku so spoluobvinenými a ich rodinnými

príslušníkmi až do právoplatného skončenia veci.

Sťažovatelia elektronicky 20. mája 2016 a poštou 24. mája 2016 doručili ústavnému

súdu sťažnosť, ktorou namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu. Ústavný

súd uznesením sp. zn. z 10. augusta 2016 označenú sťažnosť sťažovateľov

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) odmietol ako zjavne

neopodstatnenú. Ústavný súd svoje rozhodnutie odôvodnil (v podstate) tým, že

sťažovateľmi označený a dohovoru sú na ich vec (týkajúcu

sa väzobného rozhodnutia, pozn.) ratione materiae neaplikovateľné.

Sťažovatelia 6. júna 2016 podali proti napadnutému uzneseniu krajského súdu

dovolanie, ktoré najvyšší súd napadnutým uznesením sp. zn. z 29. novembra

2016 podľa odmietol, keďže smerovalo proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Sťažovatelia v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 14. marca 2017 namietajú

porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1

a práv podľa a dohovoru napadnutým uznesením krajského

súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu.

Namietané porušenie svojich v sťažnosti označených práv napadnutým uznesením

krajského súdu odôvodňujú sťažovatelia v sťažnosti (okrem iného) takto:

„Krajský súd Trnava, rozhodoval ako miestne nepríslušný súd o sťažnosti

prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda zo dňa 20. 03. 2016, napriek

skutočnosti že z obsahu spisu, najmä Uznesenia zo dňa 17. 03. 2016 vydaného MV SR, PPZ,

Národná kriminálna agentúra, ČVS: PPZ-169/NKA-PZ-BA-2016, vyplýva že údajný skutok

sa stal dňa 04. 03. 2016 (vykonaním výsluchu svedka ), na MV SR, PPZ,

Národná kriminálna agentúra, expozitúra Bratislava, Račianska 45, 83102 Bratislava, súd

rozhodol Uznesením zo dňa 20. 03. 2016, č. k.0 , bez toho aby sa ako miestne

nepríslušný sudca pre prípravné konanie s danou skutočnosťou akokoľvek vysporiadal.

... Z odôvodnenia Uznesenia zo dňa 24. 03. 2016 vydaného KS TT,

č. k. , vyplýva, že súd nachádza dôvody väzby, podľa ,

v obave, že obvinený by mohli v prípade prepustenia na slobodu pôsobiť na svedkov alebo

spoluobvinených alebo inak mariť skutočnosti závažné pre trestné stíhanie, čím by zároveň

pokračovali v trestnej činnosti a napĺňali dôvody väzby podľa .

Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že obvinení a

svojím konaním nenaplnili znaky (objektívnu stránku tr. činu, subjektívnu stránku

tr. činu) skutkovej podstaty trestného činu marenia spravodlivosti podľa .

Do dnešného dňa bolo vykonané dokazovanie zabezpečením listinných dôkazov, výsluchom

svedkov a výsluchom obvinených, pričom všetky známe a dostupné dôkazy boli do dnešného

dňa vykonané, ďalšie dokazovanie nebolo nariadené a ani navrhnuté procesnými stranami,

účastníkmi konania. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvody väzby podľa § 71 ods. 1

písm. b), písm. c) dávno pominuli (ak existovali) a orgány činné v trestnom konaní, a ani

súd nezrušili rozhodnutie, ktorým boli uložené primerané povinnosti a obmedzenia, resp.

nahradená väzba podľa . Vyššie uvedená argumentácia je v súlade

s ustálenou judikatúrou, napr. Uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 08. 04. 2010, sp. zn.

-11 alebo Uznesením NSSR zo dňa 17. 02. 1999, sp. zn. .

... Krajský súd Trnava, rozhodoval o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry

Dunajská Streda zo dňa 20. 03. 2016, pričom v Uznesení zo dňa 24. 03. 2016,

č. k. , nedostatočne odôvodnil existenciu dôvodov väzby a ich nahradenia,

resp. vôbec neodôvodnil a v neposlednom rade súd rozhodol o primeraných povinnostiach

a obmedzeniach, podľa , až do právoplatného skončenia veci.“

Namietané porušenie svojich v sťažnosti označených práv napadnutým uznesením

najvyššieho súdu odôvodňujú sťažovatelia v sťažnosti okrem iného takto:

«... Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval o Dovolaní zo dňa 02. 06. 2016,

napriek tej skutočnosti, že obvinení vo svojej argumentácii priamo uvádzajú, že o Návrhu

na vzatie do väzby zo dňa 19. 03. 2016, č. k. -7 na verejnom zasadnutí

dňa 20. 03. 2016 rozhodoval Okresný súd Dunajská Streda a Krajský súd Trnava, ktorý

rozhodoval o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda

zo dňa 20. 03. 2016, ako miestne nepríslušný súd, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky

sa s danou argumentáciou nevysporiadal a nerozhodol o odňatí veci miestne nepríslušnému

súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietnutím Dovolania zo dňa 02. 06. 2016, ako

neprípustného na neverejnom zasadnutí proti Uzneseniu zo dňa 24. 03. 2016 vydané KS TT,

č. k. , z dôvodu neprípustnosti dovolania, pretože bolo podané proti

rozhodnutiu proti ktorému nie je možné podať dovolanie, pričom ďalšími dôvodmi

dovolania sa súd nezaoberal, priamo odmietol spravodlivosť a zamedzil v rozpore

so zákonom účinný prostriedok nápravy protizákonného stavu, hoci mu takáto povinnosť

vyplýva z právneho poriadku Slovenskej republiky, z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva, z judikatúry Európskeho súdneho dvora.

... Z dikcie ustanovení , vyplýva, že dovolanie možno

podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli

porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom

dovolania podľa , pričom takým rozhodnutím sa rozumie i rozhodnutie, ktorým

odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol. Uznesenie

zo dňa 24. 03. 2016 vydané KS TT, č. k. , ktorým súd zrušil Uznesenie

zo dňa 20. 03. 2016 vydané OS DS, č. k. , sám rozhodol a nahradil väzbu

obvinených , a , z dôvodov podľa § 71

ods. 1 písm. b), písm. c) , prijatím písomného sľubu obvineného a dohľadom probačného

a mediačného úradníka, ktorým zároveň určil „primerané“ obmedzenia spočívajúce

v zákaze vycestovania do zahraničia do právoplatného skončenia veci a spočívajúce

v zákaze styku so spoluobvinenými a ich rodinnými príslušníkmi do právoplatného

skončenia veci, spĺňa procesné podmienky pre podanie dovolania podľa ustanovení § 368

ods. 1, ods. 2 písm. h) .»

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces ...

a ... garantované v a v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1

, Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 24. 03. 2016,

sp. zn. , bolo porušené.

Základné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces ...

a ... garantované v a v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1

, Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

29. 11. 2016, sp. zn. , bolo porušené.

Základné právo na osobnú slobodu ... a ...

garantované v a v Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s Slovenskej

republiky, Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 24. 03. 2016, sp. zn. ,

bolo porušené.

„Základné právo na osobnú slobodu ... a

... garantované v a v Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s Slovenskej

republiky, Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 11. 2016,

sp. zn. , bolo porušené.

Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 24. 03. 2016, sp. zn. ,

sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 11. 2016, sp. zn.

, sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

... ako sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie

vo výške 10.000,- EUR, ktoré je Krajský súd v Trnave povinný zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

... ako sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie

vo výške 10.000,- EUR, ktoré je Krajský súd v Trnave povinný zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Krajský súd v Trnave je povinný nahradiť ...

a ... trovy konania vo výške, ako budú vyčíslené po prijatí tejto

sťažnosti na ďalšie konanie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateľov

obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané (

a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej

( ). neumožňuje zmeškanie tejto

kogentnej lehoty odpustiť (napr. , ).

Sťažnosťou napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. nadobudlo

právoplatnosť 29. novembra 2016, kedy bolo vyhlásené. Ústavný súd v tejto súvislosti

poukazuje na , podľa ktorého je uznesenie

právoplatné, ak zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť, pričom podľa § 392 ods. 2

proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľov (ktorí v tejto súvislosti uviedli, že „Uznesením

NSSR zo dňa zo dňa 29. 11. 2016, č. k. , doručeného dňa 09. 01. 2017...“,

pozn.), ako aj zo zistení ústavného súdu pri príprave predbežného prerokovania sťažnosti

vyplýva, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu bolo právnemu zástupcovi sťažovateľov

ako dovolateľov doručené 9. januára 2017.

Sťažovatelia svoju sťažnosť, datovanú k 7. marcu 2017 a doručenú ústavnému súdu

14. marca 2017, podali na poštovú prepravu 10. marca 2017, teda po uplynutí dvojmesačnej

lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde, ktorá v ich prípade uplynula vo štvrtok 9. marca 2017. Tento záver sa vzťahuje nielen

na tú časť sťažnosti, ktorá smeruje proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu,

ale (logicky) aj na tú časť sťažnosti, ktorá smeruje proti napadnutému uzneseniu krajského

súdu, ktoré bolo vydané skôr ako rozhodnutie dovolacieho súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľov pri predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako oneskorene podanú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľov.

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia považuje ústavný súd za vhodné poukázať

na skutočnosť, že aj v prípade, keby sťažovatelia podali svoju sťažnosť ústavnému súdu

v dvojmesačnej lehote počítanej od doručenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu

právnemu zástupcovi sťažovateľov, ústavný súd by ju musel vo vzťahu k napadnutému

uzneseniu krajského súdu (proti ktorému podstata výhrad sťažovateľov smeruje, pozn.)

odmietnuť, a to

- v časti namietaného porušenia základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením krajského

súdu z dôvodu existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci podľa § 25 ods.

2 v spojení s , keďže o namietanom

porušení práv sťažovateľov podľa označených článkov a dohovoru

napadnutým uznesením krajského súdu už ústavný súd rozhodol uznesením sp.

zn. z 10. augusta 2016, ktorým ich sťažnosť odmietol ako zjavne

neopodstatnenú,

- v časti namietaného porušenia práv sťažovateľov podľa

a podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 v spojení

s , keďže v prípade, ak by ústavný súd dospel

k záveru o ústavnej akceptovateľnosti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu

(pričom toto prima facie nevykazuje znaky arbitrárnosti alebo svojvôle, pozn.), na

vec sťažovateľov by nebola aplikovateľná ustálená judikatúra ústavného súdu

(napr. , , ), podľa ktorej dvojmesačná

lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu v prípadoch, ak sťažovateľ v

predmetnej veci podal dovolanie, začne plynúť dňom doručenia rozhodnutia o

mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní) a je považovaná za zachovanú aj

vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (v prípade

sťažovateľov ide o napadnuté uznesenie krajského súdu). Dovolanie, ktoré bolo

najvyšším súdom odmietnuté podľa ako

podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je (ex lege) prípustné, totiž

v okolnostiach posudzovanej nemožno považovať za účinný prostriedok nápravy,

ktorý by zákon sťažovateľom poskytoval a na rozhodnutie o ktorom by mohla byť

(vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu, pozn.) viazaná zákonom

ustanovená dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2017