Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 206/2017
PDF · 154.65 KB
No categories available
I. ÚS 206/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
a , , vo veci namietaného porušenia základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6 Tpo 301/2016
z 24. marca 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola elektronicky
9. marca 2017 doručená sťažnosť , ,
a , (spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského
súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Tpo 301/2016 z 24. marca 2016 (ďalej len
„uznesenie krajského súdu“ alebo „napadnuté uznesenie“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením „vyšetrovateľa príslušnej zložky orgánov
činných v trestnom konaní“ bolo 17. marca 2016 proti zadržaným sťažovateľom vznesené
obvinenie pre údajný zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) a ods. 2
písm. a) Trestného zákona.
3. Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd)
sp. zn. Tp 18/2016 z 20. marca 2016 bolo rozhodnuté o nahradení väzby s tým, že dôvod
kolúznej väzby neobstojí a dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku síce
obstál, ale bol nahradený probačným dohľadom. Zároveň sťažovatelia boli prepustení
zo zadržania. Po šiestich hodinách konania okresný súd v podstate skonštatoval, že
„skutkový stav je tak pochybný, že ho vyrieši zrejme až súd“.
4. Na základe sťažnosti prokurátora uznesením krajského súdu bolo uznesenie
okresného súdu z 20. marca 2016 zrušené a sťažovatelia boli prepustení zo zadržania s tým,
že väzba z dôvodov uvedených § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku sa nahrádza
podľa § 80 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku prijatím písomného sľubu obvineného
a dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvinenými. Navyše, podľa § 82 ods. 1
písm. a) a b) Trestného poriadku boli sťažovateľom uložené obmedzenia v podobe zákazu
vycestovať do zahraničia do právoplatného skončenia veci a zákazu styku
so spoluobvinenými a ich rodinnými príslušníkmi do doby právoplatného skončenia veci.
5. Podľa názoru sťažovateľov krajský súd nesprávne, iba na základe prehodnotenia
dôkazov dospel k záveru o splnení formálnych a materiálnych podmienok na ich vzatie
do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku, ale túto nahradil
alternatívnymi prostriedkami a obmedzeniami. Krajský súd nedostatočne vyhodnotil dôkazy
týkajúce sa dôvodu väzby a v nadväznosti na to tiež nedostatočne odôvodnil rozhodnutie
o nahradení väzby s poukazom na ustanovenie § 80 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku
a bez akéhokoľvek ďalšieho odôvodnenia uložil sťažovateľom obmedzenia v podobe
zákazu vycestovania do zahraničia a zákazu styku so spoluobvinenými a ich rodinnými
príslušníkmi.
6. Za podstatu sťažnosti považujú sťažovatelia polemiku s právnym názorom
krajského súdu týkajúcu sa dôvodnosti ich trestného stíhania a nevyhnutnosti obmedzenia
ich osobnej slobody väzbou, resp. jej alternatívou. Podľa krajského súdu vzhľadom
na charakter trestnej činnosti, spôsob jej vykonania, ako aj osoby sťažovateľov, ktorí
sú dlhoročnými advokátmi a poznajú postup orgánov činných v trestnom konaní,
je dôvodná obava, že sťažovatelia by mohli v prípade prepustenia zo zadržania pôsobiť
na svedkov a spoluobvinených alebo inak mariť skutočnosti závažné pre trestné stíhanie.
Podľa krajského súdu sú dané aj dôvody tzv. preventívnej väzby vzhľadom na charakter
trestného činu a na prebiehajúce trestné stíhanie obvineného .
7. Sťažovatelia konštatujú, že v ich prípade sa veľmi zreteľne prejavuje policajná
a prokurátorská svojvôľa už aj vo vzťahu k advokátom. Táto svojvôľa sa bytostne dotýka
výkonu advokátskej profesie, lebo vzťah advokáta ku klientovi (a naopak) je a musí byť
vzťahom absolútne dôverným, do ktorého nesmie orgán činný v trestnom konaní vstupovať.
V danej veci tieto orgány vykonávali nelegitímne odpočúvania (telekomunikačné
a priestorové odpočúvanie) medzi sťažovateľmi a ich klientmi. Následne sťažovateľom
odobrali mobilné telefóny a počítače s celou databázou, čím veľmi závažným spôsobom
zasiahli do ich súkromia. Krajský súd napriek tomu bral na zreteľ najmä tieto nelegitímnym
spôsobom získané dôkazy. Orgány činné v trestnom konaní ďalej nahovárali svedkov
na spoluprácu a vykonávali aj ďalšie nelegitímne kroky v trestnom konaní.
8. Krajský súd sa nijako nevyjadril k námietkam sťažovateľov, ktorí absolútne
spochybňovali existenciu protiprávnosti ich konania, keďže iba bežne (rutinne) vykonávali
svoje povinnosti obhajcov vo forme komunikácie s obvineným
nachádzajúcim sa vo väzbe a jeho otcom, ktorý sťažovateľom odporučil predstaviť orgánom
činným v trestnom konaní svedka , lebo mal vidieť sporný incident vo veci
týkajúcej sa obvineného . Sťažovatelia sa obmedzili iba na zisťovanie
a overovanie skutočností, ktoré mohli trestnú vec objasniť, ale na nič svedka nenahovárali
a ani inak ho neusmerňovali.
9. Ďalej sa krajský súd nevyjadril ku konkrétnym námietkam sťažovateľov
snažiacich sa spochybniť, že by skutok bol trestným činom. Takýto postup krajského súdu
je podľa presvedčenia sťažovateľov svojvoľný a porušuje právo na spravodlivý proces.
10. Vrcholom svojvôle postupu krajského súdu je podľa sťažnosti záver, že mu síce
nebolo ani na základe pojednávania zrejmé, z akého dôvodu okresný súd zamietol návrh
prokurátora na vzatie sťažovateľov do väzby, ale súčasne mu bolo už bez akéhokoľvek
dokazovania zrejmé, že v danej veci sú splnené podmienky pre väzobné stíhanie podľa § 71
ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku, a to aj napriek tomu, že sťažovatelia v čase konania
verejného zasadnutia krajského súdu už vypovedali obvinenému plnú
moc na jeho obhajobu.
11. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„Základné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces ...
a ... garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 24. 03. 2016,
sp. zn. 6Tpo/301/2016-371, porušené bolo.
Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 24. 03. 2016, sp. zn. 6Tpo/301/2016-371,
sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.
a ako sťažovateľom sa priznáva
finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- EUR každému, ktoré je Krajský súd v Trnave
povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Krajský súd v Trnave je povinný nahradiť a
ako sťažovateľom trovy konania vo výške, ako budú vyčíslené po prijatí tejto
sťažnosti na ďalšie konanie.“
12. Sťažovatelia napokon požadujú, aby ústavný súd dočasným opatrením odložil
vykonateľnosť uznesenia krajského súdu až do právoplatného skončenia konania.
II.
13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
14. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné podľa ustanovenia § 20 zákona
o ústavnom súde, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49
až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho
odmietnutie.
15. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa
ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,
prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ
(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa
k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa
advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,
že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
16. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných
náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo
slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia
alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu
sťažnosť smeruje.
17. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
18. Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe
alebo v elektronickej podobe. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia podanie vo veci samej
urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
III.
19. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu.
20. Sťažnosť bola podaná ústavnému súdu elektronicky prostredníctvom portálu
eŽaloby 9. marca 2017 bez jej autorizovaného podpísania sťažovateľmi alebo ich právnym
zástupcom, pričom k návrhu pripojené splnomocnenie právneho zástupcu udelené
nie je originálom a súčasne nekorešponduje s obsahom sťažnosti,
v ktorej sa uvádza, že jej prílohu tvorí originál splnomocnenia udelený spoločnosti
. Sťažovatelia svoju sťažnosť písomne nedoplnili
v lehote 10 dní (resp. ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti).
21. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona
o ústavnom súde ústavný súd konštatuje, že sťažnosť nemá zákonom predpísané náležitosti,
a preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol.
22. Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia považuje ústavný súd za potrebné
poukázať na skutočnosť, že aj v prípade podania sťažnosti spĺňajúcej všetky požiadavky
v zmysle zákona o ústavnom súde by ju musel ústavný súd odmietnuť ako neprípustnú
podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde. Ústavný súd
totiž pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľov zistil, že uznesením
č. k. II. ÚS 617/2016-11 z 10. augusta 2016 identickú sťažnosť sťažovateľov odmietol
ako zjavne neopodstatnenú. Súčasne uznesením sp. zn. II. ÚS 243/2017 zo 4. apríla 2017
bola sťažnosť totožných sťažovateľov, v ktorej sa domáhali vyslovenia porušenia v tejto
sťažnosti označených práv identickým uznesením krajského súdu, ústavným súdom
odmietnutá ako oneskorene podaná.
23. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka
veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol (prekážka res iudicata), okrem prípadov, v ktorých sa
rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli
splnené. Rozhodnutie o odmietnutí návrhu na začatie konania pre jeho zjavnú
neopodstatnenosť, resp. oneskorenosť sú rozhodnutiami, ktoré má na mysli citované
ustanovenie § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.
24. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi
sťažovateľov nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. apríla 2017