Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 206/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

a , , vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa v spojení s

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 24. marca 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola elektronicky

9. marca 2017 doručená sťažnosť , ,

a , (spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) v spojení s a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského

súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 24. marca 2016 (ďalej len

„uznesenie krajského súdu“ alebo „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením „vyšetrovateľa príslušnej zložky orgánov

činných v trestnom konaní“ bolo 17. marca 2016 proti zadržaným sťažovateľom vznesené

obvinenie pre údajný zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) a ods. 2

písm. a) .

3. Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd)

sp. zn. 18/2016 z 20. marca 2016 bolo rozhodnuté o nahradení väzby s tým, že dôvod

kolúznej väzby neobstojí a dôvod väzby podľa síce

obstál, ale bol nahradený probačným dohľadom. Zároveň sťažovatelia boli prepustení

zo zadržania. Po šiestich hodinách konania okresný súd v podstate skonštatoval, že

„skutkový stav je tak pochybný, že ho vyrieši zrejme až súd“.

4. Na základe sťažnosti prokurátora uznesením krajského súdu bolo uznesenie

okresného súdu z 20. marca 2016 zrušené a sťažovatelia boli prepustení zo zadržania s tým,

že väzba z dôvodov uvedených a sa nahrádza

podľa a prijatím písomného sľubu obvineného

a dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvinenými. Navyše, podľa § 82 ods. 1

písm. a) a b) boli sťažovateľom uložené obmedzenia v podobe zákazu

vycestovať do zahraničia do právoplatného skončenia veci a zákazu styku

so spoluobvinenými a ich rodinnými príslušníkmi do doby právoplatného skončenia veci.

5. Podľa názoru sťažovateľov krajský súd nesprávne, iba na základe prehodnotenia

dôkazov dospel k záveru o splnení formálnych a materiálnych podmienok na ich vzatie

do väzby podľa a , ale túto nahradil

alternatívnymi prostriedkami a obmedzeniami. Krajský súd nedostatočne vyhodnotil dôkazy

týkajúce sa dôvodu väzby a v nadväznosti na to tiež nedostatočne odôvodnil rozhodnutie

o nahradení väzby s poukazom na ustanovenie a

a bez akéhokoľvek ďalšieho odôvodnenia uložil sťažovateľom obmedzenia v podobe

zákazu vycestovania do zahraničia a zákazu styku so spoluobvinenými a ich rodinnými

príslušníkmi.

6. Za podstatu sťažnosti považujú sťažovatelia polemiku s právnym názorom

krajského súdu týkajúcu sa dôvodnosti ich trestného stíhania a nevyhnutnosti obmedzenia

ich osobnej slobody väzbou, resp. jej alternatívou. Podľa krajského súdu vzhľadom

na charakter trestnej činnosti, spôsob jej vykonania, ako aj osoby sťažovateľov, ktorí

sú dlhoročnými advokátmi a poznajú postup orgánov činných v trestnom konaní,

je dôvodná obava, že sťažovatelia by mohli v prípade prepustenia zo zadržania pôsobiť

na svedkov a spoluobvinených alebo inak mariť skutočnosti závažné pre trestné stíhanie.

Podľa krajského súdu sú dané aj dôvody tzv. preventívnej väzby vzhľadom na charakter

trestného činu a na prebiehajúce trestné stíhanie obvineného .

7. Sťažovatelia konštatujú, že v ich prípade sa veľmi zreteľne prejavuje policajná

a prokurátorská svojvôľa už aj vo vzťahu k advokátom. Táto svojvôľa sa bytostne dotýka

výkonu advokátskej profesie, lebo vzťah advokáta ku klientovi (a naopak) je a musí byť

vzťahom absolútne dôverným, do ktorého nesmie orgán činný v trestnom konaní vstupovať.

V danej veci tieto orgány vykonávali nelegitímne odpočúvania (telekomunikačné

a priestorové odpočúvanie) medzi sťažovateľmi a ich klientmi. Následne sťažovateľom

odobrali mobilné telefóny a počítače s celou databázou, čím veľmi závažným spôsobom

zasiahli do ich súkromia. Krajský súd napriek tomu bral na zreteľ najmä tieto nelegitímnym

spôsobom získané dôkazy. Orgány činné v trestnom konaní ďalej nahovárali svedkov

na spoluprácu a vykonávali aj ďalšie nelegitímne kroky v trestnom konaní.

8. Krajský súd sa nijako nevyjadril k námietkam sťažovateľov, ktorí absolútne

spochybňovali existenciu protiprávnosti ich konania, keďže iba bežne (rutinne) vykonávali

svoje povinnosti obhajcov vo forme komunikácie s obvineným

nachádzajúcim sa vo väzbe a jeho otcom, ktorý sťažovateľom odporučil predstaviť orgánom

činným v trestnom konaní svedka , lebo mal vidieť sporný incident vo veci

týkajúcej sa obvineného . Sťažovatelia sa obmedzili iba na zisťovanie

a overovanie skutočností, ktoré mohli trestnú vec objasniť, ale na nič svedka nenahovárali

a ani inak ho neusmerňovali.

9. Ďalej sa krajský súd nevyjadril ku konkrétnym námietkam sťažovateľov

snažiacich sa spochybniť, že by skutok bol trestným činom. Takýto postup krajského súdu

je podľa presvedčenia sťažovateľov svojvoľný a porušuje právo na spravodlivý proces.

10. Vrcholom svojvôle postupu krajského súdu je podľa sťažnosti záver, že mu síce

nebolo ani na základe pojednávania zrejmé, z akého dôvodu okresný súd zamietol návrh

prokurátora na vzatie sťažovateľov do väzby, ale súčasne mu bolo už bez akéhokoľvek

dokazovania zrejmé, že v danej veci sú splnené podmienky pre väzobné stíhanie podľa § 71

ods. 1 písm. b) a c) , a to aj napriek tomu, že sťažovatelia v čase konania

verejného zasadnutia krajského súdu už vypovedali obvinenému plnú

moc na jeho obhajobu.

11. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces ...

a ... garantované v a v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1

uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 24. 03. 2016,

sp. zn. -371, porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 24. 03. 2016, sp. zn. -371,

sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

a ako sťažovateľom sa priznáva

finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- EUR každému, ktoré je Krajský súd v Trnave

povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Krajský súd v Trnave je povinný nahradiť a

ako sťažovateľom trovy konania vo výške, ako budú vyčíslené po prijatí tejto

sťažnosti na ďalšie konanie.“

12. Sťažovatelia napokon požadujú, aby ústavný súd dočasným opatrením odložil

vykonateľnosť uznesenia krajského súdu až do právoplatného skončenia konania.

II.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné podľa ustanovenia § 20 zákona

o ústavnom súde, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49

až vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho

odmietnutie.

15. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. Podľa sa

k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa

advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,

že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

16. Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo

slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia

alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu

sťažnosť smeruje.

17. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „“).

18. Podľa podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe

alebo v elektronickej podobe. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia podanie vo veci samej

urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

III.

19. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa v spojení s a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu.

20. Sťažnosť bola podaná ústavnému súdu elektronicky prostredníctvom portálu

eŽaloby 9. marca 2017 bez jej autorizovaného podpísania sťažovateľmi alebo ich právnym

zástupcom, pričom k návrhu pripojené splnomocnenie právneho zástupcu udelené

nie je originálom a súčasne nekorešponduje s obsahom sťažnosti,

v ktorej sa uvádza, že jej prílohu tvorí originál splnomocnenia udelený spoločnosti

. Sťažovatelia svoju sťažnosť písomne nedoplnili

v lehote 10 dní (resp. ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti).

21. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona

o ústavnom súde ústavný súd konštatuje, že sťažnosť nemá zákonom predpísané náležitosti,

a preto ústavný súd podľa sťažnosť odmietol.

22. Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia považuje ústavný súd za potrebné

poukázať na skutočnosť, že aj v prípade podania sťažnosti spĺňajúcej všetky požiadavky

v zmysle by ju musel ústavný súd odmietnuť ako neprípustnú

podľa v spojení s . Ústavný súd

totiž pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľov zistil, že uznesením

č. k. -11 z 10. augusta 2016 identickú sťažnosť sťažovateľov odmietol

ako zjavne neopodstatnenú. Súčasne uznesením sp. zn. zo 4. apríla 2017

bola sťažnosť totožných sťažovateľov, v ktorej sa domáhali vyslovenia porušenia v tejto

sťažnosti označených práv identickým uznesením krajského súdu, ústavným súdom

odmietnutá ako oneskorene podaná.

23. Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol (prekážka res iudicata), okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené. Rozhodnutie o odmietnutí návrhu na začatie konania pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť, resp. oneskorenosť sú rozhodnutiami, ktoré má na mysli citované

ustanovenie .

24. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľov nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2017