Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 782/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti

, zastúpených

advokátom JUDr. Milanom Štúrikom, Holubyho 51, Martin, ktorou namietajú porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo , a na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca

v konaní vedenom pod sp. zn. v období po podaní dovolania proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline č. k. -86 z 10. októbra 2013 p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. , a p r i z n á v a

finančné zadosťučinenie, a to každému v sume po 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e

Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť ,

a trovy konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri

eur a sedemdesiatdeväť centov) na účet advokáta JUDr. Milana Štúrika, Holubyho 51,

Martin, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti , a vo zvyšnej

časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-14 z 8. novembra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ,

a (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli, že žalobou podanou 7. októbra 2011

na Okresnom súde Martin sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia. Vec bola

postúpená okresnému súdu, ktorý vo veci konal a uznesením č. k. -71

z 30. januára 2013 konanie zastavil. Proti tomuto uzneseniu podali sťažovatelia v zákonom

ustanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský

súd“) pod č. k. -86 10. októbra 2013 tak, že rozhodnutie okresného súdu

potvrdil. Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podali sťažovatelia dovolanie, ktoré bolo

okresnému súdu doručené 19. februára 2014.

Dňa 13. júna 2016 sťažovatelia zaslali predsedníčke okresného súdu sťažnosť,

v ktorej poukázali na nečinnosť súdu. V odpovedi na sťažnosť sa predsedníčka okresného

súdu vyjadrila, že sťažnosť považuje za dôvodnú a nariadila nad vecou dohľad.

Do podania ústavnej sťažnosti nemajú sťažovatelia vedomosť o tom, že by bolo

rozhodnuté o ich dovolaní, resp. či podané dovolanie bolo doručené Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie. Prieťahy v konaní týkajúce

sa nepredloženia dovolania najvyššiemu súdu nemôže podľa sťažovateľov ospravedlniť

právna a ani faktická zložitosť veci, keďže o takýto prípad nejde.

Sťažovatelia v sťažnosti ďalej uviedli, že s účinnosťou od 1. júla 2016 bol zmenený

(ďalej aj „OSP“) a za danej situácie už dovolanie proti

uvedenému rozhodnutiu krajského súdu prípustné nie je, čím im bolo odopreté právo na

spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru a , a to z toho

dôvodu, že okresný súd nepredložil predmetné dovolanie včas na rozhodnutie najvyššiemu

súdu.

Sťažovatelia taktiež uviedli, že nemajú podiel na zbytočných prieťahoch pred

okresným súdom. Celková doterajšia dĺžka konania je podľa nich zjavne neprimeraná a je

ovplyvnená predovšetkým nečinnosťou a charakteristická neefektívnosťou postupu

okresného súdu po dobu viac ako 24 mesiacov, ktorú z hľadiska požiadavky zachovania ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno ospravedlniť

a je nutné konštatovať porušenie uvedených základných práv.

Sťažovatelia žiadajú, aby každému bolo priznané finančné zadosťučinenie vo vzťahu

k okresnému súdu vo výške po 5 000 €. Podľa názoru sťažovateľov je finančné

zadosťučinenie v takejto výške primerané protihodnote utrpenej nemajetkovej ujmy

s poukazom na doterajší priebeh konania, pričom už nemožno predpokladať, že okresný súd

odstráni stav pretrvávajúcej právnej neistoty sťažovateľov v súvislosti s prijatím nových

procesných predpisov a so stratou dôvery všeobecnému súdnictvu reprezentovanú okresným

súdom, ktorý riadne vo veci nekonal a nekoná a zároveň zmaril sťažovateľom možnosť

vydania bezdôvodného obohatenia v základnom konaní.

3. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Okresný súd Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo sťažovateľov ... , ... a ... na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v Slovenskej

republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Čadca sa prikazuje, aby vo veci konal bez

zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľom priznáva primerané finančné zadosťučinenie každému v sume

5.000,- eur, ktoré im je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažovateľom priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 363,79

EUR ...“

4. Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu zaujal k sťažnosti stanovisko

vo vyjadrení sp. zn. Spr 1703/16 doručenom ústavnému súdu 2. januára 2017, v ktorom

uviedol, že v konaní ide o objektívne prieťahy, keďže prieťahy v konaní boli spôsobené

najmä z dôvodu častého prideľovania veci inému sudcovi z dôvodu dlhodobej

práceneschopnosti sudcu, ako aj z dôvodu prerušenia výkonu funkcie sudcu. Okresný súd

ďalej uviedol, že počas konania došlo k úmrtiu žalobcu a ,

a teda bolo nevyhnutné zabezpečiť úmrtné listy zomrelých a zistiť ich právnych nástupcov.

Taktiež uviedol, že zo strany účastníkov boli podané odvolania, o ktorých bolo potrebné

rozhodnúť a spis zaslať krajskému súdu a vo veci bolo podané i dovolanie, čo taktiež

prispelo k prieťahom v konaní. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu bol prehľad priebehu

napadnutého konania.

5. K vyjadreniu okresného súdu sa sťažovatelia nevyjadrili.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že

od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Z obsahu súdneho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. ústavný

súd zistil, že napadnuté konanie bolo právoplatne skončené 14. februára 2014. Žalobcovia

doručili okresnému súdu 19. februára 2014 proti uzneseniu krajského súdu č. k.

-86 z 10. októbra 2013 dovolanie. Priebeh napadnutého konania od podania

dovolania (19. február 2014) proti predmetnému uzneseniu krajského súdu z 10. októbra

2013 ku dnešnému dňu bol takýto:

- 19. február 2014 – doručenie dovolania žalobcov proti uzneseniu krajského súdu

č.k. -86 z 10. októbra 2013 – č. l. 96,

- 23. jún 2014 – výzva pre právneho zástupcu žalobcov na predloženie potrebného

počtu rovnopisov dovolania (výzva bola odoslaná 7. júla 2014) – č. l. 105,

- 17. júl 2014 – doručenie potrebného počtu rovnopisov dovolania žalobcov – č. l.

106,

- 9. október 2014 – opatrením predsedníčky okresného súdu vec pridelená sudkyni

(z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti sudkyne

) – č. l. 110,

- 10. októbra 2014 – odpoveď na lustráciu v registri obyvateľov – zistené úmrtie

žalobcu v 3. rade – č. l. 111

- 6. januára 2015 – žiadosť o zaslanie úmrtného listu žalobcu v 3. rade

(zomr. 11. novembra 2013) adresovaná Obecnému úradu Strečno – č. l. 112,

- 16. februára 2015 – opatrením predsedníčky okresného súdu vec pridelená sudkyni

JUDr. Adriane Pytliakovej – č. l. 113,

- 27. marca 2015 – opätovná odpoveď na lustráciu v registri obyvateľov týkajúca sa

úmrtia žalobcu v 3. rade – č. l. 114,

- 27. marca 2015 – žiadosť adresovaná Okresnému súdu Žilina o oznámenie

právnych nástupcov zomrelého žalobcu v 3. rade a žiadosť adresovaná

Mestskému úradu v Žiline o zaslanie úmrtného listu žalobcu v 3. rade (žiadosti boli

odoslané 6. mája 2015) – č. l. 115,

- 19. mája 2015 – odpoveď obce Strečno na žiadosť o zaslanie úmrtného listu z č. l.

115 (žiadosť z č. l. 115 bola obci Strečno postúpená z mesta Žilina) – č. l. 118,

- 4. augusta 2015 – mailová odpoveď Okresného súdu Žilina o vybavení žiadosti

z č. l. 115 (nepatrí do pôsobnosti Okresného súdu Žilina) – č. l. 123,

- 11. septembra 2015 – opätovná odpoveď na lustráciu v registri obyvateľov týkajúca

sa úmrtia žalobcu v 3. rade – č. l. 124,

- 11. septembra 2015 – vyhľadanie príslušného súdu prostredníctvom webovej

stránky ministerstva spravodlivosti podľa posledného bydliska zomrelého, t. j. Martin –

Okresný súd Martin – č. l. 125,

- 11. september 2015 – žiadosť adresovaná Okresnému súdu Martin o oznámenie

právnych nástupcov zomrelého žalobcu v 3. rade (žiadosť bola odoslaná

1. októbra 2015 mailom) – č. l. 126,

- 2. december 2015 – urgencia žiadosti z č. l. 126 – č. l. 129,

- 14. december 2015 – doručenie odpovede na žiadosť z č. l. 126 (zaslanie uznesenia

o zastavení konania v právnej veci dedičstva po žalobcovi v 3. rade) – č. l. 130,

- 10. február 2016 – opatrením predsedníčky okresného súdu vec pridelená sudkyni

– č. l. 136,

- 3. marca 2016 – prípis – doručenie dovolania obci Strečno ako právnemu

nástupcovi zomrelého žalobcu v 3. rade – č. l. 137,

- 16. marca 2016 – vyjadrenie obce Strečno k prípisu, resp. k dovolaniu – č. l. 138,

- 6. apríla 2016 – spis predložený krajskému súdu na vykonanie opravy uznesenia

krajského súdu č. k. -86 z 10. októbra 2013 – č. l. 140,

- 26. mája 2016 – spis vrátený z krajského súdu – vydané opravné uznesenie č. k.

-141 z 27. apríla 2016 – č. l. 141 (právoplatné 3. júna 2016),

- 18. júla 2016 – uznesenie č. k. -143 o zastavení konania o žalobe

žalobcu v 3. rade – č. l. 143,

- 3. augusta 2016 – doručené podanie žalobkyne v 5. rade –

poskytnutie informácie o úmrtí žalobkyne v 1. rade (zomr. 15. októbra

2015) – č. l. 146,

- 4. augusta 2016 – prípis – vyžiadanie osvedčenia o dedičstve z Okresného súdu

Martin pre účely zistenia právnych nástupcov žalobkyne v 1. rade (žiadosť bola odoslaná

13. októbra 2016) – č. l. 149,

- 9. augusta 2016 – doručená žiadosť žalobkyne v 5. rade

o zastavenie konania proti žalobkyni v 1. rade – č. l. 150,

- 17. augusta 2016 – doručené odvolanie žalobkyne v 5. rade

proti uzneseniu č. k. -143 z 18. júla 2016 o zastavení konania o žalobe žalobcu

v 3. rade – č. l. 151,

- 1. decembra 2016 – prípis – urgencia zaslania osvedčenia o dedičstve z Okresného

súdu Martin (žiadosť odoslaná 2. marca 2017 mailom) – č. l. 154.

III.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a zároveň namietali porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

10. Aj keď sťažovatelia v petite sťažnosti priamo neuviedli, že namietajú porušenie

označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní iba v období po podaní

dovolania proti uzneseniu krajského súdu č. k. -86 z 10. októbra 2013,

z obsahu sťažnosti je vymedzená časť napadnutého konania nepochybne zrejmá.

11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

13. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

14. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z účinného do 30. júna

2016, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali

tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa

ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa druhej vety

povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné

vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplývala z ,

podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. V súčasnosti od

1. júla 2016 táto povinnosť vychádza zo zásad Civilný sporový

poriadok (ďalej aj „CSP“), a to v zmysle , podľa ktorého súd postupuje v konaní

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným

prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu

a iných osôb, resp. , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa

mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na

povahu konania. Na druhej strane kladie oveľa väčšie nároky

a požiadavky aj na strany sporu a ich nesplnenie sankcionuje stratou sporu (napr. čl. 8,

§ 132, § 150, § 151, § 153 a § 154 a ďalšie).

15. Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže

zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , ).

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

17. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

z pohľadu posúdenia prieťahov v danom štádiu napadnutého konania je toto kritérium úplne

bezvýznamné, pretože predmetom posudzovania je vyhodnotenie postupu okresného súdu

iba po podaní dovolania (19. február 2014) proti uzneseniu krajského súdu

č. k. -86 z 10. októbra 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14. februára

2014, až k dnešnému dňu, pretože dosiaľ nebol spis okresného súdu predložený

najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní.

18. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov, bolo správanie sťažovateľov vo vymedzenom štádiu napadnutého konania.

Zo spisu okresného súdu týkajúceho sa napadnutého konania ústavný súd zistil, že

sťažovatelia 19. februára 2014 predložili okresnému súdu dovolanie, avšak nepredložili ho

v potrebnom počte rovnopisov v súlade s (účinnom v čase doručenia

dovolania), čo viedlo k tomu, že boli okresným súdom vyzvaní na ich predloženie (výzva

okresného súdu z 23. júna 2014, ktorá bola právnemu zástupcovi sťažovateľov odoslaná

7. júla 2014). Napriek nesplneniu si tejto zákonnej povinnosti vyplývajúcej z v tom čase

účinného vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd nepovažoval za

relevantné pripísať túto skutočnosť na ťarchu sťažovateľov najmä berúc do úvahy

skutočnosť, že tento nedostatok súvisiaci s predložením dovolania okresnému súdu bol

sťažovateľmi pomerne rýchlo odstránený predložením chýbajúceho počtu rovnopisov

dovolania 17. júla 2014 a nemal za následok výrazné predĺženie napadnutého konania.

19. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu sťažovateľmi označených práv, bol postup okresného súdu vo vymedzenom

štádiu napadnutého konania.

19.1 Ako už bolo konštatované, ústavný súd napadnuté konanie z hľadiska možnosti

porušenia označených práv posudzoval iba v časti od podania dovolania (19. február 2014)

proti uzneseniu krajského súdu č. k. -86 z 10. októbra 2013.

19.2 Ústavný súd je toho názoru, že už samotná skutočnosť, že okresný súd

dovolanie podané sťažovateľmi 19. februára 2014 proti uzneseniu krajského súdu č. k.

-86 z 10. októbra 2013 dosiaľ, t. j. ani po viac ako troch rokoch od jeho

doručenia, nepredložil najvyššiemu súdu na rozhodnutie, signalizuje, že došlo k porušeniu

v sťažnosti označených práv sťažovateľov.

19.3 Zo spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že okresný súd

po podaní dovolania 19. februára 2014 nepostupoval vo veci promptne, keďže už prvý úkon

vôbec (23. júna 2014 – výzva právnemu zástupcovi žalobcov na predloženie potrebného

počtu rovnopisov dovolania) bol z jeho strany vykonaný až po viac ako štyroch mesiacoch

od doručenia dovolania a po doručení týchto rovnopisov 17. júla 2014 pristúpil

k uskutočneniu ďalšieho úkonu vo veci (10. október 2014 – zistenie úmrtia žalobcu

v 3. rade lustráciou vykonanou cez register obyvateľov) opäť až po uplynutí takmer troch

mesiacov. Do roka od podaného predmetného dovolania okresný súd okrem už uvedených

dvoch úkonov vykonal už iba jeden úkon 6. januára 2015 (žiadosť o zaslanie úmrtného listu

žalobcu v 3. rade adresovaná Obecnému úradu Strečno). Od 27. marca 2015 možno postup

súdu v konaní v období po podaní dovolania hodnotiť ako výrazne neefektívny. Za obdobie

najviac poznačené neefektívnou činnosťou okresného súdu považuje ústavný súd obdobie

zisťovania právnych nástupcov zomrelého žalobcu v 3. rade, ktoré napokon viedlo

k zastaveniu konania o žalobe žalobcu v 3. rade v trvaní viac ako dvoch rokov (od

27. marca 2015 do 18. júla 2016), počas ktorého okresný súd v súvislosti so zisťovaním

právnych nástupcov žalobcu v 3. rade konal aj nesústredene, a to napríklad v prípade úkonu

z 27. marca 2015, keď o oznámenie právnych nástupcov žalobcu v 3. rade žiadal miestne

nepríslušný Okresný súd Žilina namiesto príslušného Okresného súdu Martin, a taktiež

v prípade úkonu z 3. marca 2016, keď okresný súd doručoval dovolanie obci Strečno ako

právnemu nástupcovi žalobcu v 3. rade, a to aj napriek tomu, že od 14. decembra 2015

okresný súd disponoval uznesením o zastavení konania v právnej veci dedičstva po

žalobcovi v 3. rade.

Ústavný súd zistil, že k predĺženiu priebehu konania v období od podania dovolania

19. februára 2014 okresnému súdu mohla prispieť aj skutočnosť viacerých uskutočnených

zmien v osobe sudcu v tomto období (9. októbra 2014, 16. februára 2015 a 10. februára

2016). V tej súvislosti však ústavný súd poukazuje zároveň na svoju ustálenú judikatúru,

podľa ktorej v súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že

personálne problémy justičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy

v súdnom konaní (). Námietka personálnych komplikácií nemá povahu

okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci

občana, ktorý sa naň obrátil.

20. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v časti napadnutého konania od podania dovolania proti uzneseniu

krajského súdu č. k. -86 z 10. októbra 2013 až dosiaľ došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

IV.

21. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

22. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v období po podaní dovolania proti uzneseniu krajského súdu č. k.

-86 z 10. októbra 2013 bolo porušené, prikázal okresnému súdu, aby vo veci

konal bez zbytočných prieťahov, t. j. aby vec, pokiaľ možno čo najskôr predložil

najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej

sa nachádzajú sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia dovolacieho súdu vo svojej veci (bod

2 výroku nálezu).

23. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho označené práva boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

24. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú aj priznania finančného zadosťučinenia

v sume 5 000 € každému zo sťažovateľov, ktoré by bolo primerané protihodnote utrpenej

nemajetkovej ujmy s poukazom na doterajší priebeh konania, pretože podľa ich názoru už

nemožno predpokladať, že okresný súd odstráni stav pretrvávajúcej právnej neistoty

sťažovateľov v súvislosti s prijatím nových procesných predpisov a so stratou dôvery

všeobecnému súdnictvu reprezentovanú okresným súdom, ktorý riadne vo veci nekonal

a nekoná a ktorý zároveň sťažovateľom zmaril možnosť vydania bezdôvodného obohatenia

v základnom konaní.

25. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Pri určení finančného zadosťučinenia

ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské

práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva

so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

26. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, pokiaľ ide o obdobie po podaní dovolania proti uzneseniu krajského súdu č. k.

-86 z 10. októbra 2013, berúc do úvahy predovšetkým skutočnosť, že

dovolanie sťažovateľov doručené okresnému súdu 19. februára 2014 nebolo do rozhodnutia

ústavného súdu predložené na rozhodnutie najvyššiemu súdu, ústavný súd považoval

priznanie sumy 500 € každému zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie

podľa (bod 3 výroku nálezu). Ústavný súd prihliadol

i na to, že hoci okresný súd postupoval neefektívne najmä pri zisťovaní zomrelých

žalobcov, úmrtie je objektívnou skutočnosťou, ktorú nemohol nijako ovplyvniť. Pokiaľ

sťažovatelia v súvislosti s dôvodmi priznania primeraného finančného zadosťučinenia

uviedli, že v dôsledku zmeny právnych predpisov počnúc 1. júlom 2016 už dovolanie proti

predmetnému rozhodnutiu krajského súdu nie je prípustné, čím im bolo odopreté právo na

spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru a , a to práve

z toho dôvodu, že okresný súd nepredložil predmetné dovolanie včas na rozhodnutie

najvyššiemu súdu, ústavný súd k tomuto dáva do pozornosti, že toto tvrdenie nemá

v nových procesných predpisoch oporu, pretože v prípadoch podania dovolania pred

1. júlom 2016, t. j. ešte za účinnosti , čo je aj prípad

sťažovateľov, dovolací súd postupuje v zmysle ustanovenia , podľa

ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, zostávajú zachované, a teda prípustnosť podaného dovolania sa v takýchto

prípadoch posudzuje podľa príslušných ustanovení , t. j.

predošlého právneho predpisu účinného do 30. júna 2016, t. j. účinného v čase podania

dovolania.

27. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

28. Ústavný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením napokon rozhodol

o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym

zastupovaním v konaní o ich sťažnosti. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní

trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky

za I. polrok 2015, ktorá bola 858 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku

2016. Advokát vykonal 6 úkonov právnych služieb (pre každého zo sťažovateľov po 2

úkony), a to prevzatie a prípravu zastupovania a podanie sťažnosti. Odmena za jeden úkon

právnych služieb za rok 2016 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) znížená o 50 %

tarifnej odmeny (§ 13 ods. 2 vyhlášky) pri zastupovaní dvoch alebo viacerých sťažovateľov

predstavuje sumu 71,50 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 8,58 € (§ 16

ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 80,08 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2016.

Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za 2 úkony

právnych služieb) predstavuje celkovú sumu 160,16 € za jedného účastníka konania, t. j. za

troch účastníkov konania 480,48 € a po zvýšení uvedenej odmeny o daň z pridanej hodnoty

podľa § 18 ods. 3 vyhlášky predstavuje celkovú sumu 576,58 €, avšak vzhľadom k tomu, že

právnym zástupcom sťažovateľov boli trovy konania vyčíslené v sume 363,79 €, t. j. v sume

nižšej ako boli vyčíslené ústavným súdom, ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov

konania len v sume uplatnenej ich právnym zástupcom, t. j. v sume 363,79 € (bod 4 výroku

nálezu).

29. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľov ( v spojení s )

v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

30. Sťažovatelia v petite sťažnosti žiadali, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa ods. l

dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní a aj napriek tomu, že

v sťažnostnom petite sťažnosti priamo neuviedli, že namietajú porušenie označených práv

postupom okresného súdu v napadnutom konaní iba v období po podaní dovolania proti

uzneseniu krajského súdu č. k. -86 z 10. októbra 2013, ako už ústavný súd

konštatoval (bod 10 odôvodnenia tohto nálezu), z obsahu sťažnosti je vymedzená časť

napadnutého konania nepochybne zrejmá, a preto ústavný súd sťažnosti v zvyšnej časti

nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

31. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2017