Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)III. ÚS 782/2016
PDF · 264.27 KB
No categories available
III. ÚS 782/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2017 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika
v konaní o sťažnosti
, zastúpených
advokátom JUDr. Milanom Štúrikom, Holubyho 51, Martin, ktorou namietajú porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 50/2012, takto
rozhodol:
1. Základné právo , a na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 50/2012 v období po podaní dovolania proti uzneseniu
Krajského súdu v Žiline č. k. 10 Co 392/2013-86 z 10. októbra 2013 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 50/2012 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. , a p r i z n á v a
finančné zadosťučinenie, a to každému v sume po 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e
Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť ,
a trovy konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri
eur a sedemdesiatdeväť centov) na účet advokáta JUDr. Milana Štúrika, Holubyho 51,
Martin, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Sťažnosti , a vo zvyšnej
časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
III. ÚS 782/2016-14 z 8. novembra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ,
a (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 50/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli, že žalobou podanou 7. októbra 2011
na Okresnom súde Martin sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia. Vec bola
postúpená okresnému súdu, ktorý vo veci konal a uznesením č. k. 8 C 50/2012-71
z 30. januára 2013 konanie zastavil. Proti tomuto uzneseniu podali sťažovatelia v zákonom
ustanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský
súd“) pod č. k. 10 Co 392/2013-86 10. októbra 2013 tak, že rozhodnutie okresného súdu
potvrdil. Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podali sťažovatelia dovolanie, ktoré bolo
okresnému súdu doručené 19. februára 2014.
Dňa 13. júna 2016 sťažovatelia zaslali predsedníčke okresného súdu sťažnosť,
v ktorej poukázali na nečinnosť súdu. V odpovedi na sťažnosť sa predsedníčka okresného
súdu vyjadrila, že sťažnosť považuje za dôvodnú a nariadila nad vecou dohľad.
Do podania ústavnej sťažnosti nemajú sťažovatelia vedomosť o tom, že by bolo
rozhodnuté o ich dovolaní, resp. či podané dovolanie bolo doručené Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie. Prieťahy v konaní týkajúce
sa nepredloženia dovolania najvyššiemu súdu nemôže podľa sťažovateľov ospravedlniť
právna a ani faktická zložitosť veci, keďže o takýto prípad nejde.
Sťažovatelia v sťažnosti ďalej uviedli, že s účinnosťou od 1. júla 2016 bol zmenený
Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“) a za danej situácie už dovolanie proti
uvedenému rozhodnutiu krajského súdu prípustné nie je, čím im bolo odopreté právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 46 ods. 1 ústavy, a to z toho
dôvodu, že okresný súd nepredložil predmetné dovolanie včas na rozhodnutie najvyššiemu
súdu.
Sťažovatelia taktiež uviedli, že nemajú podiel na zbytočných prieťahoch pred
okresným súdom. Celková doterajšia dĺžka konania je podľa nich zjavne neprimeraná a je
ovplyvnená predovšetkým nečinnosťou a charakteristická neefektívnosťou postupu
okresného súdu po dobu viac ako 24 mesiacov, ktorú z hľadiska požiadavky zachovania ich
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno ospravedlniť
a je nutné konštatovať porušenie uvedených základných práv.
Sťažovatelia žiadajú, aby každému bolo priznané finančné zadosťučinenie vo vzťahu
k okresnému súdu vo výške po 5 000 €. Podľa názoru sťažovateľov je finančné
zadosťučinenie v takejto výške primerané protihodnote utrpenej nemajetkovej ujmy
s poukazom na doterajší priebeh konania, pričom už nemožno predpokladať, že okresný súd
odstráni stav pretrvávajúcej právnej neistoty sťažovateľov v súvislosti s prijatím nových
procesných predpisov a so stratou dôvery všeobecnému súdnictvu reprezentovanú okresným
súdom, ktorý riadne vo veci nekonal a nekoná a zároveň zmaril sťažovateľom možnosť
vydania bezdôvodného obohatenia v základnom konaní.
3. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1. Okresný súd Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/50/2012 porušil základné
právo sťažovateľov ... , ... a ... na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Čadca sa prikazuje, aby vo veci 8C/50/2012 konal bez
zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľom priznáva primerané finančné zadosťučinenie každému v sume
5.000,- eur, ktoré im je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Sťažovateľom priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 363,79
EUR ...“
4. Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu zaujal k sťažnosti stanovisko
vo vyjadrení sp. zn. Spr 1703/16 doručenom ústavnému súdu 2. januára 2017, v ktorom
uviedol, že v konaní ide o objektívne prieťahy, keďže prieťahy v konaní boli spôsobené
najmä z dôvodu častého prideľovania veci inému sudcovi z dôvodu dlhodobej
práceneschopnosti sudcu, ako aj z dôvodu prerušenia výkonu funkcie sudcu. Okresný súd
ďalej uviedol, že počas konania došlo k úmrtiu žalobcu a ,
a teda bolo nevyhnutné zabezpečiť úmrtné listy zomrelých a zistiť ich právnych nástupcov.
Taktiež uviedol, že zo strany účastníkov boli podané odvolania, o ktorých bolo potrebné
rozhodnúť a spis zaslať krajskému súdu a vo veci bolo podané i dovolanie, čo taktiež
prispelo k prieťahom v konaní. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu bol prehľad priebehu
napadnutého konania.
5. K vyjadreniu okresného súdu sa sťažovatelia nevyjadrili.
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že
od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
7. Z obsahu súdneho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 8 C 50/2012 ústavný
súd zistil, že napadnuté konanie bolo právoplatne skončené 14. februára 2014. Žalobcovia
doručili okresnému súdu 19. februára 2014 proti uzneseniu krajského súdu č. k.
10 Co 392/2013-86 z 10. októbra 2013 dovolanie. Priebeh napadnutého konania od podania
dovolania (19. február 2014) proti predmetnému uzneseniu krajského súdu z 10. októbra
2013 ku dnešnému dňu bol takýto:
- 19. február 2014 – doručenie dovolania žalobcov proti uzneseniu krajského súdu
č.k. 10 Co 392/2013-86 z 10. októbra 2013 – č. l. 96,
- 23. jún 2014 – výzva pre právneho zástupcu žalobcov na predloženie potrebného
počtu rovnopisov dovolania (výzva bola odoslaná 7. júla 2014) – č. l. 105,
- 17. júl 2014 – doručenie potrebného počtu rovnopisov dovolania žalobcov – č. l.
106,
- 9. október 2014 – opatrením predsedníčky okresného súdu vec pridelená sudkyni
(z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti sudkyne
) – č. l. 110,
- 10. októbra 2014 – odpoveď na lustráciu v registri obyvateľov – zistené úmrtie
žalobcu v 3. rade – č. l. 111
- 6. januára 2015 – žiadosť o zaslanie úmrtného listu žalobcu v 3. rade
(zomr. 11. novembra 2013) adresovaná Obecnému úradu Strečno – č. l. 112,
- 16. februára 2015 – opatrením predsedníčky okresného súdu vec pridelená sudkyni
JUDr. Adriane Pytliakovej – č. l. 113,
- 27. marca 2015 – opätovná odpoveď na lustráciu v registri obyvateľov týkajúca sa
úmrtia žalobcu v 3. rade – č. l. 114,
- 27. marca 2015 – žiadosť adresovaná Okresnému súdu Žilina o oznámenie
právnych nástupcov zomrelého žalobcu v 3. rade a žiadosť adresovaná
Mestskému úradu v Žiline o zaslanie úmrtného listu žalobcu v 3. rade (žiadosti boli
odoslané 6. mája 2015) – č. l. 115,
- 19. mája 2015 – odpoveď obce Strečno na žiadosť o zaslanie úmrtného listu z č. l.
115 (žiadosť z č. l. 115 bola obci Strečno postúpená z mesta Žilina) – č. l. 118,
- 4. augusta 2015 – mailová odpoveď Okresného súdu Žilina o vybavení žiadosti
z č. l. 115 (nepatrí do pôsobnosti Okresného súdu Žilina) – č. l. 123,
- 11. septembra 2015 – opätovná odpoveď na lustráciu v registri obyvateľov týkajúca
sa úmrtia žalobcu v 3. rade – č. l. 124,
- 11. septembra 2015 – vyhľadanie príslušného súdu prostredníctvom webovej
stránky ministerstva spravodlivosti podľa posledného bydliska zomrelého, t. j. Martin –
Okresný súd Martin – č. l. 125,
- 11. september 2015 – žiadosť adresovaná Okresnému súdu Martin o oznámenie
právnych nástupcov zomrelého žalobcu v 3. rade (žiadosť bola odoslaná
1. októbra 2015 mailom) – č. l. 126,
- 2. december 2015 – urgencia žiadosti z č. l. 126 – č. l. 129,
- 14. december 2015 – doručenie odpovede na žiadosť z č. l. 126 (zaslanie uznesenia
o zastavení konania v právnej veci dedičstva po žalobcovi v 3. rade) – č. l. 130,
- 10. február 2016 – opatrením predsedníčky okresného súdu vec pridelená sudkyni
– č. l. 136,
- 3. marca 2016 – prípis – doručenie dovolania obci Strečno ako právnemu
nástupcovi zomrelého žalobcu v 3. rade – č. l. 137,
- 16. marca 2016 – vyjadrenie obce Strečno k prípisu, resp. k dovolaniu – č. l. 138,
- 6. apríla 2016 – spis predložený krajskému súdu na vykonanie opravy uznesenia
krajského súdu č. k. 10 Co 392/2013-86 z 10. októbra 2013 – č. l. 140,
- 26. mája 2016 – spis vrátený z krajského súdu – vydané opravné uznesenie č. k.
10 Co 392/2013-141 z 27. apríla 2016 – č. l. 141 (právoplatné 3. júna 2016),
- 18. júla 2016 – uznesenie č. k. 8 C 50/2012-143 o zastavení konania o žalobe
žalobcu v 3. rade – č. l. 143,
- 3. augusta 2016 – doručené podanie žalobkyne v 5. rade –
poskytnutie informácie o úmrtí žalobkyne v 1. rade (zomr. 15. októbra
2015) – č. l. 146,
- 4. augusta 2016 – prípis – vyžiadanie osvedčenia o dedičstve z Okresného súdu
Martin pre účely zistenia právnych nástupcov žalobkyne v 1. rade (žiadosť bola odoslaná
13. októbra 2016) – č. l. 149,
- 9. augusta 2016 – doručená žiadosť žalobkyne v 5. rade
o zastavenie konania proti žalobkyni v 1. rade – č. l. 150,
- 17. augusta 2016 – doručené odvolanie žalobkyne v 5. rade
proti uzneseniu č. k. 8 C 50/2012-143 z 18. júla 2016 o zastavení konania o žalobe žalobcu
v 3. rade – č. l. 151,
- 1. decembra 2016 – prípis – urgencia zaslania osvedčenia o dedičstve z Okresného
súdu Martin (žiadosť odoslaná 2. marca 2017 mailom) – č. l. 154.
III.
8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov, a zároveň namietali porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,
podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej
lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
10. Aj keď sťažovatelia v petite sťažnosti priamo neuviedli, že namietajú porušenie
označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní iba v období po podaní
dovolania proti uzneseniu krajského súdu č. k. 10 Co 392/2013-86 z 10. októbra 2013,
z obsahu sťažnosti je vymedzená časť napadnutého konania nepochybne zrejmá.
11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
13. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
14. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 OSP účinného do 30. júna
2016, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali
tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa
ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP
povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné
vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplývala z § 119 ods. 1 OSP,
podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. V súčasnosti od
1. júla 2016 táto povinnosť vychádza zo zásad zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej aj „CSP“), a to v zmysle čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným
prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu
a iných osôb, resp. § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa
mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na
povahu konania. Na druhej strane Civilný sporový poriadok kladie oveľa väčšie nároky
a požiadavky aj na strany sporu a ich nesplnenie sankcionuje stratou sporu (napr. čl. 8,
§ 132, § 150, § 151, § 153 a § 154 a ďalšie).
15. Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen
nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže
zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).
16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
17. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že
z pohľadu posúdenia prieťahov v danom štádiu napadnutého konania je toto kritérium úplne
bezvýznamné, pretože predmetom posudzovania je vyhodnotenie postupu okresného súdu
iba po podaní dovolania (19. február 2014) proti uzneseniu krajského súdu
č. k. 10 Co 392/2013-86 z 10. októbra 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14. februára
2014, až k dnešnému dňu, pretože dosiaľ nebol spis okresného súdu predložený
najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní.
18. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov, bolo správanie sťažovateľov vo vymedzenom štádiu napadnutého konania.
Zo spisu okresného súdu týkajúceho sa napadnutého konania ústavný súd zistil, že
sťažovatelia 19. februára 2014 predložili okresnému súdu dovolanie, avšak nepredložili ho
v potrebnom počte rovnopisov v súlade s § 42 ods. 3 OSP (účinnom v čase doručenia
dovolania), čo viedlo k tomu, že boli okresným súdom vyzvaní na ich predloženie (výzva
okresného súdu z 23. júna 2014, ktorá bola právnemu zástupcovi sťažovateľov odoslaná
7. júla 2014). Napriek nesplneniu si tejto zákonnej povinnosti vyplývajúcej z v tom čase
účinného § 42 ods. 3 OSP vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd nepovažoval za
relevantné pripísať túto skutočnosť na ťarchu sťažovateľov najmä berúc do úvahy
skutočnosť, že tento nedostatok súvisiaci s predložením dovolania okresnému súdu bol
sťažovateľmi pomerne rýchlo odstránený predložením chýbajúceho počtu rovnopisov
dovolania 17. júla 2014 a nemal za následok výrazné predĺženie napadnutého konania.
19. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu sťažovateľmi označených práv, bol postup okresného súdu vo vymedzenom
štádiu napadnutého konania.
19.1 Ako už bolo konštatované, ústavný súd napadnuté konanie z hľadiska možnosti
porušenia označených práv posudzoval iba v časti od podania dovolania (19. február 2014)
proti uzneseniu krajského súdu č. k. 10 Co 392/2013-86 z 10. októbra 2013.
19.2 Ústavný súd je toho názoru, že už samotná skutočnosť, že okresný súd
dovolanie podané sťažovateľmi 19. februára 2014 proti uzneseniu krajského súdu č. k.
10 Co 392/2013-86 z 10. októbra 2013 dosiaľ, t. j. ani po viac ako troch rokoch od jeho
doručenia, nepredložil najvyššiemu súdu na rozhodnutie, signalizuje, že došlo k porušeniu
v sťažnosti označených práv sťažovateľov.
19.3 Zo spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 50/2012 ústavný súd zistil, že okresný súd
po podaní dovolania 19. februára 2014 nepostupoval vo veci promptne, keďže už prvý úkon
vôbec (23. júna 2014 – výzva právnemu zástupcovi žalobcov na predloženie potrebného
počtu rovnopisov dovolania) bol z jeho strany vykonaný až po viac ako štyroch mesiacoch
od doručenia dovolania a po doručení týchto rovnopisov 17. júla 2014 pristúpil
k uskutočneniu ďalšieho úkonu vo veci (10. október 2014 – zistenie úmrtia žalobcu
v 3. rade lustráciou vykonanou cez register obyvateľov) opäť až po uplynutí takmer troch
mesiacov. Do roka od podaného predmetného dovolania okresný súd okrem už uvedených
dvoch úkonov vykonal už iba jeden úkon 6. januára 2015 (žiadosť o zaslanie úmrtného listu
žalobcu v 3. rade adresovaná Obecnému úradu Strečno). Od 27. marca 2015 možno postup
súdu v konaní v období po podaní dovolania hodnotiť ako výrazne neefektívny. Za obdobie
najviac poznačené neefektívnou činnosťou okresného súdu považuje ústavný súd obdobie
zisťovania právnych nástupcov zomrelého žalobcu v 3. rade, ktoré napokon viedlo
k zastaveniu konania o žalobe žalobcu v 3. rade v trvaní viac ako dvoch rokov (od
27. marca 2015 do 18. júla 2016), počas ktorého okresný súd v súvislosti so zisťovaním
právnych nástupcov žalobcu v 3. rade konal aj nesústredene, a to napríklad v prípade úkonu
z 27. marca 2015, keď o oznámenie právnych nástupcov žalobcu v 3. rade žiadal miestne
nepríslušný Okresný súd Žilina namiesto príslušného Okresného súdu Martin, a taktiež
v prípade úkonu z 3. marca 2016, keď okresný súd doručoval dovolanie obci Strečno ako
právnemu nástupcovi žalobcu v 3. rade, a to aj napriek tomu, že od 14. decembra 2015
okresný súd disponoval uznesením o zastavení konania v právnej veci dedičstva po
žalobcovi v 3. rade.
Ústavný súd zistil, že k predĺženiu priebehu konania v období od podania dovolania
19. februára 2014 okresnému súdu mohla prispieť aj skutočnosť viacerých uskutočnených
zmien v osobe sudcu v tomto období (9. októbra 2014, 16. februára 2015 a 10. februára
2016). V tej súvislosti však ústavný súd poukazuje zároveň na svoju ustálenú judikatúru,
podľa ktorej v súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že
personálne problémy justičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy
v súdnom konaní (III. ÚS 17/02). Námietka personálnych komplikácií nemá povahu
okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci
občana, ktorý sa naň obrátil.
20. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu v časti napadnutého konania od podania dovolania proti uzneseniu
krajského súdu č. k. 10 Co 392/2013-86 z 10. októbra 2013 až dosiaľ došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
IV.
21. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
22. Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v období po podaní dovolania proti uzneseniu krajského súdu č. k.
10 Co 392/2013-86 z 10. októbra 2013 bolo porušené, prikázal okresnému súdu, aby vo veci
konal bez zbytočných prieťahov, t. j. aby vec, pokiaľ možno čo najskôr predložil
najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej
sa nachádzajú sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia dovolacieho súdu vo svojej veci (bod
2 výroku nálezu).
23. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho označené práva boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
24. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú aj priznania finančného zadosťučinenia
v sume 5 000 € každému zo sťažovateľov, ktoré by bolo primerané protihodnote utrpenej
nemajetkovej ujmy s poukazom na doterajší priebeh konania, pretože podľa ich názoru už
nemožno predpokladať, že okresný súd odstráni stav pretrvávajúcej právnej neistoty
sťažovateľov v súvislosti s prijatím nových procesných predpisov a so stratou dôvery
všeobecnému súdnictvu reprezentovanú okresným súdom, ktorý riadne vo veci nekonal
a nekoná a ktorý zároveň sťažovateľom zmaril možnosť vydania bezdôvodného obohatenia
v základnom konaní.
25. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Pri určení finančného zadosťučinenia
ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské
práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva
so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
26. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
8 C 50/2012, pokiaľ ide o obdobie po podaní dovolania proti uzneseniu krajského súdu č. k.
10 Co 392/2013-86 z 10. októbra 2013, berúc do úvahy predovšetkým skutočnosť, že
dovolanie sťažovateľov doručené okresnému súdu 19. februára 2014 nebolo do rozhodnutia
ústavného súdu predložené na rozhodnutie najvyššiemu súdu, ústavný súd považoval
priznanie sumy 500 € každému zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu). Ústavný súd prihliadol
i na to, že hoci okresný súd postupoval neefektívne najmä pri zisťovaní zomrelých
žalobcov, úmrtie je objektívnou skutočnosťou, ktorú nemohol nijako ovplyvniť. Pokiaľ
sťažovatelia v súvislosti s dôvodmi priznania primeraného finančného zadosťučinenia
uviedli, že v dôsledku zmeny právnych predpisov počnúc 1. júlom 2016 už dovolanie proti
predmetnému rozhodnutiu krajského súdu nie je prípustné, čím im bolo odopreté právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 46 ods. 1 ústavy, a to práve
z toho dôvodu, že okresný súd nepredložil predmetné dovolanie včas na rozhodnutie
najvyššiemu súdu, ústavný súd k tomuto dáva do pozornosti, že toto tvrdenie nemá
v nových procesných predpisoch oporu, pretože v prípadoch podania dovolania pred
1. júlom 2016, t. j. ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, čo je aj prípad
sťažovateľov, dovolací súd postupuje v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, podľa
ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované, a teda prípustnosť podaného dovolania sa v takýchto
prípadoch posudzuje podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, t. j.
predošlého právneho predpisu účinného do 30. júna 2016, t. j. účinného v čase podania
dovolania.
27. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
28. Ústavný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením napokon rozhodol
o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym
zastupovaním v konaní o ich sťažnosti. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní
trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky
za I. polrok 2015, ktorá bola 858 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku
2016. Advokát vykonal 6 úkonov právnych služieb (pre každého zo sťažovateľov po 2
úkony), a to prevzatie a prípravu zastupovania a podanie sťažnosti. Odmena za jeden úkon
právnych služieb za rok 2016 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) znížená o 50 %
tarifnej odmeny (§ 13 ods. 2 vyhlášky) pri zastupovaní dvoch alebo viacerých sťažovateľov
predstavuje sumu 71,50 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 8,58 € (§ 16
ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 80,08 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2016.
Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za 2 úkony
právnych služieb) predstavuje celkovú sumu 160,16 € za jedného účastníka konania, t. j. za
troch účastníkov konania 480,48 € a po zvýšení uvedenej odmeny o daň z pridanej hodnoty
podľa § 18 ods. 3 vyhlášky predstavuje celkovú sumu 576,58 €, avšak vzhľadom k tomu, že
právnym zástupcom sťažovateľov boli trovy konania vyčíslené v sume 363,79 €, t. j. v sume
nižšej ako boli vyčíslené ústavným súdom, ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov
konania len v sume uplatnenej ich právnym zástupcom, t. j. v sume 363,79 € (bod 4 výroku
nálezu).
29. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP)
v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
30. Sťažovatelia v petite sťažnosti žiadali, aby ústavný súd nálezom vyslovil
porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l
dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní a aj napriek tomu, že
v sťažnostnom petite sťažnosti priamo neuviedli, že namietajú porušenie označených práv
postupom okresného súdu v napadnutom konaní iba v období po podaní dovolania proti
uzneseniu krajského súdu č. k. 10 Co 392/2013-86 z 10. októbra 2013, ako už ústavný súd
konštatoval (bod 10 odôvodnenia tohto nálezu), z obsahu sťažnosti je vymedzená časť
napadnutého konania nepochybne zrejmá, a preto ústavný súd sťažnosti v zvyšnej časti
nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).
31. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. apríla 2017