Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 228/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou

Smatanovou, Špitálska 2905, Komárno, vo veci namietaného porušenia jej základných práv

podľa v spojení s a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. -171 z 23. apríla 2014 a rozsudkom

Krajského súdu v Nitre č. k. -209 z 29. októbra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára

2016 doručená a podaním z 24. marca 2016 doplnená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách

aj „navrhovateľka v 1. rade“ alebo žalobkyňa v rade 1.“), ktorou namieta porušenie svojich

základných podľa v spojení s a

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -171 z 23. apríla 2014 (ďalej len „rozsudok okresného

súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k.

209 z 29. októbra 2015 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

V súvislosti s doterajším priebehom konania pred všeobecnými súdmi sťažovateľka

vo svojej sťažnosti uvádza:

«Medzi sťažovateľkou a odporcom v 1. rade bola

uzatvorená „Zmluva o poskytnutí euroflexyhypotéky“ dňa 19. 03. 2008, č. zmluvy

a „Zmluva o zriadení záložného práva“

k nehnuteľnosti v k. ú. vedenej na ako parc. reg. „C“ č. ,

zastavané plochy a nádvoria o výmere 967 m“, parc. č. zastavané plochy a nádvoria

22

o výmere 220 m, parc. č. záhrady o výmere 1385 m, parc. č. zast. plochy

a nádvoria o výmere 24 m“, rodinný dom so súpisným číslom postavený na parc.

č. , vrátane všetkých súčastí a príslušenstva, v podiele 1/1. A to za účelom

zabezpečenia pohľadávky z úveru vo výške 150.450,-Eur. Podľa článku VIII. Zmluvy

o zriadení záložného práva bol záložný veriteľ oprávnený záloh predať v dražbe.

Nakoľko sťažovateľka nesplácala úver v súlade s úverovou zmluvou, záložný veriteľ

pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a poverila

s vykonaním dražby.

... na určenie vyvolávacej ceny nechala vypracovať

znalecký posudok znalcovi , ktorý určil všeobecnú hodnotu uvedených

nehnuteľností na sumu 193.000,- Eur, znalecký posudok č. 83/2012, vyhotovený dňa

25. 07. 2012.

Sťažovateľka štyri mesiace pred vydražením jej rodinného domu, dňa 19. 09. 2012

namietala v listine - Nesúhlas s použitím sporného znaleckého posudku pri dražbe použitie

znaleckého posudku vypracovaného znalcom pri realizácii dražby.

Sťažovateľka v predmetnom liste uviedla, že má k dispozícii znalecké posudky od dvoch

znalcov na uvedené nehnuteľnosti, ktorých závery sa výrazne líšia od znaleckého posudku,

ktorý bol vypracovaný na objednávku Sťažovateľka

v predmetnom liste konkrétne označila znalcov, čísla znaleckých posudkov, dátum ich

vypracovania a výslednú všeobecnú hodnotu, ktorá vykazovala takmer 90 %-ný rozdiel

oproti znaleckému posudku, ktorým disponovala Jednalo sa

o znalecký posudok č. 073/2007 zo dňa 19. 12. 2007 vypracovaný súdnym znalcom

, ktorý všeobecnú hodnotu odhadol na 362.500 Eur..., na podklade ktorého

poskytla sťažovateľke hypotekárny úver a znalecký posudok č. 104/2012 zo dňa

31. 08. 2012 vypracovaný ... približne o mesiac neskôr, ako bol

vypracovaný , s výslednou všeobecnou hodnotou 358.000 Eur...

Uvedené nehnuteľnosti boli vydražené dňa 23. 01. 2013 v opakovanej dražbe...

Sťažovateľka dňa 28. 01. 2013 podala žalobu o určenie neplatnosti opakovanej

dražby na Okresný súd Komárno, sp. ...

Vo svojom podaní uviedla, že opakovanú dražbu pokladá za nezákonnú, nakoľko

vyvolávacia cena, na základe ktorej dražba prebehla, bola určená na základe znaleckého

posudku , ktorý znalecký posudok pokladá z viacerých dôvodov za sporný.

Cena uvedená v znaleckom posudku je základným podkladom pre dražbu ako pre právny

úkon a je dôležitá, pretože na jeho základe je určená vyvolávacia cena, od nej sa odvíja

najnižšie podanie a výsledný výťažok z dražby. Svoje tvrdenie podložila sťažovateľka

so znaleckými posudkami vypracovanými znalcami a .

Tieto znalecké posudky boli predložené súdu (uznesenie 23. apríl 2014 strana č. 5).

Znalecký posudok z roku 2007 bol použitý ako podklad pre hypotekárny

úver, znalecký posudok bol vypracovaný o mesiac neskoršie ako sporný

posudok . Sťažovateľka chcela použiť na pojednávaní znalecké posudky,

s ktorými disponovala ako dôkaz. Práve pri skúmaní a porovnávaní znaleckých posudkov by

vyšli najavo skutočnosti, na základe ktorých sťažovateľka označila znalecký posudok za

sporný a na základe sporného znaleckého posudku vykonanú dražbu za nezákonnú. Jedná

sa o nedostatky znaleckého posudku, ako neuvedenie a neohodnotenie niektorých stavieb

a o výrazné podhodnotenie pozemkov, pri ktorých je obrovská diskrepancia medzi

znaleckým posudkom dražobnej spoločnosti a znaleckými posudkami predkladaných

sťažovateľkou. Sťažovateľka namietala nezákonnosť dražby z dôvodu, že opakovaná dražba

ako nepochybne právny akt zasahujúci do jej chránených majetkových práv, bola

vykonaná na podklade vyvolávacej ceny vychádzajúcej zo sporného znaleckého posudku.

Na pojednávaní dňa 23. apríla 2014... Okresný súd Komárno žalobu o určenie

neplatnosti opakovanej dražby zamietol...

Sťažovateľka proti rozsudku Okresného súdu Komárno, sp. zn. -171

podala v zákonnej lehote odvolanie. V odôvodnení odvolania sťažovateľka uviedla,

že prvostupňový súd na pojednávaní dňa 23. apríla 2014 neumožnil jej právnemu

zástupcovi prezentovať dôkazový materiál, nakoľko zamietol na návrh odporcov sa zaoberať

so sporným znaleckým posudkom dražobnej spoločnosti, prípadne porovnať s kontrolnými

znaleckými posudkami sťažovateľky... Namietala, že prvostupňový súd znemožnil realizáciu

tých procesných práv, ktoré navrhovateľovi ako účastníkovi konania procesné predpisy

priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov, medzi ktoré patrí aj právo navrhovať dôkazy. Sťažovateľke ako účastníkovi

konania bola odňatá možnosť konať pred súdom, preto súdne konanie na prvostupňovom

súde neprebehlo podľa zásad spravodlivého procesu...

Krajský súd v Nitre, rozsudkom sp. zn. -209 zo dňa 15. októbra 2015

v právnej veci o odvolaní navrhovateľky v 1. rade... rozsudok Okresného súdu Komárno

zo dňa sp. zn. zo dňa 23.04.2014-171 potvrdil.»

V súvislosti s namietaným porušením označených práv podľa a dohovoru

sťažovateľka svoju sťažnosť, nad rámec argumentácie uvádzanej v konaní pred

všeobecnými súdmi, odôvodňuje takto:

„[V] dôsledku toho, že prvostupňový súd zamietol návrh sťažovateľky

na prezentovanie dôkazového materiálu obsiahnutého v znaleckých posudkoch

a , boli porušené procesné práva, ktoré ako účastníkovi

zákon priznáva...

Odvolací súd, sa podobne ako prvostupňový súd odmietol sa zaoberať argumentmi

sťažovateľky k hodnotovým diskrepanciám, prejavujúcich sa v cene nehnuteľností a ani

v odôvodnení rozhodnutia sa tomu vôbec nevenoval. V podstate argumentácia sťažovateľky,

podložená kontrolným znaleckým posudkom a obdobne,

ako v konaní na prvostupňovom súde, nebola akceptovaná. Odvolací súd na vysporiadanie

s podstatnými argumentmi sťažovateľky vôbec nepristúpil, obmedzil sa iba na prevzatie

vysloveného právneho záveru prvostupňového súdu bez toho, aby argumentačné námietky

sťažovateľky boli preskúmané. Jedná sa pritom o také skutočnosti, ktoré majú rozhodujúci

vplyv na priebeh konania...

Súd vôbec nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci aj napriek tomu,

že boli tvrdené a na ich preukázanie boli predložené dôkazy, nevykonal dôkazy navrhnutých

sťažovateľkou na preukázanie rozhodujúcej skutočnosti, hoci súd následne dospel k záveru,

že účastník neuniesol dôkazné bremeno.

Vzhľadom na uvedené považuje sťažovateľka závery Krajského súdu v Nitre uvedené

v odôvodnením rozsudku sp. zn. -209 z 29. októbra 2015 za svojvoľné,

arbitrárne a zjavne neodôvodnené, a z ústavného hľadiska kladúceho požiadavku

na spravodlivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia neudržateľné.“

Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR

rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. -209 zo dňa 29. októbra 2015

a rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. -171 zo dňa 23. 4. 2014

porušené bolo.

2. Základné ľudské právo vlastniť majetok vyplývajúce z SR, s dopadom

na ústavné právo na obydlie podľa v spojení s SR rozsudkom Krajského

súdu v Nitre, sp. zn. -209 zo dňa 29. októbra 2015 a rozsudkom Okresného

súdu Komárno, sp. zn. -171 zo dňa 23. 4. 2014 porušené bolo.

3. Rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. -209 zo dňa 29. októbra

2015 a rozsudok Okresného súdu Komárno, sp. zn. -171 zo dňa 23. 4. 2014 sa

zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Komárno na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní od

doručenia tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú možno

považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci

sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť

skutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne

napr. , ). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov ().

Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa však patrí kontrola

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu

môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , ).

Z týchto hľadísk preskúmal ústavný súd sťažnosť sťažovateľky namietajúcej

porušenie základných práv podľa a a práva podľa

ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Podľa každý má právo na

ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Podľa čl. 19

ods. 3 každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,

zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Ústavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa osvojil

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na

spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

().

V zmysle ustanovení a dohovoru má účastník

súdneho konania právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným,

právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými

a právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne

významné, a teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.

II.1 K namietanému porušeniu v sťažnosti označených práv rozsudkom

okresného súdu

Ústavný súd stabilne vo svojej judikatúre týkajúcej sa otázky právomoci ústavného

súdu na prerokovanie sťažnosti v konaní podľa uvádza, že právomoc

ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní

svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen

zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až

vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

Sťažovateľka mala k dispozícii na ochranu označených práv proti rozsudku

okresného súdu riadny opravný prostriedok, ktorý aj využila. Príslušným súdom na

poskytnutie ochrany proti namietanému porušeniu práv sťažovateľky bol v odvolacom

konaní krajský súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc na prerokovanie

sťažnosti v časti smerujúcej proti rozsudku okresného súdu, a preto sťažnosť z tohto dôvodu

odmietol podľa pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

II.2 K namietanému porušeniu v sťažnosti označených práv rozsudkom

krajského súdu

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je polemika sťažovateľky

so skutkovými závermi krajského súdu týkajúcimi sa ustálenia všeobecnej hodnoty

sporných nehnuteľností v súvislosti s výkonom záložného práva k nim v rámci opakovanej

dražby konanej 23. januára 2013 a jej následného právneho posúdenia. Túto svoju

„skutkovú“ polemiku sťažovateľka stručne odôvodňuje tým, že všeobecné súdy rozhodovali

na podklade protichodných skutkových záverov, ktoré vyplývali z obsahu na vec sa

vzťahujúcich súdnych spisov. Sťažovateľka tiež spochybňuje aj samotný priebeh dôkazného

konania, keď všeobecné súdy odmietli vykonať ňou navrhované dôkazné prostriedky

(výsluch znalcov a zmluvu o vykonaní dražby a opakovanej dražby) so svojvoľným

zdôvodnením tohto postupu.

Ústavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie

otázky, či možno považovať napadnutý rozsudok krajského súdu za ústavne udržateľný

a akceptovateľný z hľadiska námietok, ktoré sťažovateľka proti nemu uplatňuje.

Krajský súd, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného okresným súdom,

napadnutý rozsudok v podstatnej časti odôvodnil tým, že „V preskúmavanej veci

navrhovateľka v 1. rade tvrdí, že opakovaná dražba konaná dňa 23. 01. 2003 je neplatná

z dôvodu porušenia zákona, keď podľa oznámenia o opakovanej dražbe boli do dražby

zaradené aj nehnuteľnosti, na ktoré sa záložné právo nevzťahovalo - garáž a prístrešok, keď

nebolo uvedená informácia o tom, že na parc. č. 3067/2 je postavená záhradná chatka

a cena nehnuteľností, určená znaleckým posudkom nezodpovedá reálnej cene

nehnuteľností.

... [P]odľa názoru odvolacieho súdu... predmet zálohu je dostatočne určitý a záložná

zmluva sa vzťahuje na všetky veci, ktoré tvoria súčasť a príslušenstvo nehnuteľností

konkretizovaných údajom o čísle parcely, výmerou a druhom. Z textu zmluvy je zrejmé, že

záložná zmluva sa vzťahovala nielen na popísané nehnuteľnosti, ale aj na ich súčasť

a príslušenstvo, ktoré neboli v zmluve konkretizované a ktoré sú ich súčasťou alebo

príslušenstvom... Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že namietaný

znalecký posudok vypracoval znalec , ktorý je zapísaný v zozname znalcov

a správne postupoval pri určení ceny nehnuteľností. Z posudku vyplýva, že použil metódu

polohovej diferenciácie a vykonal odhad nehnuteľností v súlade s prílohou č. 3 vyhl. MS SR

o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení. Pokiaľ ide

o tvrdenie navrhovateľky, že podala námietky voči znaleckému posudku ešte pred

vykonaním dražby odvolací súd dodáva, že z jej í vyjadrenia, označenom ako nesúhlas

s použitím sporného znaleckého posudku zo 14. 09. 2012 nevyplývajú žiadne konkrétne

námietky voči znaleckému posudku . Jej podanie obsahuje námietky iba

vo všeobecnej rovine, keď uvádza, že výsledná všeobecná hodnota sa jej javí ako

neobjektívna. V podaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné posúdiť

z hľadiska ich pravdivosti alebo opodstatnenosti. Súčasťou spisu je aj písomné i vyjadrenie

k námietke navrhovateľky o správnosti jeho znaleckého posudku. Znalec

sa vyjadruje k postupu pri vypracovaní znaleckého posudku pre odhad všeobecnej hodnoty

predmetných nehnuteľností a uvádza, že vychádzal aj z porovnania pri stanovení

východiskovej a technickej hodnoty stavieb, vychádzal aj z posudku a svojho

posudku č. 92/2010 a pri výpočte stanovenia všeobecnej hodnoty stavieb použil priemerný

koeficient polohovej diferenciácie, pričom do úvahy zobral aj hospodársku situáciu

spôsobenú krízou, nezamestnanosťou a jej dopad na trh s realitami. Znalecký posudok

, na ktorý navrhovateľka poukazuje je len listinný dôkaz, ňou predložený

posudok nie je úplný, pretože obsahuje len niektoré strany. S ohľadom na uvedené

skutočnosti odvolací súd zhodne so záverom súdu prvého stupňa uzavrel, že cena

nehnuteľností určená znalcom bola určená správnym postupom, porovnaním

znalcovi dostupných podkladov, vrátane posudku ... V súvislosti s námietkou

navrhovateľky k určeniu výšky ceny nehnuteľnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť,

že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby, ale

zakladá iné nároky, ktorých sa môže i dotknutá osoba domáhať v samostatnom konaní.

K námietke, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s nálezom Ústavného súdu II 237/2011

odvolací súd dodáva, že v ňom sa Ústavný súd zaoberá otázkou súvisiacou so splnením

podmienok na vydanie predbežného opatrenia v kontexte ochrany základných práv

a slobôd... Ústavný súd v citovanom náleze neposudzoval vec samú, a preto jeho závery

nemajú bezprostredný dopad na posudzovanú vec.“.

Pri hodnotení rozsudku krajského súdu ústavný súd vychádzal z ustáleného právneho

názoru, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu nemožno

posudzovať izolovane (m. m. , , ,

), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania

tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania

rozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového aj odvolacieho), ktoré boli vydané

v priebehu príslušného súdneho konania (m. m. ).

Vzhľadom na obsahovú spojitosť rozsudku krajského súdu s rozsudkom okresného

súdu a v nadväznosti na už citovanú judikatúru považoval ústavný súd za potrebné

v ďalšom poukázať aj na relevantnú časť odôvodnenia rozsudku okresného súdu, v ktorej

okresný súd uviedol:

«Čo sa týka odôvodnenia žaloby žalobkyňou v rade 1., že realizácia záložného práva

bola aj na nehnuteľnostiach, na ktoré sa záložné právo nevzťahovalo a že oznámenie

o opakovanej dražbe neobsahuje údaje o záhradnej chatke súd poznamenáva, že v zmluve

o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti je uvedený predmet zálohu ako aj „vrátane

všetkých súčastí a príslušenstva“. Podľa § 120 ods. 1 Obč. zák. súčasťou veci je všetko,

čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec

neznehodnotila. Podľa § 121 ods. 1 Obč. zák. príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria

vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvalé užívali.

Príslušenstvo existuje vedľa hlavnej veci a hoci má charakter samostatnej veci –

je s hlavnou vecou i funkčne zviazané hospodárskym účelom a taktiež že má s hlavnou

vecou spoločného vlastníka, ktorý príslušenstvo určil k trvalému užívaniu s hlavnou vecou.

Pozemky môžu byť opatrené stavbami rôzneho druhu (kôlňami, altánkami), zariadeniami

(studňa atď.), pričom tieto spravidla nemajú povahu samostatných vecí. Súčasť veci patrí

k hlavnej veci a tvorí s ňou jeden celok. Súčasť veci teda nemôže byť samostatným

predmetom občianskoprávnych vzťahov, takže právne úkony týkajúce sa veci týkajú sa

v celom rozsahu aj jej súčasti. Súd poukazuje na rozsudok NS ČR sp. zn.

, kde sa uvádza“ ak je príslušenstvom nehnuteľnosť, ktorá evidencii

v katastri nepodlieha, postačí k prevodu písomné vyjadrenie, že sa vec prevádza

s príslušenstvom.

Vzhľadom na vyššie uvedené a hlavne špecifikáciu predmetu zálohu v záložnej

zmluve ,,vrátane všetkých súčastí a príslušenstva“ súd mal za to, že garáž s prístreškom ako

aj záhradná chatka boli špecifikované a ako drobné stavby sa do katastra nehnuteľností

nezapisujú. Preto súd mal za to, že opis predmetu dražby bol dostatočne špecifikovaný

v Oznámení o opakovanej dražbe č. 920/2012...

K námietke žalobkyne v rade 1., že znalecký posudok č. 83/2012

nezodpovedá skutočnosti a že ním určená cena je nízka súd poukazuje na § 16 ods. 1 zák. č.

o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, že znalecký posudok

je špecializovanou odbornou činnosťou vykonávanou za podmienok ustanovených v tomto

zákone znalcami pre zadávateľa. Znalcom je (§ 2 ods. 1) osoba splnomocnená štátom na

vykonávanie činnosti podľa tohto zákona, ktorá je zapísaná v zozname. Každý znalec je

povinný vykonávať svoju činnosť (§ 16 ods. 2) osobne, ak ide o fyzickú osobu, riadne

a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne. vypracoval znalecký

posudok za účelom vykonania dobrovoľnej dražby a (ktorý znalecký

posudok si dala vypracovať žalobkyňa v rade 1.) za účelom prevodu nehnuteľnosti. Súd

poznamenáva, že od uzatvorenia záložnej zmluvy (19. 3. 2008) do vypracovania znaleckého

posudku (25. 7. 2012) došlo k výraznému poklesu (dopyt, ponuka, kúpyschopnosť

obyvateľstva, atď.) cien nehnuteľností na celom území SR. Táto skutočnosť je súd známa

z jeho rozhodovacej činnosti ( − netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe

alebo známe súdu z jeho činnosti).

Súd však poznamenáva, že nemal dôvod spochybňovať znalecký posudok

vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia zákona o znalcoch.

Znalecký posudok nepredstavuje určenie trhovej hodnoty nehnuteľnosti, nakoľko až cena

dosiahnutá vydražením vyjadruje reálnu hodnotu draženej nehnuteľnosti (rozhodnutie NS

ČR sp. zn. ).

Vplyv na účasť na dražbe a na dosiahnutej cene vydraženia (výsledok ponuky

a dopytu) majú nepochybne aj obhliadky predmetu dražby (v prvom kole sa dražby nikto

nezúčastnil, hoci obhliadky − až na druhý pokus z dôvodu nesprístupnenia nehnuteľnosti

manželom žalobkyne v rade 1, sa potenciálni záujemcovia zúčastnili).

Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalobkyňa v rade 1. neuniesla

dôkazné bremeno ( )..., jej tvrdenia boli v priebehu dokazovania vyvrátené

listinnými dôkazmi a teda boli nepotvrdené. Taktiež súd mal za preukázané, že dražba

prebehla úplne v súlade so v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa v rade 1. dôkazné bremeno neuniesla súd jej žalobu ako

nedôvodnú zamietol.»

Pokiaľ ide o odôvodnenie postupu okresného súdu vo vzťahu k sťažovateľkou

navrhovanému vykonaniu dokazovania (výsluch znalcov a ,

ako aj zaobstaranie zmluvy o vykonaní dražby a opakovanej dražby), okresný súd uviedol,

že sťažovateľkou navrhované dôkazné prostriedky „boli... nepotrebné a ani po ich

vykonaní by nebolo možné vo veci rozhodnúť iným spôsobom (hospodárnosť konania),

pretože nebolo preukázané porušenie zákona o dobrovoľných dražbách v zmysle § 21

ods. 2“.

Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia rozsudku krajského súdu v spojení

s rozsudkom okresného súdu vo väzbe na obsah sťažnostnej argumentácie sťažovateľky

dospel k záveru, že všeobecné súdy ústavne akceptovateľným spôsobom zodpovedali všetky

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, a preto napadnutý rozsudok

krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu nemožno hodnotiť ako arbitrárny.

V súvislosti so skutkovou polemikou sťažovateľky týkajúcou sa zisťovania

všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností ústavný súd uvádza, že z jeho rozhodovacej

činnosti stabilne vyplýva, že samotný nesúhlas so spôsobom, akým všeobecné súdy

hodnotili vykonané dôkazné prostriedky, v zásade nemôže predstavovať porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa (resp. práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že vec

sťažovateľky bola posúdená v riadnom viacinštančnom konaní, pričom v procesnom

postupe všeobecných súdov a ich skutkových zisteniach nie je nič, čo by oprávňovalo

ústavný súd akokoľvek korigovať napadnutý rozsudok krajského súdu. Sťažnosť je tak

v tejto časti iba nesúhlasom sťažovateľky so skutkovými zisteniami všeobecných súdov

a opakovaním argumentov uplatňovaných v konaní pred nimi, z ktorých nevyplýva nič, čo

by jej sťažnostnú argumentáciu posúvalo do ústavnoprávne relevantnej roviny.

Za neopodstatnenú považuje ústavný súd aj tú námietku sťažovateľky, ktorou

namieta nesprávny priebeh zisťovania skutkového stavu veci v tom zmysle, že všeobecné

súdy nevykonali ňou navrhnuté dôkazné prostriedky (výsluch znalcov a zmluvu o vykonaní

dražby a opakovanej dražby). Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že vo všeobecnej

rovine do kategórie procesných vád s ústavnoprávnymi dôsledkami možno zahrnúť

aj problematiku tzv. „opomenutých dôkazov“, ktorá v zásade zahŕňa aj takú procesnú

situáciu, keď niektorá zo strán sporu navrhne vykonanie dôkazného prostriedku, ktorý je

však zamietnutý bez vecného zdôvodnenia v odôvodnení konečného rozhodnutia alebo

napriek povahe a závažnosti veci je celkom opomenutý.

V súvislosti s touto námietkou sťažovateľky ústavný súd poukazuje na už citovanú

časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu, kde okresný súd na túto jej

námietku reagoval spôsobom primeraným povahe veci, pretože vykonanie týchto

dôkazných prostriedkov považoval z pohľadu relevantného meritórneho skutkového

a právneho zistenia za nadbytočné. Sťažovateľke sa tak ani v tomto prípade nepodarilo

preukázať, že by všeobecné súdy v danom prípade postupovali v extrémnom rozpore

s právnou úpravou obsiahnutou v (, pozn.), pretože

okresný súd dostatočným spôsobom ozrejmil svoje úvahy, prečo sa s označenými

dôkaznými návrhmi sťažovateľky odmietol zaoberať – nejde tak o tzv. opomenuté dôkazy,

ktoré by mohli zakladať protiústavnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu v spojení

s rozsudkom okresného súdu.

V súvislosti s namietaným porušením hmotného práva sťažovateľky (čl. 19 v spojení

s ) ústavný súd konštatuje, že všeobecné súdy, rešpektujúc

ustavnoprocesné princípy garantujúce základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu,

podľa názoru ústavného súdu v konaní o ochranu tohto práva a v spojení s ním posúdili aj

namietané porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 ods. 1

. Ústavný súd dospel k záveru, že aj z hľadiska posúdenia tohto práva nebol postup

krajského súdu v spojení s postupom okresného súdu ani svojvoľný a ani arbitrárny a ich

rozhodnutia sú aj z pohľadu poskytnutej ochrany tohto práva ústavne udržateľné.

Z už uvedených dôvodov bolo preto potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako

zjavne neopodstatnenú ( ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2017