Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 263/2017
PDF · 153.62 KB
No categories available
II. ÚS 263/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť
, a
, zastúpených advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, Na Priekope 174/13, Žilina,
vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 11 C 275/2009
a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a ako
zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. augusta 2016
doručená sťažnosť , a
(ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených
advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, Na Priekope 174/13, Žilina, ktorou namietajú
porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 11 C 275/2009 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia „v procesnom postavení žalobcov
dňa 26.11.2009 podali žalobu na Okresnom súde Bratislava I, ktorou si uplatňujú nároky
podľa zákona č. 365/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na okresnom súde je vec
vedená pod sp. zn. 11 C/275/2009 a ku dňu podania sťažnosti vo veci nebolo nariadené ani
jedno pojednávanie.“.
Sťažovatelia uvádzajú, že ich správanie „žiadnym spôsobom nevytvorilo dlhodobo
situáciu, ktorá by odôvodňovala a ospravedlňovala dĺžku konania“.
Sťažovatelia v sťažnosti poukazujú na nečinnosť okresného súdu a uvádzajú,
že „písomným podaním doručeným do podateľne konajúceho súdu 04. 12. 2013 podali
predsedníčke súdu sťažnosť podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov, pričom z obsahu upovedomenia o spôsobe vybavenia sťažnosti Spr. 2338/2013
zo 17. 12. 2013 vyplýva, že predsedníčka okresného súdu vyhodnotila sťažnosť ako dôvodnú
s tým, že zákonná sudkyňa ako i vyšší súdny úradník boli požiadaní, aby vo veci konali bez
prieťahov. Samotná sťažnosť je zjavne neúčinným prostriedkom nápravy, pretože odporca
do dnešného dňa nenariadil ani jeden termín pojednávania.“.
V súvislosti so žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
(každému v sume po 5 000 €) sťažovatelia uvádzajú, že „navrhovaná suma primeraného
finančného zadosťučinenia je primeraná na zmiernenie nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla
zbytočnými prieťahmi konajúceho súdu“.
Sťažovatelia «zdôrazňujú, že právo, aby vec bola prejednaná v primeranej lehote
je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Neskoré
rozhodnutie môže pre účastníka konania vôbec stratiť zmysel, teda doslova platí „neskorá
spravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť“ (justice deleyed is justice denied). Podľa názoru
sťažovateľov príliš pomalá spravodlivosť stráca kredibilitu v očiach verejnosti a účastník
konania je príliš dlho vystavený neistote o výsledku procesu, úzkosti a stresu s tým
spojeným. Sťažovatelia prežívajú psychickú traumu spôsobenú bezdôvodnou a dlhšiu dobu
trvajúcou právnou neistotou o výsledok súdneho sporu. Pri existencii ústavou priznaného
práva na súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov čas od podania žaloby ku dňu podania
tejto sťažnosti (takmer 7 rokov) pôsobí takmer odstrašujúco pre každého, kto len uvažuje
o využití ústavou priznaného práva na súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov. Nemožno
opomenúť ani skutočnosť, že žalobou sa sťažovatelia domáhajú riešenia odmeňovania
za výkon funkcie sudcu tak za minulé obdobie ale aj do budúcnosti, pretože podľa ich
názoru nerovnaké zaobchádzanie v odmeňovaní sudcov pretrváva, ktorý stav sa týka
aktuálne sťažovateľa v 1. rade. Faktom zostáva, že riešenie nerovnakého zaobchádzania
v odmeňovaní sťažovateľov môže mať vplyv na výšku starobného dôchodku obidvoch
sťažovateľov. S poukazom na vek sťažovateľov pri pokračovaní prieťahov v konaní
je legitímnou otázka, či sa sťažovatelia riešenia svojho problému, o ktoré požiadali
príslušný súd vôbec dožijú.».
Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný
súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1/ Základné právo a
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava
I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/275/2009 porušené bolo.
2/ Okresnému súdu Bratislava I prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 11 C/275/2009
konať bez zbytočných prieťahov.
3/ a priznáva finančné
zadosťučinenie každému vo výške 5.000 EUR (slovom päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd
Bratislava I povinný im vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4/ Okresný súd Bratislava je povinný uhradiť
a trovy právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne
JUDr. Tatiany Polkovej vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. číslo účtu:
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Sťažovatelia doručili 10. februára 2017 ústavnému súdu podanie z 8. februára 2017,
v ktorom „oznamujú, že nečinnosť Okresného súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn.
11 C/275/2009 pokračuje a nemajú vedomosť o žiadnom úkone súdu prvej inštancie.
Sťažovatelia znova pripomínajú, že od doručenia žaloby dňa 26. 11. 2009 k dnešnému dňu
nebolo nariadené ani jedno pojednávanie.“.
Sťažovatelia doručili 4. apríla 2017 ústavnému súdu podanie z 30. marca 2017,
v ktorom „oznamujú, že nečinnosť Okresného súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn.
11 C/275/2009 pokračuje a nemajú vedomosť o žiadnom úkone súdu prvej inštancie ani ku
dňu tohto podania. Sťažovatelia znova pripomínajú, že od doručenia žaloby dňa
26. 11. 2009 k dnešnému dňu nebolo nariadené ani jedno pojednávanie.
Sťažovatelia si dovoľujú požiadať o zásah ústavného súdu, ktorým sa odstráni
dlhodobá nečinnosť súdu prvej inštancie.“.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd uznesením z 28. novembra 2012
rozhodol o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku (ďalej len „uznesenie
o zastavení konania“). Súdny spis bol 13. novembra 2015 zaslaný Krajskému súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na účely prerokovania odvolania proti tomuto
uzneseniu. Krajskému súdu bol súdny spis doručený 20. novembra 2015, konanie je vedené
pod sp. zn. 2 Co 337/2015 a do predbežného prerokovania sťažnosti o odvolaní
sťažovateľov z 8. januára 2013 proti uzneseniu o zastavení konania nebolo dosiaľ
rozhodnuté.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré
nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno
považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať
po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03,
III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07, III. ÚS 214/2010).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa
právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,
dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto
na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98,
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06) sa
ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným
súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva
označenými orgánmi verejnej moci (v posudzovanom prípade okresným súdom) ešte mohlo
trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať
k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu,
ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde). Navyše zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej
sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, môže vyplývať aj z toho, že porušenie
tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už
príslušný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127
ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 223/2010, II. ÚS 125/2015).
Ústavný súd zistil, že okresný súd v namietanom konaní rozhodol uznesením
o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. V čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu (4. augusta 2016) už teda okresný súd vo veci rozhodol a spis bol už mimo
jeho dispozície, pretože ho predložil krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní
(13. novembra 2015, krajskému súdu bol doručený 20. novembra 2015).
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu už vo veci meritórne rozhodol, a preto v tomto čase už nemohol porušovať
základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ani právo podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už
nezaoberal.
Ústavný súd zároveň považuje za potrebné poznamenať, že v prípade nečinnosti
či neefektívnej činnosti okresného súdu v ďalšom priebehu napadnutého konania (napríklad
po vrátení veci krajským súdom) sťažovateľom nič nebráni opätovne podať sťažnosť
ústavnému súdu pre porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. apríla 2017