Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 263/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť

, a

, zastúpených advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, Na Priekope 174/13, Žilina,

vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. augusta 2016

doručená sťažnosť , a

(ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených

advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, Na Priekope 174/13, Žilina, ktorou namietajú

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia „v procesnom postavení žalobcov

dňa 26.11.2009 podali žalobu na Okresnom súde Bratislava I, ktorou si uplatňujú nároky

podľa v znení neskorších predpisov. Na okresnom súde je vec

vedená pod sp. zn. a ku dňu podania sťažnosti vo veci nebolo nariadené ani

jedno pojednávanie.“.

Sťažovatelia uvádzajú, že ich správanie „žiadnym spôsobom nevytvorilo dlhodobo

situáciu, ktorá by odôvodňovala a ospravedlňovala dĺžku konania“.

Sťažovatelia v sťažnosti poukazujú na nečinnosť okresného súdu a uvádzajú,

že „písomným podaním doručeným do podateľne konajúceho súdu 04. 12. 2013 podali

predsedníčke súdu sťažnosť podľa v znení neskorších

predpisov, pričom z obsahu upovedomenia o spôsobe vybavenia sťažnosti Spr. 2338/2013

zo 17. 12. 2013 vyplýva, že predsedníčka okresného súdu vyhodnotila sťažnosť ako dôvodnú

s tým, že zákonná sudkyňa ako i vyšší súdny úradník boli požiadaní, aby vo veci konali bez

prieťahov. Samotná sťažnosť je zjavne neúčinným prostriedkom nápravy, pretože odporca

do dnešného dňa nenariadil ani jeden termín pojednávania.“.

V súvislosti so žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

(každému v sume po 5 000 €) sťažovatelia uvádzajú, že „navrhovaná suma primeraného

finančného zadosťučinenia je primeraná na zmiernenie nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla

zbytočnými prieťahmi konajúceho súdu“.

Sťažovatelia «zdôrazňujú, že právo, aby vec bola prejednaná v primeranej lehote

je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Neskoré

rozhodnutie môže pre účastníka konania vôbec stratiť zmysel, teda doslova platí „neskorá

spravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť“ (justice deleyed is justice denied). Podľa názoru

sťažovateľov príliš pomalá spravodlivosť stráca kredibilitu v očiach verejnosti a účastník

konania je príliš dlho vystavený neistote o výsledku procesu, úzkosti a stresu s tým

spojeným. Sťažovatelia prežívajú psychickú traumu spôsobenú bezdôvodnou a dlhšiu dobu

trvajúcou právnou neistotou o výsledok súdneho sporu. Pri existencii priznaného

práva na súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov čas od podania žaloby ku dňu podania

tejto sťažnosti (takmer 7 rokov) pôsobí takmer odstrašujúco pre každého, kto len uvažuje

o využití priznaného práva na súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov. Nemožno

opomenúť ani skutočnosť, že žalobou sa sťažovatelia domáhajú riešenia odmeňovania

za výkon funkcie sudcu tak za minulé obdobie ale aj do budúcnosti, pretože podľa ich

názoru nerovnaké zaobchádzanie v odmeňovaní sudcov pretrváva, ktorý stav sa týka

aktuálne sťažovateľa v 1. rade. Faktom zostáva, že riešenie nerovnakého zaobchádzania

v odmeňovaní sťažovateľov môže mať vplyv na výšku starobného dôchodku obidvoch

sťažovateľov. S poukazom na vek sťažovateľov pri pokračovaní prieťahov v konaní

je legitímnou otázka, či sa sťažovatelia riešenia svojho problému, o ktoré požiadali

príslušný súd vôbec dožijú.».

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný

súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1/ Základné právo a

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava

I v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2/ Okresnému súdu Bratislava I prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3/ a priznáva finančné

zadosťučinenie každému vo výške 5.000 EUR (slovom päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd

Bratislava I povinný im vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4/ Okresný súd Bratislava je povinný uhradiť

a trovy právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne

JUDr. Tatiany Polkovej vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. číslo účtu:

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovatelia doručili 10. februára 2017 ústavnému súdu podanie z 8. februára 2017,

v ktorom „oznamujú, že nečinnosť Okresného súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn.

pokračuje a nemajú vedomosť o žiadnom úkone súdu prvej inštancie.

Sťažovatelia znova pripomínajú, že od doručenia žaloby dňa 26. 11. 2009 k dnešnému dňu

nebolo nariadené ani jedno pojednávanie.“.

Sťažovatelia doručili 4. apríla 2017 ústavnému súdu podanie z 30. marca 2017,

v ktorom „oznamujú, že nečinnosť Okresného súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn.

pokračuje a nemajú vedomosť o žiadnom úkone súdu prvej inštancie ani ku

dňu tohto podania. Sťažovatelia znova pripomínajú, že od doručenia žaloby dňa

26. 11. 2009 k dnešnému dňu nebolo nariadené ani jedno pojednávanie.

Sťažovatelia si dovoľujú požiadať o zásah ústavného súdu, ktorým sa odstráni

dlhodobá nečinnosť súdu prvej inštancie.“.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd uznesením z 28. novembra 2012

rozhodol o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku (ďalej len „uznesenie

o zastavení konania“). Súdny spis bol 13. novembra 2015 zaslaný Krajskému súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na účely prerokovania odvolania proti tomuto

uzneseniu. Krajskému súdu bol súdny spis doručený 20. novembra 2015, konanie je vedené

pod sp. zn. a do predbežného prerokovania sťažnosti o odvolaní

sťažovateľov z 8. januára 2013 proti uzneseniu o zastavení konania nebolo dosiaľ

rozhodnuté.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať

po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , ,

, , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto

na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. ,

).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ) sa

ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva

označenými orgánmi verejnej moci (v posudzovanom prípade okresným súdom) ešte mohlo

trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu,

ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde). Navyše zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej

sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už

príslušný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127

ods. 1 (m. m. , ).

Ústavný súd zistil, že okresný súd v namietanom konaní rozhodol uznesením

o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. V čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu (4. augusta 2016) už teda okresný súd vo veci rozhodol a spis bol už mimo

jeho dispozície, pretože ho predložil krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní

(13. novembra 2015, krajskému súdu bol doručený 20. novembra 2015).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už vo veci meritórne rozhodol, a preto v tomto čase už nemohol porušovať

základné právo sťažovateľov podľa ani právo podľa

dohovoru. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

Ústavný súd zároveň považuje za potrebné poznamenať, že v prípade nečinnosti

či neefektívnej činnosti okresného súdu v ďalšom priebehu napadnutého konania (napríklad

po vrátení veci krajským súdom) sťažovateľom nič nebráni opätovne podať sťažnosť

ústavnému súdu pre porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2017