Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 43/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. mája 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa o sťažnosti

, zastúpeného advokátkou Mgr. Mag. Monikou Korbášovou,

Námestie SNP 13, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -27 z 3. júla 2008, za účasti

Okresného súdu Bratislava II, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom

pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. k. -27 z 3. júla 2008 p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €

(slovom štyritisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet jeho právnej

zástupkyne Mgr. Mag. Monike Korbášovej, Námestie SNP 13, Bratislava, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júna 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Sťažovateľ je odporcom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II

pod spis. zn.: , ktoré bolo začaté na základe návrhu na určenie vlastníckeho

práva, ktorý bol doručený uvedenému súdu dňa 26. 02. 2002.

Nálezom v konaní pod spis. zn.: zo dňa 03. 07. 2008 konštatoval

Ústavný súd SR porušenie práva sťažovateľa podľa SR postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní tam vedenom pod spis. zn.: . Ústavný

súd SR zároveň prikázal Okresnému súdu Bratislava II, aby v konaní konal bez zbytočných

prieťahov.

Od citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR Okresný súd Bratislava II svojim

postupom opätovne porušuje práva sťažovateľa podľa SR, nakoľko

nekoná bez zbytočných prieťahov, a to i napriek príkazu Ústavného súdu SR!“

Sťažovateľ ďalej uvádza, že okresný súd „[v] období od decembra 2009

do marca 2011 OS BA II nekonal vôbec“.

Sťažovateľ namieta, že bolo „vytýčené pojednávanie vo veci samej na deň

14. 11. 2011, až na ktorom bolo sťažovateľovi doručené vyjadrenie navrhovateľa

z 18. 12. 2009 k vstupu vedľajšieho účastníka do konania. I z uvedeného vyplýva,

že OS BA II v konaní pod spis. zn.: riadne a plynulo nekonal po dobu

15 mesiacov.“.

Sťažovateľ uvádza, že „[u]znesením zo dňa 05. 03. 2013, čl. 630 OS BA II pripustil

zmenu petitu, pričom zmena bola navrhnutá návrhom zo dňa 08. 02. 2012 (!). tzn., po viac

ako 12-tich mesiacoch!“.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že „[o]statné pojednávanie sa v predmetnom konaní

pod spis. zn.: na OS BA II uskutočnilo dňa 09. 12. 2013“.

Sťažovateľ v súvislosti s vyhotovením znaleckého posudku uvádza, že „[s]údny spis

sa nachádzal u súdneho znalca nepretržite takmer 19 mesiacov (!). Vo veci

samej sa nepojednávalo už vyše 30 mesiacov“.

Sťažovateľ si v súvislosti s porušením ním označených práv uplatnil primerané

„finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur“.

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie

konanie a nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II

v konaní vedenom pod spis. zn.: opätovne porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava II sa opätovne prikazuje, aby v konaní tam vedenom

pod spis. zn.: konal bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000 € (slovom

desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť trovy konania

v sume 303,16 € (slovom tristotri eur, šestnásť centov) na účet jeho advokátky

Mgr. Mag. Moniky Korbášovej, AK: Nám. SNP 13, 811 06 Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

Po predbežnom prerokovaní ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť

sťažovateľa uznesením č. k. -11 z 19. januára 2017 v časti týkajúcej

sa porušenia základného práva podľa a práva podľa

dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní v období po nadobudnutí

právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -27 z 3. júla 2008.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu

sťažovateľa a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby

sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd zároveň vyzval predsedníčku okresného

súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľa a predsedníčka okresného

súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise č. Spr. 2048/2017

z 23. marca 2017 (ďalej len „prípis“), v ktorom sa zamerala na priebeh napadnutého

konania od právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -27 z 3. júla 2008

a uviedla:

„Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu uvádzam, že Nálezom Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. -27, bolo tunajšiemu súdu prikázané konať bez

prieťahov.

V čase od právoplatnosti označeného Nálezu Ústavného súdu SR zákonný sudca

vykonával procesné úkony, podrobný prehľad úkonov vo veci Vám predkladám. Vo veci sa

koná, i keď v niektorých obdobiach sú úkony vykonávané vo väčších časových odstupoch.

Je potrebné však uviesť, že dĺžka konania na tunajšom súde nie je ovplyvnená iba činnosťou

súdu. K neprimeranej dĺžke konania prispievajú aj samotné strany sporu, nakoľko sa súd

okrem iného musel vysporiadať s viacerými procesnými návrhmi (vstup vedľajšieho

účastníka, čiastočné späťvzatie, návrh na vstup ďalšieho účastníka, žiadosť o odpustenie

trov, pokus o zmier, návrh na zmenu petitu) ako i nečinnosť ustanoveného znalca, ktorého

súd musel niekoľkokrát vyzývať na vrátenie spisu spolu s vypracovaným posudkom.“

Spolu s prípisom bol ústavnému súdu doručený podrobný prehľad úkonov okresného

súdu v napadnutom konaní po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -27

z 3. júla 2008 a súdny spis vedený okresným súdom v napadnutom konaní. Ústavný súd

konštatuje, že prehľad úkonov vypracovaný okresným súdom korešponduje s obsahom

súdneho spisu.

Okresný súd v prehľade úkonov v napadnutom konaní uvádza:

„11. 03. 2008 − spis doučený na OS BA II

13. 03. 2008 − rozhodnutie NS SR doručované účastníkom

17. 07. 2008 − uznesenie, ktorým súd vyhovel návrhu na zámenu účastníka konania

na strane navrhovateľa

27. 08. 2008 − predloženie plnej moci na zastupovanie odporcov

22. 10. 2008 − stanovený termín pojednávania na 03. 12. 2008

03. 12. 2008 − prejednanie veci, odročené na termín 21. 01. 2009 za účelom

doručenia vyjadrení účastníkov k sporu

11. 12. 2008 − vyjadrenie odporcov

18. 12. 2008 − stanovisko odporcov doručované navrhovateľovi

05. 01. 2009 − návrh navrhovateľa na pristúpenie vedľajšieho účastníka

08. 01. 2009 − vyjadrenie navrhovateľa

09. 01. 2009 − návrh zmenu návrhu

16. 01. 2009 − odvolanie plnomocenstva odporcov

20. 01. 2009 − čiastočné späťvzatie žaloby, žiadosť navrhovateľa o odročenie

pojednávania

21. 01. 2009 − pojednávanie odročené na neurčito, z dôvodu prebiehajúcich

mimosúdnych rokovaní s odporcom v I. rade, ako i z dôvodu rozhodnutia o procesných

návrhoch navrhovateľa

05. 02. 2009 − stanovisko odporcu

09. 02. 2009 − stanovisko odporcu v I. rade zasielané na vyjadrenie navrhovateľovi

20. 02. 2009 − žiadosť zástupcu navrhovateľa o predĺženie lehoty na vyjadrenie

24. 03. 2009 − návrh zmenu návrhu

24. 03. 2009 − vyjadrenie, procesné návrhy

24. 03. 2009 − podania navrhovateľa doručované na vedomie zástupcovi odporcu

v I. rade

07. 07. 2009 − pokyn sudcu na kontrolu žurnalizácie

09. 07. 2009 − záznam o prežurnalizovaní listov

09. 07. 2009 − opätovná výzva zástupcovi odporcu na predloženie vyjadrenia

29. 07. 2009 − vyjadrenie odporcu k podaniam navrhovateľa

30. 07. 2009 − vyjadrenie k návrhu na zmenu návrhu

03. 08. 2009 − stanovený termín na 12. 10. 2009

09. 10. 2009 − vyjadrenie navrhovateľa

12. 10. 2009 − z dôvodu PN zákonného sudcu pojednávanie odročené

na T 26. 10. 2009

26. 10. 2009 − neúčasť odporcu v I. rade a jeho zástupcu, odročené na termín

02.12.2009

02. 12. 2009 − záznam, ospravedlnenie odporcu z pojednávania z dôvodu havárie

10. 11. 2009 − výzva odporcovi v I. rade na vyjadrenie k návrhu na vstup

vedľajšieho účastníka

05. 11. 2009 − návrh navrhovateľa na náhradu trov konania

30. 11. 2009 − vyjadrenie k návrhu na pristúpenie vedľajšieho účastníka

01. 12. 2009 − ospravedlnenie a žiadosť o odpustenie separátnych trov konania

02. 12. 2009 − prejednanie veci, oboznámenie so založenými listinami, pojednávanie

odročené na neurčito

14. 12. 2009 − vyjadrenie k návrhu na čiastočné späťvzatie

22. 12. 2009 − vyjadrenie navrhovateľa

28. 12. 2009 − vyjadrenie k žiadosti o odpustenie trov konania

13. 07. 2010 − záznam − vrátenie dedičského spisu

25. 03. 2011 − výzva navrhovateľovi na predloženie LV

25. 03. 2011 − na základe úpravy sudcu spis predložený VSÚ s pokynmi

01. 04. 2011 − predloženie LV

09. 06. 2011 − uznesenie o zastavení konania voči odporkyni v II. rade

09. 06. 2011 − uznesenie o nepriznaní separátnych trov konania navrhovateľovi

09. 06. 2011 − uznesenie o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania

02. 08. 2011 − stanovený termín pojednávania na deň 14. 11. 2011

14. 11. 2011 − prejednanie veci, výsluch účastníkov, odročené na termín

25. 01. 2012

30. 11. 2011 − vyjadrenie k pokusu o zmier

09. 12. 2011 − urgencia účastníkom na predloženie stanovísk

22. 12. 2011 − oznámenie navrhovateľa

09. 01. 2012 − vyjadrenie k návrhu o vykonanie pokusu o zmier

25. 01. 2012 − prejednanie veci, odročené na neurčito za účelom doloženia

požadovaných dokladov

13. 02. 2012 − návrh na vstup ďalšieho účastníka do konania

13. 02. 2012 − súhlas so vstupom do konania

15. 02. 2012 − doloženie listín navrhovateľom

15. 03. 2012 − pokyn na predloženie spisu VSÚ

25. 04. 2012 − predloženie znaleckého posudku navrhovateľom

03. 05. 2012 − uznesenie o pripustení vstupu ďalšieho účastníka do konania

08. 08. 2012 − stanovený termín pojednávania na deň 24. 10. 2012

30. 08. 2012 − žiadosť navrhovateľa o odročenie pojednávania (kolízia pojednávaní)

31. 08. 2012 − zmena termínu pojednávania na 29. 10. 2012

06. 09. 2012 − stanovisko navrhovateľa k výzve

17. 09. 2012 − zmena termínu pojednávania na deň 09. 11. 2012

09. 11. 2012 − pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu PN zákonného sudcu

05. 12. 2012 − výzva odporcovi na vyjadrenie k zmene petitu

05. 12. 2012 − výzva vedľajšiemu účastníkovi na doloženie plnej moci

05. 12. 2012 − výzva navrhovateľovi na predloženie plnej moci

17. 12. 2012 − zaslanie plnomocenstva na zastupovanie navrhovateľa

20. 12. 2012 − vyjadrenie vedľajšieho účastníka

08. 01. 2013 − vyjadrenie odporcu k návrhu na zmenu účastníka

05. 03. 2013 − uznesenie o pripustení zmeny petitu

11. 03. 2013 − stanovený termín na 13. 05. 2013

27. 03. 2013 − opravné uznesenie − oprava záhlavia z uznesenia zo dňa 03. 05. 2012

02. 05. 2013 − oznámenie o odvolaní plnomocenstva na zastupovanie vedľajšieho

účastníka

09. 05. 2013 − oznámenie o zmene termínu pojednávania na deň 14. 06. 2013

10. 05. 2013 − oznámenie o prevzatí zastupovania odporcu, žiadosť o odročenie

pojednávania

24. 05. 2013 − oznámenie o vypovedaní plnomocenstva na zastupovanie odporcu

14. 06. 2013 − prejednanie veci, výsluch účastníkov, odročené na termín

23. 09. 2013

11. 09. 2013 − oznámenie o zmene termínu z dôvodu PN zákonného sudcu

11. 09. 2013 − určený nový T 28. 10. 2013

25. 10. 2013 − záznam o zrušení pojednávania z dôvodu PN zákonného sudcu,

účastníkom oznámený nový T 09. 12. 2013

09. 12. 2013 − prejednanie veci, výsluch účastníkov, odročené na neurčito za účelom

doručenia stanoviska navrhovateľov

13. 01. 2014 − urgencia navrhovateľom na predloženie stanovísk v zmysle uznesenia

z pojednávania dňa 09. 12. 2013

13. 01. 2014 − návrh navrhovateľa na dokazovanie

13. 01. 2014 − stanovisko navrhovateľa v II. rade

05. 06. 2014 − oznámenie o ukončení zastupovania navrhovateľa v I. rade

22. 08. 2014 − uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania

02. 10. 2014 − zaslanie spisu znalcovi

25. 03. 2015 − výzva znalcovi na predloženie posudku

06. 07. 2015 − urgencia znalcovi o vrátenie spisu a predloženie posudku

28. 08. 2015 − urgencia znalcovi o vrátenie spisu, resp. oznámenie dôvodov

brániacich zaslaniu posudku

12. 10. 2015 − opätovná urgencia znalcovi

02. 11. 2015 − záznam − znalec na výzvu uviedol, že posudok odovzdá súdu

do 10. 11. 2015

18. 11. 2015 − ku dňu 18. 11. 2015 posudok súdu nedoručený

20. 11. 2015 − výzva znalcovi

09. 12. 2015 − vyjadrenie znalca, oznámenie dôvodov nevypracovania posudku

18. 12. 2015 − oznámenie znalca zaslané na vedomie účastníkom konania

18. 12. 2015 − spis daný na lehotu tri mesiace

08. 04. 2016 − výzva znalcovi na predloženie spisu a posudku

06. 05. 2016 − predloženie posudku znalcom

12. 05. 2016 − uznesenie o znalečnom

15. 07. 2016 − znalecký posudok zaslaný na vyjadrenie účastníkom konania

05. 08. 2016 − vyjadrenie odporcu

10. 08. 2015 − vyjadrenie navrhovateľa v I. rade

07. 09. 2016 − urgencia navrhovateľovi v II. rade o predloženie vyjadrenia

k posudku

20. 10. 2016 − stanovisko navrhovateľa v II. rade

14. 02. 2017 − výzva navrhovateľovi v II. rade na doloženie dvoch vyhotovení

stanoviska k posudku

14. 02. 2017 − doručovanie vyjadrení k posudku protistranám

03. 03. 2017 − oznámenie o prevzatí zastupovania navrhovateľa v I. rade.“

Sťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní z 12. apríla 2017 podal

stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu. Sťažovateľ sa nestotožňuje

s názorom predsedníčky okresného súdu, podľa ktorého okresný súd po právoplatnosti

nálezu ústavného súdu č. k. -27 z 3. júla 2008 konal, aj keď vo väčších

časových odstupoch. V podaní ďalej uvádza:

„Faktom i naďalej zostáva, že ostatné pojednávanie vo veci samej sa konalo dňa

09. 12. 2013. t. j. pred viac ako 3 rokmi (!). Argumentácia OS BA II o tom, že neprimeraná

dĺžka konania je spôsobená úkonmi strán v konaní je zavádzajúca, keď podľa

predchádzajúcej procesnej právnej úpravy (napr. § 6, § 100, § 114, § 117, § 119 a pod.

), tak i podľa súčasnej, je to práve súd, ktorý mal a má

k dispozícii dostatok právnych nástrojov, aby konanie prebiehalo hospodárne, plynulo a

aby boa vec rozhodnutá v primeranej lehote. Zároveň si dovolím poopraviť vyjadrenie

OS BA II, keď všetky úkony uvedené v jeho vyjadrení sú úkony žalobcov, ktorých nečinnosť,

či laxnosť, nemôže byť na ťarchu žalovaného, či celého konania.

Skutočnosť, že súdny spis sa od 02. 10. 2014 do 06. 05. 2016 (takmer 2 roky!)

nachádzal u ustanoveného znalca neospravedlňuje súd, že vo veci nekonal a neučinil riadnu

nápravu nečinnosti znalca. Ako bolo uvedené v sťažnosti, súd mohol ustanoviť iného znalca,

ak mal vedomosť o nečinnosti znalca, prípadne o jeho zdravotných problémoch.

Tzn., že i v tomto smere možno konštatovať nečinnosť súdu, keď nevyužil všetky inštitúty

a zostal v tejto záležitosti pasívny, prípadne sa obmedzil len na urgovanie znalca

a aktívne nevyužil všetky dostupné prostriedky odstránenia prieťahov.

Zároveň považujem za potrebné upriamiť pozornosť na nie proaktívny prístup súdu

od predloženia znaleckého posudku dňa 06. 05. 2016. Žalovaný (sťažovateľ) predložil súdu

svoje stanovisko k znaleckému posudku 05. 08. 2016, žalobca v 1. rade 10. 08. 2016,

žalobcu v 2. rade súd urgoval na predloženie stanoviska k posudku, žalobca v 2. rade

predložil stanovisko na základe urgencie 20. 10. 2016. Následne dňa 14. 02. 2017 vyzval

OS BA II žalobcu v 2. rade na doloženie dvoch vyhotovení stanoviska k posudku a toho

istého dňa (14. 02. 2017) doručoval súd vyjadrenie k posudku protistranám! Dovolím si

vysloviť názor, že z uvedeného vyplýva, že súd sám spôsobuje i v súčasnosti prieťahy, keď

urguje a vyzýva strany sporu na predloženie stanoviska, prípadne doloženie potrebného

počtu vyhotovení, čo podľa nie je povinný robiť

(viď. napr. , a ) a podľa ustanovení môže promptne

vo veci konať ďalej. O nečinnosti súdu tiež svedčí ostatné obdobie, keď vyjadrenie

k znaleckému posudku doručoval stranám v spore s odstupom 6 mesiacov!

Okresný súd Bratislava II po ostatnom Náleze ÚS spis. zn. − -27 začal

konať, čo sprvoti v sťažovateľovi vzbudilo dôveru v skoré rozhodnutie veci. Opätovnú

sťažnosť pokladá sťažovateľ za krajný prostriedok, a ani prípadné kladné rozhodnutie

ÚS SR o porušení práv nezhojí hlbokú nedôveru v súdy, ako aj v orgány štátu (Ministerstvo

dopravy SR).“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej

z prvej vety , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Od 1. júla 2016 vyplýva táto povinnosť z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), ako aj z , podľa

ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Ústavný súd hodnotil postup okresného súdu v napadnutom konaní a jeho jednotlivé

procesné úkony vykonané do 30. júna 2016 podľa ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku a procesné úkony okresného súdu vykonané od 1. júla 2016 hodnotil

podľa príslušných ustanovení , pretože podľa

ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. , ) už uviedol,

že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie

zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade,

ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli

ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich veci rozhodol.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní

o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa ,

prípadne práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že predmetom konania

je rozhodovanie o návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Z právneho

hľadiska predmetnú vec možno považovať za bežnú agendu rozhodovania všeobecných

súdov. Prerokúvaná vec obsahuje prvok skutkovej zložitosti spočívajúcej v tom,

že posúdenie rozhodujúcich skutočností vyžadovalo znalecké dokazovanie. Nejde však

podľa názoru ústavného súdu o výnimočný prvok skutkovej zložitosti, ktorý by presahoval

bežný rámec prípadov s obdobným predmetom a odôvodňoval by doterajšiu dĺžku

napadnutého konania.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa ako účastníka

napadnutého konania. Sťažovateľ ako účastník konania postupoval v napadnutom konaní

primerane, na výzvy okresného súdu reagoval adekvátne. Jediné pojednávanie

(26. októbra 2009) bolo odročené z dôvodu vopred neospravedlnenej neúčasti sťažovateľa.

Sťažovateľ však následne svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu autohavárie, o čom

okresnému súdu predložil dôkaz. Jeho správanie však s výnimkou tejto jednej absencie

na pojednávaní neprispelo k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

3. Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom

konaní v relevantnom období dospel k záveru, že okresný súd v napadnutom konaní

postupoval neefektívne. Prvok neefektívneho postupu je zjavný už v dôvodoch odročovania

jednotlivých pojednávaní (napríklad na účely mimosúdnych rokovaní, doručovania

vyjadrení/príloh protistrane, vyčkania na vyjadrenie k vyjadreniam k procesným návrhom

účastníkov, vyčkania na nevyžiadané stanoviská vedľajšieho účastníka, dodatočné

predloženie poverenia na zastupovanie na pojednávaní). Jednotlivé odročenia pojednávaní

neviedli k posunu v dokazovaní v merite veci a ani neprispeli k mimosúdnemu riešeniu

sporu. Naopak, okresný súd výrazným spôsobom práve neefektívnym odročovaním

pojednávaní prispel k predĺženiu napadnutého konania.

Znalecké dokazovanie nariadené 22. augusta 2014 bolo ukončené až predložením

znaleckého posudku 6. mája 2016. Napriek tomu, že okresný súd znalca opakovane urgoval,

obdobie takmer dvoch rokov trvajúceho znaleckého dokazovania je potrebné pričítať

na ťarchu okresného súdu. Od predloženia znaleckého posudku 6. mája 2016 okresný súd

vykonal iba doručovanie znaleckého posudku a následné doručovanie vyjadrení účastníkov

k nemu vykonal až po šiestich mesiacoch nečinnosti.

Ústavný súd hodnotil označený postup okresného súdu prísnejšie práve s ohľadom

na jeho predchádzajúci nález č. k. -27 z 3. júla 2008, ktorým mu prikázal

konať bez prieťahov. Okresný súd vo svojom postupe príkaz uložený mu ústavným súdom

nerešpektoval.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd uzavrel, že neefektívnym a nesústredeným

postupom okresného súdu v napadnutom konaní v rozhodnom období, t. j. po právoplatnosti

nálezu ústavného súdu č. k. -27 z 3. júla 2008 došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Ústavný súd poukazuje na to, že v náleze č. k. -27 z 3. júla 2008

už prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov v napadnutom konaní,

z uvedeného dôvodu nevyhovel sťažnosti v tej časti, v ktorej sťažovateľ žiadal, aby ústavný

súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov (bod 4

výroku tohto nálezu), pretože tento príkaz uložený okresnému súdu stále trvá.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

S prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci – na celkovú dĺžku napadnutého konania,

na predchádzajúce konštatovanie porušenia označených práv sťažovateľa postupom

okresného súdu v napadnutom konaní nálezom ústavného súdu č. k. -27

z 3. júla 2008, ústavný súd priznal sťažovateľovi sumu 4 000 €, ktorá je podľa názoru

ústavného súdu primeraná konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci a doterajšej dĺžke

napadnutého konania (bod 2 výroku tohto nálezu), pričom ústavný súd prihliadol

aj na nerešpektovanie príkazu okresného súdu, ktorý mu bol daný nálezom

č. k. -27 z 3. júla 2008.

Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ tiež žiadal o úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli

v súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnou zástupkyňou. Sťažovateľ si uplatnil

úhradu trov konania v sume 303,16 € za dva úkony právnej služby.

Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa úhradu trov konania v sume

303,16 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby podľa

§ 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady

s klientom, sťažnosť podľa ). Ústavný súd vychádzal zo základnej

sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2016 v sume 143 €

(1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a náhrady hotových výdavkov

(režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 8,58 € (1/100 výpočtového základu

podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 303,16 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2017