Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 43/2017
PDF · 268.27 KB
No categories available
II. ÚS 43/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. mája 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa o sťažnosti
, zastúpeného advokátkou Mgr. Mag. Monikou Korbášovou,
Námestie SNP 13, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 48/2002 v období po právoplatnosti nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 64/07-27 z 3. júla 2008, za účasti
Okresného súdu Bratislava II, takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom
pod sp. zn. 18 C 48/2002 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. III. ÚS 64/07-27 z 3. júla 2008 p o r u š e n é b o l i .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €
(slovom štyritisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet jeho právnej
zástupkyne Mgr. Mag. Monike Korbášovej, Námestie SNP 13, Bratislava, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júna 2016
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 18 C 48/2002 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:
„Sťažovateľ je odporcom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II
pod spis. zn.: 18 C/48/2002, ktoré bolo začaté na základe návrhu na určenie vlastníckeho
práva, ktorý bol doručený uvedenému súdu dňa 26. 02. 2002.
Nálezom v konaní pod spis. zn.: III. ÚS 64/07 zo dňa 03. 07. 2008 konštatoval
Ústavný súd SR porušenie práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom
Okresného súdu Bratislava II v konaní tam vedenom pod spis. zn.: 18 C/48/2002. Ústavný
súd SR zároveň prikázal Okresnému súdu Bratislava II, aby v konaní konal bez zbytočných
prieťahov.
Od citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR Okresný súd Bratislava II svojim
postupom opätovne porušuje práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko
nekoná bez zbytočných prieťahov, a to i napriek príkazu Ústavného súdu SR!“
Sťažovateľ ďalej uvádza, že okresný súd „[v] období od decembra 2009
do marca 2011 OS BA II nekonal vôbec“.
Sťažovateľ namieta, že bolo „vytýčené pojednávanie vo veci samej na deň
14. 11. 2011, až na ktorom bolo sťažovateľovi doručené vyjadrenie navrhovateľa
z 18. 12. 2009 k vstupu vedľajšieho účastníka do konania. I z uvedeného vyplýva,
že OS BA II v konaní pod spis. zn.: 18 C/48/2002 riadne a plynulo nekonal po dobu
15 mesiacov.“.
Sťažovateľ uvádza, že „[u]znesením zo dňa 05. 03. 2013, čl. 630 OS BA II pripustil
zmenu petitu, pričom zmena bola navrhnutá návrhom zo dňa 08. 02. 2012 (!). tzn., po viac
ako 12-tich mesiacoch!“.
Sťažovateľ ďalej uvádza, že „[o]statné pojednávanie sa v predmetnom konaní
pod spis. zn.: 18 C/48/2002 na OS BA II uskutočnilo dňa 09. 12. 2013“.
Sťažovateľ v súvislosti s vyhotovením znaleckého posudku uvádza, že „[s]údny spis
sa nachádzal u súdneho znalca nepretržite takmer 19 mesiacov (!). Vo veci
samej sa nepojednávalo už vyše 30 mesiacov“.
Sťažovateľ si v súvislosti s porušením ním označených práv uplatnil primerané
„finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 Eur“.
Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie
konanie a nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II
v konaní vedenom pod spis. zn.: 18 C/48/2002 opätovne porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava II sa opätovne prikazuje, aby v konaní tam vedenom
pod spis. zn.: 18 C/48/2002 konal bez zbytočných prieťahov.
3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000 € (slovom
desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť trovy konania
v sume 303,16 € (slovom tristotri eur, šestnásť centov) na účet jeho advokátky
Mgr. Mag. Moniky Korbášovej, AK: Nám. SNP 13, 811 06 Bratislava, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.“
Po predbežnom prerokovaní ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť
sťažovateľa uznesením č. k. II. ÚS 43/2017-11 z 19. januára 2017 v časti týkajúcej
sa porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní v období po nadobudnutí
právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 64/07-27 z 3. júla 2008.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu
sťažovateľa a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby
sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd zároveň vyzval predsedníčku okresného
súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľa a predsedníčka okresného
súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne
pojednávanie.
Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedníčky okresného
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade
s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,
keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise č. Spr. 2048/2017
z 23. marca 2017 (ďalej len „prípis“), v ktorom sa zamerala na priebeh napadnutého
konania od právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 64/07-27 z 3. júla 2008
a uviedla:
„Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu uvádzam, že Nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 64/07-27, bolo tunajšiemu súdu prikázané konať bez
prieťahov.
V čase od právoplatnosti označeného Nálezu Ústavného súdu SR zákonný sudca
vykonával procesné úkony, podrobný prehľad úkonov vo veci Vám predkladám. Vo veci sa
koná, i keď v niektorých obdobiach sú úkony vykonávané vo väčších časových odstupoch.
Je potrebné však uviesť, že dĺžka konania na tunajšom súde nie je ovplyvnená iba činnosťou
súdu. K neprimeranej dĺžke konania prispievajú aj samotné strany sporu, nakoľko sa súd
okrem iného musel vysporiadať s viacerými procesnými návrhmi (vstup vedľajšieho
účastníka, čiastočné späťvzatie, návrh na vstup ďalšieho účastníka, žiadosť o odpustenie
trov, pokus o zmier, návrh na zmenu petitu) ako i nečinnosť ustanoveného znalca, ktorého
súd musel niekoľkokrát vyzývať na vrátenie spisu spolu s vypracovaným posudkom.“
Spolu s prípisom bol ústavnému súdu doručený podrobný prehľad úkonov okresného
súdu v napadnutom konaní po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 64/07-27
z 3. júla 2008 a súdny spis vedený okresným súdom v napadnutom konaní. Ústavný súd
konštatuje, že prehľad úkonov vypracovaný okresným súdom korešponduje s obsahom
súdneho spisu.
Okresný súd v prehľade úkonov v napadnutom konaní uvádza:
„11. 03. 2008 − spis doučený na OS BA II
13. 03. 2008 − rozhodnutie NS SR doručované účastníkom
17. 07. 2008 − uznesenie, ktorým súd vyhovel návrhu na zámenu účastníka konania
na strane navrhovateľa
27. 08. 2008 − predloženie plnej moci na zastupovanie odporcov
22. 10. 2008 − stanovený termín pojednávania na 03. 12. 2008
03. 12. 2008 − prejednanie veci, odročené na termín 21. 01. 2009 za účelom
doručenia vyjadrení účastníkov k sporu
11. 12. 2008 − vyjadrenie odporcov
18. 12. 2008 − stanovisko odporcov doručované navrhovateľovi
05. 01. 2009 − návrh navrhovateľa na pristúpenie vedľajšieho účastníka
08. 01. 2009 − vyjadrenie navrhovateľa
09. 01. 2009 − návrh zmenu návrhu
16. 01. 2009 − odvolanie plnomocenstva odporcov
20. 01. 2009 − čiastočné späťvzatie žaloby, žiadosť navrhovateľa o odročenie
pojednávania
21. 01. 2009 − pojednávanie odročené na neurčito, z dôvodu prebiehajúcich
mimosúdnych rokovaní s odporcom v I. rade, ako i z dôvodu rozhodnutia o procesných
návrhoch navrhovateľa
05. 02. 2009 − stanovisko odporcu
09. 02. 2009 − stanovisko odporcu v I. rade zasielané na vyjadrenie navrhovateľovi
20. 02. 2009 − žiadosť zástupcu navrhovateľa o predĺženie lehoty na vyjadrenie
24. 03. 2009 − návrh zmenu návrhu
24. 03. 2009 − vyjadrenie, procesné návrhy
24. 03. 2009 − podania navrhovateľa doručované na vedomie zástupcovi odporcu
v I. rade
07. 07. 2009 − pokyn sudcu na kontrolu žurnalizácie
09. 07. 2009 − záznam o prežurnalizovaní listov
09. 07. 2009 − opätovná výzva zástupcovi odporcu na predloženie vyjadrenia
29. 07. 2009 − vyjadrenie odporcu k podaniam navrhovateľa
30. 07. 2009 − vyjadrenie k návrhu na zmenu návrhu
03. 08. 2009 − stanovený termín na 12. 10. 2009
09. 10. 2009 − vyjadrenie navrhovateľa
12. 10. 2009 − z dôvodu PN zákonného sudcu pojednávanie odročené
na T 26. 10. 2009
26. 10. 2009 − neúčasť odporcu v I. rade a jeho zástupcu, odročené na termín
02.12.2009
02. 12. 2009 − záznam, ospravedlnenie odporcu z pojednávania z dôvodu havárie
10. 11. 2009 − výzva odporcovi v I. rade na vyjadrenie k návrhu na vstup
vedľajšieho účastníka
05. 11. 2009 − návrh navrhovateľa na náhradu trov konania
30. 11. 2009 − vyjadrenie k návrhu na pristúpenie vedľajšieho účastníka
01. 12. 2009 − ospravedlnenie a žiadosť o odpustenie separátnych trov konania
02. 12. 2009 − prejednanie veci, oboznámenie so založenými listinami, pojednávanie
odročené na neurčito
14. 12. 2009 − vyjadrenie k návrhu na čiastočné späťvzatie
22. 12. 2009 − vyjadrenie navrhovateľa
28. 12. 2009 − vyjadrenie k žiadosti o odpustenie trov konania
13. 07. 2010 − záznam − vrátenie dedičského spisu
25. 03. 2011 − výzva navrhovateľovi na predloženie LV
25. 03. 2011 − na základe úpravy sudcu spis predložený VSÚ s pokynmi
01. 04. 2011 − predloženie LV
09. 06. 2011 − uznesenie o zastavení konania voči odporkyni v II. rade
09. 06. 2011 − uznesenie o nepriznaní separátnych trov konania navrhovateľovi
09. 06. 2011 − uznesenie o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania
02. 08. 2011 − stanovený termín pojednávania na deň 14. 11. 2011
14. 11. 2011 − prejednanie veci, výsluch účastníkov, odročené na termín
25. 01. 2012
30. 11. 2011 − vyjadrenie k pokusu o zmier
09. 12. 2011 − urgencia účastníkom na predloženie stanovísk
22. 12. 2011 − oznámenie navrhovateľa
09. 01. 2012 − vyjadrenie k návrhu o vykonanie pokusu o zmier
25. 01. 2012 − prejednanie veci, odročené na neurčito za účelom doloženia
požadovaných dokladov
13. 02. 2012 − návrh na vstup ďalšieho účastníka do konania
13. 02. 2012 − súhlas so vstupom do konania
15. 02. 2012 − doloženie listín navrhovateľom
15. 03. 2012 − pokyn na predloženie spisu VSÚ
25. 04. 2012 − predloženie znaleckého posudku navrhovateľom
03. 05. 2012 − uznesenie o pripustení vstupu ďalšieho účastníka do konania
08. 08. 2012 − stanovený termín pojednávania na deň 24. 10. 2012
30. 08. 2012 − žiadosť navrhovateľa o odročenie pojednávania (kolízia pojednávaní)
31. 08. 2012 − zmena termínu pojednávania na 29. 10. 2012
06. 09. 2012 − stanovisko navrhovateľa k výzve
17. 09. 2012 − zmena termínu pojednávania na deň 09. 11. 2012
09. 11. 2012 − pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu PN zákonného sudcu
05. 12. 2012 − výzva odporcovi na vyjadrenie k zmene petitu
05. 12. 2012 − výzva vedľajšiemu účastníkovi na doloženie plnej moci
05. 12. 2012 − výzva navrhovateľovi na predloženie plnej moci
17. 12. 2012 − zaslanie plnomocenstva na zastupovanie navrhovateľa
20. 12. 2012 − vyjadrenie vedľajšieho účastníka
08. 01. 2013 − vyjadrenie odporcu k návrhu na zmenu účastníka
05. 03. 2013 − uznesenie o pripustení zmeny petitu
11. 03. 2013 − stanovený termín na 13. 05. 2013
27. 03. 2013 − opravné uznesenie − oprava záhlavia z uznesenia zo dňa 03. 05. 2012
02. 05. 2013 − oznámenie o odvolaní plnomocenstva na zastupovanie vedľajšieho
účastníka
09. 05. 2013 − oznámenie o zmene termínu pojednávania na deň 14. 06. 2013
10. 05. 2013 − oznámenie o prevzatí zastupovania odporcu, žiadosť o odročenie
pojednávania
24. 05. 2013 − oznámenie o vypovedaní plnomocenstva na zastupovanie odporcu
14. 06. 2013 − prejednanie veci, výsluch účastníkov, odročené na termín
23. 09. 2013
11. 09. 2013 − oznámenie o zmene termínu z dôvodu PN zákonného sudcu
11. 09. 2013 − určený nový T 28. 10. 2013
25. 10. 2013 − záznam o zrušení pojednávania z dôvodu PN zákonného sudcu,
účastníkom oznámený nový T 09. 12. 2013
09. 12. 2013 − prejednanie veci, výsluch účastníkov, odročené na neurčito za účelom
doručenia stanoviska navrhovateľov
13. 01. 2014 − urgencia navrhovateľom na predloženie stanovísk v zmysle uznesenia
z pojednávania dňa 09. 12. 2013
13. 01. 2014 − návrh navrhovateľa na dokazovanie
13. 01. 2014 − stanovisko navrhovateľa v II. rade
05. 06. 2014 − oznámenie o ukončení zastupovania navrhovateľa v I. rade
22. 08. 2014 − uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania
02. 10. 2014 − zaslanie spisu znalcovi
25. 03. 2015 − výzva znalcovi na predloženie posudku
06. 07. 2015 − urgencia znalcovi o vrátenie spisu a predloženie posudku
28. 08. 2015 − urgencia znalcovi o vrátenie spisu, resp. oznámenie dôvodov
brániacich zaslaniu posudku
12. 10. 2015 − opätovná urgencia znalcovi
02. 11. 2015 − záznam − znalec na výzvu uviedol, že posudok odovzdá súdu
do 10. 11. 2015
18. 11. 2015 − ku dňu 18. 11. 2015 posudok súdu nedoručený
20. 11. 2015 − výzva znalcovi
09. 12. 2015 − vyjadrenie znalca, oznámenie dôvodov nevypracovania posudku
18. 12. 2015 − oznámenie znalca zaslané na vedomie účastníkom konania
18. 12. 2015 − spis daný na lehotu tri mesiace
08. 04. 2016 − výzva znalcovi na predloženie spisu a posudku
06. 05. 2016 − predloženie posudku znalcom
12. 05. 2016 − uznesenie o znalečnom
15. 07. 2016 − znalecký posudok zaslaný na vyjadrenie účastníkom konania
05. 08. 2016 − vyjadrenie odporcu
10. 08. 2015 − vyjadrenie navrhovateľa v I. rade
07. 09. 2016 − urgencia navrhovateľovi v II. rade o predloženie vyjadrenia
k posudku
20. 10. 2016 − stanovisko navrhovateľa v II. rade
14. 02. 2017 − výzva navrhovateľovi v II. rade na doloženie dvoch vyhotovení
stanoviska k posudku
14. 02. 2017 − doručovanie vyjadrení k posudku protistranám
03. 03. 2017 − oznámenie o prevzatí zastupovania navrhovateľa v I. rade.“
Sťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní z 12. apríla 2017 podal
stanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu. Sťažovateľ sa nestotožňuje
s názorom predsedníčky okresného súdu, podľa ktorého okresný súd po právoplatnosti
nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 64/07-27 z 3. júla 2008 konal, aj keď vo väčších
časových odstupoch. V podaní ďalej uvádza:
„Faktom i naďalej zostáva, že ostatné pojednávanie vo veci samej sa konalo dňa
09. 12. 2013. t. j. pred viac ako 3 rokmi (!). Argumentácia OS BA II o tom, že neprimeraná
dĺžka konania je spôsobená úkonmi strán v konaní je zavádzajúca, keď podľa
predchádzajúcej procesnej právnej úpravy (napr. § 6, § 100, § 114, § 117, § 119 a pod.
Občianskeho súdneho poriadku), tak i podľa súčasnej, je to práve súd, ktorý mal a má
k dispozícii dostatok právnych nástrojov, aby konanie prebiehalo hospodárne, plynulo a
aby boa vec rozhodnutá v primeranej lehote. Zároveň si dovolím poopraviť vyjadrenie
OS BA II, keď všetky úkony uvedené v jeho vyjadrení sú úkony žalobcov, ktorých nečinnosť,
či laxnosť, nemôže byť na ťarchu žalovaného, či celého konania.
Skutočnosť, že súdny spis sa od 02. 10. 2014 do 06. 05. 2016 (takmer 2 roky!)
nachádzal u ustanoveného znalca neospravedlňuje súd, že vo veci nekonal a neučinil riadnu
nápravu nečinnosti znalca. Ako bolo uvedené v sťažnosti, súd mohol ustanoviť iného znalca,
ak mal vedomosť o nečinnosti znalca, prípadne o jeho zdravotných problémoch.
Tzn., že i v tomto smere možno konštatovať nečinnosť súdu, keď nevyužil všetky inštitúty
OSP a zostal v tejto záležitosti pasívny, prípadne sa obmedzil len na urgovanie znalca
a aktívne nevyužil všetky dostupné prostriedky odstránenia prieťahov.
Zároveň považujem za potrebné upriamiť pozornosť na nie proaktívny prístup súdu
od predloženia znaleckého posudku dňa 06. 05. 2016. Žalovaný (sťažovateľ) predložil súdu
svoje stanovisko k znaleckému posudku 05. 08. 2016, žalobca v 1. rade 10. 08. 2016,
žalobcu v 2. rade súd urgoval na predloženie stanoviska k posudku, žalobca v 2. rade
predložil stanovisko na základe urgencie 20. 10. 2016. Následne dňa 14. 02. 2017 vyzval
OS BA II žalobcu v 2. rade na doloženie dvoch vyhotovení stanoviska k posudku a toho
istého dňa (14. 02. 2017) doručoval súd vyjadrenie k posudku protistranám! Dovolím si
vysloviť názor, že z uvedeného vyplýva, že súd sám spôsobuje i v súčasnosti prieťahy, keď
urguje a vyzýva strany sporu na predloženie stanoviska, prípadne doloženie potrebného
počtu vyhotovení, čo podľa Civilného sporového poriadku (CSP) nie je povinný robiť
(viď. napr. § 125 ods. 3, § 153 a § 167 CSP) a podľa ustanovení CSP môže promptne
vo veci konať ďalej. O nečinnosti súdu tiež svedčí ostatné obdobie, keď vyjadrenie
k znaleckému posudku doručoval stranám v spore s odstupom 6 mesiacov!
Okresný súd Bratislava II po ostatnom Náleze ÚS spis. zn. − III. ÚS 64/07-27 začal
konať, čo sprvoti v sťažovateľovi vzbudilo dôveru v skoré rozhodnutie veci. Opätovnú
sťažnosť pokladá sťažovateľ za krajný prostriedok, a ani prípadné kladné rozhodnutie
ÚS SR o porušení práv nezhojí hlbokú nedôveru v súdy, ako aj v orgány štátu (Ministerstvo
dopravy SR).“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v napadnutom konaní.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej
sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej
z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd
i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Od 1. júla 2016 vyplýva táto povinnosť z čl. 2 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), ako aj z čl. 17 CSP, podľa
ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.
Ústavný súd hodnotil postup okresného súdu v napadnutom konaní a jeho jednotlivé
procesné úkony vykonané do 30. júna 2016 podľa ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku a procesné úkony okresného súdu vykonané od 1. júla 2016 hodnotil
podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, pretože podľa § 470 ods. 1
CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého
kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09) už uviedol,
že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie
ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade,
ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli
ktorým sa sťažovatelia na neho obrátili s návrhom, aby o ich veci rozhodol.
1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní
o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
prípadne práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že predmetom konania
je rozhodovanie o návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Z právneho
hľadiska predmetnú vec možno považovať za bežnú agendu rozhodovania všeobecných
súdov. Prerokúvaná vec obsahuje prvok skutkovej zložitosti spočívajúcej v tom,
že posúdenie rozhodujúcich skutočností vyžadovalo znalecké dokazovanie. Nejde však
podľa názoru ústavného súdu o výnimočný prvok skutkovej zložitosti, ktorý by presahoval
bežný rámec prípadov s obdobným predmetom a odôvodňoval by doterajšiu dĺžku
napadnutého konania.
2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa ako účastníka
napadnutého konania. Sťažovateľ ako účastník konania postupoval v napadnutom konaní
primerane, na výzvy okresného súdu reagoval adekvátne. Jediné pojednávanie
(26. októbra 2009) bolo odročené z dôvodu vopred neospravedlnenej neúčasti sťažovateľa.
Sťažovateľ však následne svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu autohavárie, o čom
okresnému súdu predložil dôkaz. Jeho správanie však s výnimkou tejto jednej absencie
na pojednávaní neprispelo k doterajšej dĺžke napadnutého konania.
3. Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom
konaní v relevantnom období dospel k záveru, že okresný súd v napadnutom konaní
postupoval neefektívne. Prvok neefektívneho postupu je zjavný už v dôvodoch odročovania
jednotlivých pojednávaní (napríklad na účely mimosúdnych rokovaní, doručovania
vyjadrení/príloh protistrane, vyčkania na vyjadrenie k vyjadreniam k procesným návrhom
účastníkov, vyčkania na nevyžiadané stanoviská vedľajšieho účastníka, dodatočné
predloženie poverenia na zastupovanie na pojednávaní). Jednotlivé odročenia pojednávaní
neviedli k posunu v dokazovaní v merite veci a ani neprispeli k mimosúdnemu riešeniu
sporu. Naopak, okresný súd výrazným spôsobom práve neefektívnym odročovaním
pojednávaní prispel k predĺženiu napadnutého konania.
Znalecké dokazovanie nariadené 22. augusta 2014 bolo ukončené až predložením
znaleckého posudku 6. mája 2016. Napriek tomu, že okresný súd znalca opakovane urgoval,
obdobie takmer dvoch rokov trvajúceho znaleckého dokazovania je potrebné pričítať
na ťarchu okresného súdu. Od predloženia znaleckého posudku 6. mája 2016 okresný súd
vykonal iba doručovanie znaleckého posudku a následné doručovanie vyjadrení účastníkov
k nemu vykonal až po šiestich mesiacoch nečinnosti.
Ústavný súd hodnotil označený postup okresného súdu prísnejšie práve s ohľadom
na jeho predchádzajúci nález č. k. III. ÚS 64/07-27 z 3. júla 2008, ktorým mu prikázal
konať bez prieťahov. Okresný súd vo svojom postupe príkaz uložený mu ústavným súdom
nerešpektoval.
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd uzavrel, že neefektívnym a nesústredeným
postupom okresného súdu v napadnutom konaní v rozhodnom období, t. j. po právoplatnosti
nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 64/07-27 z 3. júla 2008 došlo k porušeniu základného
práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
Ústavný súd poukazuje na to, že v náleze č. k. III. ÚS 64/07-27 z 3. júla 2008
už prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov v napadnutom konaní,
z uvedeného dôvodu nevyhovel sťažnosti v tej časti, v ktorej sťažovateľ žiadal, aby ústavný
súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov (bod 4
výroku tohto nálezu), pretože tento príkaz uložený okresnému súdu stále trvá.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.
S prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci – na celkovú dĺžku napadnutého konania,
na predchádzajúce konštatovanie porušenia označených práv sťažovateľa postupom
okresného súdu v napadnutom konaní nálezom ústavného súdu č. k. III. ÚS 64/07-27
z 3. júla 2008, ústavný súd priznal sťažovateľovi sumu 4 000 €, ktorá je podľa názoru
ústavného súdu primeraná konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci a doterajšej dĺžke
napadnutého konania (bod 2 výroku tohto nálezu), pričom ústavný súd prihliadol
aj na nerešpektovanie príkazu okresného súdu, ktorý mu bol daný nálezom
č. k. III. ÚS 64/07-27 z 3. júla 2008.
Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,
ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľ tiež žiadal o úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli
v súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnou zástupkyňou. Sťažovateľ si uplatnil
úhradu trov konania v sume 303,16 € za dva úkony právnej služby.
Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa úhradu trov konania v sume
303,16 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby podľa
§ 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady
s klientom, sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzal zo základnej
sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2016 v sume 143 €
(1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a náhrady hotových výdavkov
(režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 8,58 € (1/100 výpočtového základu
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 303,16 €.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľa (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. mája 2017