Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 366/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2017

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti SAD Banská Bystrica, a. s.,

Partizánska cesta 97, Banská Bystrica, zastúpenej advokátom JUDr. Branislavom Jurgom,

Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, pre namietané porušenie jej základného práva vlastniť majetok

podľa , základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Banská Bystrica č. k. -678 z 23. februára 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti SAD Banská Bystrica, a. s., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažnosťou podľa (ďalej len „“)

doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 25. apríla 2017

sa obchodná spoločnosť SAD Banská Bystrica, a. s., Partizánska cesta 97, Banská Bystrica

(ďalej len „sťažovateľka“), domáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil

porušenie jej v záhlaví označených základných práv a slobôd uznesením Okresného súdu

Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. -678 z 23. februára 2017 (ďalej

len „napadnuté uznesenie“) a ktorým by napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie.

2. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že predmetná sťažnosť

nadväzuje na predchádzajúce podanie sťažovateľky označené ako „Sťažnosť podľa čl. 127

“ zo 7. novembra 2014, ktorým namietala porušenie

identických základných práv a slobôd uznesením okresného súdu č. k. -474

z 22. augusta 2014, ktorým sťažovateľke podľa v tom čase účinného § 141a ods. 1

(ďalej len „OSP“) uložil povinnosť zložiť preddavok

na trovy konania v sume 125 907,12 € a ústavný súd ho v zmysle § 23a zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) listom č. k. -10 z 28. januára 2015 odložil.

3. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 250 ods. 1 Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“) zamietol sťažnosť sťažovateľky z 12. decembra 2016 proti

uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 21. novembra 2016 vydanému vyšším

súdnym úradníkom, ktorým zamietol návrh sťažovateľky z 26. júla 2016 na vrátenie

preddavku na trovy konania v sume 125 907,12 €, ktoré v zmysle predchádzajúceho

uznesenia okresného súdu č. k. -474 z 22. augusta 2014 zložila na účet tohto

súdu ešte 16. októbra 2014.

4. Sťažovateľka s poukazom na nález ústavného súdu č. k. -55

z 11. mája 2016 vydaný v konaní podľa , ktorým ústavný súd

vyslovil, že „Ustanovenie v znení neskorších

predpisov nie je v súlade s a “,

v sťažnosti namieta, že „v čase rozhodovania súdu o vrátení tejto platby... neexistoval

právny predpis, podľa ktorého by súd mohol naďalej predmetnú platbu považovať

za preddavok na trovy konania“, preto napadnuté uznesenie považuje za „arbitrárne,

svojvoľné, zjavne nedostatočne odôvodnené“, ktoré vzhľadom na záver okresného súdu

o tom, že sťažovateľke nemožno vrátiť zložený preddavok na trovy konania skôr, než

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, nie je v právnom štáte udržateľné. Podľa názoru

sťažovateľky okresný súd „vôbec nevzal pri rozhodovaní do úvahy aspekt spravodlivosti

súdneho rozhodnutia, pretože každému sa musí javiť ako nespravodlivé, aby súd zadržal

a nevrátil platbu vybratú na základe protiústavného ustanovenia zákona. Rozhodnutie súdu

musí byť nielen zákonné, ale aj spravodlivé“, avšak tieto aspekty v napadnutom uznesení

chýbajú, čo zakladá porušenie jej v záhlaví označených základných práv a slobôd okresným

súdom.

II.

5. Podľa ústavný súd (každý) návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd

navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

6. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb podľa , ktorými namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný

súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú

zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

7. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto

právomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. ,

, ). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a

posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , , ,

).

8. Ústavný súd v minulosti viackrát judikoval, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania. Procesný postoj účastníka

konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného

súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a

rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na tieto procesné úkony

primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s

platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom

účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia

civilného procesu (, , , , III. ÚS

302/09, ).

9. Z uvedených hľadísk preskúmal ústavný súd aj napadnuté uznesenie okresného

súdu (bod 3), avšak nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup

tohto súdu pri rozhododovaní o opravnom prostrieku podanom sťažovateľkou.

10. V súvislosti s námietkou sťažovateľky (bod 4) ústavný súd poukazuje na to, že

problematikou úhrady preddavku na trovy konania podľa (účinného

do 13. júna 2016) sa zaoberal aj predtým, ako nálezom č. k. -55

z 11. mája 2016 vyslovil nesúlad tohto zákonného ustanovenia s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

, pričom napr. v nálezoch sp. zn. zo 6. júna 2012 a sp. zn.

z 28. novembra 2012 zdôraznil, že aj keď pri interpretácii

na jednej strane treba rešpektovať účel zákona, ktorým bolo ochrániť majetkové záujmy

žalovaného (odporcu), ktorému v súvislosti s nútenou účasťou v súdnom konaní vzniknú

náklady, ktoré mu v prípade úspechu vo veci nemusia byť z rôznych príčin uhradené (napr.

pre nesolventnosť žalobcu, ťažkú vymožiteľnosť nároku a pod.), čiže svojím spôsobom

poplatkovo (preddavkovo) obmedzovať podávanie niektorých neuvážených či svojvoľných

návrhov na začatie súdnych konaní, na druhej strane sa musí dbať o zachovanie primeranej

(proporcionálnej) rovnováhy medzi uvedenou legitímnou regulačnou funkciou preddavku

a právom navrhovateľa (žalobcu) na prístup na súd tak, aby mu jeho vyrubenie nekládlo

neprimerané prekážky prístupu na súd. Z uvedených dôvodov mala byť aj výška preddavku

na trovy konania rozumne odôvodnená v závislosti od typovej zložitosti či závažnosti

konania a od nutných úkonov, ktoré bolo potrebné urobiť pre zabezpečenie spravodlivej

ochrany práv a oprávnených záujmov oboch účastníkov konania. Ak všeobecný súd pri

rozhodovaní v tej-ktorej veci interpretoval a aplikoval relevantné zákonné ustanovenia

ústavne súladným spôsobom, t. j. pri svojom rozhodovaní prihliadol na rovnováhu medzi

poskytnutím materiálnej ochrany práv a oprávnených záujmov oboch účastníkov konania

a ochranou plynulého a riadneho výkonu spravodlivosti, pred neuváženým, prípadne

šikanujúcim výkonom práva podať návrh na začatie konania, z ústavnoprávneho hľadiska

neexistoval žiaden dôvod na spochybnenie jeho právnych záverov.

11. Na citovanú judikatúru ústavného súdu poukazovala sťažovateľka už vo svojom

podaní zo 7. novembra 2014.

12. Pre účely overenia opodstatnenosti sťažnostných námietok sa ústavný oboznámil

s odôvodnením napadnutého uznesenia, z ktorého okrem iného zistil, že (aj) okresný súd pri

svojom rozhodovaní o opravnom prostriedku sťažovateľky vychádzal zo skutočnosti, že

„o povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu bolo právoplatne rozhodnuté skôr, ako bol

zverejnený nález Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov“, pričom

s poukazom na znenie ustanovení , a dospel k záveru, že

„žalobcovi nemožno zložený preddavok na trovy konania vrátiť skôr, než v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí... Aj viaže rozhodnutie o trovách konania na rozhodnutie,

ktorým sa konanie končí, pričom vyhláška MS SR č. aj po 01. 07. 2016

ponechala kontrolu vrátenia preddavkov alebo ich zvyškov na poplatkovú kontrolu po

skončení súdneho konania vydaním právoplatného rozhodnutia... Aj keď žalobca pripojil

k žalobe znalecký posudok, ktorým preukazoval odôvodnenosť svojho návrhu, vzhľadom

k charakteru a zložitosti sporu nie je vylúčené, že bude v konaní potrebné vykonať ďalšie

dôkazy, pričom pokiaľ si tieto vyžiadajú náklady, súd ich v sporovom konaní vykoná len

v prípade, ak bude zložený preddavok z tohto titulu a pod sankciou nevykonania týchto

dôkazov ( ). Nie je potom pravdivé tvrdenie žalobcu, že účel uznesenia, na základe

ktorého bol žalobca povinný zložiť na účet súdu predpísaný preddavok, pominul zložením

tohto preddavku. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie, že by preddavok na trovy konania

neoprávnene bránil žalobcovi v prístupe k súdu. Svedčí o tom samotná skutočnosť, že tento

preddavok zložil a v konaní súd pokračoval.“.

13. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie

okresného súdu nemožno považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp.

za také, ktoré by popieralo zmysel základného práva na spravodlivý súdny proces

zaručeného , resp. práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Z odôvodnenia napadnutého

uznesenia sa ústavný súd presvedčil, že okresný súd sa sťažnosťou sťažovateľky proti

uzneseniu okresného súdu vydaného vyšším súdnym úradníkom neodmietol zaoberať, na jej

argumenty týkajúce sa „nemožnosti zadržiavať ňou zaplatený preddavok na trovy konania“

zrozumiteľne reagoval, a keďže nezistil, že by bola podaná dôvodne, rozhodol o nej

zákonom predpokladaným spôsobom. Ústavný súd preto dospel k záveru, že v danom

prípade niet žiadnej spojitosti medzi napadnutým uznesením okresného súdu a namietaným

porušením základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa ani

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a keďže z tohto

rozhodnutia nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by ním mohlo dôjsť

k neprípustnému zásahu do základného práva sťažovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 , ústavný súd jej sťažnosť odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

14. Z uvedeného dôvodu sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľky

nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného

práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2017