Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 377/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júna 2017

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného spoločnosťou JUDr. Peter Kubik,

advokát, s. r. o., Poľná cesta 966/9, Dunajská Streda, v mene ktorej koná advokát a konateľ

JUDr. Peter Kubik, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a , práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k.

-332 z 23. novembra 2015 v časti jeho výroku o trovách konania a uznesením

Krajského súdu v Bratislave č. k. -355 z 22. júna 2016 v časti jeho výroku

o trovách konania a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. septembra 2016 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného spoločnosťou

JUDr. Peter Kubik, advokát, s. r. o., Poľná cesta 966/9, Dunajská Streda, ktorou namieta

porušenie svojich v záhlaví označených základných práv zaručených Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva zaručeného čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. -332

z 23. novembra 2015 v časti jeho výroku o trovách konania a uznesením Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -355 z 22. júna 2016 v časti jeho

výroku o trovách konania.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní vedenom

pred Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

ako akcionár spoločnosti – , domáhal priznania práva

na vyrovnanie proti žalovanej spoločnosti – , Bratislava,

s poukazom na a na základe žaloby doručenej

okresnému súdu 29. apríla 2008. Okresný súd uznesením č. k. -332

z 23. novembra 2015 konanie zastavil z dôvodu prekážky litispendencie podľa § 83

účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“), keďže pred

krajským súdom prebieha od roku 2003 medzi rovnakými účastníkmi a s rovnakým

skutkovým základom konanie vedené pod sp. zn. . Okresný súd zároveň uložil

sťažovateľovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 6 238,01 €

vychádzajúc z tarifnej hodnoty predmetu konania, ktorú súd prvého stupňa určil na sumu

525 198,96 € (vypočítanú násobkom počtu 7 831 ks akcií –

, vlastnených sťažovateľom a doplatku 2 020,45 Sk/akcia) napriek tomu, že zaplatenia

sumy 525 198,96 € sa sťažovateľ v konaní nikdy nedomáhal (domáhal sa určenia výšky

doplatku na jednu a každú akciu žalovaného, ktorú sťažovateľ vlastnil). Proti predmetnému

uzneseniu okresného súdu z 23. novembra 2015 o zastavení konania a o priznaní náhrady

trov konania žalovanému sa sťažovateľ v plnom rozsahu odvolal. Krajský súd v Bratislave

uznesením č. k. -355 z 22. júna 2016 odvolaním napadnuté rozhodnutie

okresného súdu potvrdil a sťažovateľovi uložil povinnosť nahradiť aj trovy odvolacieho

konania v sume 1 781,08 €, opäť vychádzajúc z hodnoty predmetu konania určenej súdom

prvého stupňa vo výške 15 822 143,95 Sk. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že odvolací súd

s ohľadom na trovy konania stroho konštatoval správnosť postupu a rozhodnutia súdu

prvého stupňa vychádzajúc z hodnoty predmetu konania určenej okresným súdom, pričom

k jeho argumentom sa vôbec nevyjadril.

3. Podľa sťažovateľa sú závery okresného súdu a krajského súdu vyjadrené v ich

rozhodnutiach, t. j. v uznesení okresného súdu č. k. -332 z 23. novembra

2015 a v uznesení krajského súdu č. k. -355 z 22. júna 2016, čo sa týka

posúdenia otázky náhrady trov konania, svojvoľné, zjavne neodôvodnené a arbitrárne,

keďže zo súdneho spisu nie je zrejmé, že by sa sťažovateľ svojou žalobou doručenou

okresnému súdu 29. apríla 2008 domáhal zaplatenia čiastky 2 025,45 Sk či akejkoľvek inej

čiastky za každú ním vlastnenú akciu. Sťažovateľ uviedol, že predmetnou žalobou

sa domáhal určenia doplatku podľa vo výške určenej znaleckým

dokazovaním a iba eventuálne (pre prípad, že by okresný súd znalecké dokazovanie

z nejakého dôvodu nepripustil a sťažovateľ by sa dostal do dôkaznej núdze) žiadal, aby

okresný súd určil, že výška doplatku je 2 025,45 Sk/akcia (po úprave eventuálneho petitu

podaním z 1. júla 2008 sťažovateľ žiadal, aby okresný súd určil, že výška doplatku

je 850,58 Sk/akcia). Podľa sťažovateľa z uvedeného vyplýva, že skutočná hodnota

predmetu konania bola od začiatku určiteľná len so značnými ťažkosťami a súdu ani jemu

nebola, resp. nemohla byť známa, všeobecné súdy pri rozhodovaní o náhrade trov konania

nesprávne právne posúdili vec, mali postupovať podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky

č. Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a nie

svojvoľným spôsobom vymedziť hodnotu predmetu konania.

4. Za svojvoľnú, resp. excesívne nespravodlivú, považuje sťažovateľ aj úvahu

všeobecných súdov, že podľa zavinil z procesného hľadiska zastavenie

konania, čo odôvodnil tým, že vo všeobecnosti v súvislosti s litispendenciou tento záver síce

obstojí, avšak vzhľadom na osobitosti konkrétneho prípadu to nie je pravda. Uviedol,

že žalobu na okresný súd bol donútený podať v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote,

lebo sa nemohol spoľahnúť na to, že jeho prvá žaloba z roku 2003, ktorú podal na krajský

súd ešte za nejasnej právnej úpravy a s jeho nejasnou aktívnou legitimáciou ako žalobcu

v konaní, ktorá bola zo strany žalovaného spochybňovaná, bude riešená rovnako dobre

(a či vôbec bude riešená) ako žaloba podaná za novej právnej situácie (po novele)

už za účinnosti zákonného ustanovenia § 768db a pozmeneného zákonného ustanovenia

.

5. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že pochybenia všeobecných súdov sú také

závažné, že zasahujú do jeho práva na spravodlivý proces, ktorého integrálnou súčasťou je

aj správne a zákonné rozhodnutie o trovách konania. Na náhradách trov konania musel

zaplatiť oveľa viac, než boli jeho legitímne očakávania na začiatku konania v prípade

neúspechu v konaní, čím došlo k úbytku majetku na jeho strane a k zásahu do jeho práva na

ochranu vlastníctva.

6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol nálezom takto:

„Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. zo dňa 23.11.2015

v časti výroku o náhrade trov konania a uznesením Krajského súdu Bratislava sp.zn. 2 Cob

84/2016 zo dňa 22.06.2016 v časti výroku o náhrade trov konania základné práva a slobody

sťažovateľa zakotvené v článku 20 ods. 1 a v článku 46 ods. 1 Sr. právo na ochranu

majetku zakotvené v článku 1 Dodatkového protokolu 1 k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a právo na spravodlivé konanie zakotvené v článku 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli porušené.

Ústavný súd SR uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp.zn. zo dňa

23.11.2015 v rozsahu výroku o náhrade trov konania a uznesenie Krajského súdu

Bratislava sp.zn. zo dňa 22.06.2016 v rozsahu výroku o náhrade trov

konania zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.“

Sťažovateľ taktiež v petite sťažnosti žiadal, aby mu ústavný súd nálezom priznal

úhradu trov konania vo výške 363,79 €.

II.

7. Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd

navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

9. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd

v konaní o sťažnosti podľa je splnenie všeobecných a osobitných

náležitostí vyplývajúcich z a , ako aj ďalších procesných

podmienok vyplývajúcich z .

10. Podľa sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

III.

11. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

14. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

III. 1 K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa

, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením okresného

súdu z 23. novembra 2015, č. k. -332

15. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že namietané porušenie

niektorého zo základných práv alebo slobôd automaticky nezakladá aj právomoc ústavného

súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej

osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany tých základných práv alebo slobôd,

porušenie ktorých namieta, sa mohol sťažovateľ domôcť využitím jemu dostupných

a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným

spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. ,

, , , ).

16. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa , sú primárne

zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo

medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje

v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (,

).

17. Z obsahu sťažnosti a z jej príloh je zrejmé, že napadnuté uznesenie okresného

súdu z 23. novembra 2015 č. k. -332 bolo predmetom súdneho prieskumu

realizovaného krajským súdom na základe podaného odvolania sťažovateľa. Odvolacie

konanie bolo skončené napadnutým uznesením krajského súdu z 22. júna 2016, č. k.

-355. Pre rozhodnutie ústavného súdu v časti namietaného porušenia

označených práv prvostupňovým uznesením okresného súdu je teda podstatné, že existoval

„iný súd“, na ktorý poukazuje . To vylučuje právomoc ústavného súdu

na prieskum sťažnosťou prezentovaného porušenia označených práv zaručených ,

dohovorom a dodatkovým protokolom namietaným uznesením okresného súdu, a preto bolo

potrebné v tejto časti sťažnosť odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

III. 2 K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa

, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

ods. 1 , práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru a práva

na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením krajského súdu

z 22. júna 2016, č. k. -355

18. Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. zistil, že sťažovateľ

21. septembra 2016, t. j. ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, podal proti uzneseniu

krajského súdu z 22. júna 2016 č. k. -355 dovolanie (ktoré následne

27. septembra 2016 doplnil), ktorým sa domáha, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) ako dovolací súd uznesenie krajského súdu č. k.

355 z 22. júna 2016 v rozsahu výroku o náhrade trov konania zrušil a v tomto rozsahu vrátil

vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. O tomto dovolaní najvyšší súd dosiaľ nerozhodol.

19. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na túto skutočnosť musela byť sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane označených

práv, ktorých porušenie namieta, bude vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší

súd ako súd dovolací.

20. Súbežné podanie dovolania a sťažnosti ústavnému súdu totiž navodzuje situáciu,

keď princíp subsidiarity vyplývajúci z síce vylučuje právomoc

ústavného súdu, ale iba do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii

zodpovedá aplikácia , podľa ktorého sťažnosť nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

21. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. ,

, , a iné), že v prípade podania

mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti ústavnému

súdu je sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní.

22. Ústavný súd sa v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky

bude mať pre sťažovateľa prípadné posúdenie dovolania najvyšším súdom ako dovolania

neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd, majúc na zreteli účel práva na spravodlivé

súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, konštatuje, že v prípade procesného

rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti

ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu

pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika,

sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54). A contrario potom platí, že v prípade vecného

posúdenia a rozhodnutia najvyšším súdom o dovolaní bude mať sťažovateľ k dispozícii

už iba podanie sťažnosti ústavnému súdu, čo sa týka tohto rozhodnutia, za obvyklých

podmienok.

23. Po odmietnutí sťažnosti ako celku už nebol právny dôvod zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júna 2017