Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 392/2017
PDF · 141.09 KB
No categories available
III. ÚS 392/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júna 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátskou kanceláriou AK JUDr. Miriam Podhradská, s. r. o., Ambra Pietra 10645/17,
Martin, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Miriam Podhradská, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom
pod sp. zn. 18 Er 1782/2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
29. mája 2017 doručená sťažnosť , (ďalej
len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
1
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 18 Er 1782/2016.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľovi ako povinnému je na okresnom
súde vedená exekúcia pod sp. zn. 18 Er 1782/2016. Podaním zo 7. októbra 2016 sťažovateľ
vzniesol u súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie námietky proti exekúcii
a námietky proti trovám exekúcie s návrhom na čiastočné zastavenie exekúcie. Súdny
exekútor predložil podanie sťažovateľa okresnému súdu 12. októbra 2016. Okresný súd
do podania ústavnej sťažnosti o námietkach sťažovateľa nerozhodol, hoci zákonom
ustanovená lehota 60 dní už uplynula, v čom vidí sťažovateľ porušenie svojich v záhlaví
označených práv. Je toho názoru, že „doba od októbra 2016 do mája 2017 je značne dlhá
na to, aby súd v dotknutej veci konal“. K tomu dodáva, že tým, že exekútor pokračuje
v exekúcii, mu vzniká škoda, jeho účet v banke je blokovaný, zamestnávateľ mu zráža
zrážky z jeho mzdy a nemôže nakladať so svojím majetkom. Okrem toho „má maloleté
dieťa, manželku na rodičovskej dovolenke a je jediným živiteľom rodiny“. Z uvedených
dôvodov žiada popri deklarovaniu porušenia základného práva a slobody i priznanie
primeraného zadosťučinenia vo výške 5 000 €.
3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní
bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň požaduje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu
konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie
v sume 5 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
2
4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho
prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania
pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní
návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy
vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývať z toho, že porušenie tohto základného práva sa
3
namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy
netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04,
III. ÚS 59/05, I. ÚS 455/2014), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v
čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola
sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04). Ústavný súd tiež
poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých opakovanie vyslovil,
že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte
zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04).
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,
ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
12. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 1782/2016, ktorý ku dňu podania
sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol o námietkach sťažovateľa vznesených proti exekúcii.
4
13. Podľa ustanovenia § 50 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017 námietky
proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní
od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr
do 60 dní od ich doručenia.
14. Z obsahu sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že návrh na vykonanie
exekúcie bol podaný 6. mája 2016. Námietky vznesené povinným proti exekúcii predložil
súdny exekútor okresnému súdu 12. októbra 2016. Za tejto situácie preto nemožno
spochybniť, že okresný súd v danej veci nerozhodol v lehote ustanovenej Exekučným
poriadkom tak, ako na to poukazuje samotný sťažovateľ.
15. Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva, že nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03,
I. ÚS 38/04, III. ÚS 199/02, IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). Pojem „zbytočné prieťahy“
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojmom autonómnym, ktorý nemožno vykladať
a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu
súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení toho, či došlo k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd
na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti
danej veci. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle citovaného článku ústavy preto nemožno bez ďalšieho vyvodzovať len
zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách
(I. ÚS 86/02, IV. ÚS 440/2012).
16. S ohľadom na uvedené ústavný súd dobu rozhodovania exekučného súdu
o námietkach sťažovateľa proti exekúcii v trvaní 7 mesiacov považuje stále za ústavne
udržateľnú, keďže samotné nerešpektovanie 60-dňovej procesnej lehoty na rozhodnutie
5
súdu o námietkach proti exekúcii predstavuje akúsi „ideálnu“ predstavu zákonodarcu
o „optimálnosti doby“ potrebnej na rozhodnutie o predmetnej otázke.
17. Ústavný súd vzal tiež na zreteľ doterajší priebeh, celkovú dĺžku exekučného
konania (12 mesiacov, pozn.) ako i skutočnosť, že samotný sťažovateľ tak, ako to uviedol
v podanej ústavnej sťažnosti, v jeho priebehu využil svoje právo podať v zmysle zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov sťažnosť na prieťahy v konaní, a teda exekučnému súdu dal príležitosť
na poskytnutie nápravy. Po upozornení sťažovateľa už nebol okresný súd vo veci nečinný,
ale produkoval úkony smerujúce k rozhodnutiu o námietkach sťažovateľa (výzvy
oprávnenej a súdnemu exekútorovi expedované 9. mája 2017). Sťažnosť na prieťahy
v konaní sa tak v okolnostiach posudzovanej veci prejavila ako účinný prostriedok nápravy.
V tejto súvislosti ústavný súd považuje za vhodné doplniť, že sťažnosť na prieťahy
adresovaná orgánu štátnej správy súdov zohráva významnú preventívnu funkciu,
a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade,
že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo
(napr. m. m. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05). O takú situáciu zjavne išlo aj v prípade
sťažovateľa.
18. S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že v konaní vedenom
na okresnom súde pod sp. zn. 18 Er 1782/2016 zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do
práv sťažovateľa, ktorá by zodpovedala ústavno-relevantnému porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 8), a preto
sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
19. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho významu
rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho sťažnosti.
6
20. Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu,
aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci
za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. júna 2017
7