Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 392/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júna 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátskou kanceláriou AK JUDr. Miriam Podhradská, s. r. o., Ambra Pietra 10645/17,

Martin, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Miriam Podhradská, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. mája 2017 doručená sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

1

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľovi ako povinnému je na okresnom

súde vedená exekúcia pod sp. zn. . Podaním zo 7. októbra 2016 sťažovateľ

vzniesol u súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie námietky proti exekúcii

a námietky proti trovám exekúcie s návrhom na čiastočné zastavenie exekúcie. Súdny

exekútor predložil podanie sťažovateľa okresnému súdu 12. októbra 2016. Okresný súd

do podania ústavnej sťažnosti o námietkach sťažovateľa nerozhodol, hoci zákonom

ustanovená lehota 60 dní už uplynula, v čom vidí sťažovateľ porušenie svojich v záhlaví

označených práv. Je toho názoru, že „doba od októbra 2016 do mája 2017 je značne dlhá

na to, aby súd v dotknutej veci konal“. K tomu dodáva, že tým, že exekútor pokračuje

v exekúcii, mu vzniká škoda, jeho účet v banke je blokovaný, zamestnávateľ mu zráža

zrážky z jeho mzdy a nemôže nakladať so svojím majetkom. Okrem toho „má maloleté

dieťa, manželku na rodičovskej dovolenke a je jediným živiteľom rodiny“. Z uvedených

dôvodov žiada popri deklarovaniu porušenia základného práva a slobody i priznanie

primeraného zadosťučinenia vo výške 5 000 €.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní

bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň požaduje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu

konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

2

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho

prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania

pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní

návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (rovnako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývať z toho, že porušenie tohto základného práva sa

3

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. ,

, ), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v

čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola

sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (, ). Ústavný súd tiež

poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých opakovanie vyslovil,

že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte

zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa “ (, ).

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

12. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorý ku dňu podania

sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol o námietkach sťažovateľa vznesených proti exekúcii.

4

13. Podľa ustanovenia § 50 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017 námietky

proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní

od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr

do 60 dní od ich doručenia.

14. Z obsahu sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že návrh na vykonanie

exekúcie bol podaný 6. mája 2016. Námietky vznesené povinným proti exekúcii predložil

súdny exekútor okresnému súdu 12. októbra 2016. Za tejto situácie preto nemožno

spochybniť, že okresný súd v danej veci nerozhodol v lehote ustanovenej Exekučným

poriadkom tak, ako na to poukazuje samotný sťažovateľ.

15. Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (, ,

, , , ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojmom autonómnym, ktorý nemožno vykladať

a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu

súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení toho, či došlo k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ústavný súd

na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie

uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti

danej veci. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle citovaného článku preto nemožno bez ďalšieho vyvodzovať len

zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách

(, ).

16. S ohľadom na uvedené ústavný súd dobu rozhodovania exekučného súdu

o námietkach sťažovateľa proti exekúcii v trvaní 7 mesiacov považuje stále za ústavne

udržateľnú, keďže samotné nerešpektovanie 60-dňovej procesnej lehoty na rozhodnutie

5

súdu o námietkach proti exekúcii predstavuje akúsi „ideálnu“ predstavu zákonodarcu

o „optimálnosti doby“ potrebnej na rozhodnutie o predmetnej otázke.

17. Ústavný súd vzal tiež na zreteľ doterajší priebeh, celkovú dĺžku exekučného

konania (12 mesiacov, pozn.) ako i skutočnosť, že samotný sťažovateľ tak, ako to uviedol

v podanej ústavnej sťažnosti, v jeho priebehu využil svoje právo podať v zmysle zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov sťažnosť na prieťahy v konaní, a teda exekučnému súdu dal príležitosť

na poskytnutie nápravy. Po upozornení sťažovateľa už nebol okresný súd vo veci nečinný,

ale produkoval úkony smerujúce k rozhodnutiu o námietkach sťažovateľa (výzvy

oprávnenej a súdnemu exekútorovi expedované 9. mája 2017). Sťažnosť na prieťahy

v konaní sa tak v okolnostiach posudzovanej veci prejavila ako účinný prostriedok nápravy.

V tejto súvislosti ústavný súd považuje za vhodné doplniť, že sťažnosť na prieťahy

adresovaná orgánu štátnej správy súdov zohráva významnú preventívnu funkciu,

a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade,

že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(napr. m. m. , ). O takú situáciu zjavne išlo aj v prípade

sťažovateľa.

18. S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že v konaní vedenom

na okresnom súde pod sp. zn. zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do

práv sťažovateľa, ktorá by zodpovedala ústavno-relevantnému porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 8), a preto

sťažnosť sťažovateľa podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

19. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho významu

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho sťažnosti.

6

20. Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu,

aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júna 2017

7