Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 429/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej

advokátom JUDr. Martinom Olosom, Karola Kašjaka 1, Rajecké Teplice, ktorou namietala

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Žilina č. k. -87 z 11. januára 2016,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. marca 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“)

vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3

(ďalej len „“), ako aj práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Žilina č. k. -87 z 11. januára 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom postavení povinnej

účastníčkou exekučného konania vedeného súdnym exekútorom ,

, pod sp. zn. EX 1003/2012 o vymoženie peňažnej sumy

2 987,45 eur s prísl. V predmetnom exekučnom konaní Okresný súd Žilina (ďalej len

„okresný súd“ alebo „exekučný súd“) uznesením č. k. -87 z 11. januára 2016

schválil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku

napadnutého uznesenia spoluvlastníkom – v predmetnom

exekučnom konaní oprávneným.

3. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že oprávnený v predmetnom exekučnom

konaní podal návrh na exekučný príkaz zriadením exekučného záložného práva

a s predajom nehnuteľností súhlasil. Exekútor v súlade so zákonom Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

doručil predpísaným subjektom všetky potrebné listiny ‒upovedomenie o začatí exekúcie,

výzvu na poskytnutie súčinnosti, upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného

záložného práva a predajom nehnuteľných vecí, exekučný príkaz na vykonanie exekúcie

zriadením exekučného záložného práva a predajom nehnuteľných vecí. V súlade s § 138

Exekučného poriadku exekútor zabezpečil znalecký posudok, upovedomil predpísané osoby

o mieste a čase oceňovania nehnuteľností a následne ho podľa § 139 Exekučného poriadku

predpísaným osobám doručil. Exekútor následne vydal vyhlášku o dražbe nehnuteľností,

ktorá v zmysle § 140 Exekučného poriadku obsahovala všetky náležitosti a podľa § 141

Exekučného poriadku bola včas všetkým subjektom doručená a tiež riadne uverejnená

a zverejnená (vrátane Obchodného vestníka). Prvý termín dražby bol stanovený na 29. apríl

2015. Povinnej bola dražobná vyhláška spolu so znaleckým posudkom (upovedomenie

o určení ceny nehnuteľných vecí) doručená 20. marca 2015. Povinná podala 14. apríla 2015

na exekútorskom úrade návrh na odklad exekúcie. Návrh na odklad exekúcie mal odkladný

účinok, a preto exekútor dražbu nehnuteľností zrušil. Súd (vyšší súdny úradník) uznesením

č. k. -36 z 18. mája 2015 zamietol návrh na odklad exekúcie. Proti uzneseniu

podala odvolanie povinná a opätovne súd (sudca) rozhodol uznesením č. k. 3 Er 6550/2012-

48 z 31. augusta 2014 a návrh opäť zamietol v spojení s opravným uznesením č. k.

-53 zo 4. septembra 2015. Exekútor dražobnou vyhláškou určil opätovne

nový termín dražby na 13. október 2015. Spoluvlastník sporných nehnuteľností a zároveň

oprávnený v exekúcii sa 5. októbra 2015 dostavil na exekútorský úrad a uhradil všeobecnú

hodnotu spoluvlastníckych podielov dražených nehnuteľností vo výške 2 527,44 eur.

Povinná podala 7. októbra 2015 na exekútorskom úrade návrh na odklad exekúcie. Exekútor

spísal o nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu zápisnicu, ktorú doručil účastníkom.

Povinná prevzala túto zápisnicu 23. októbra 2015 a následne 27. októbra 2015 na okresnom

súde podala námietky proti schváleniu nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu. Keďže

v rozpore s ustanovením § 147 Exekučného poriadku nepodala povinná tieto námietky na

exekútorskom úrade, okresný súd o nich formálne nerozhodoval, ale vysporiadal sa s nimi

v odôvodnení napadnutého uznesenia.

4. Sťažovateľka v sťažnosti namietala, že napadnutým uznesením bolo porušené jej

základné právo na súdnu a inú právnu ochranu, resp. na spravodlivý súdny proces

a základné právo na rovnosť účastníkov konania.

Konkrétne sťažovateľka argumentovala, že cena, ktorú zaplatil nadobúdateľ za

spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, bola niekoľkonásobne nižšia ako bežná trhová

cena. Taktiež napádala postup súdneho exekútora v predmetnom exekučnom konaní, keď

tvrdila, že jej nebolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností.

Napokon sťažovateľka tvrdila, že konajúci exekučný súd v danom prípade neakceptoval jej

argumenty, ktoré uviedla vo svojom návrhu na odklad exekúcie, a preto považovala

napadnuté uznesenie súdu za svojvoľné. Sťažovateľka neuviedla žiaden argument, ktorý by

preukazoval porušenie rovností strán v konaní.

5. Sťažovateľka preto navrhovala, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie

a aby po jej prijatí rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa , , bytom

na súdnu a inú právnu ochranu zaručené podľa

a podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, základné právo na spravodlivý súdny proces zaručené podľa čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo na

rovnosť účastníkov konania podľa uznesením

Okresného súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 11.01.2016 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu y Žiline sp. zn. zo dňa 11.01.2016

sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

3. Okresný súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľovi ,

, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu trovy konania vo výške 363,79 EUR (slovom

tristošesťdesiattri eur sedemdesiatdeväť centov) na účet advokáta JUDr. Martina Olosa

číslo účtu – IBAN: 2386 5376.“

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

9. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa všetci účastníci sú si v konaní pred súdmi rovní.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

13. Podľa § 166 ods. 2 Exekučného poriadku spoluvlastník hnuteľnej veci alebo

nehnuteľnej veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, môže zabrániť predaju veci, ak

najneskôr do začiatku dražby zloží u exekútora v hotovosti alebo šekom na účet exekútora

sumu vo výške podielu, ktorý sa má vydražiť. Ak jeden zo spoluvlastníkov zloží túto sumu

na účet exekútora, považuje sa za vydražiteľa podielu; ak uvedenú sumu zloží na účet

exekútora viac spoluvlastníkov, zužuje sa okruh dražiteľov podielu iba na spoluvlastníkov.

Ďalej exekútor postupuje podľa ustanovení o dražbe.

III.

14. Podľa sťažovateľky tým že sa okresný súd v napadnutom uznesení nestotožnil

s jej námietkami, ako ich uviedla vo svojom návrhu na odklad exekúcie, a v námietkach

proti schváleniu nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu došlo k porušeniu jej základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu, resp. na spravodlivý súdny proces a základného práva

na rovnosť účastníkov konania.

15. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach

fyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese

je nevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé

konanie. Tieto princípy nachádzame v ústave v čl. 46 a nasl. (právo na súdnu a inú právnu

ochranu), ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).

16. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a obsahom práva podľa dohovoru neexistuje

zásadná odlišnosť (m. m. ), a preto ich namietané porušenie možno

preskúmavať spoločne.

17. Článok 46 ods. 1 je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené

konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej

ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú

právnu ochranu zakotvených v až (). Podľa stálej judikatúry

ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu ( ), ako aj práva na

spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému prístup k súdu, čomu

zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi

predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať

a rozhodnúť (). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené

procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným

spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porovnaj v tomto zmysle

, , , ).

18. Inak povedané, povinnosť súdu je v rámci riadneho procesného postupu (t. j.

v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový

stav v rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť). Súčasťou procesných

záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy, je právo na

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť

zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním

prerokúvanú vec. Rozhodnutie všeobecného súdu teda musí obsahovať dostatok skutkových

a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.

19. Na tomto mieste je nutné pripomenúť, že ústavný súd, ktorého úlohou je v

zmysle ochrana ústavnosti, nie je alternatívnou a ani ďalšou opravnou

inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (podobne už ,

). V dôsledku toho sa úloha ústavného súdu obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie zákonov všeobecnými súdmi (vrátane ich procesného

postupu) s alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách (porovnaj , , , ). Skutkové

alebo právne závery všeobecného súdu môžu byť preto predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu zásadne len vtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a teda

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (porovnaj , ,

, ).

20. Exekučný súd v napadnutom uznesení vyslovil splnenie zákonných podmienok

(§ 166 a § 148 Exekučného poriadku) pre schválenie predaja spoluvlastníckeho podielu

k nehnuteľnostiam a zároveň sa vysporiadal s opakovaným návrhom povinnej na odklad

exekúcie a námietkami povinnej proti schváleniu nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu.

21. V súvislosti s cenou spoluvlastníckych podielov, ktorú namietala povinná v rámci

svojich námietok proti schváleniu nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu, exekučný súd

dôvodil:

„Povinná prevzala znalecký posudok č. 8/2015 dňa

20.3.2015. Do 27.10.2015 nikdy nenamietala výšku ceny podielov určenej znalcom. Napriek

tomu, že boli určené dva termíny dražieb. Povinná len podala 2 krát návrh na odklad

exekúcie s predpokladaným odkladným účinkom takéhoto návrhu. V druhom prípade však

odkladný účinok nenastal, keďže účel exekúcie bol splnený dva dni pred tým (5.10.2015

zložením ceny podielov spoluvlastníkom). Keďže súd návrh na odklad exekúcie

neakceptoval a došlo k zloženiu ceny, povinná až po doručení zápisnice o nadobudnutí

spoluvlastníckeho podielu prvýkrát od 20.3.2015 použila argument o nízkej cene

nehnuteľností. Exekučný poriadok predpisuje postupné kroky a úkony exekútora. Týka sa to

aj doručenia znaleckého posudku. Účelom je vvsporiadať sa so všetkými námietkami

a podaniami do konečného a definitívneho riešenie (napr. príklep). Ak povinná do termínu

ani jednej dražby nespochybnila cenu nehnuteľností, nemal dôvod súd sa touto zaoberať.

Ani súd totiž nevidel dôvod na spochybňovanie výšky ceny. Povinná síce predložila ponuky

na predaj pozemkov v Hornom Hričove s jednotkovou cenou za pozemky od 37 eur až do

82,35 eur. Ide však o stavebné pozemky v celosti a bez tiarch - buď so stavbou (s možnosťou

sa hneď nasťahovať) alebo bez nich. Takéto ponuky samozrejme generujú vyššiu cenu

(s ohľadom aj na lokalitu) ako sporné pozemky. V nich má povinná len podiel (3/16-iny

alebo 1/2-ica) a ide o pozemky, ktoré majú obslužný charakter k hlavným nehnuteľnostiam -

stavbe rodinného domu a pozemku, na ktorom tento dom stojí. Tieto dve nehnuteľnosti však

nie sú predmetom exekúcie. Z tohto pohľadu potom podiel 3/16-in k pozemku č. , ktorý

tvorí prístupovú cestu alebo spoločný dvor viacerých stavebných nehnuteľností, má pre

tretiu osobu nulovú hodnotu z hľadiska využitia. Tomu musí zodpovedať aj hodnota takého

podielu - oveľa reálnejšie sa blížiaca k nule, než k 82 eurám.

To isté sa týka pozemkov č. - ich dispozičné riešenie, tvar a výmera -

svedčia o tom, že sami o sebe nemajú praktický význam pre tretie osoby. Pozemky

obkolesujú dom (zozadu a zboku), sú úzke a nemajú dostatočnú výmeru (v mieste, kde by sa

prípadne mohli zlúčiť a vytvoriť samostatnú parcelu nezávislú na dome brata povinnej.

Preto všeobecné porovnanie cien pozemkov v celku určených na stavby domov s cenami

podielov v obslužných a pre tretie osoby nevyhovujúcich pozemkov je pre posúdenie veci

nevýznamné. Nehovoriac o tom, že ide o ponuky, ktoré doposiaľ neboli realizované.

Pokiaľ ide o potvrdenie realitnej kancelárie PEGIS s.r.o. (z roku 2012), opäť sa týka

ponuky pozemkov, ktoré môžu slúžiť ako celok pre záujemcu (záhrady po 15-19eur), nie

malý alebo polovičný podiel.

Najbližšie sa cene sporných pozemkov približuje ponuka spoločné dvory - 9-13 eur.

Opätovne je však potrebné pripomenúť, že sa logicky rozumie ponuka na spoločný dvor pre

toho záujemcu, ktorý vlasmi alebo bude vlastniť aj hlavnú nehnuteľnosť - dom alebo

pozemok pod domom. V danom prípade však ide o oddelené vlastníctvo hlavného pozemku

a služobných pozemkov. Vlastniť podiel služobného pozemku bez vlastníctva hlavného

pozemku znižuje hodnotu takéhoto pozemku takmer na nulu.

Námietka povinnej je preto opäť všeobecná a len na prvý pohľad poukazuje na

násobne nižšiu hodnotu pozemkov, než reálnu. A ide o námietku vznesenú nie s ohľadom na

štádium a účel exekúcie, ale s ohľadom na záujem povinnej. Súd akceptuje aj stanovisko

oprávneného, že samotné potvrdenie realitnej kancelárie uvádza, že sa vyjadruje bez

poznania skutkového stavu konkrétnej veci. Takisto súd súhlasí s tým, že povinná mala pred

nadobudnutím podielu dostatok času namietať cenu nehnuteľností. Exekučný poriadok síce

výslovne neupravuje opravný prostriedok proti určeniu ceny nehnuteľností (podielu), ale ak

by povinná vzniesla do skončenia exekúcie predajom nehnuteľností významné námietky

(akože tak neurobila ani riadne a ani včas), sú možnosti na vyjadrenie znalca k nim,

či opravu posudku, jeho doplnenie, vyžiadanie si stanovísk a pod.“

22. Exekučný súd sa v napadnutom uznesení podrobne zaoberal aj opakovaným

návrhom povinnej na odklad exekúcie, ktorý bol založený na troch skutočnostiach:

„Vykonanie exekúcie ohrozuje jej existenciu, lebo pozemky využíva na pestovanie zeleniny

a ovocia, t.j. na obživu, ďalej, že pozemky využíva na prístup k domovej nehnuteľnosti

vo vlastníctve brata, kde sa povinná zdržiava a napokon že oprávnený neiniciuje predaj

iných nehnuteľností vo vlastníctve povinnej (napr. dom č. súp. 251).“

23. V napadnutom uznesení sa exekučný súd rozsiahlym spôsobom zaoberal

skutočnosťami prezentovanými povinnou a k už vymenovaným skutočnostiam uviedol:

«Povinná nijako konkrétne nešpecifikovala, akým spôsobom by predaj pozemkov ju

mal zvlášť nepriaznivo poškodiť a to aj pre prípad, že by na sporných pozemkoch pestovala

zeleninu a ovocie. Neuviedla, na ktorých pozemkoch by mala zeleninu a ovocie pestovať,

ktoré druhy, v akom objeme a v akej finančnej hodnote. Podľa popisy a fotografii pozemkov

v jednom prípade ide o prístupovú cestu či spoločný dvor pre najmenej dve domové

nehnuteľnosti rôznych vlastníkov, kde povinná mala podiel 3/16-in (parcela ) - tam

neprichádza do úvahy pestovanie plodín. Ďalšie 3 pozemky sú vedené ako záhrady,

v jednom prípade so staršími ovocnými stromami. Nebolo zrejmé, kde a v akej výmere by

mala povinná plodiny pestovať...

Povinná opäť nešpecifikovala presne nehnuteľností, po ktorých sa má dostať

k domovej nehnuteľnosti svojho brata a o ktorú domovú nehnuteľnosť má ísť. Súd dovodil,

že by mohlo ísť o prístupovú cestu, resp. spoločný dvor (parcela č. ) alebo o jednu

z parciel pokiaľ je v nej vybudovaný prístup z obecnej cesty (bránička či

vstup v oplotení). Domovou nehnuteľnosťou by mohol byť dom č. na parcele č.

ktorý je v spoluvlastníctve oprávneného v ¼-ine a v ¾-inách. Povinná

je totiž rod. Povinná však nemá žiaden vlastnícky vzťah k tomuto domu.

Ak navštevuje svojho brata v dome alebo sa v ňom zdržiava (bez ohľadu na súhlasy

obidvoch spoluvlastníkov a prípadné spory ohľadne spoločného hospodárenia

s nehnuteľnosťou), tak to povinná odvodzuje od súhlasu spoluvlastníka tohto domu - svojho

brata. Toto právo môže využívať aj naďalej. Spoluvlastník domu (brat povinnej) však nemá

spoluvlastnícky podiel v žiadnom prístupovom pozemku (okrem pozemku pod domom).

Ak by mal spoluvlastník domu problém s prístupom do vlastného domu, mali by s tým

problém aj ostatné osoby odvíjajúce právo od tohto spoluvlastníka (príbuzní, návštevy...).

To však presahuje rámec tejto exekúcie a nie je dôvodom na odklad exekúcie predať podiely

povinnej k pozemkom, ktoré sú prístupové k domu, ktorý povinnej nepatrí. Ani to nesúvisí

s tým, že by jej mali nastať zvlášť nepriaznivé dôsledky...

Tretí dôvod má spočívať v tom, že by oprávnený mohol dať do dražby aj iné

nehnuteľnosti - napr. dom č. . Súd k tomu uvádza, že ak niet prekážky na predaj

sporných pozemkov a ani na odklad nehnuteľností, tak niet dôvodu, aby povinná určovala,

čo má a čo nemá oprávnený navrhovať. Súd súhlasí so stanoviskom oprávneného, že je

neprimerané dávať do exekúcie dom č. pri základnej pohľadávke okolo 2.500 eur.»

24. Exekučný súd teda v napadnutom uznesení okrem schválenia nadobudnutia

spoluvlastníckeho podielu uzavrel, že cena spoluvlastníckeho podielu bola určená zákonne

a korektne, námietky povinnej voči tejto cene boli oneskorené, účelové a zavadzajúce

a povinná svoj návrh na odklad exekúcie odôvodnila všeobecnými a bezobsažnými

dôvodmi, ktoré sa ani len nesnažila špecifikovať, konkretizovať a preukázať.

25. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v skutkových

a právnych záveroch napadnutého uznesenia exekučného súdu nič ústavne nekonformné,

čo by nasvedčovalo jeho arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti. Exekučný súd sa

aj napriek všeobecnej povahe argumentov povinnej jej tvrdeniami podrobne zaoberal

a svoje závery formuloval jasne a zrozumiteľne. Keďže napadnuté uznesenie exekučného

súdu nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných

myšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto

postupy a hodnotenia nahrádzať a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru

exekučného súdu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom exekučného súdu

nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti namietaného rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu

(, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo

na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd

nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane

ich dôvodov a námietok.

26. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým

uznesením exekučného súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľky

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a jej práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by

signalizovala reálnu možnosť vyslovenia ich porušenia po prípadnom prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti

odmietol podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

27. Sťažovateľka v sťažnosti namietala aj porušenie základného práva podľa čl. 47

ods. 3 , ktoré však aj napriek svojmu kvalifikovanému právnemu zastúpeniu

v sťažnosti bližšie neodôvodnila. Keďže sťažnosť v tejto časti neobsahuje odôvodnenie,

nespĺňa ani podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

28. Sťažovateľka v odôvodnení svojej sťažnosti tvrdila, že jej exekútor nedoručil

upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností s poučením o práve podať

námietky, o ktorých by rozhodol exekučný súd. Táto námietka sťažovateľky sa jednoznačne

týka postupu súdneho exekútora v exekučnom konaní, pričom sťažovateľka v petite svojej

sťažnosti uviedla, že ňou označené základné práva mali byť porušené napadnutým

uznesením exekučného súdu.

29. Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne

uvedených v zákone ( ). Viazanosť ústavného súdu

návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti,

v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska

požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť

len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu

subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m. , ,

).

30. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že text uvedený mimo

petitu pokladá za súčasť odôvodnenia sťažnosti, ktoré nemôže doplniť petit (,

, , , , ). V danom

prípade ústavný súd sťažovateľku vzhľadom na jeho kvalifikované právne zastúpenie

nevyzýval na doplnenie petitu ani na jeho zosúladenie s odôvodnením sťažnosti.

31. Ústavný súd sa teda síce touto časťou odôvodnenia sťažnosti nemusel meritórne

zaoberať, no napriek tomu ju posúdil a dospel k záveru, že ani potenciálnym nedoručením

upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľností nemohli byť porušené

sťažovateľkou označené základné práva. Upovedomenie o začatí exekúcie predajom

nehnuteľností (§ 135 Exekučného poriadku) na rozdiel od upovedomenia o začatí samotnej

exekúcie (§ 47 Exekučného poriadku účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia)

nie je spojené s možnosťou podať námietky proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku

účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia), ale iba s možnosťou podať námietky

proti predaju konkrétnych nehnuteľností uvedených v tomto upovedomení. Takéto námietky

sťažovateľka fakticky vzniesla vo svojom návrhu na odklad exekúcie a v námietkach proti

schváleniu nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu, pričom exekučný súd sa s týmito jej

námietkami v napadnutom uznesení vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal. Navyše,

tvrdenie sťažovateľky o nedoručení tohto upovedomenia nevyznieva dôveryhodne, keďže

v napadnutom uznesení exekučný súd výslovne uviedol, že povinnej (sťažovateľke) bolo

doručené (okrem iného) upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného

práva a predajom nehnuteľných vecí. Sťažovateľka na tento na prvý pohľad zrejmý rozpor

žiadnym spôsobom ani len nepoukázala a neuviedla žiadne ďalšie skutočnosti (napr. ako sa

dozvedela o predaji predmetných spoluvlastníckych podielov, či konfrontovala súdneho

exekútora s údajným nedoručením predmetného upovedomenia), iba jednou vetou

v odôvodnení svojej sťažnosti skonštatovala, že jej predmetné upovedomenie nebolo

doručené. Ústavný súd ešte podotýka, že s poukazom na procesné pravidlá doručovania

umožňujúce fikciu doručenia samotná skutočnosť, že sťažovateľka fakticky neprevezme

zásielku, neznamená, že jej predmetná zásielka nebola platne doručená.

32. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2017