Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 338/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

, zastúpeného advokátom Mgr. Romanom Kerakom, advokátska

kancelária, Tomášikova 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 4, čl. 17

ods. 1, 2 a 5, a a

písm. c), ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. 8/2017 a jeho uznesením z 9. februára 2017 a postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

zo 14. marca 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 2. mája 2017

doručená sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl. 12 ods. 4, čl. 17 ods. 1, 2

a 5, a (ďalej len „“) a

ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8/2017 a jeho uznesením z 9. februára

2017 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením zo 14. marca 2017 (spolu ďalej aj „napadnuté

uznesenia“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol 7. februára 2017

zadržaný ako podozrivý v trestnej veci vedenej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru

Bratislava III (ďalej len „okresné riaditeľstvo Policajného zboru“) pod ČVS: ORP-94/3-

VYS-B3-2017. V označenej trestnej veci bolo sťažovateľovi uznesením vyšetrovateľa

okresného riaditeľstva Policajného zboru z 8. februára 2017 vznesené obvinenie pre prečin

neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo

inej platobnej karty podľa . Prokurátor Okresnej prokuratúry

Bratislava III (ďalej len „ prokurátor okresnej prokuratúry“) podal 9. februára 2017 návrh na

vzatie sťažovateľa do väzby. Uznesením sudkyne pre prípravné konanie okresného súdu

sp. zn. 8/2017 z 9. februára 2017 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) bol sťažovateľ

vzatý do väzby z dôvodu podľa s tým, že väzba

začala plynúť dňom 7. februára 2017 o 11.30 h. Sudkyňa pre prípravné konanie zároveň

rozhodla o nenahradení väzby obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka.

O sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu o jeho vzatí do väzby rozhodol

krajský súd uznesením sp. zn. zo 14. marca 2017, ktorým jeho sťažnosť

zamietol a zároveň neprijal ním daný písomný sľub.

3. Podľa sťažovateľa napadnutými rozhodnutiami a postupom, ktorý predchádzal

ich vydaniu, došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu, práva na osobnú slobodu a práva

na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby. Podľa názoru sťažovateľa uznesenie

okresného súdu je nezákonné, keďže jeho vydaniu predchádzalo porušenie práva

sťažovateľa na obhajobu. Rozhodnutiu krajského súdu vyčíta nepreskúmateľnosť, keďže

krajský súd sa nevysporiadal s jeho sťažnostnými námietkami a neodstránil vady konania

súdu prvého stupňa. Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti bližšie argumentoval:

„Dňa 09.02.2017 sa konal pred sudkyňou pre prípravné konanie výsluch

sťažovateľa, pri ktorom už od začiatku žiadal, aby bol prítomný ním vyžiadaný obhajca

a opätovne trval na jeho ustanovení. V zápisnici je uvedená žiadosť o ustanovenie ex offo

obhajcu až na konci napriek skutočnosti, že sťažovateľ žiadal prítomnosť obhajcu už pred

svojim výsluchom... Uznesením sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava

III zo dňa 09.02.2017 pod sp. zn.: bol vzatý do väzby z dôvodov podľa ods.

1 písm. c/ .

... Sťažovateľ je toho názoru, že Okresný súd Bratislava III porušil týmto konaním

(neustanovením obhajcu v konaní vedenom pod sp. zn.: /8/2017 dňa 09.02.2017) okrem

iného aj ustanovenie , nakoľko nezabezpečil sťažovateľove

právo v zmysle ; a

Dohovoru a zároveň svojim konaním spôsobil sťažovateľovi ujmu na jeho právach, keď

sťažovateľ len uplatňoval svoje základne ústavné právo vyplývajúce z článku 12 ods. 4

. Sťažovateľovi tým, že mu nebola zabezpečená pomoc obhajcu

nemal možnosť kvalifikovanej prípravy svojej obhajoby. Sťažovateľovmu názoru svedčí aj

skutočnosť, že žiadosť sťažovateľa o ustanovenie obhajcu už vo svojom návrhu na vzatie

do väzby uviedla aj Okresná prokuratúra. Okresný súd Bratislava III mal dostatok času

ustanoviť obhajcu už pred výsluchom k väzbe.

... Okresný súd v Bratislave III navyše zasiahol do práva sťažovateľa na obhajobu

aj tým, že obhajcu ustanovil až dňa 13.02.2017 Opatrením sp. zn. : 8/2017, ktoré bolo

sťažovateľovi doručené dňa 14.02.2017..., hoci povinná obhajoba nastala v momente vzatia

sťažovateľa do väzby.

... Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: zo dňa 14.03.2017

je nepreskúmateľné a Krajský súd v Bratislave sa nevysporiadal s námietkami sťažovateľa.

Krajský súd v Bratislave sa taktiež žiadnym spôsobom nevysporiadal s ním tvrdeným

porušením základných ústavných práv, ktoré boli spôsobené konaním Okresného súdu

Bratislava III v konaní sp. zn. : 8/2017, teda že sťažovateľovi ešte pred jeho výsluchom

k návrhu na vzatie do väzby nedošlo k ustanoveniu obhajcu podľa § 40 ods. 2 Trestného

poriadku.

... Krajský súd v Bratislave účinne nezasiahol a odobril svojim rozhodnutím

porušenia základných práv a slobôd sťažovateľa, ktoré nastali od jeho zadržania

a podrobne ich sťažovateľ popísal v písomných odôvodneniach sťažností.

... Krajský súd v Bratislave opomenul rozhodnúť o v sťažovateľovej sťažnosti proti

Uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09.02.2017 pod sp.zn.

navrhovanej náhrade väzby sťažovateľa dohľadom probačného a mediačného úradníka.“

4. V súvislosti s námietkou porušenia práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti

väzby sťažovateľ predovšetkým uviedol:

„Tieto práva boli v mojom prípade porušené tým, že orgány činné v trestnom konaní

nepostupovali a nepostupujú v čase, keď sa nachádzam vo väzbe s osobitnou starostlivosťou

a urýchlene, hoci im je táto povinnosť uložená.

... V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že lehota začína plynúť podaním návrhu

na vzatie do väzby, čo v prípade sťažovateľa je deň 09.02.2017, keď prokurátor Okresnej

prokuratúry Bratislava III podal na Okresný súd Bratislava III návrh na jeho vzatie

do väzby a končí vynesením konečného rozhodnutia, resp. jeho doručením, ak sa

rozhodovalo v neprítomnosti obvinenej osoby. Krajský súd v Bratislave rozhodol

uznesením, pod sp. zn.: , ktorým zamietol sťažovateľovu sťažnosť dňa

14.03.2017 a predmetné uznesenie bolo sťažovateľovi doručené do výkonu väzby dňa

23.03.2017.Celé konanie trvalo spolu 42 dní, čo s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutia

ESĽP je v rozpore s čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

.

... Taktiež sú vylúčené akékoľvek prieťahy na strane sťažovateľa, pretože sťažnosti

proti uzneseniam Okresného súdu Bratislava III podal ihneď po ich vyhlásení priamo

do zápisnice pri svojom výsluchu pred sudkyňou pre prípravné konanie. Okresný súd

Bratislava III predložil predmetný spisový materiál až po takmer mesiaci po rozhodnutí

o vzatí do väzby...

Sťažovateľ bol držaný vo väzbe, na základe neprávoplatného rozhodnutia

prvostupňového súdu po dobu viac ako mesiaca.“

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodol,

že postupmi a napadnutými uzneseniami okresného súdu a krajského súdu došlo

k porušeniu v záhlaví rozhodnutia označených práv podľa a dohovoru, zrušil

napadnuté uznesenie krajského súdu, prikázal sťažovateľa neodkladne prepustiť z väzby

na slobodu a priznal mu finančné zadosťučinenie v celkovej sume 8 000 eur a náhradu trov

konania. Sťažovateľ zároveň požiadal o prednostné prerokovanie sťažnosti.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že konaním okresného súdu a jeho

uznesením sp. zn. 8/2017 z 9. februára 2017 a konaním krajského súdu a jeho uznesením

sp. zn. zo 14. marca 2017 bolo porušené jeho právo na obhajobu, právo

na osobnú slobodu, ako aj právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby.

K namietanému porušeniu , , a

ods. 1 a 3 písm. b) a c) dohovoru postupom okresného súdu a postupom krajského súdu

9. V súvislosti s námietkou porušenia označených práv ústavný súd poukazuje

na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej už vyslovil, že procesnoprávne garancie vyplývajúce

z čl. 6 dohovoru, ako aj z čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 3

( Listiny základných práv a slobôd) sa týkajú tej časti trestného konania,

ktorej predmetom je rozhodovanie o samotnom trestnom obvinení (resp. o obžalobe) osoby,

a nie sú priamo aplikovateľné na konanie týkajúce sa väzby.

10. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namieta porušenie

uvedených práv v súvislosti s konaním, v ktorom sa preskúmava zákonnosť jeho väzby,

odmietol po predbežnom prerokovaní podľa z dôvodu

jej zjavnej neopodstatnenosti pre neexistenciu vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

namietaným porušením označených práv a namietaným postupom okresného súdu

a krajského súdu pri rozhodovaní o vzatí sťažovateľa do väzby.

11. Namietané porušenie ustanovenia patrí medzi základné

ustanovenia, resp. všeobecné ustanovenia, nepredstavuje základné práva a slobody upravené

, ale je všeobecne uznávaným a záväzným princípom (zásadou) právneho štátu

určujúcim právny základ činnosti orgánov verejnej moci, resp. ústavnou direktívou tvorby

interpretácie a aplikácie právneho poriadku štátu, ktoré nie je možné samostatne aplikovať,

a teda ani namietať jeho porušenie v konaniach o porušení individuálneho základného práva

alebo slobody fyzickej alebo právnickej osoby prostredníctvom a na základe sťažnosti

pred ústavným súdom. Preto je sťažnosť aj v tejto časti zjavne neopodstatnená.

K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8/2017

a jeho uzneseniu z 9. februára 2017 s výnimkou práva na urýchlené rozhodovanie

o zákonnosti väzby

12. Pri prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu

subsidiarity vyplývajúceho z . Toto ustanovenie limituje hranice

právomoci ústavného súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že ochrany základného práva a slobody

sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak takúto ochranu nemôžu poskytnúť

všeobecné súdy.

13. Vzhľadom na to, že na preskúmanie postupu a uznesenia okresného súdu bol

povolaný krajský (druhostupňový) súd, ktorého právomoc predchádza právomoci ústavného

súdu bezprostredne preskúmavať rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto veci, ústavný súd

sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (obdobne

napr. , , , , ,

, ).

K namietanému postupu krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uzneseniu zo 14. marca 2017 s výnimkou práva na urýchlené

rozhodovanie o zákonnosti väzby

14. Sťažovateľ predovšetkým namieta nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia

krajského súdu, v ktorom sa krajský súd nevysporiadal s jeho sťažnostnými námietkami

a neodstránil vady konania súdu prvého stupňa, ktoré spočívali najmä v tvrdenom porušení

práva sťažovateľa na obhajobu.

15. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

16. Ústavný súd nie je ďalšou inštanciou v sústave všeobecného súdnictva,

ale nezávislým orgánom ochrany ústavnosti ( ) pôsobiacim mimo tejto sústavy.

V súvislosti so svojím ústavným postavením ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre

zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou konať ako súd tretej alebo štvrtej inštancie, ale jeho

úlohou je preskúmať v danej veci zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený

slobody, s alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách ().

17. Ústavný súd pri uplatnení svojej právomoci vychádza z názoru, že nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré

ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Skutkové a právne závery

všeobecného súdu by mohli byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,

ak by vyvodené závery všeobecného súdu boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,

a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (obdobne napr. ,

).

18. Krajský súd napadnutým uznesením v I. výroku zamietol sťažnosť sťažovateľa

proti uzneseniu okresného súdu o jeho vzatí do väzby ako nedôvodnú a v II. výroku

rozhodol o neprijatí jeho písomného sľubu. Vo vzťahu k námietkam sťažovateľa

uplatneným v ústavnej sťažnosti, krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol:

„Nadriadený súd... z predloženého dosiaľ získaného spisového materiálu zistil,

že obvinenému bolo vyšetrovateľom OR PZ Bratislava III, odborom

kriminálnej polície dňa 08.02.2017 pod ČVS:ORP-94/3-VYS-B3-2017 vznesené obvinenie

pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických

peňazí, alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe,

že dňa 29.1.2017 o 08,21 hod z nezisteného miesta prostredníctvom internetu vytvoril

objednávku na internetovej doméne sk číslo 164791002, predmetom ktorej bola kúpa

2 ks nových mobilných telefónov zn. Samsung S7 edge, ako aj služby - 2 krát aplikovanie

ochrannej fólie (SAM00135c), 2 krát nastavenie telefónov (SAM00135c), 2 krát doručenie

na predajňu Bratislava- Petržalka, všetko spolu v sume 1.645,12 Eur, za objednávku

zaplatil neoprávnene obstaraným platobným prostriedkom, ktorý bol dňa 29.01.2017

ukradnutý v Bratislave na Športovej ulici, v dôsledku čoho došlo k vykonaniu platby na účte

v Tatra banke, k platobnej karte číslo , vydanej oprávnenej

osobe , , trvalé bytom ,

a to vo výške 1.645,12 Eur, a spôsobil jej tým škodu v tejto výške, pričom objednaný tovar

si prevzal dňa 07.02.2017 v čase o 11,23 hod v Bratislave na Pajštúnskej ulici v pobočke

Osobná sloboda obvinenému bola obmedzená dňa 07.02.2017 o 11.30hod., čoho

dôkazom je zápisnica o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby (čl. 7).

Prokurátorka okresnej prokuratúry nenariadila prepustenie obvineného, ale dňa

09.02.2017 o 08.44 hod. odovzdala obvineného okresnému súdu s návrhom na vzatie

do väzby, ku ktorému pripojila ďalší dôkazný materiál. Na základe tohto návrhu sudkyňa

pre prípravné konanie dňa 09.02.2017 v čase od 16,30 hod. do 17,00 hod. vypočula

obvineného a rozhodla o jeho vzatí do väzby z dôvodov

a zároveň väzbu obvineného nenahradila dohľadom probačného a mediačného úradníka.

... Z dôkazov, ktoré boli dosiaľ zadovážené v prípravnom konaní a ktoré tvoria

spisový materiál vyplýva, že trestné stíhanie obvineného je vedené odôvodnene. Skutok,

pre ktorý je vedené trestné stíhanie má znaky trestného činu a na základe doposiaľ

zabezpečených dôkazov možno uviesť, že existuje odôvodnené podozrenie, že stíhaného

skutku sa dopustil práve obvinený a to na podklade výpovede svedkyne

, svedka - vedúceho predajne v Bratislave a tiež svedka

- reklamačného technika spoločnosti

Vzhľadom k vyššie citovanému je nesporné, že v danom prípade podmienkou

pre väzbu obvineného je nielen dôvodné podozrenie zo spáchania

predmetného skutku, ale k tomuto predpokladu pristúpil aj ďalší opodstatnený dôvod

ustanovený v ustanovení

Vo všeobecnosti nadriadený súd konštatuje, že väzobný dôvod môže vyplynúť buď

z okolnosti prípadu alebo z osoby obvineného, pričom väzobný dôvod sa zosilňuje

v prípadoch, ak ho možno vyvodiť aj z okolností prípadu aj z osoby obvineného.

Z okolností predmetného prípadu vyplynulo, predovšetkým z výpovede poškodenej

a svedkov, že obvinený sa mohol protiprávneho konania dopustiť tak ako je uvedené

v uznesení o vznesení obvinenia.

Čo sa týka osoby obvineného tento podľa vlastného udania pracuje brigádnicky

u svojho otca a za mesiac má príjem 200-250,-€, čo mu stačí, podľa vlastného udania drogy

berie, ale má záujem sa liečiť v centre pre liečbu drogových závislostí a z odpisu z registra

trestov vyplýva, že obvinený má doposiaľ trinásť záznamov pre prevažne majetkovú

trestnú činnosť. Ostatný raz bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V

sp. zn. z 01.08.2016, právoplatným 01.08.2016 pre prečin krádeže a bolo

upustené od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom Bratislava

V sp. zn. z 09.10.2015, v ktorej trest vykonal dňom 02.10.2016,pričom trestnej

činnosti, pre ktorú je obvinený sa mal dopustiť dňa 29.01.2017,z čoho je možné vyvodiť

záver, že ani predchádzajúce odsúdenia nemali na obvineného dostatočný výchovný vplyv

a neviedli u neho k požadovanej náprave a preto aj podľa názoru nadriadeného súdu je

väzba obvineného dôvodná, nakoľko skutočne hrozí reálna obava, že v prípade jeho

prepustenia na slobodu bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Vzhľadom

k uvedenému zhodne ako sudkyňa pre prípravné konanie, krajský súd konštatuje,

že nahradenie väzby uložením dohľadu probačného a mediačného úradníka nie je

dostatočnou zárukou vzhľadom na osobu obvineného a charakter trestnej činnosti.

Okresný súd teda v danom štádiu konania správne rozhodol, keď obvineného

vzal do väzby z dôvodov

S rozhodnutím súdu prvého stupňa sa sťažnostný súd v plnom rozsahu stotožňuje

a s poukazom na dôvody citované v uznesení, ktorým bol obvinený vzatý do väzby sudkyňou

pre prípravné konanie, konštatuje, že rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom,

pretože skutočne v prípade prepustenia obvineného z väzby na slobodu hrozí reálna obava,

že tento bude pokračoval v páchaní trestnej činnosti, pričom ani predchádzajúce odsúdenia

u obvineného neviedli k požadovanej náprave. Ani nadriadený súd nemohol ignorovať

aj fakt, že sám obvinený priznal, že bol závislý na drogách a tieto bral aj po výkone trestu

odňatia slobody.

... K výtke, že od okamihu zadržania žiadal o ustanovenie obhajcu a tohto si chcel

zvoliť, avšak vyšetrovateľ jeho požiadavke nevyhovel, čím bolo porušené jeho právo

na obhajobu, je potrebné uviesť nasledovné: obvinený bol obmedzený na osobnej slobode

dňom 07.02.2017 o 11.30 hod. a ihneď bol poučený aj o práve zvoliť si obhajcu, resp.

možnosti požiadať o jeho ustanovenie ak nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu

trov obhajoby (čl. 8), pričom v zápisnici o výsluchu zadržaného podozrivého spísanej

dňa 07.02.2017 o 20.30 hod. (čl. 11) je zaznamenané, že vyšetrovateľ obvinenému umožnil

sa telefonicky spojiť s otcom, ktorému oznámil svoje zadržanie a požiadal ho o zvolenie

obhajcu. Zároveň obvinený prehlásil, že bol poučený v rozsahu poučenia

zadokumentovaného v spise na čl. 8, ktoré aj podpísal. Do termínu ďalšieho výsluchu

konaného dňa 08.02.2017 o 19.00 hod. nebola do spisu založená plná moc, na podklade

ktorej by otec obvinenému na obhajovanie splnomocnil ktorékoľvek z obhajcov zapísaných

v zozname Slovenskej advokátskej komory, a preto bolo opäť obvinenému umožnené

telefonicky kontaktovať otca a to v čase o 17.02 hod dňa 08.02.2017 za účelom

zabezpečenia obhajoby. Do času 19.00 hod, kedy začal výsluch sa nepodarilo otcovi

obvineného tomuto obhajcu zabezpečiť, k čomu obvinený uviedol, že bude vypovedať len

v prítomnosti obhajcu, pričom zároveň ozrejmil, že z obhajcov, ktorých si chcel zvoliť je

jeden práceneschopný a druhý v zahraničí a následne požiadal, aby mu bol obhajca

ustanovený súdom. Zároveň dodal, že nemá finančné prostriedky na zaplatenie trov

obhajoby. Vzhľadom na vyššie rozobraté rozhodne nemožno konštatovať porušenie práva

na obhajobu. Obvinený ešte dňa 07.02.2017 bezprostredne po svojom zadržaní bol poučený

aj o možností požiadať o ustanovenie obhajcu v prípade, že nemá dostatočné prostriedky

na úhradu obhajoby, avšak zvolil postup, na základe ktorého požiadal rodinného

príslušníka - otca, aby mu obhajcu zabezpečil, čo sa nepodarilo a uvedené bolo zrejmé

až po uplynutí takmer 30 hodín od jeho zadržania a v danom okamihu pre orgány činné

v trestnom konaní plynula lehota uvedená v tj. 48 hodín, pričom

obvinený svoj postup (najskôr osloviť obhajcu, ktorého si zvolí) uprednostnil pred žiadosťou

o ustanovenie obhajcu podľa ozrejmil paradoxne tým, že sa má

jednať o rodinných známych, ktorí by ho obhajovali zadarmo. Z pohľadu rozvedeného

potom sťažnostný súd nemôže konštatovať porušenie obhajovacej zásady, pretože

vyšetrovateľ v dostatočnej miere umožnil obvinenému uplatniť právo zvoliť si obhajcu a dať

sa vo veci zastupovať. Uvedené sťažnostný súd konštatuje aj s poukazom na nález

Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého účelom práva podľa čl. 50 ods. 3

SR je poskytnúť obvinenému možnosť, aby sa bránil obvineniu, že spáchal trestný

čin. Toto právo mu orgány Slovenskej republiky činné v trestnom konaní nemôžu odoprieť,

a reálne toto právo obvinenému orgánmi činnými v trestnom konaní

odopreté nebolo.

V kontexte s uvedeným potom námietka obhajcu, že obvinený nebol poučený podľa

(požiadať o ustanovenie obhajcu ak nemá dostatok finančných

prostriedkov) je nepravdivá, pretože zo spisu, konkrétne z poučenia na čl. 8 je zrejmý opak

a je preukázané, že v naznačenom smere poučený bol a navyše uviedol, že poučeniu

porozumel (čl. 10). Tiež sú nesprávne úvahy, že už od okamihu zadržania obvinenému mal

byť i ustanovený obhajca, nakoľko na takýto postup nebol zákonný dôvod.

... Sťažnostný súd rovnako za vecne správne a za súladné so zákonom vyhodnotil

rozhodnutie prvostupňového súdu o nenahradení väzby uložením dohľadu probačného

a mediačného úradníka nad obvineným, keďže s ohľadom na povahu prejednávaného

prípadu, okolnosti prípadu a na osobu obvineného nie je možné účel väzby dosiahnuť

dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Sťažnostný súd posudzoval aj písomný sľub, ktorý dal obvinený dňa 22.02.2017

(čl. 19) a aj vo vzťahu k tejto ponúknutej záruke dospel k záveru, že s prihliadnutím

na povahu a charakter prejednávaného prípadu a predovšetkým na osobu obvineného

považuje v danom štádiu konania ponúknutý písomný sľub za záruku

nedostatočnú.“

19. Vychádzajúc z citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského

súdu ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný

postup tohto súdu, ktorý by nemal oporu v zákone. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia

vyplýva, že krajský súd sa zaoberal námietkou sťažovateľa o porušení jeho práva

na obhajobu postupom okresného súdu a s touto námietkou sa ústavne akceptovateľným

spôsobom aj vysporiadal. Krajský súd neopomenul preskúmať ani rozhodnutie súdu prvého

stupňa o nenahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, s ktorým sa

stotožnil ako so zákonným a vecne správnym rozhodnutím s poukazom na okolnosti

prípadu a osobu obvineného. Napadnuté uznesenie tiež obsahuje konkrétne skutkové

okolnosti odôvodňujúce preventívnu väzbu, ako aj ďalšie dôvody, pre ktoré bolo potrebné

posúdiť sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú. V každom prípade tento postup krajského

súdu pri odôvodňovaní svojho právneho záveru vo veci sťažovateľa nemožno považovať

za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom

krajského súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny

názor svojím vlastným.

20. Ústavný súd v zmysle svojej judikatúry považuje za protiústavné aj arbitrárne tie

rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

). Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia krajského

súdu však nedospel k takémuto záveru. Vzhľadom na dostatok skutkových a právnych

dôvodov napadnutého uznesenia, v ktorom sa krajský súd vysporiadal so všetkými

zásadnými námietkami sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že ho nemožno považovať

za nepreskúmateľné.

21. Krajský súd postupoval ústavne konformným spôsobom a sťažnosť neobsahuje

také tvrdené porušenie ústavnoprocesných princípov obmedzenia osobnej slobody väzbou,

ktorého reálnosť by bolo možné posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. V sťažnosti

sú uvedené len skutočnosti, ktoré sťažovateľ uplatnil v konaní pred všeobecnými súdmi a na

ktoré dostal aj primeranú zákonu () a ústave zodpovedajúcu odpoveď

v odôvodnení napadnutého uznesenia. Podľa názoru ústavného súdu nie je potrebné, aby

odôvodnenia všeobecných súdov dávali odpoveď na každú námietku v sťažnostiach

obvinených, postačuje, ak tieto odôvodnenia obsahujú odpoveď na zásadné otázky, ktoré

majú vplyv na rozhodnutie o vzatí do väzby v súlade s vymedzenými ústavnými princípmi.

22. Vzhľadom na uvedené závery sa sťažnosťou sťažovateľa napádané rozhodnutie

krajského súdu nejaví ako arbitrárne, svojvoľné či zjavne neodôvodnené, a tak nezlučiteľné

s , 2 a 5 , resp. s a ods. 3 dohovoru, preto ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako

zjavne neopodstatnenú podľa .

K námietke porušenia práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby postupom

okresného súdu a postupom krajského súdu

23. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu právo na osobnú slobodu

je garantované a je v ňom obsiahnuté aj právo obvineného iniciovať

konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby a nariadil prepustenie

obvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu

nevyhnutnú alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie sa môže v zákonom

určených prípadoch podmieniť zárukou. Obsah označeného ustanovenia

korešponduje právam vyplývajúcim z čl. 5 ods. 4 dohovoru (napr. ,

, , ).

24. Článok 5 ods. 4 dohovoru tým, že osobám pozbaveným slobody zaručuje právo

iniciovať konanie, v ktorom môžu spochybniť zákonnosť pozbavenia slobody, dáva týmto

osobám právo aj na to, aby po začatí takéhoto konania bolo súdom urýchlene rozhodnuté

o zákonnosti pozbavenia slobody a nariadené jeho ukončenie, ak sa ukáže ako nezákonné

(Rehbock c. Slovinsko, rozhodnutie z 28. 11. 2000, Vodeničarov c. Slovenská republika,

rozsudok z 21. 12. 2000, § 33 ‒§ §36).

25. Ústavný súd už v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou (v rámci ktorej

sa zaoberal požiadavkou urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby

aj z hľadiska čl. 5 ods. 4 dohovoru) uviedol, že jednotlivé lehoty sa z hľadiska požiadaviek

neodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú podľa všetkých okolností prípadu. V zásade

však požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle

, resp. dohovoru nezodpovedá lehota počítaná na mesiace,

ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania

presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne

(, a iné).

26. Zo sťažnosti a z jej príloh, ako aj zo zistení ústavného súdu v predmetnej veci

vyplýva, že prokurátor okresnej prokuratúry podal 9. februára 2017 na okresnom súde návrh

na vzatie sťažovateľa do väzby. Sudkyňa okresného súdu pre prípravné konanie

po výsluchu sťažovateľa uznesením z 9. februára 2017 rozhodla o vzatí sťažovateľa

do väzby. Proti tomuto rozhodnutiu ihneď po jeho oznámení sťažovateľ podal sťažnosť.

Sťažnosť písomne odôvodnil podaním doručeným okresnému súdu 15. februára 2017.

Sťažovateľ podaním doručeným 20. februára 2017 doplnil písomné dôvody sťažnosti.

Samostatným podaním doručeným 22. februára 2017 sťažovateľ doručil písomný sľub.

Podaním doručeným 3. marca 2017 sťažovateľ svoju sťažnosť opätovne doplnil.

Samostatným podaním doručeným 3. marca 2017 zdôvodnil sťažnosť v mene obvineného

aj obhajca, ktorý mu bol ustanovený opatrením okresného súdu z 13. februára 2017. Spis

v predmetnej veci bol spolu so sťažnosťou predložený krajskému súdu 7. marca 2017, ktorý

svojím uznesením zo 14. marca 2017 sťažnosť sťažovateľa zamietol. Rozhodnutie

krajského súdu bolo doručené sťažovateľovi 23. marca 2017.

27. Z uvedeného je zrejmé, že konanie o preskúmanie zákonnosti väzby, ktoré začalo

8. februára 2017 podaním návrhu na vzatie sťažovateľa do väzby, trvalo spolu 34 dní, t. j.

do 14. marca 2017, pričom okresnému súdu trvalo ďalších 9 dní, kým doručil uznesenie

krajského súdu sťažovateľovi. Podľa názoru ústavného súdu trvajúce obdobie približne

42 dní pre celé dvojinštančné konanie, v rámci ktorého došlo aj k doručeniu uznesenia

krajského súdu zo 14. marca 2017, je potrebné považovať za primerané a zodpovedajúce

požiadavke urýchleného preskúmania zákonnosti väzby. Z uvedených dôvodov ústavný súd

sťažnosť aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

28. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu

rozhodovať o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2017