Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 140/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa v konaní o sťažnosti ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou,

Zámocká 18, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom

pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Malacky, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a jeho právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Malacky p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 300 €

(slovom tristo eur), ktoré mu j e Okresný súd Malacky p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Malacky j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 191,88 € (slovom stodeväťdesiatjeden eur a osemdesiatosem centov)

na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Ivany Zmekovej, Zámocká 18, Bratislava, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

24. októbra 2016 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, Zámocká 18,

Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Malacky (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti, z jej príloh a z vyžiadaného spisu Okresného súdu Malacky

sp. zn. vyplýva, že sťažovateľ 5. septembra 2013 podal okresnému súdu návrh

na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 1 370,61 € s príslušenstvom

proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom obrany Slovenskej republiky (ďalej

len „odporca“); okresný súd viedol konanie o tomto návrhu sťažovateľa

pod sp. zn. 16 Ro 2331/2013. Dňa 16. januára 2014 bola vec prevedená do registra „C“

a okresným súdom je vedená pod sp. zn. .

Namietané porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu

odôvodňuje najmä takto:

„Od pridelenia uvedenej spisovej značky (, pozn.) neboli zo strany súdu

urobené žiadne ďalšie úkony, a rovnako tak nebol do dnešného dňa vytýčený ani jeden

termín pojednávania.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa sťažovateľ listom zo dňa 18. 12. 2014 domáhal

vytýčenia termínu pojednávania nakoľko od podania žaloby uplynul (v tom čase) už viac

ako rok a v predmetnej veci nebolo nariadené pojednávanie.

Následne podal sťažovateľ predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa

17. 03. 2015 spolu so žiadosťou o vytýčenie termínu pojednávania.

Predseda súdu podal k sťažnosti sťažovateľa stanovisko zo dňa 09. 04. 2015,

v ktorom sa vyjadril, že prešetrením sťažnosti dospel k záveru, že prieťahy v danom konaní

sú dôvodné, avšak výlučne z objektívnych dôvodov. Ďalej uviedol, že vzhľadom na dlhodobú

kritickú personálnu situáciu okresného súdu nie je možné zabezpečiť riadny výkon

súdnictva.

Sťažovateľ sa naďalej prostredníctvom svojho právneho zástupcu pravidelne

informuje v informačnom centre súdu ako aj priamo v spisovej kancelárii na stav konania.

Zo strany súdu sú poskytované informácie o nezmenenom stave predmetného konania,

bez vytýčenia termínu pojednávania.

Sťažovateľ sa opätovne listom zo dňa 04. 03. 2016, doručeného súdu dňa

09. 03. 2016, domáhal vytýčenia termínu pojednávania v predmetnej právnej veci vzhľadom

ku skutočnosti, že žalobu podal (v tom čase) pred takmer 2,5 rokom.

Ani po podaní predmetnej žiadosti sa stav konania nezmenil a nebol vytýčený termín

pojednávania.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu rozšíril svoj žalobný návrh

podaním zo dňa 22. 06. 2016. Aj po tomto úkone však stav konania zostal nezmenený

a sťažovateľovi nebola doručená ani výzva na zaplatenie súdneho poplatku za rozšírenie

návrhu.

... Predmetom posúdenia je konanie (o uplatnených platových nárokoch

vyplývajúcich zo služobného pomeru voči zamestnávateľovi - preplatenie nadčasovej

práce), ktoré sa začalo 05. 09. 2013, teda pred viac ako tromi rokmi. Uvedené konanie nie

je do dnešného dňa právoplatne skončené. Do podania tejto sťažnosti nebolo rozhodnuté

ani na súde prvej inštancie, pričom vo veci vôbec nebolo vytýčené ani jedno pojednávanie.

... Vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu a (ne)dosiahnutých

výsledkov sa nezistili také okolnosti, ktoré by odôvodňovali viac ako trojročný priebeh

konania bez meritórneho rozhodnutia z dôvodu právnej a faktickej zložitosti veci.

... Sťažovateľ nesťažuje konanie súdu v predmetnej veci. Svojím aktívnym prístupom

(pravidelným telefonickým informovaním sa na súde o stave konania prostredníctvom

svojho právneho zástupcu) ako aj podaním opätovnej žiadosti o vytýčenie termínu

pojednávania, či sťažnosťou predsedovi konajúceho súdu na prieťahy v konaní, sa snažil

upozorniť súd prvej inštancie na prieťahy v konaní (čím došlo k porušeniu jeho základného

práva).

... Je potrebné uviesť, že od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu

(t. j. od 05. 09. 2013) sťažovateľom neboli zo strany súdu okrem výzvy na zaplatenie

súdneho poplatku urobené žiadne iné úkony. Súd je od podania návrhu, t. j. počas troch

rokov, nečinný. Ani po troch rokoch od začatia konania nebolo na súde prvej inštancie

do dňa podania sťažnosti Ústavnému súdu nariadené ani prvé pojednávanie.“

Sťažovateľ sa tiež domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 300 €, pričom v tejto súvislosti vo svojej sťažnosti uvádza:

„Takto uplatnenú sumu finančného zadosťučinenia (sťažovateľ, pozn.) odôvodňuje

dlhotrvajúcou právnou neistotou, v ktorej sa v dôsledku postupu súdu prvej inštancie

nachádza, čo mu spôsobuje značnú ujmu na práve na súdnu a inú právnu ochranu. Neistý

výsledok sporu psychicky zaťažuje sťažovateľa, čo má zásadný dopad na jeho psychickú

pohodu. Rovnako tak takýmto (ne)konaním súdu prvej inštancie vznikajú sťažovateľovi

dodatočné výdavky, ktoré by v prípade plynulosti súdneho konania nevznikli.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov upravené v a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Malacky prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie

v sume 300,- EUR (slovom tristo eur), ktoré mu je Okresný súd Malacky povinný zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Malacky je povinný uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 191,88 EUR... na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ivany Zmekovej...

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Uznesením sp. zn. z 1. marca 2017 ústavný súd prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil tento

priebeh napadnutého konania:

1. Dňa 5. septembra 2013 sťažovateľ ako profesionálny vojak podal okresnému súdu

návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 1 370,61 € s príslušenstvom proti

odporcovi z titulu „nároku na vyplatenie platu za výkon služby nadčas“. Okresný súd

konanie viedol pod sp. zn. 16 Ro 2331/2013.

2. Dňa 18. septembra 2013 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku z návrhu na začatie konania.

3. Dňa 26. septembra 2013 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok.

4. Dňa 16. januára 2014 bola vec sťažovateľa prevedená do registra „C“ z dôvodu,

že neboli splnené podmienky na vydanie platobného rozkazu, keďže vo veci bolo potrebné

vykonať dokazovanie. Vec sťažovateľa je vedená pod sp. zn. .

5. Dňa 5. februára 2014 súd uznesením vyzval odporcu na vyjadrenie sa k návrhu

na začatie konania v lehote 15 dní.

6. Dňa 27. februára 2014 odporca požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie.

7. Dňa 9. apríla 2014 súd oznámil odporcovi, že mu povoľuje predĺženie lehoty

na vyjadrenie do 9. mája 2014.

8. Dňa 23. decembra 2014 sťažovateľ žiadal o nariadenie pojednávania.

9. Dňa 4. mája 2015 odporca predložil súdu vyjadrenie k návrhu na začatie konania.

10. Dňa 9. marca 2016 sťažovateľ opätovne žiadal o nariadenie pojednávania.

11. Dňa 28. júna 2016 sťažovateľ rozšíril žalobou uplatňovaný nárok a navrhol

odporcu zaviazať na zaplatenie sumy 2 525,67 € s príslušenstvom.

12. Dňa 11. novembra 2016 súd uznesením pripustil zmenu žaloby.

13. Dňa 15. novembra 2016 súd v súvislosti so zmenou žaloby vyzval sťažovateľa

na zaplatenie súdneho poplatku a vyzval ho na repliku k vyjadreniu odporcu k návrhu

na začatie konania.

14. Dňa 18. mája 2017 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo

bez meritórneho rozhodnutia odročené na 5. september 2017.

Predseda okresného súdu sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu

vyjadril k sťažnosti ešte pred jej prijatím na ďalšie konanie, pričom vo svojom prípise

č. Spr. 1089/16 z 22. novembra 2016 uviedol: „Po preskúmaní spisu konštatujem, že

v predmetnej veci skutočne dochádza k prieťahom v konaní. Príčinou tohto stavu je

nezvládnuteľná zaťaženosť okresného súdu, takže z objektívnych dôvodov nie je možné

konať vo veciach v primeraných lehotách.“ Po prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie

konanie predseda okresného súdu svoje vyjadrenie doplnil prípisom č. Spr. 1089/16

z 11. apríla 2017, v ktorom uviedol: „K svojmu stanovisku zo dňa 22. novembra 2016,

Spr. 1089/2016 dodávam, že zákonná sudkyňa určila vo veci sp. zn. termín

pojednávania na 18. mája 2017.“

Sťažovateľ po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie v reakcii na vyjadrenia predsedu

okresného súdu vo svojom podaní z 27. apríla 2017 okrem iného uviedol:

„Sťažovateľ má za to, že zaťaženosť súdu nie je ospravedlniteľným dôvodom

pre prieťahy v konaní...

... zákonná sudkyňa určila vo veci termín pojednávania na 18. 05. 2017.

Uvedený termín pojednávania bol vytýčený až po podaní sťažnosti sťažovateľom, a teda

sťažnosť bola dôvodná.

Sťažovateľ naďalej trvá na tom, že jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov upravené v a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky porušené bolo, a preto požaduje

finančné zadosťučinenie.“

Vzhľadom na oznámenia predsedu okresného súdu z 11. apríla 2017 a právnej

zástupkyne sťažovateľa z 27. apríla 2017, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie, ústavný súd v súlade s upustil od

ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa v posudzovanej veci domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

neexistuje zásadnú odlišnosť (napr. ), čo umožňuje preskúmať ich namietané

porušenie spoločne.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (ako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení zákona

č. v znení neskorších predpisov (najmä z ,

ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1) a s účinnosťou od 1. júla 2016 vyplýva zo zákona

č. v znení (ďalej len

„CSP“), najmä z jeho a . Podľa súd postupuje v konaní tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,

koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb

a podľa súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo

a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa (resp.

dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ).

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

rozhodovanie o mzdových nárokoch zamestnanca, resp. o platových nárokoch

vyplývajúcich zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v zásade nemožno považovať

za právne alebo skutkovo zložitú vec. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje

aj na skutočnosť, že ani z vyjadrení predsedu okresného súdu doručených ústavnému súdu

v preskúmavanej veci nevyplýva, že by odôvodňoval zdĺhavý postup súdu právnou alebo

faktickou zložitosťou veci sťažovateľa. Zložitosť veci preto ústavný súd nepovažuje

za skutočnosť, ktorá by podstatnou mierou prispela k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

Ústavný súd zároveň prihliadol aj na význam predmetu konania pre sťažovateľa, ktorý sa

v napadnutom konaní domáha finančného plnenia v súvislosti s výkonom svojho povolania

profesionálneho vojaka.

2. Správanie účastníkov konania (resp. strán sporu) je druhým kritériom

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa . Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu vyžiadaného spisu okresného

súdu, konštatuje, že správanie sťažovateľa ako účastníka napadnutého konania nemalo

negatívny vplyv na jeho doterajšiu dĺžku. V doterajšom priebehu napadnutého konania boli

okresným súdom (s výnimkou jedného pojednávania nariadeného a uskutočneného

po podaní sťažnosti ústavnému súdu, pozn.) vykonané len procesné úkony spojené

s počiatočným štádiom konania, pričom správanie strán sporu nevytváralo prekážky

pre (možný) plynulý postup súdu v napadnutom konaní.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal

zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť

zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou

činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty

(, , ).

Z doterajšieho priebehu napadnutého konania popísaného v časti I tohto nálezu

vyplýva, že ide o konanie, ktoré je poznačené obdobím neodôvodnenej nečinnosti

okresného súdu (obdobie od 9. apríla 2014 do 11. novembra 2016), keď okresný súd

nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty strán preskúmavaného

súdneho konania. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že prvé

pojednávanie v napadnutom konaní okresný súd uskutočnil viac ako tri a pol roka po podaní

žaloby.

Vo vzťahu k argumentácii predsedu okresného súdu, že dôvodom prieťahov

v napadnutom konaní je „nezvládnuteľná zaťaženosť okresného súdu“, ústavný súd uvádza,

že v podobných súvislostiach už viackrát vyslovil (pozri napr. ), že nedostatočné

personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne

konanie, by mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade,

ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď

nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej

sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu

spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany

ich základného práva zaručeného v oslabiť poukázaním na dlhodobo

obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. ).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že základné právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo (bod 1

výroku tohto nálezu).

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže napadnuté konanie okresného súdu nebolo ešte v čase rozhodovania

ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 2

a prikázal okresnému súdu konať

vo veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ sa v posudzovanej veci domáha priznania primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 300 € z dôvodov, ktoré sú citované v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti preskúmavanej veci, najmä dlhé obdobie

absolútnej nečinnosti okresného súdu (od 9. apríla 2014 do 11. novembra 2016) a význam

predmetu konania pre sťažovateľa, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je

priznanie finančného zadosťučinenia v sume požadovanej sťažovateľom primerané

konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ si v sťažnosti podanej ústavnému súdu uplatnil nárok na náhradu trov

konania spojených s jeho právnym zastúpením v sume 191,88 €, a to za dva úkony právnej

služby vykonané v roku 2016. Uplatnená náhrada trov pozostáva z odmeny za každý úkon

právnej služby vo výške 71,37 €, režijného paušálu za každý úkon vo výške 8,58 € a DPH

v sume 31,98 €.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním v konaní

pred ústavným súdom. Keďže suma požadovaná sťažovateľom neprevyšovala sumu

vypočítanú podľa príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania

( ) priznal úhradu trov konania sťažovateľovi v sume

ním požadovanej (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2017